Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/141/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., ul. N. Y. č. XXX/X, zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Ladislavom Švaňom, advokátom so sídlom F., D. B. č. XX, proti žalovanej: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík, s.r.o. so sídlom Žilina, ul. Sládkovičova č. 13, IČO: 47 253 339, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/207/2013-545 zo dňa 20. januára 2017, takto

rozhodol:

rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 18C/207/2013-545 zo dňa 20.01.2017 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje - nehnuteľnosť: - byt č. 34 na prízemí, vchod 3 v dome súp. č. XXX na parc. č. 1040/26 a spoluvlastnícky podiel 7/3360 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súp. č. XXX, všetko v k. ú. M. v hodnote 54.100 eur a - hnuteľné veci : - obývačková stena v hodnote 200 eur, - sedačka a dve kreslá v hodnote 200 eur,

- televízor v hodnote 20 eur, - konferenčný stolík v hodnote 30 eur, - luster v hodnote 30 eur, - koberec v hodnote 40 eur, - lampa v hodnote 50 eur, - kuchynská linka v hodnote 200 eur, - sporák v hodnote 100 eur, - kombinovaná chladnička s mrazničkou v hodnote 100 eur, - stôl a stoličky v hodnote 100 eur,

- práčka v hodnote 50 eur, spolu v hodnote 1.120 eur (výrok I.). Súd prikázal žalobcovi povinnosť splatiť úver spolu s príslušenstvom, a to veriteľovi Slovenská sporiteľňa, a. s. na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0423703496 zo dňa 08.06.2006, ktorý ku dňu 20.01.2017 predstavoval výšku istiny 23.790,81 eur a príslušenstvo ako výšku úrokov vo výške 7.487,83 eur (výrok II.). Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.378,61 eur ako vyporiadací podiel, a to v lehote do 1 roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok III.). Žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej nepriznal (výrok IV.). Žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (výrok V.). Znalkyni Ing. Silvii Repkovskej priznal nárok na náhradu znalečného voči žalobcovi v rozsahu 50 % a voči žalovanej v rozsahu 50 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu z dôvodov podľa § 363 ods. 1 písm. e/, f/, h/ C. s. p., nakoľko súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla preto rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C. s. p. zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla tiež, že rozsudok napáda v časti, v ktorej súd zohľadnil na strane pasív aj budúce úroky z úveru vo výške 7.487,73 eur a uložil jej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.378,61 eur ako vyporiadací podiel, a to v lehote do 1 roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaná v odvolaní namietala v rámci príslušenstva úveru aj budúce úroky z úveru vo výške 7.487,83 eur. Bola názoru, že pokiaľ súd prikázal byt do výlučného vlastníctva žalobcu, mal aj zostatok úveru prikázať výlučne žalobcovi spolu s príslušenstvom budúcimi úrokmi, ale pri vzájomnom vyporiadaní zohľadniť len výšku tak, ako túto vyčíslila banka v celkovej zostatkovej hodnote vrátane úrokov a poplatkov spolu ku dňu vyporiadania v sume 23.790,81 eur. Pokiaľ súd prvej inštancie zohľadnil pri vyporiadaní aj budúce úroky z úveru, môže nastať aj taká situácia, že žalobca po právoplatnosti rozhodnutia vyplatí zostatok úveru tak, ako tento vyčísli banka vrátane poplatkov a úrokov ku dňu vyporiadania BSM, bude vlastníkom nehnuteľnosti - bytu vrátane zariadenia, pričom jej by bolo započítané pri vyporiadaní pasívum v podobe budúcich úrokov splatných do roku 2036, ktoré by sa v žiadnom prípade nedalo spätne zohľadniť a na strane žalobcu by tak došlo jednoznačne k zvýhodneniu a bezdôvodnému obohateniu, kedy by žalobca dostal viac, ako mu prináleží. Poukázala na jedno z najnovších rozhodnutí týkajúce sa tejto problematiky a to rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/702/2016 zo dňa 15.06.2016, ktorým je doterajšia judikatúra a právna prax na ktorú poukázal aj súd prvej inštancie prekonaná s jasným právnym záverom, že „ Úroky, ktoré k dlhu pribudnú až v budúcnosti (t.j. po rozhodnutí o vyporiadaní BSM) je potom treba vyporiadať tým spôsobom, že sa len všeobecne prikážu k úhrade obom manželom alebo jednému z nich, nedochádza