Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1343-2011.pdf
PDF · 84.29 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1343/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Banská Bystrica, Kapitulská 27, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému STAMI REALITY s.r.o., naposledy so sídlom Krížna 796/16, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 44 205 791, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.789,62 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Janou Debnárovou, so sídlom exekútorského úradu T. Vansovej 2, 984 01 Lučenec pod sp. zn. EX 689/2011, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,13 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti právnemu predchodcovi povinného na vymoženie pohľadávky vo výške 1.789,62 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. 7002110281210GC04/10 zo dňa 05. 03. 2010 a č. 7002110597811GC04/11 zo dňa 12. 04. 2011. 2. Poverením č. 5601 070442* zo dňa 29. 06. 2011 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jana Debnárová, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 689/2011. 3. Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že pôvodný povinný SANTAFARM, s.r.o., naposledy so sídlom Partizánska 1682/16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 640 409 bol dňa 28. 02. 2013 vymazaný z obchodného registra z dôvodu, že spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom jej právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť STAMI REALITY s.r.o., naposledy so sídlom Krížna 796/16, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 44 205 791. Keďže v dôsledku univerzálnej sukcesie došlo k prechodu práv a povinností z pôvodného povinného na jeho právneho nástupcu ex lege, a teda namiesto pôvodného povinného do konania vstúpil jeho právny nástupca, s ktorým súd ďalej konal ako s účastníkom konania na strane povinného, prihliadol na predmetnú zmenu z úradnej povinnosti. 4. Dňa 02. 12. 2015 súdny exekútor súdu doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 71,82 Eur. 5. Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 27Cbr/59/2013-34 zo dňa 20. 01. 2014, právoplatným dňa 27. 02. 2014, zrušil obchodnú spoločnosť STAMI REALITY s.r.o., so sídlom Krížna 796/16, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 44 205 791 bez likvidácie v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka. Následne bol povinný dňom 02. 04. 2014 vymazaný z obchodného registra, dôvod výmazu ex offo výmaz. 6. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 9. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 3 M Cdo 13/2011 zo dňa 11. 10. 2012). Predpokladom výmazu z obchodného registra v zmysle uvedených ustanovení Obchodného zákonníka je nedostatok majetku dlžníka (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka). Zániku povinného a jeho strate spôsobilosti na právne úkony teda predchádzala skutočnosť, že povinný ako dlžník bol nemajetný, a preto práve nedostatok jeho majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2 M Cdo 11/2012). 10. Keďže v danom prípade povinný zanikol a stratil spôsobilosť na právne úkony, čomu predchádzalo jeho zrušenie bez likvidácie v dôsledku nemajetnosti, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 11. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 13. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 14. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 15. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 16. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 17. Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. 18. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 71,82 Eur pozostávajúce z paušálnej odmeny vo výške 33,19 Eur, nákladov za poštovné vo výške 20,30 Eur, kancelárske náklady vo výške 4,36 Eur a za internet vo výške 2 Eur. 19. Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, a preto súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške, ako si ich súdny exekútor vyúčtoval. 20. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur, t. j. v minimálnej výške v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky. 21. Súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi kancelárske náklady (papier, obálky, kopírovanie, euroobaly, spisový obal, toner, písacie potreby, lepidlo) vo výške 4,36 Eur a náhradu za internet vo výške 2 Eur. Súdny exekútor výšku výdavkov nepreukázal a nešpecifikoval, pri ktorých úkonoch tieto položky vznikli a na
základe čoho boli vypočítané v danej výške. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd taktiež konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 vyhlášky, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. 22. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti smerujúcej k vymoženiu pohľadávky oprávneného a boli reálne preukázané na základe obsahu predloženého exekútorského spisu EX 689/2011, a to náklady za poštovné vo výške 7,75 Eur namiesto vyúčtovaných 20,30 Eur predstavujúce poštovné za doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti ODI vo výške 0,45 Eur, doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti daňovému úradu vo výške 0,45 Eur, doručenie upovedomenia povinnému vo výške 1,40 Eur, doručenie upovedomenia oprávnenému vo výške 0,07 Eur (doporučená zásielka do vlastných rúk v sume 1,40 Eur obsahujúca spolu 19 podaní), doručenie príkazu na začatie exekúcie - banka vo výške 2 x 0,20 Eur, doručenie exekučného príkazu - banka vo výške 1x 0,20 Eur (doporučená zásielka do vlastných rúk v sume 1,40 Eur obsahujúca spolu 7 podaní) a 1x 0,06 Eur (doporučená zásielka do vlastných rúk v sume 1,40 Eur obsahujúca spolu 22 podaní), doručenie exekučného príkazu - banka vo výške 1x 0,04 Eur (doporučená zásielka do vlastných rúk v sume 1,40 Eur obsahujúca spolu 33 podaní) a 1x 0,18 Eur (doporučená zásielka do vlastných rúk v sume 1,40 Eur obsahujúca spolu 8 podaní), doručenie exekučného príkazu povinnému vo výške 1,40 Eur, doručenie exekučného príkazu oprávnenému vo výške 0,70 Eur, doručenie výzvy na predloženie dokladov vo výške 1,10 Eur a predloženie ex. spisu spolu s vyúčtovaním vo výške 1,70 Eur. Súd súdnemu exekútorovi vzhľadom na nepreukázanie vynaloženia výdavkov nepriznal poštovné za doručenie žiadosti o udelenie poverenia vo výške 1,10 Eur, pretože z pripojenej doručenky vyplýva, že nešlo o poštovú prepravu. Súd nepovažoval za účelný výdavok predstavujúci poštovné za predloženie exekučného spisu spolu s vyúčtovaním vo výške 0,70 Eur, keďže predmetný podnet na zastavenie exekúcie nebol dôvodný. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné za žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia vo výške 1,40 Eur, vrátanie poverenia vo výške 1,40 Eur, doručenie účtovného dokladu s vyúčtovaním vo výške 4,20Eur, doručenie odblokovania banky vo výške 2,20 Eur, doručovanie odblokovania ODI 1,10 Eur, ktoré súdnemu exekútorovi v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie ešte nevznikli. Všetky položky totiž musia byť hodnoverným dokladom obsiahnutým v spise preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov, nie je totiž možné priznať „náhradu“ hotových výdavkov, ktorý by v budúcnosti mohli vzniknúť. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli do času rozhodovania súdu o trovách exekúcie a boli reálne preukázané. Súd navyše v tejto súvislosti uvádza, že súdnemu exekútorovi v zmysle ustanovenia § 196 patrí náhrada hotových výdavkov za výkon exekučnej činnosti, má nárok na hotové výdavky len v súvislosti s exekučnou činnosťou vykonanou počas exekúcie ako núteného výkonu rozhodnutia, t. j. do jej zastavenia. Vyššie uvedené hotové výdavky totiž nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Rovnaký názor vyslovil Krajský súd v Banskej Bystrici v uzneseniach č. k. 12CoE/76/2013-30 zo dňa 30. 03. 2012 a č. k. 42CoE/245/2011 zo dňa 18. 04. 2012. 23. Po vykonanej úprave súd uložil oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom v znení účinnom do 31. októbra 2013 a vyhláškou sumu 49,13 Eur. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov 7,75 Eur a uplatnená 20 % DPH (základ dane 40,94 Eur) predstavuje 8,19 Eur.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov.