Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-4-2017.pdf
PDF · 85.44 KB
Case nature
Subarea
3Co/4/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobkyne: D. R., A. XX, A., zastúpenej advokátkou JUDr. Ľudmilou Penz Vachulovou, Krížna 47, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Ing. Q. R., K. XX, A., zastúpenej advokátkou JUDr. Margitou Kováčovou, Košická 6, Bratislava, 2/ Q. R., A. XX, A., 3/ R. R., A. XX, A., žalovaní 2/ a 3/ zastúpení advokátkou JUDr. Justínou Lajčákovou, Štúrova 13, Poprad, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovanej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 12C/117/2012-180, zo dňa 15.6.2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanej 1/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov; vykonaním znaleckého úkonu poveril znaleckú organizáciu: Business Valuation Institute, s.r.o., Irkutská 16/A, Bratislava. Znalcovi uložil, aby v lehote 90 dní odo dňa doručenia spisu vypracoval znalecký posudok a zaslal ho Okresnému súdu Bratislava I v troch vyhotoveniach spolu s vyúčtovaním znaleckej odmeny. Znalcovi uložil, aby v znaleckom posudku 1/ stanovil ku dňu 11.6.2009 všeobecnú hodnotu podniku BREWI s.r.o., Beskydská 12, Bratislava, IČO: 35930993, 2/ stanovil, aká bola ku dňu 11.6.2009 hodnota obchodného podielu žalobkyne D. R. v obchodnej spoločnosti BREWI s.r.o., Beskydská 12, Bratislava, 3/ stanovil hodnotu obchodného podielu D. R. v BREWI s.r.o., Beskydská 12, v súčasnosti. Stranám uložil, aby poskytli znalcovi všetky podklady a vysvetlenia, ktoré bude znalec potrebovať pri vypracovaní znaleckého posudku. Napokon v napadnutom uznesením uložil žalovanej 1/ Ing. Q. R.Á., aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia zložila preddavok 600 eur na trovy spojené s podaním znaleckého posudku.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa návrhom na začatie konania doručeným súdu 8.6.2012 domáhala voči žalovanému vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, s tým, že na pojednávaní uskutočnenom 18.4.2016 žalovaná 1/ navrhla vykonanie znaleckého dokazovania za účelom stanovenia hodnoty podniku BREWI s.r.o., Beskydská 12, Bratislava, ku dňu 11.6.2009. Pretože rozhodnutie súdu v v tomto konaní závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, súd prvej inštancie ustanovil v zmysle § 127 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) znalca z odboru ekonomika a riadenie podnikov (odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov), aby vypracoval znalecký posudok. O uložení povinnosti žalovanej 1/ zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania 600 eur rozhodol v súlade s § 141 ods. 1 O.s.p. a založil ho na konštatovaní, že k nariadeniu znaleckého dokazovania došlo výlučne na jej návrh.
3. Proti uzneseniu v časti uloženia povinnosti žalovanej 1/ zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku podala odvolanie žalovaná 1/ a žiadala uznesenie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorému vyčítala, že jej uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu len preto, že navrhla vykonať predmetný dôkaz a pritom vôbec nevzal do úvahy, že žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktorými by preukázala svoje tvrdenia. Poukázala na skutočnosť, že samotná žalobkyňa nevedela predložiť súdu listinné dôkazy preukazujúce hodnotu majetku spoločnosti BREWI s.r.o. ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a ani jeho ceny platnej v čase jeho vyporiadania. Bola názoru, že žalobkyňa začala podnikať počas manželstva, do podnikania vložila finančné prostriedky patriace do BSM, za prostriedky patriace do BSM nakupovala aj majetok patriaci spoločnosti BREWI s.r.o., a preto bolo jej povinnosťou predložiť všetky dôkazy, ktorými preukáže majetkovú hodnotu spoločnosti v čase právoplatnosti rozvodu manželstva. Namietala, že zistenie ceny majetku patriaceho do vyporiadania BSM nie je len v jej záujme, ako to uviedol súdu prvej inštancie a to len z dôvodu, že predmetný návrh dôkazu navrhla; správne zistenie ceny vyporiadaného majetku je nevyhnutným predpokladom pre správnu aplikáciu § 149 Občianskeho zákonníka a teda nie je iba v záujme žalovanej 1/, ale aj v záujme všetkých strán konania, aby sa správne určila cena majetku. Pretože nezapríčinila, že je potrebné znaleckým posudkom určiť správnu výšku majetku určeného na vyporiadanie BSM, mala za to, že jednoznačne zodpovednou za uvedenú skutočnosť je žalobkyňa, ktorá nepredložila listinné dôkazy preukazujúce jej tvrdenia.