teda k stanoveniu ich konkrétnej výšky a ani k zahnutiu príslušenstva do výpočtu o vyporiadacom podiele“. Podľa žalovanej ak krajský súd dospeje k opačnému záveru navrhla, aby odvolací súd vyslovil právny názor a záver o povinnosti oboch účastníkov splatiť úver každý v 1-ici, keďže jedine týmto spôsobom možno potom dosiahnuť, aby toto pasívum bolo zohľadnené a rozdelené u oboch účastníkov spravodlivo rovnako. V ďalšej časti odvolania žalovaná žiadala zaradiť na strane aktív žalobcu sumu 16.640 eur pozostávajúcu z čiastky 11.927,39 eur (359.324,50 Sk), ktorú žalobca zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX po tom, ako na tento účet boli pripísané úverové peňažné prostriedky poskytnuté bankou, poukázal bankovým prevodom na iné účty (08.06.2006 - 1.210,- Sk, 07.07.2006 sumu 97.375,- Sk, dňa 24.07.2006 sumu 157.339,50 Sk, dňa 09.08.2006 sumu 103.400,- Sk) a z čiastky 4.713,54 eur (142.000,- Sk), ktorá bola žalobcom vybratá z účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX v priebehu mesiaca marec 2008 výbermi kartou aj v hotovosti. Žalovaná v odvolaní poukazovala na názor odvolacieho súdu v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, ktorým sa okresný súd neriadil a prakticky ho odignoroval. Ďalej aj na na to, že žalobca potvrdil prevod finančných prostriedkov v sume 97.375,- Sk a v sume 157.339,50 Sk za účelom splatenie svojho výlučného úveru v Prvej stavebnej sporiteľni, ktorý vznikol ešte pred uzavretím manželstva na základe zmluvy z 26.04.2004. Takže samotný žalobca týmto potvrdil (na rozdiel od dovtedajších tvrdení počas konania, že takýto osobný úver nikdy nemal), že tieto finančné prostriedky použil na úhradu svojich vlastných dlhov mimo BSM. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že ona nenavrhla vyporiadanie týchto použitých finančných prostriedkov v prekluzívnej trojročnej lehote od rozvodu manželstva a zániku BSM zároveň s námietkou premlčania, na ktorú prihliadol aj súd v napadnutom rozsudku k tomu žalovaná uviedla, že presne tento dôvod žalobca uvádzal a námietku premlčania uplatnil aj vo svojom odvolaní proti prvému rozsudku, ktorý posudzoval aj odvolací súd na základe podaného odvolania žalobcom, ktorým sa s týmto argumentom žalobcu vôbec nestotožnil. Ohľadom namietanej preuklúzie prípadne premlčania zo strany žalobcu je podľa žalovanej nepochybné jej podanie z 11.11.2013 ako vyjadrenie k žalobe, ktoré je podľa jeho obsahu potrebné vykladať tiež ako vymedzenie masy BSM z jej pohľadu, kde tieto prevody a výbery peňažných prostriedkov zahŕňa do masy BSM samozrejme bez udania ich výšky, pretože o ich celkovej výške nemala v tomto čase vedomosť a o tejto sa dozvedela až počas konania, pričom rovnako to zrejme posudzoval aj odvolací súd. Je podľa žalovanej zaujímavé, že žalobca potom ako ona žiadala zahrnúť tieto finančné prostriedky v rámci vyporiadania na ťarchu aktív žalobcu tento reagoval tak, že nevysvetlil na aký účel boli použité tieto peniaze, ale namietal premlčanie uplatnenia tohto nároku ňou, čo len potvrdzuje dôvodnosť jej tvrdení a takto zisteného skutkového stavu. Pokiaľ ide o námietku premlčania, ak by aj táto pripadala do úvahy s čím sa nestotožňuje, keďže ona odvodzuje svoj nárok na zohľadnenie finančných prostriedkov použitých výlučne žalobcom pre svoju potrebu a na svoj oddelený majetok podľa § 150 Občianskeho zákonníka, jedná sa o presný príklad toho, že na takúto námietku by sa nemalo prihliadať z dôvodu, že je uplatnená v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná v odvolaní namietala aj čiastku 4.713,54 eur (142.000,- Sk), ktorá bola žalobcom vybratá z účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX v priebehu mesiaca marec 2008 výbermi kartou ako aj v hotovosti. V tejto súvislosti poukazovala na to, že z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 20.03.2014 vyplýva, že jediným majiteľom a výlučným disponentom k tomuto účtu bol iba žalobca. Z výpisu z účtu v Slovenskej sporiteľni za mesiac marec v roku 2008 vyplýva, že okrem výberov hotovosti platobnou kartou došlo aj k výberom finančným prostriedkov v hotovosti a to dňa 04.03.2008 vo výške 8.000,- Sk a dňa 10.03.2008 vo výške 15.000,- Sk, pričom je nepochybné, že tieto výbery mohla uskutočniť jediná oprávnená osoba

