Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Sa-20-2017.pdf
PDF · 102.36 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/20/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobcu B.. N. T., bytom E. XXX, zastúpeného AK Antol, s.r.o., Kupeckého 2542/72, Pezinok, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 27. júna 2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 20. marca 2017, obidve rozhodnutia číslo: XXX XXX XXXX X na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako orgán príslušný podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.03.2017 tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 20.03.2017 potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že Sociálna poisťovňa ústredie na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 20.02.2017 rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.03.2017, ktorým mu podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietla žiadosť o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou zo dňa 20.02.2017 nie je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca, zastúpený advokátom Mgr. Pavlom Antolom v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené Sociálnej poisťovni, ústredie prostredníctvom Krajského súdu v Prešove dňa 02.05.2017, v ktorom tvrdí, že Sociálna poisťovňa nesprávne vyhodnotila jeho zdravotný stav a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri hodnotení zdravotného stavu sa nesprávne sústredila na chorobu obehovej sústavy, zatiaľ čo nesprávne zaradila poškodenie sluchu. Zároveň v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že pracuje ako agronóm a uvedené poškodenia zdravia ho zásadným spôsobom obmedzujú vo vykonávaní jeho zamestnania a jeho pokračovanie v pracovnej činnosti môže znamenať ďalšie zhoršenie jeho sluchu vzhľadom na pohyb v hlučnom prostredí.
3. Konštatoval, že ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX S. XXXX X zo dňa 20.03.2017 a priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup
Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.03.2017 je potrebné potvrdiť.
4. Citoval ustanovenie § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a argumentoval, že výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
5. V napadnutom rozhodnutí ďalej citoval § 71 ods. 1 - 9 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou dňa 13.05.2017. Žalobca k odvolaniu nedoložil žiaden odborný lekársky nález. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou zotrval na stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach posúdi zdravotný stav žalobcu dňa 21.06.2017 so záverom, že žalobca je dlhodobo sledovaný a liečený internistom pre vysoký krvný tlak. Pomocnými zobrazovacími vyšetreniami (ECHOKG vyšetrenie srdca, USG vyšetrenie obličiek) boli potvrdené len ľahké sekundárne orgánové zmeny v zmysle zhrubnutia svaloviny ľavej komory so zachovanou systolickou funkciou a počínajúce zmeny na obličkách s dobrou funkciou obličiek a miernym prepadom bielkovín do moča. Očný lekár vyšetrením očného pozadia zistil ľahké zmeny na cievach, pričom je zraková funkcia a ostrosť zachovaná. U žalobcu nie sú prítomné ani zdokumentované žiadne ťažké orgánové komplikácie (napr. cievna mozgovú príhoda, prekonaný infarkt myokardu, zlyhanie obličiek, zlyhanie ľavej komory srdca), preto zdravotný stav nemôže byť zaradený do kapitoly X, oddielu A, položky 10, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobca bol v máji 2016 hospitalizovaný v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave v Ľubochni, kde boli zistené zmeny na oboch nadobličkách, avšak bez hormonálnej aktivity. Priedušková astma je ľahká intermitentná, dobre kontrolovaná liečbou. Novozistená artróza bedrových kĺbov s ľahko obmedzenou hybnosťou je posudkovo nevýznamná. Od roku 2015 je žalobca sledovaný a liečený ORL lekárom pre nedoslýchavosť, boli realizované opakované audiometrické vyšetrenia, kde v roku 2016 bola celková strata sluchu 71,0 % a v júni 2017 bola celková strata sluchu 76,1 % podľa Fowlera. Podľa klasifikácie celkovej straty sluchu ide o stredne ťažkú nedoslýchavosť, nakoľko ťažká nedoslýchavosť je hodnotená až pri celkovej strate sluchu 80 % podľa Fowlera. Pri poslednom ORL vyšetrení bol žalobcovi pridelený načúvací aparát, za účelom kompenzácie sluchovej straty. Pomocnými zobrazovacím vyšetrením (MR vyšetrenie mozgu) boli zistené hypersignálne ložiská v bielej hmote mozgu, najskôr pri ochorení malých ciev, atrofia mozgu a mozočka kombinovaného typu. Posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami zdokumentovanými klinickou medicínou avšak v konečnom výsledku zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Neurológ v danom prípade dokumentuje, že tento nález na mozgu je bez klinického postihu (nezáväzný), v popredí je bolesť chrbta v driekovej časti, bez známok dráždenia nervov a svalov, bez stuhnutia paravertebrálneho svalstva, so samostatnou chôdzou, bez pomôcok. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím arteriálna hypertenzia, ktorú posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zaradil do kapitoly IX, oddielu A, položky 10, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia (15 % - 25 %). Ostatné zdravotné postihnutia spĺňajú kritéria navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, pričom ani jedno z nich svojim charakterom a klinickým priebehom hodnotené samostatne, nedosahuje podľa zákona č. 461/2003 Z. z vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je 35%.
6. Ďalej uviedol, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zohľadnená prepúšťacia správa z hospitalizácie v Národnom
endokrinologickom a diabetoiogickom ústave v Ľubochni od 17. mája 2016 do 24. mája 2016 a následné lekárske správy z interného vyšetrenia zo dňa 27. mája 2016, zo dňa 9. decembra 2016, zo dňa 21. decembra 2016, z neurologického vyšetrenia zo dňa 29. mája 2016, zo dňa 4. júna 2015, zo dňa 11. novembra 2016, z RTG vyšetrenia panvy zo dňa 29. mája 2015, z RTG vyšetrenia LS chrbtice z októbra 2014, z CT vyšetrenia LS chrbtice zo dňa 30. mája 2015 z MR vyšetrenia mozgu zo dňa 7. augusta 2015, z nefrologického vyšetrenia zo dňa 15. decembra 2016, z endokrinologického vyšetrenia zo dňa 24. novembra 2016, z pľúcneho vyšetrenia zo dňa 21. mája 2015, zo dňa 3. novembra 2016, z diabetologického vyšetrenia zo dňa 7. novembra 2016, zo dňa 28. novembra 2016, z ortopedického vyšetrenia zo dňa 13. decembra 2016, z očného vyšetrenia zo dňa 2. decembra 2016, z ORL vyšetrenia zo dňa 8. decembra 2015, zo dňa 16. novembra 2016, zo dňa 5. júna 2017.
7. Konštatoval, že z uvedeného vyplýva, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 35% a preto žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok.
8. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.
9. V žalobe opísal skutkový stav, poukázal na priebeh prvostupňového konania, na obsah odvolania, na rozhodnutie Generálneho riaditeľa a uviedol, že napadané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadaného rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu.
10. Namietal, že zdravotný stav bol v napadnutom rozhodnutí nesprávne interpretovaný, pretože Sociálna poisťovňa mala jeho poškodenie zdravia spočívajúce v chorobe obehovej sústavy posúdiť podľa Prílohy - Kapitoly IX - Choroby obehovej sústavy, Oddiel A, položka č. 10, písm. b), čomu zodpovedá pokles schopnosti zárobkovej činnosť 15-25%. Tvrdí, že správne posúdenie miery poklesu zárobkovej schopnosti zodpovedá vzhľadom na zistený zdravotný stav posúdenie jeho zdravotného stavu má byť podľa prílohy - Kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddiel A, položka č. 10, písm. c) - hypertenzia III - ťažké orgánové zmeny (zlyhanie ľavej komory srdca, mozgové - krvácanie, hypertenzná encefalopatia, retinopatia II) - s poklesom na 75-90%. Poukázal najmä na výsledky MR. vyšetrenia mozgu (07.08.2015), pri ktorom bol zistený väčší počet T2 aj FLAIR hypersignálnych ložísk v bielej hmote mozgu, najskôr pri ochorení malých ciev, atrofia mozgu a mozočka kombinovaného typu. Uvedené môže byť následkom arterióznej hypertenzie, preto sa domnieva, že jeho zdravotný stav a s tým spojené posúdenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti by malo byť na úrovni vyššej ako 40%.
11. Uviedol, že na vyšetrení ORL vo Vranove nad Topľou dňa 16.11.2016 mu bola zistená symetrická percepčná porucha sluchu s celkovou stratou sluchu 71%. Pokles ostrosti sluchovej v oblasti 2000 Hz vpravo o 40dcb, vľavo o 60dcb, 4000 Hz vpravo o 60dcb, vľavo o 70dcb. Ide o percepčnú poruchu sluchu. Pri vyšetrení sluchu v júni 2017 bola celková strata sluchu zistená vo výške 76,10% Fowlera a teda je možné konštatovať, že u neho dochádza k zhoršeniu sluchu.
12. Jeho zdravotný stav mal byť posúdený podľa prílohy VII. Kapitoly, oddiel B, položka 4 s poklesoch schopnosti zárobkovej činnosti 35-45%, ako s hlavnou diagnózou, ktorá by mala byť zvýšená o 10% o choroby obehovej sústavy, bronchiálnu astmu.