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasila s tvrdením, že žalovaná 1/ nezapríčinila, že je potrebné určiť správnu výšku majetku určeného na vyporiadanie BSM znaleckým posudkom a jednoznačne zodpovednou za predmetnú skutočnosť urobila ju ako žalobkyňu, lebo nepredložila listinné dôkazy preukazujúce svoje tvrdenia. Považovala za nepochybné, že v priebehu konania poskytla všetku nevyhnutnú súčinnosť za účelom určenia hodnoty jej obchodného podielu v spoločnosti BREWI s.r.o. ku dňu zániku BSM. Zdôraznila, že predložila všetky účtovné doklady týkajúce sa spoločnosti BREWI s.r.o., ktorými disponovala, a to: daňové priznanie s účtovnou závierkou za rok 2008, daňové priznanie s účtovnou závierkou za rok 2009, súvahu tejto spoločnosti vyhotovenú k 31.12.2009, výkaz ziskov a strát vyhotovený k 31.12.2009, poznámky k účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2009, výpis z podnikateľského účtu spoločnosti, daňové priznanie s účtovnou závierkou za rok 2010, zoznam hmotného majetku spoločnosti BREWI s.r.o. k 19.5.2005, ktorý bol odpísaný v roku 2008. Zopakovala, že žiadnymi inými účtovnými dokladmi spoločnosti BREWI s.r.o. nedisponuje, predmetná obchodná spoločnosť dlhodobo nevykonáva žiadnu činnosť (čo má vyplývať aj z doložených účtovných dokladov), a je stratová. Aj z uvedeného dôvodu žalobkyňa hľadala možnosti, ako čo najviac eliminovať náklady súvisiace s obchodnou spoločnosťou, kedy stratovosť spoločnosti sa ešte viac prehĺbila po vzniku povinnosti platiť daňové licencie. Na ozrejmenie prevodu obchodného podielu uviedla, že jej finančná situácia nie je priaznivá a úhrada daňovej licencie pre spoločnosť, ktorá neprináša zisk, bola postupom času takmer likvidačnou. V zmysle uvedeného, výlučne z finančných dôvodov, bola nútená obchodný podiel previesť, aby predišla ďalším nákladom. Takto je nútená sama z výlučných prostriedkov uhrádzať náklady na život aj udržiavanie majetku, ktorý tvorí masu BSM. Podčiarkla, že mala od počiatku záujem sa dohodnúť (mimosúdne) na vyporiadaní BSM, ale žiaľ k dohode neprišlo; nespochybňuje zákonný nárok žalovaných, no na druhej strane upriamila pozornosť aj na negatívny ekonomický dopad, ktorý má súdne konanie na majetok tvoriaci masu BSM, kedy plynutím času bude v každom jednotlivom prípade hodnota majetku, ktorý by ten ktorý z účastníkov získal, nižšia. Poukázala na to, že žalovaná 1/, ktorá sama nekonštruktívnym spôsobom navrhla znalecké dokazovanie na majetok spoločnosti, ktorá nemá majetok, dnes ad absurdum napáda samotné znalecké dokazovanie, čo má opätovne za následok zhoršovanie finančnej situácie na jej strane, ktorá má výlučne náklady na udržiavanie majetku tvoriaceho masu BSM, na čom sa samotná žalovaná 1/ nepodieľa a má záujem iba na získaní majetkového prospechu. Záverom zhrnula, že si je plne vedomá skutočnosti, že pre komplexné vyporiadanie BSM je nevyhnutné určenie hodnoty obchodného podielu žalobkyne v spoločnosti BREWI s.r.o. ku dňu zániku BSM; na tomto mieste ale zároveň zdôraznila, že v súlade so zásadou hospodárnosti konania aj samotný zákon favorizuje dohodu strán sporu na určení hodnoty obchodného podielu pred stanovením hodnoty obchodného podielu znaleckým dokazovaním. Z priebehu súdneho konania mala za zrejmé, že tak žalobkyňa ako aj žalovaní 2/ a 3/ z dôvodu hospodárnosti konania odmietali znalecké dokazovanie na stanovenie hodnoty obchodného podielu a výlučne žalovaná 1/ trvala na znaleckom dokazovaní, a to napriek predloženiu všetkých účtovných dokladov spoločnosti BREWI s.r.o. preukazujúcich majetok spoločnosti. V nadväznosti na znenie § 253 ods. 1 C.s.p, zdôrazňujúc fakt, že zhotovenie znaleckého
posudku navrhla výlučne žalovaná 1/, mala za nepochybné, že konajúci súd vec správne právne posúdil, keď na zloženie preddavku na trovy znaleckého dokazovania zaviazal výlučne žalovanú 1/.