k bankovému účtu, čiže žalobca, ktorý sa musel v danom období zdržiavať na území republiky a ním predložené výplatné pásky nie sú hodnoverné. Podľa odvolania žalovanej žalobca k prevodu finančných prostriedkov v sume 103.400,- Sk dňa 09.08.2006 uviedol, že ich previedol z účtu v Slovenskej sporiteľni na svoj vlastný účet č. XXXXXXXXX/ XXXX v U. za účelom úhrady hnuteľných vecí a uspokojovania základných životných potrieb a iných platieb a dokladmi s odstupom času nedisponuje. V tejto súvislosti poukazovala na to, že žalobca uvádzal, že mal len účet v Slovenskej sporiteľní a o účte v U. sa nezmienil. Tiež nemá logiku, aby nejaké finančné prostriedky za uvedené výdavky. Ona v súvislosti s preukázaním následného použitia finančných prostriedkov navrhla aj dôkaz - predložiť výpisy z účtu žalobcu v U. č. XXXXXXXXXX/XXXX za roky 2006 až 2008 kedy boli vzaté a čerpané úvery zo strany účastníkov na základe ktoré by bolo možné posúdiť výšku a opodstatnenosť dispozície s týmito finančnými prostriedkami na tomto účte zo strany žalobcu, teda ako žalobca naložil s uvedenou sumou 103.400,- Sk o ktorej tvrdil že ju použil na kúpu zariaďovacích predmetov do bytu o ktorých už nemá doklady. K ničomu takému zo stany žalobcu nedošlo, výpisy z účtu v U. H. doposiaľ žalobca nepredložil a ani sú si tieto výpisy z účtu z banky nevyžiadal. Z akého dôvodu však súd prvej inštancie odmietol vykonať tento navrhovaný dôkaz zo strany žalovanej najmä vzhľadom na vyššie uvedené a prečo súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal v napadnutom rozsudku nikde uvedené nie je.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu navrhol rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť. Považoval za nepravdivé tvrdenie žalovanej, že výška budúcich úrokov z úverovej zmluvy nebola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie známa. Konkrétna výška budúcich úrokov (7.847,83 eur) vyplýva z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 05.01.2017 po zohľadnení splátky uhradenej dňa 20.01.2017. Dal do pozornosti zrejmú chybu v písaní a počítaní v druhom výroku napadnutého rozsudku, kde je špecifikované aj nesplatené príslušenstvo úveru ku dňu 20.01.2017 vo výške 7.487,83 eur, pričom správne ako súd uvádza v odôvodnení rozsudku má byť uvedená suma nesplatených zmluvných úrokov od 20.01.2017 k 20.05.2036 vo výške 7.847,83 eur. Žalobca zdôraznil, že súd rozhoduje podľa stavu, ktorý je v čase vyhlásenia rozhodnutia. Na žalovanou namietané skutočnosti o možnosti predčasného splatenia úveru, prípadne nahradenia doterajšieho úveru novým úverom nemožno prihliadať, a to jednak z dôvodu, že tieto skutočnosti neexistovali v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, jedná sa len o ničím nepreukázané tvrdenia žalovanej, ktoré v budúcnosti ani nemusia nastať. Napokon vo vzťahu k tzv. budúcim úrokom súd postupoval podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ a rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/14/2006 zo dňa 03.10.2006, sp. zn. 22Cdo/1151/2007 z 23.04.2008, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/466/2012 z 02.10.2013) vrátane záverov, ku ktorým dospel Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 10Co/356/2015 z 30.12.2015. S rozhodnutím predloženým žalovanou (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/702/2016 zo dňa 15.06.2016) sa žalobca nestotožnil z dôvodu, že súčasná právna úprava českého Občianskeho zákonníka je odlišná od slovenskej právnej úpravy a toto rozhodnutie je nielen v rozpore s rozhodovacou praxou slovenských súdov, ale aj s doterajšou (predchádzajúcou) súdnou praxou najvyšších súdnych autorít Českej republiky. Ďalej žalobca poukázal na to, že žalovaná v priebehu konania pred súdom opakovane žiadala, aby boli obidva úverové vzťahy (v súčasnosti už len jeden neplatený) prikázané splatiť jemu, pričom svoju argumentáciu zmenila až po zohľadnení budúcich úrokov z úveru do pasív BSM. Je zrejmé, že prikázanie splatenia úveru obom stranám by v danom prípade nebolo spravodlivé keďže žalovaná by ani po takomto rozhodnutí neparticipovala na splácaní úveru, ale on by bol odkázaný na ďalšie súdne konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia za splátky, ktoré mala povinnosť uhrádzať žalovaná. Napokon poukázal na ust. § 186 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. K namietaniu žalovanej, že súd nezohľadnil sumu 16.640 eur na stane aktív a výtke súdu o „odignorovaní“ právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, žalobkyňa považovala takéto tvrdenie za nepravdivé. Podľa nej sa súd dôsledne riadil právnym názorom odvolacieho súdu. Písomným podaním z 22.06.2015 ho vyzval, aby predložil dôkazy preukazujúce dôvody výberov z účtu a použitie týchto finančných prostriedkov, na ktorú výzvu on písomne reagoval a preukázal použitie finančných prostriedkov z dvoch úverových vzťahov. Pokiaľ žalovaná trvala na tom, že on použil poskytnuté úvery na osobné účely, súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, podľa ktorých preukázal použitie úverov nielen na nadobudnutie bytu, ale aj na jeho rekonštrukciu, na nákup bytu či zariadenia bytu, vyplatenia OSBD, pričom žalovaná nepreukázala (a ani netvrdila), že by strany disponovali inými finančnými prostriedkami, ktoré by boli na to použité. Zároveň súd správne zdôraznil, že žalovaná neuviedla, na čo mali byť finančné prostriedky