13. V závere žaloby poukázal na to, že pracuje ako agronóm a vyššie uvedené poškodenie zdravia ho zásadným spôsobom obmedzuje pri výkone jeho zamestnania a jeho pokračovanie v pracovnej činnosti
môže znamenať ďalšie zhoršenie sluchu vzhľadom na hlučnosť prostredia. V žalobe o nariadenie pojednávania nežiadal.
14. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe v podstate zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Zdôraznila, že skutkový stav žalobcu bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdení posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovanej, preto navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. O nariadenie pojednávania nežiadala.
15. K vyjadreniu žalovanej sa žalobca v zmysle § 106 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) nevyjadril.
16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
18. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
20. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
21. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
22. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a keďže účastníci o nariadení pojednávania nežiadali rozsudok bol verejne vyhlásený postupom podľa § 137 ods. 4 SSP tak, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol v zákonnej lehote oznámený na Úradnej tabuli Krajského súdu, aj na jeho webovej stránke.
23. Keďže na verejné vyhlásenie rozsudku sa účastníci konania nedostavili, správny súd rozsudok verejne vyhlásil spôsobom podľa § 137 ods. 3 SSP a to vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.
24. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým príslušný správny orgán odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorým sociálna poisťovňa zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, lebo nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
25. Vzhľadom na obsah žaloby, žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia čo sa týka posúdenia jeho zdravotného stavu, t. j. posúdenia medicínskej podmienky pre priznanie invalidného dôchodku.
26. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
27. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
28. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
29. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)
30. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
31. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
32. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
33. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
34. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
35. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
36. Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
37. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky, posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia.
38. V danom prípade bol zdravotný stav žalobcu pre účely jeho žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 20.02.2017, žalovanej doručenej dňa 28.02.2017, ktorou žiadal priznať invalidný dôchodok od 20.02.2017, posúdený posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, pobočky aj ústredia. V obdivoch prípadoch sa posudkoví lekári náležite zaoberali zdravotnými postihnutiami žalobcu, aj vplyvom na jeho zárobkovú činnosť a v obidvoch prípadoch dospeli k záveru, že zdravotný stav žalobcu podmieňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
39. Rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári správne zaradili pod príslušnú kapitolu IX. - A - 10b (arteriálna hypertenzia), za ktorú stanovili pri zákonnom rozpätí 15% až 25%, 25% a za iné zdravotné postihnutie, postupom podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., zvýšili percentuálnu mieru o 10% na celkových 45%.
40. Z uvedených dôvodov, keďže žalobca nesplnil medicínsku podmienku, lebo nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nepochybila Sociálna poisťovňa, ústredie, ak s poukazom na § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku.
41. Správny súd sa nestotožňuje s námietkami žalobcu, že zdravotný stav bol nesprávne zaradený pod príslušnú kapitolu prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Rozhodujúce zdravotné postihnutie (arteriálnu hypertenziu) nebolo možné zaradiť pod Kapitolu IX. oddiel A - pod položku 10c prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., keďže odborné lekárske nálezy nepotvrdzujú zlyhanie ľavej komory srdca, mozgové krvácanie, hypertenznú encefalopoatiu, retinopatiu II., ako to predpokladá príslušná položka a aj pokiaľ žalobca poukazuje na nálezy z MR vyšetrení mozgu aj s týmto nálezom sa posudkoví lekári v posudkoch náležite a presvedčivo vysporiadali. Taktiež nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobcu, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím malo byť postihnutie sluchu, keďže podľa odborných nálezov je u žalobcu strata sluchu 71,0% podľa Fowlera, v júni 2017 o 76,1% podľa Fowlera a teda ide o stredne ťažkú nedoslýchavosť, nakoľko ťažká nedoslýchavosť je hodnotená až pri celkovej strate sluchu 80% podľa Fowlera, čo správne odôvodnil v posudku aj posudkový lekár a teda aj toto zdravotné postihnutie bolo posudkovým lekárom posúdené správne. Zo zákonných ustanovení vyplýva, že percentá za jednotlivé zdravotné postihnutia sa nespočítavajú (§ 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z.), námietky žalobcu uvedené v žalobe neboli spôsobilé spochybniť správnosť a zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov.
42. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
43. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol dôvod ani na postup podľa § 168 veta prvá SSP, podľa ktorej žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).