5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti je vo výroku vecne správne (§ 378 ods. 1 C.s.p.) a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
6. V zmysle predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy (zákon č. 99/1963 Zb. - O.s.p.) platnej do 30.6.2016, pojednávajúcej o preddavkovaní trov znaleckého dokazovania (§ 141 ods. 2 O.s.p.), ak nešlo o konanie, ktoré bolo možné začať i bez návrhu, alebo nešlo o účastníka, u ktorého sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 v celom rozsahu, súd najneskôr spolu s ustanovením znalca rozhodol o povinnosti zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov takéhoto dokazovania. V rozhodnutí, ktorým súd uložil povinnosť zložiť preddavok, mohol určiť, že pri nesplnení tejto povinnosti v určenej lehote znalca neustanoví, alebo ustanovenie znalca zruší. Podstatou preddavku na trovy dôkazu bolo tak zabezpečiť od účastníkov konania peňažné prostriedky na jeho vykonanie skôr, ako konanie vo veci skončilo; súd preddavok neuložil osobe, ktorá podľa § 138 ods. 1 O.s.p. spĺňala predpoklady pre oslobodenie od súdneho poplatku. Preddavok platil (§ 141 ods. 1 O.s.p.) predovšetkým účastník, ktorý dôkaz navrhol, ďalej účastník, v prospech ktorého súd nariadil vykonanie dôkazu na preukázanie skutočností, ktoré tvrdil a napokon účastník, ktorý dôkaz nenavrhol, avšak dôkaz bol nariadený na preukázanie skutočností, ktoré účastník síce netvrdil, avšak boli v jeho záujme. Ak sa dokazovanie vykonávalo na zistenie skutočností, ktoré tvrdil jednak navrhovateľ ale i odporca, preddavok súd mohol (ale aj nemusel) uložiť obidvom účastníkom.
7. Princíp okamžitej aplikability procesných noriem je komplementárny s osobitným pravidlom v podobe zachovania účinkov procesných úkonov vykonaných v „živých“ konaniach podľa zrušenej právnej úpravy, nazývaný aj ako princíp justifikácie účinkov procesných úkonov § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p.; obsahom tohto princípu je skutočnosť, že procesné úkony subjektov súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho právneho predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samostatné aj počas účinnosti nového procesného predpisu; odvolací súd preto neodmietol odvolanie žalovanej 1/ podané 6.7.2016 proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu, proti ktorému inak nie je prípustné odvolanie (§ 357 C.s.p. a contrario), ale ho prejednal a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podrobil riadnemu odvolaciemu prieskumu. Podľa názoru odvolacieho súdu postup súdu prvej inštancie bol v súlade s ustanovením § 141 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, keď žalovaná 1/ ako jediná v konaní o vyporiadanie BSM navrhla dôkaz nariadením znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty obchodného podielu BREWI s. r. o. ku dňu zániku BSM. Žalovaná 1/ v odvolaní súčasne netvrdila, že sú u nej podmienky pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pričom tieto nevyplývajú ani z obsahu spisu.
8. V danom prípade však proti uzneseniu vydanému súdom prvej inštancie 15.6.2016 podala žalovaná 1/ odvolanie až 6.7.2016, t.j. za pôsobnosti nového procesného kódexu účinného od 1.7.2016. Odvolací súd po preskúmaní časovej koexistencie skoršej právnej úpravy (O.s.p.) a novej právnej úpravy (C.s.p.) konštatuje, že procesné právo na rozdiel od hmotného práva v prípade stretu novej a starej právnej úpravy je charakterizované princípom okamžitej aplikability nových procesnoprávnych noriem na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov (§ 470 ods. 1 C.s.p.).
9. Podľa § 253 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 C.s.p. ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.
10. Súd zisťuje skutkový stav na základe vykonania dôkazov, ktoré boli v konaní navrhnuté; z hľadiska procesnej teórie ide o tzv. prejednaciu zásadu, v rámci ktorej už výlučne strany zodpovedajú za navrhnutie a predloženie dôkazných prostriedkov vo svoj prospech a za procesné dôsledky vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Bez návrhu môže súd vykonať iba dôkazy podľa § 185 ods. 2, ods. 3
C.s.p. a dôkazy v sporoch s ochranou slabšej strany. Platí pritom zásada, že preddavková povinnosť zaťažuje vždy tú sporovú stranu, ktorá navrhla vykonanie príslušného dôkazu. Protistrane nemožno uložiť preddavkovú povinnosť v súvislosti s dôkazným návrhom niekoho iného, koho procesný záujem je v kontradikcii. V zmysle § 253 ods. 2 C.s.p. je znalecké dokazovanie ex lege povinne preddavkované. Keďže nový procesný kódex dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona (§ 470 ods. 1 C.s.p.) a to za stavu, keď žalovaná 1/ ako jediná v konaní navrhla znalecké dokazovanie (§ 207 C.s.p.), odvolací súd vyhodnotil jej námietky a úvahy, že ona týmto procesným návrhom nezapríčinila, aby bola znaleckým posudkom určovaná (správna) výška vyporiadaného majetku v BSM, v celom ich súhrne za nedôvodné. Vychádzajúc z toho, že v sporovom konaní (ktorým je aj vyporiadanie BSM) sa uplatňuje kontradiktórny princíp, v rámci ktorého je dôkazná iniciatíva prejavom aktivity jednotlivých strán, odvolací súd tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli z povahy veci spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia.
11. Pokiaľ žalovaná 1/ po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia (aj v odvolaním napadnutej časti) nezloží v lehote určenej súdom prvej inštancie (15 dní) preddavok na trovy znaleckého dokazovania 600 eur, súd prvej inštancie navrhnutý dôkaz nevykoná a od znaleckého dokazovania upustí.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal proti žalovanej 1/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).