použité. K namietaniu žalovanej ohľadom nevykonania dôkazu ňou navrhnutého (výpis z jeho účtu v U., a.s., za r. 2006-2008) a jeho nezdôvodnenia žalobca poukázal na to, že na pojednávaní dňa 20.01.2017 po výzve súdu danej stranám podľa § 182 C. s. p. žalovaná, resp. jej právny zástupca uviedla, že nenavrhuje vykonať žiadne dôkazy. Keďže žalovaná netrvala na vykonaní dôkazu logicky tento nemohol byť v konaní vykonaný a z uvedeného dôvodu nebolo ani potrebné uviesť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie nepristúpil k vykonaniu tohto dôkazu, na vykonaní ktorého žalovaná netrvala. Vo vzťahu k výberu finančných prostriedkov z účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s., v marci 2008 podľa žalobcu súd dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žalobca mal za to, že žalovaná dezinterpretovala právny názor odvolacieho súdu obsiahnutý v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení keď tvrdí, že odvolací súd sa zaoberal ním vznesenou námietkou premlčania, resp. preklúzie navrhovať na vyporiadanie zložky masy BSM po uplynutí troch rokov od zániku BSM. Žalobca považoval za účelové a špekulatívne tvrdenie žalovanej, podľa ktorého jej podanie z 11.11.2013, ktorým sa vyjadrila k žalobe, je podľa jeho obsahu potrebné vykladať ako vymedzenie masy BSM, kde prevody a výbery peňažných prostriedkov zahŕňa do masy BSM. Z obsahu prednesu žalovanej v jej vyjadrení k žalobe vo vzťahu k úhrade úverov, ktoré nadobudol on pred uzatvorením manželstva nevyplýva, že by túto položku žalovaná navrhla na vyporiadanie. Takýto prejav musí byť jasný a výslovný, pričom ani súd nemôže nahradzovať absenciu prejavu vôle strany v konaní vyporiadať tú ktorú položku, ktorá by podľa názoru strany mala tvoriť masu BSM. Uvedené žalovaná navrhla až na pojednávaní dňa 22.05.2014, t.j. po uplynutí trojročnej lehoty od zániku BSM ku ktorému došlo dňa 31.03.2011, vzhľadom k čomu došlo k preklúzii práva žalovanej uplatňovať na vyporiadanie tzv. vnosy. K tvrdeniu žalovanej o tom, že na námietku premlčania by sa nemalo prihliadať z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, žalobca uviedol, že vzhľadom k tomu, že sa v skutočnosti nejedná o námietku premlčania ale o preklúziu (zánik) práva, na ktorú prihliada súd z úradnej povinnosti (ex offo), je bez právnej relevancie tvrdenie žalovanej o rozpore námietky premlčania s dobrými mravmi. Žalovaná žiadnym bližším spôsobom nekonkretizovala, v čom by mal spočívať rozpor námietky premlčania s dobrými mravmi.

4. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu písomne nereagovala.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu bez ohľadu na rozsah odvolania (§ 37 písm. c/ C. s. p. v spojení s ust. § 150 Občianskeho zákonníka) a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ C. s. p., § 391 ods. 1 C. s. p.) z nasledovných dôvodov:

6. Predmetom konania je vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM účstníkov). Rozsah BSM je zakotvený v ust. § 143 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. V zmysle § 144 Občianskeho zákonníka veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Podľa § 145 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon (relatívne) neplatný (§ 40a Občianskeho zákonníka). Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Zánikom manželstva zanikne i BSM (§ 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak BSM zanikne, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh podaný do troch rokov od zániku BSM niektorým z účastníkov na súd (§ 149 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka). Zásady, v ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM upravuje ust. § 150 Občianskeho zákonníka tak, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

7. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Súd v konaní o vyporiadanie BSM musí predovšetkým zistiť a ustáliť rozsah tohto spoluvlastníctva. Následne sa zameria na zistenie cien vecí, ktoré tvoria predmet BSM, pričom platí zásada, že treba vychádzať z ceny, ktorú majú veci v čase vyporiadania, avšak z ich stavu ku dňu zániku BSM. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Na návrh účastníka musí súd prihliadnuť tiež na to, čo niektorý z manželov z prostriedkov v jeho výlučnom vlastníctve vynaložil na spoločný majetok. Pri stanovení výšky takejto náhrady treba prihliadať na zníženie hodnoty spoločnej veci nadobudnutej z prostriedkov vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, ku ktorému došlo v čase od jej nadobudnutia až do vykonania vyporiadania, čo znamená, že oprávnenému manželovi bude zohľadnená táto náhrada v redukovanej výške. Na zvýšenie hodnoty takto nadobudnutej spoločnej veci však už prihliadnuť nemožno. Vyporiadanie BSM sa vykonáva vždy ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, tzn. že treba vyporiadať aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva. Pre určenie, ktoré z vecí patriacich do BSM pripadnú, ktorému z bývalých manželov nemá Občiansky zákonník osobitné hľadiská, treba však vychádzať z úvahy o účelnom využití vecí. Vo výroku rozsudku, ktorým súd vyporiadava BSM musí byť jasne a určite uvedené aké právo bolo účastníkovi priznané alebo aká povinnosť mu bola uložená a v akom rozsahu. Je to nutné i preto, aby pri výkone rozhodnutia mohol súd posúdiť, či sa oprávnený domáha toho, čo bolo povinnému uložené. Preto je nevyhnutné, aby veci, ktoré tomu-ktorému z manželov pripadnú do výlučného vlastníctva boli presne určené a popísané tak, aby boli jednoznačne identifikovateľné.

8. Okresný súd napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje označenú nehnuteľnosť (byt) v hodnote 54.100 eur a označené hnuteľné veci v hodnote 1.120 eur. Žalobcovi prikázal povinnosť splatiť úver spolu s príslušenstvom, a to veriteľovi Slovenská sporiteľňa, a. s. na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0423703496 zo dňa 08.06.2006, ktorý ku dňu rozhodnutia 20.01.2017 predstavoval výšku istiny 23.790,81 eur a príslušenstvo ako výšku úrokov vo výške 7.487,83 eur. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.378,61 eur ako vyporiadací podiel, a to v lehote do 1 roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok III.). 9. V súvislosti s preskúmavaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že závery súdu prvej inštancie ohľadom rozsahu hnuteľných a nehnuteľných vecí ako i ich hodnoty a prikázanie týchto do výlučného vlastníctva žalobcu neboli žalovanou v odvolaní osobitne namietané. Nebol preto dôvod tieto závery inak posudzovať.

10. Žalovaná v odvolaní namietala v rámci príslušenstva úveru aj budúce úroky z úveru vo výške 7.487,83 eur (vo výroku rozhodnutia je uvedená suma 7.487,83 eur a v odôvodnení suma 7.847,83 eur

- poznámka odvolacieho súdu). Okresný súd ohľadom tejto námietky žalovanej rozhodnutie odôvodnil v bodoch 18, 28 a 36 tým, že dňa 08.06.2006 uzavreli účastníci konania zmluvu o splátkovom úvere č. 0423703496 na základe ktorej im bol poskytnutý úver na bývanie vo výške 858.000,- Sk pri fixnej úrokovej sadzbe 5 rokov. Konečná splatnosť úveru bola stanovená dňa 20.05.2036. Podľa predložených listín a prejavov účastníkov konania úver ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie t.j. 20.01.2017 mal zostatok 23.790,81 eur a žalobca k 20.01.2017 uhradil sumu 12.252,73 eur. Okrem dlžnej istiny 23.790,81 eur ku dňu 20.01.2017 zostáva uhradiť aj zmluvné úroky od 20.01.2017 do 20.05.2036 vo výške 7.847,83 eur, čo bolo medzi stranami nesporné. Z ustálenej súdnej praxe (okresný súd sa odvolával na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo/14/2006, 22Cdo/1151/2007, Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/466/2012) je nepochybné, že je nutné vyporiadať celý dlh - úver s príslušenstvom, teda nielen neuhradenú istinu, ale aj úroky, ktoré prirastú v budúcnosti a výška týchto úrokov vyplýva z amortizačnej tabuľky, čo medzi stranami nebolo sporné. V odvolacom konaní bolo tak posudzované, či má byť na strane pasív zohľadnená aj suma 7.847,13 eur, teda úroky, ktoré k dlhu prirastú až v budúcnosti, čiže zmluvné úroky od rozhodnutia okresného súdu t.j. 20.01.2017 do 20.05.2036. Suma 23.790,81 eur teda dlh s úrokmi a poplatkami ku dňu rozhodnutia nebola namietaná. Podľa odvolacieho súdu predmetom vyporiadania BSM môže byť iba to, čo môže byť predmetom vlastníctva (§ 143 Občianskeho zákonníka), teda nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky a dlhy a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Ak nie je ku dňu vyporiadania BSM dlh účastníkov uhradený, prikáže ho

