Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-327-2017.pdf
PDF · 85.33 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/327/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu MOTOR HOUSE, s.r.o., IČO 36 555 169, so sídlom Potvorice 199, proti žalovanému SVB 1178 Trenčín, IČO 37 921 908, so sídlom 28. októbra 1178/18, Trenčín, právne zastúpenému JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom so sídlom Štúrovo námestie 121, Trenčín, o uloženie povinnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 11C/267/2014-62, zo dňa 13. decembra 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. žalovanému náhradu trov konania nepriznal a výrokom III. žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 92,80 eur. Rozhodnutie odôvodnil poukázaním na §144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 nebytového priestoru č. 12-1 zapísaného na LV č. XXXX k. ú. C., okres C., postaveného na parcele registra "C" č. XXXX/X nachádzajúceho sa v bytovom dome s. č. XXXX. Žalovaný bol založený vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome za účelom správy bytového domu v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy bytového domu s. č. 1178, zapísaného na LV č. XXXX k. ú. C., okres C., postaveného na parcele registra "C" č. XXXX/X, a to dokladov týkajúcich sa čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Pred začatím pojednávania žalobca zobral písomným podaním doručeným súdu dňa 13.12.2016 žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť a priznať žalobcovi náhradu trov konania vo výške 436,18 eur z dôvodu, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko žalovaný bol viackrát zo strany žalobcu vyzývaný na predloženie dokladov pred podaním žaloby a následne upozornený na možnosť podania žaloby, pričom k sprístupneniu dokumentov došlo až po podaní žaloby žalobcom. Vzhľadom k dispozitívnemu úkonu žalobcu, za situácie, kedy nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaného, súd prvej inštancie konanie v celom rozsahu zastavil. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Keďže si žalovaný náhradu trov konania, ktoré by mu patrili neuplatnil, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobca na základe výzvy zaplatil súdny poplatok v sume 99,50 eur. O vrátení časti zaplateného súdneho poplatku kráteného o 6,70 eur súd prvej inštancie rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
2. Proti tomuto uzneseniu, jeho výroku II., ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré zdôvodnil tým, že napadnuté uznesenie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Nie sú dané dôvody na nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, keďže konanie bolo zastavené v dôsledku zavinenia žalovaného. Žalobca mal za to, že žalovaný splnil svoju povinnosť až po podaní žaloby, čo vyplýva i z podania právneho zástupcu žalovaného. Žalovaný vyhovel žalobcovi až po podaní žaloby a je zjavné, že súdne konanie bolo vyvolané v dôsledku nekonania žalovaného, resp. ak by žalovaný konal tak, ako mal, a teda predložil žalobcom požadované doklady, žalobca by žalobu na súd nepodal. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. zmenil v súlade s § 388 CSP tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že je pravdou, že v minulosti bol niekoľkokrát vyzvaný na predloženie dokladov, nie je však pravdou, že by na žiadnu požiadavku nereagoval. Žalobca žiadal faktúry za dodávku plynu, ktoré mu v predchádzajúcom období poskytnuté boli, ďalej žiadal aj predloženie projektovej dokumentácie k domovej plynovej kotolni, ktorú mal k dispozícii v rámci stavebného konania, v rámci ktorého predkladal na stavebnom úrade námietky. Tieto skutočnosti neboli predmetom dokazovania, nakoľko nedošlo k otvoreniu pojednávania, a to aj z toho dôvodu, že strany sa v záujme hospodárneho ukončenia sporu dohodli na mimosúdnom usporiadaní veci. Taktiež považoval za potrebné uviesť, že zo samotného žalobného návrhu vzhľadom na nejednoznačnosť a všeobecnú formuláciu nebolo celkom zrejmé, aké doklady žalobca požaduje, a to ani samotnému súdu, ktorý vyzýval žalobcu, aby svoju požiadavku spresnil. Žalobca poslal žalovanému spresnenú požiadavku listom zo dňa 06.09.2016 a 12.09.2016, na základe ktorej potom boli žalobcovi požadované doklady sprístupnené k nahliadnutiu dňa 27.09.2016 a 13.10.2016. Žalovaný teda nekonal pod hrozbou žaloby, ale na základe uvedených požiadaviek, ktoré boli predložené až po podaní žaloby. V prípade, že by takto jasne formulované požiadavky boli predložené pred podaním žaloby, nemal by žalovaný žiaden problém konať. Na základe uvedeného žalovaný mal za to, že nie vinou žalovaného bola podaná žaloba, ale skutkový stav zapríčinil žalobca nejasným a nezrozumiteľným konaním v podobe predkladanej požiadavky a teda nie je možné pričítať zastavenie konania na ťarchu žalovaného. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol.
4. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že trvá na tom, že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko žalovaný bol viackrát zo strany žalobcu vyzývaný na predloženie dokladov pred podaním žaloby a následne upozornený na možnosť podania žaloby, pričom k sprístupneniu dokumentov došlo až po podaní žaloby žalobcom. Žalovaný nikdy neuviedol, že by nerozumel, ktoré doklady žalobca od neho požaduje a že by jeho požiadavky boli nezrozumiteľné a nejednoznačné. Žalobca sa aj naďalej domnieva, že žalovaný splnil svoju povinnosť až po podaní žaloby, čo vyplýva i z podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 20.10.2016 a celé súdne konanie bolo vyvolané iba v dôsledku nekonania žalovaného. Práve žalovaný uvádzal žalobcovi vždy iba zavádzajúce informácie o tom, prečo mu doklady nemôže resp. nevie predložiť. Ihneď po tom, ako doklady žalobca obdržal a žalovaný si svoju povinnosť splnil, pristúpil žalobca k späťvzatiu žaloby.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené a výrok, ktorým bolo rozhodnuté o vrátení súdneho poplatku, neboli napadnuté odvolaním, nadobudli právoplatnosť a odvolací ich nepreskúmaval. K výroku o trovách odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že aj keď výrok znel tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že procesne zavinil zastavenie konania žalobca, a teda žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania), v tomto výroku je zahrnuté aj nepriznanie náhrady trov žalobcovi (ktorý z tohto dôvodu podal odvolanie).
7. V predmetnej veci sa žalobca žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť „umožniť žalobcovi nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy bytového domu s. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. C., ako dokladov týkajúcich sa čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome“. Dňa 05.11.2014 Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 11C/267/2014-23 vyzval žalobcu, aby opravil podanie tak, aby presne špecifikoval, akých dokladov alebo akého obdobia sa má týkať navrhované uloženie povinnosti pre žalovaného. Podaním z 09.02.2015
žalobca upravil petit žaloby tak, že žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť „umožniť žalobcovi nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy bytového domu s. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. C., a dokladov týkajúcich sa čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, a to: čerpanie fondu prevádzky, údržby a opráv v roku 2011 a 2012; zmluvy s advokátom JUDr. Jiřím Choutkom; správa o činnosti SVB za rok 2012; projekt vybudovania novej domovej kotolne vrátane rozpočtu budovania, zmluvy o dielo na zhotovenie kotolne, faktúr a ostatných nákladov súvisiacich s vybudovaním kotolne; fakturácia za plyn od začiatku fungovania novej domovej kotolne do konca roka 2014 spolu s vyúčtovacou faktúrou za plyn za r. 2013“. Dňa 16.08.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené čiastočné späťvzatie žaloby, v ktorom žalobca uviedol, že žalovaný mu sprístupnil niektoré z požadovaných dokumentov, a to čerpanie fondu prevádzky, údržby a opráv v roku 2011 a 2012, správu o činnosti SVB za rok 2012 a projekt vybudovania novej domovej kotolne. Žalobca však trval naďalej na predložení zmlúv uzatvorených medzi žalovaným a advokátom JUDr. Jiřím Choutkom, rozpočtu budovania domovej kotolne, zmluvy o dielo na zhotovenie kotolne, faktúr a prípadne ostatných nákladov súvisiacich s vybudovaním kotolne a fakturácie za plyn od začiatku fungovania novej domovej kotolne do konca roka 2014 spolu s vyúčtovacou faktúrou za plyn za r. 2013. V podaní, doručenom súdu prvej inštancie dňa 21.10.2016, žalovaný uviedol, že predložil žalobcovi klientske spisy advokáta týkajúce sa právnych služieb žalovanému vrátane príslušných faktúr, zmluvu o dielo na výstavbu kotolne a faktúry dodávateľov, ako aj faktúry za dodávku plynu za roky 2013 a 2014 vrátane vyúčtovacích faktúr za roky 2013 a 2014. Dňa 13.12.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené späťvzatie žaloby, v ktorom žalobca uviedol, že žalovaný mu sprístupnil požadované dokumenty s tým, že žalobca sa domáhal priznania nároku na náhradu trov konania z dôvodu, že žaloba bola podaná dôvodne, keďže žalovaný až po podaní žaloby vyhovel jeho žalobe v plnom rozsahu a súdne konanie bolo vyvolané v dôsledku nekonania žalovaného.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo k skončeniu konania bez meritórneho rozhodnutia, čo je i prípad danej veci, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v citovanom ustanovení § 256 CSP. Zavinenie sa v takom prípade posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí súdneho konania. Pokiaľ jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie, a teda nemohlo byť zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