súd k úhrade niektorému z účastníkov vo výške danej ku dňu rozhodovania súdu, teda včítane do tej doby už kapitalizovaného príslušenstva - úrokov. Žalovaná v konaní pred súdom ako aj v odvolaní v súvislosti s úrokmi prirastajúcimi v budúcnosti poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/702/2016 z 15.06.2016. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie naň zrejme neprihliadol keď inými citovanými rozhodnutiami sa odvolával na ustálenú súdnu prax. Z právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/702/2016 zo dňa 15.06.2016 vyplýva, že požiadavka, aby u doteraz nevyrovnaných spoločných dlhov súd vo výroku o ich vyporiadaní premietol ich výšku v dobe, kedy k vyporiadaniu dochádza, pri súčasnom zohľadnení toho, čo ktorý z účastníkov na sporný dlh zaplatil a aby rozhodol i o príslušenstve vyporiadavanej čiastky znamená, že súdy v konaní o vyporiadaní spoločného majetku manželov pri vyporiadaní úrokovaného dlhu sú povinné zisťovať výšku istiny, prípadne i výšky kapitalizovaných úrokov ku dňu svojho rozhodnutia a následne dlh prikázať na úhradu obom manželom, t.j. každému jednu polovicu, či len niektorému z nich. Úroky, ktoré k dlhu prirastú po rozhodnutí o vyporiadaní spoločného majetku manželov, sa prikážu na úhradu obom manželom, či len niektorému z nich; nedochádza u nich k stanoveniu ich konkrétnej výšky a ani k započítaniu príslušenstva do výpočtu o vyporiadacom podiele. Odvolací súd oboznámiac sa predmetným rozhodnutím vyslovuje právny názor, že v danej veci bolo potrebné výšku istinu a úrokov stanoviť ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie a teda úroky do budúcnosti nezapočítať do výpočtu o vyporiadacom podiele ako to urobil súd prvej inštancie. Stotožnil sa s dôvodmi uvedeného rozhodnutia v tom, že úverové produkty často umožňujú predbežné splácanie úveru, mení sa tzv. fixačné obdobie, dochádza k zmenám v úročení, zmenám v dĺžke následných fixačných období, zmenám bankových ústavov poskytujúcich úver a pod., čo sú okolnosti, ktoré neumožňujú ku dňu rozhodovania súdu zistiť výšku budúceho príslušenstva. Keďže v dobe rozhodovania nemožno celkovú výšku dlhu vrátane budúceho príslušenstva presne stanoviť pričom na strane druhej je však potrebné vyporiadať celý dlh, ktorý je predmetom konania, možno uvedené požiadavky riešiť len vyššie uvedeným postupom. Súd prvej inštancie mal preto podľa odvolacieho súdu zohľadniť len výšku istiny a úrokov ku dňu svojho rozhodnutia a túto prikázať žalobcovi, ktorému bola prikázaná nehnuteľnosť (byt). Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie poukazujúcim na to, že táto otázka je v súdnej praxi ustálená.

11. Žalovaná v odvolaní žiadala zaradiť na strane aktív žalobcu sumu 16.640 eur pozostávajúcu z čiastky 11.927,39 eur (359.324,50,- Sk), ktorú žalobca zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX po tom, ako na tento účet boli pripísané úverové peňažné prostriedky poskytnuté bankou, poukázal bankovým prevodom na iné účty (08.06.2006 - 1.210,- Sk, 07.07.2006 sumu 97.375,- Sk, dňa 24.07.2006 sumu 157.339,50 Sk, dňa 09.08.2006 sumu 103.400,- Sk) a z čiastky 4.713,54 eur (142.000,- Sk), ktorá bola žalobcom vybratá z účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX v priebehu mesiaca marec 2008 výbermi kartou aj v hotovosti. Okresný súd ohľadom sumy 11.927,39 eur (359.324,50 Sk) konštatoval v bode 22, že hoci žalobca skutočne uskutočnil výbery či prevody, v časti tieto úkony sú premlčané a v časti bolo skonštatované a preukázané, že boli použité na osobnú potrebu. V bode 26 v súvislosti s premlčaním súd uviedol, že ak aj žalobca použil spoločné finančné prostriedky na splatenie záväzkov vzniknutých pred manželstvom, žalovaná tieto úkony nenamietala, teda nedomáhala sa ich relatívnej neplatnosti (§ 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 40a Občianskeho zákonníka) v trojročnej lehote. Preto sú tieto výbery platnými úkonmi. Žalobca v tejto súvislosti vzniesol námietku premlčania práva žalovanej dovolať sa relatívnej neplatnosti daných úkonov. Ďalej súd poukázal na to, že strany v konaní môžu vyporiadať BSM súdom len v tom rozsahu v akom ho uplatnili v lehote troch rokov od zániku BSM. Pokiaľ v danej lehote nie je nárok uplatnený nie je možné už následne na to prihliadať a nárok na ich vyporiadanie zaniká. Keďže žalovaná do troch rokov od zániku BSM t.j. do 31.04.2014 nenavrhla vyporiadanie ohľadom náhrady toho, čo zo spoločného majetku sa vynaložilo na ostatný majetok (záväzky) žalobcu je dôsledkom zániku nároku na vyporiadanie týchto investícií z dôvodu uplynutia zákonnej premlčacej lehoty. V rámci záveru vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd neprihliadal na použitie finančných prostriedkov žalobcom na jeho výlučnú potrebu. V súvislosti s premlčaním súd konštatoval, že žalovaná do 31.04.2014, teda do troch rokov od zániku BSM, nenavrhla vyporiadania náhrady ohľadom toho, čo zo spoločného majetku sa vynaložilo na ostatný majetok (záväzky) žalobcu. K odvolaniu žalovanej odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení k uvedenej námietke nezaujal právny názor. Vyjadril len to, že v súvislosti s tvrdením žalovanej, že peniaze z úveru boli použité na oddelený majetok žalobcu, nesie dôkazné bremeno žalobca v tom, že ich použil v súlade s § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda najmä na bežnú spotrebu alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v bezpodielovom

spoluvlastníctve. Pokiaľ takéto užitie nepreukáže, je potrebné vybrané prostriedky zahrnúť do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z obsahu spisu vyplýva, že po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu bolo hodnoverne preukázané, že žalobca použil spoločné finančné prostriedky nadobudnuté z úveru poskytnutého obom účastníkom ako manželom na splatenie jeho záväzkov vzniknutých zo zmlúv uzavretých pred manželstvom. Odvolací súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v tom, že žalobca použil spoločný majetok na jeho výlučný majetok. Nepovažoval však za správne, že žalovaná tento úkon žalobcu nenamietala keďže sa nedomáhala jeho relatívnej neplatnosti v zákonom určenej premlčacej/prekluzívnej lehote. Podľa odvolacieho súdu základnou podmienkou aplikácie ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov, v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je neplatný“ je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela bezpredmetné. Úkon žalobcu predstavujúci použitie spoločných peňažných prostriedkov na splatenie záväzkov vzniknutých pred manželstvom nepovažoval za taký ku ktorému by bol potrebný súhlas druhého manžela. Nevidel preto dôvod, aby sa žalovaná domáhala jeho relatívnej neplatnosti. Okrem toho podľa súdu prvej inštancie žalovaná do troch rokov od zániku BSM t.j. do 31.04.2014 nenavrhla vyporiadanie tejto náhrady. Z obsahu spisu a to konkrétne vyjadrenia žalovanej k návrhu na vysporiadanie BSM po rozvode zo dňa 11.11.2013 (č.l. 46 spisu) vyplýva, že žalovaná v ňom poukázala na to, že mali úvery, ktoré boli síce uzavreté počas trvania manželstva účastníkov konania, ale neboli použité, resp. ona nemá vedomosť o tom, že by boli použité na spoločné veci vtedajších manželov, pričom žalobca ešte doby pred uzavretím manželstva mal úver vo výške cca 300.000,- Sk takže si pravdepodobne vyplatil aj tento úver z vyššie opísaných úverov. Podľa odvolacieho súdu s poukazom na uvedené žalovaná navrhla vyporiadanie finančných prostriedkov použitých žalobcom a bolo preto povinnosťou súdu o týchto peňažných prostriedkoch v rámci vyporiadania BSM rozhodovať.

12. Ohľadom sumy 4.713,54 eur (142.000,- Sk), ktorá mala byť žalobcom vybratá z účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX v priebehu mesiaca marec 2008 výbermi kartou aj v hotovosti, žalovaná v odvolaní poukazovala na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 20.03.2014 ohľadom toho, že jediným majiteľom a výlučným disponentom k tomuto účtu bol iba žalobca. Z výpisu z účtu v Slovenskej sporiteľni za mesiac marec v roku 2008 vyplýva, okrem výberov hotovosti platobnou kartou došlo aj k výberom finančných prostriedkov hotovosti dňa 04.03.2008 a dňa 10.03.2008, pričom je nepochybné, že tieto výbery mohla uskutočniť jediná oprávnená osoba k bankovému účtu, čiže žalobca, ktorý sa musel preto zdržiavať na území republiky a ním predložené výplatné pásky nie sú hodnoverné. Súd prvej inštancie ohľadom sumy 4.713,54 eur (142.000,- Sk), ktorá bola podľa tvrdenia žalovanej žalobcom vybratá z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v priebehu mesiaca marec 2008 výbermi kartou aj v hotovosti v bode 21 uviedol, že pokiaľ ide o výber sumy 142.000,- Sk v marci 2008 z bankomatu žalovaná trvala na tom, že žalobca vyberal z bankomatu väčšie obnosy, a to v marci 2008, hoci podľa žalobcu celý rok 2008 bol Írsku, čo preukázal vyplatnými páskami, ktoré sú týždenné, a preto dané výbery nemohol vykonať on, pričom kartu mala k dispozícii práve žalovaná. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že strany v konaní si rozporovali v tvrdeniach ohľadom výberov, ktoré podľa výpisu prebehli v nočných hodinách, pričom bolo zistené, že čo sa týka výberu na letisku bola tam prítomná aj žalovaná a väčšiu časť v danom roku bol žalobca mimo SR, pričom je nepochybné, že vlastníkom/držiteľom karty bol žalobca. Teda výbery iba žalobcom neboli relevantne preukázané a je zrejmé, že výbery vykonávali obidvaja manželia. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že nebol rozhodujúci výber peňazí majúcich predstavovať spoločné prostriedky ale to na čo boli tieto použité.