10. Žalovaný podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.10.2016, potvrdil, že po podaní žaloby predložil žalobcovi klientske spisy advokáta, týkajúce sa právnych služieb žalovanému, vrátane príslušných faktúr, zmluvu o dielo na výstavbu kotolne a faktúry dodávateľov, ako aj faktúry za dodávku plynu za roky 2013 a 2014 vrátane vyúčtovacích faktúr za roky 2013 a 2014. Odvolací súd je toho názoru, že v tejto časti (t. j. pokiaľ ide o zmluvy s advokátom JUDr. Jiřím Choutkom, zmluvy a faktúry týkajúce sa vybudovania kotolne a faktúry za plyn do konca roka 2014) zavinil zastavenie konania žalovaný, pretože uvedené dokumenty poskytol žalobcovi k nahliadnutiu (ako vyplýva z vyjadrenia samotného žalovaného) až v dňoch 27.09.2016, resp. 13.10.2016, hoci najneskôr z doplnenej žaloby, ktorá bola žalovanému doručená dňa 09.07.2015, mu musela byť známa požiadavka žalobcu na predloženie týchto dokumentov. Na druhej strane však zo spisu nevyplýva, že by boli žalobcovi až po podaní žaloby predložené doklady o čerpaní fondu prevádzky, údržby a opráv v rokoch 2011 a 2012, správa o činnosti SVB za rok 2012 a projekt vybudovania domovej kotolne. Žalobca síce v čiastočnom späťvzatí, doručenom súdu prvej inštancie dňa 16.8.2016, uviedol, že tieto doklady mu žalovaný sprístupnil „po vzájomnej komunikácii“, nie je však z tohto podania zrejmé, kedy tak žalovaný mal urobiť, pričom žalovaný v konaní (na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie) tvrdil, že časť požadovaných dokladov (najmä fakturácia za plyn a správa o činnosti SVB) boli žalobcovi doručené rovnako ako ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome ako súčasť každoročného vyúčtovania, teda ešte pred podaním žaloby. Žalovaný síce na pojednávaní dňa 23.08.2016 uviedol, že o tom neexistujú písomné záznamy a preto sa nebráni tomu, aby žalobca do žiadaných dokladov
opätovne nahliadol, na druhej strane však ani žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že tieto doklady mu boli predložené po začatí konania.
11. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, odvolací súd je toho názoru, že zastavenie konania procesne zavinil čiastočne žalovaný tým, že časť žalobcom požadovaných dokumentov predložil žalobcovi na nahliadnutie až po podaní žaloby, ale čiastočne aj žalobca tým, že podal žalobu a následne ju vzal späť bez toho, aby bolo preukázané, že späťvzatie v celom rozsahu zavinil žalovaný. Zavinenie zastavenia konania treba posudzovať podľa procesného výsledku a v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 1992 sp. zn. 2 Obo 183/92, uverejneným pod R 49/1993, pri späťvzatí žaloby zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, pokiaľ nejde o zavinenie žalovaného, čo v posudzovanej veci nebolo (v celom rozsahu) preukázané.
12. Aj keď sa teda odvolací súd nestotožnil so súdom prvej inštancie v tom, že zastavenie konania v celom rozsahu zavinil žalobca, považoval za potrebné napadnuté uznesenie v časti o trovách konania potvrdiť, keďže každá zo strán zavinila zastavenie konania čiastočne, a teda žiadnej zo strán nemala byť priznaná náhrada trov konania. Výrok o trovách tak, ako bol obsiahnutý v napadnutom uznesení, aj keď bol inak formulovaný, v konečnom dôsledku zodpovedá tomuto záveru odvolacieho súdu.
13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP. Keďže odvolací súd prijal iné skutkové a právne závery než súd prvej inštancie, napriek formálnemu potvrdeniu napadnutého výroku nemožno považovať žalovaného za plne úspešného v odvolacom konaní. Žalobca mal čiastočný úspech, keď mu odvolací súd dal za pravdu v tom, že žalovaný čiastočne zavinil zastavenie konania (čo nevyplývalo z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie). Preto odvolací súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).