13. Napokon žalovaná v odvolaní namietala prevod sumy 103.400,- Sk dňa 09.08.2006 z účtu v Slovenskej sporiteľni na vlastný účet žalobcu č. 260046400/1100 v U. za účelom údajnej úhrady hnuteľných vecí a uspokojovania základných životných potrieb a iných platieb. V tejto súvislosti poukazovala na to, že navrhla aj dôkaz - výpis z účtu žalobcu v U. č. XXXXXXXXXX/XXXX za roky 2006 až 2008 na základe ktorého by bolo možné posúdiť výšku a opodstatnenosť dispozície s týmito finančnými prostriedkami na tomto účte zo strany žalobcu, teda ako žalobca naložil s uvedenou sumou 103.400,- Sk o ktorej tvrdil že ju použil na kúpu zariaďovacích predmetov do bytu o ktorých už nemá doklady. Pokiaľ ide o sumu 103.400,- Sk súd v bode 20 odôvodnenia rozhodnutia poukazoval na to, že tento prevod zo strany žalobcu bol za účelom kúpy TV, lustra, lampy, sporáku ...avšak s odstupom

času už žalobca nedisponuje dokladmi o kúpe uvedeného v celkovej výške 103.400,- Sk. Žalovaná nepreukázala, že by disponovali inými finančnými prostriedkami, ktoré by boli na to použité. Teda z ničoho nevyplýva, že by ako manželia mali dostatok finančných prostriedkov na splatenie uvedeného. preto si súd osvojil tvrdenia žalobcu ohľadom použitia poskytnutých úverov na uvedené žalobcom, teda vo väčšej časti na spoločné účely. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaná podaním zo dňa 30.09.2015 (č.l. 383 spisu) v bode 4.1 predložila súdu predmetný návrh na dokazovanie. Súd podaním z 01.10.2015 (č.l. 391 spisu) vyzval žalobcu, aby výpis z účtu predložil. Po vyjadrení žalobcu zo dňa 14.10.2015 (č.l. 392 spisu) v tom smere, že je nevyhnutné zistiť a zvážiť, či vykonanie takéhoto dôkazu je vôbec účelné vzhľadom na predmet konania a doterajší stav vykonaných dôkazov, čo sa však nedá bez toho, aby žalovaná uviedla, za účelom preukázania akých skutočností navrhuje vykonať tento dôkaz. Žiadal preto súd o oznámenie, či trvá na uloženej povinnosti. Podaním zo dňa 30.10.2015 (č.l. 406 spisu) žalovaná oznámila súdu účel navrhnutého dôkazu. Podľa odvolacieho súdu v konaní nebolo preukázané, že by súd o návrhu na vykonanie dokazovania rozhodol. Postup súdu nebol tak pre žalovanú zrejmý ani z prejednávania veci a napokon nevyplýval ani z odôvodnenia rozhodnutia. Nestotožnil sa s vyjadrením žalobcu k odvolaniu v tom, že žalovaná na pojednávaní dňa 20.01.2017 po výzve súdu danej stranám podľa § 182 C. s. p. uviedla, že nenavrhuje vykonať žiadne dôkazy. Dôvodom je, že z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaná výslovne uviedla, že netrvá na vykonaní dôkazu predtým navrhnutého.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené neboli podľa odvolacieho súdu dôvody na potvrdenie ani zmenu napadnutého rozhodnutia a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

15. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa ust. 391 ods. 2 C. s. p. viazaný, rozhodnúť o dôkaze navrhnutom žalovanou v konaní, náležite zhodnotiť výsledky celého konania a až potom rozhodnúť o veci a s požiadavkou kladenou na ust. § 220 C. s. p. odôvodniť nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí opätovne rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).