Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/10/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., ul. O. č. XXX/X, toho času bytom A., S. č. XX a otca: J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. I., okres X. S., toho času bytom K. I., ul. S. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Dana Ďalaková, advokátka so sídlom X. S., B. X, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -68 z 13. januára 2022, takto

rozhodol:

Výroku rozsudku okresného súdu o zverení maloletej P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, sa nedotýka, v ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o zverení maloletej P., nar. XX.XX.XXXX (ďalej v texte aj ako „maloletá“) do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť pre maloletú výživné vo výške 100,- eur mesačne splatné vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 30.04.2021. Zameškané výživné za obdobie od 30.04.2021 do 31.01.2022 vo výške 525,33 eur uložil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 20,- eur splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. , , ,,,, a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ktoré sú citované v bodoch 10. až 17. odôvodnenia písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku. Posudzoval osobné a majetkové pomery rodičov maloletej ako aj oprávnené potreby samotnej maloletej. Zistil, že matka maloletej má okrem maloletej ďalších 5 detí, z ktorých 2 sú zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky (matky maloletej ), s ostatnými deťmi býva v spoločnej domácnosti spolu so svojim aktuálnym priateľom v dvojizbovom byte v A., dvoch z týchto detí je otcom priateľ. Príjem matky tvorí rodičovský príspevok a prídavky na deti. Na strane otca mal okresný preukázané, že je dlhodobo nezamestnaný, jeho príjem pozostáva z dávky v hmotnej núdzi a z aktivačného príspevku. Vo vykonávaní práce mu nebránia žiadne prekážky, čo sám v rámci svojho výsluchu pred dožiadaným Okresným súdom Rimavská Sobota uviedol. Vychádzal z potencionálneho (pravdepodobného) príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať, pokiaľ by vykonával prácu v súlade s jeho dosiahnutým základným vzdelaním a to vo výške aspoň minimálnej mzdy . Výdavky maloletej okresný súd ustálil na sumu 188,- eur mesačne. Na základe takýchto zistení

okresný súd dospel k záveru, že výška výživného 100,- eur mesačne, ktorú uložil otcovi platiť titulom výživného na maloletú je primeraná. Okresný súd rozhodol aj o zameškanom výživnom od dátumu podania návrhu na súd matkou, odkedy určil povinnosť otca platiť výživné, t. j. od 30.04.2021 do konca mesiaca, v ktorom bol vyhlásený rozsudok, t. j. do 31.01.2022. Pri vyčíslení nedoplatku zohľadnil to, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť čiastočne voči maloletej plnil poskytovaním peňažných prostriedkov, ktorých výška za uvedené obdobie dosahovala sumu 378,- eur. Rozdiel medzi vyčíslenou sumou, ktorú na základe rozhodnutia súdu je otec povinný platiť a sumou, ktorú skutočne uhradil, špecifikoval ako nedoplatok, ktorý otcovi povolil splácať formou splátok spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa (ďalej „“).

2. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti otca podal otec maloletej odvolanie a žiadal, aby bol napadnutý rozsudok okresného súdu zmenený tak, že mu bude uložená povinnosť platiť výživné na maloletú vo výške minimálneho výživného, a to 38,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že v takejto výške 38,- eur mesačne si vyživovaciu povinnosť plní pravidelne od roku 2016, teda nedoplatok na výživnom by mu pri takto určenej výške výživného nevznikol. V rámci podaného odvolania poukazoval na to, že sa nezúčastnil pojednávania pred okresným súdom určeného na deň 13.01.2022 z dôvodu, že je v hmotnej núdzi, poukázal na doklad o výške jeho príjmu 139,20 eur. Uviedol, že žiaden iný príjem nemá a bez finančnej pomoci svojej družky a jej rodiny by nevyžil, v okrese X. S. si nemôže nájsť práce, navyše je obdobie pandémie Covid-19, a ak by sa zamestnal mimo okresu X. S. zaplatil by takmer všetko na cestovnom, navyše nechce žiť odlúčene od svojej družky. Mesačné výdavky, ktoré uhrádzajú spolu s družkou sú 200,- eur za stravu, 80,- eur za elektrinu, 10,- eur za vodu, 14,- eur za internet a 60,- eur za kúrenie drevom.

3. K odvolaniu otca sa matka ani kolízny opatrovník nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v súlade s ust. a a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s a contrario) ho podľa v napadnutom výroku o povinnosti otca platiť výživné a závislých výrokoch o zameškanom výživnom a o trovách konania potvrdil. Výrok rozsudku okresného súdu o zverení maloletej do starostlivosti matky odvolací súd preskúmal napriek tomu, že nebol odvolaním priamo napadnutý, avšak nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by toto rozhodnutie bolo nesprávne, otec v odvolaní tento výrok priamo nenapadol, preto ho odvolací súd ponechal bez zmeny a týmto rozhodnutím sa ho nedotýkal.

5. Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu, preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov tohto rozhodnutia a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti/argumenty, s tým, že v ostatnom v celom rozsahu odkazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku ( ).

6. Okresný súd náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti a pri ustálení stavu veci postupoval dostatočne dôsledne. Otec v podanom odvolaní nespochybňoval skutkové zistenia okresného súdu, že je dlhodobo nezamestnaný, vo vykonávaní práce mu nebránia žiadne skutočnosti, v minulosti pracoval a prácu si vedel nájsť. Na základe takéhoto skutkového zistenia potom okresný správne pri posudzovaní príjmu otca vychádzal z tzv. potencionality príjmu v zmysle . Podľa tohto ustanovenia na strane povinného rodiča, t. j. rodiča, o povinnosti ktorého platiť výživné sa rozhoduje, sa preskúmavajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosťami sa rozumejú vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, jeho zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami, získanými skúsenosťami. Pokiaľ je povinný nezamestnaný, skúmajú sa dôvody takéhoto stavu, jeho aktivita smerujúca k získaniu zamestnania, možnosť získať zamestnanie so zreteľom na jeho kvalifikáciu, vek a ďalšie charakteristiky povinného. V tomto prípade okresný súd správne ustálil, že vzhľadom na to, že otec maloletej nemá zdravotné problémy, neexistujú u neho žiadne príčiny, ktoré by mu bránili pracovať, tak by mohol, aj vzhľadom na to, že má „iba“ základné vzdelanie, dosahovať príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy. Takýto záver okresného súdu nie je v rozpore s tým, že reálny príjem otca predstavujú len dávky v hmotnej núdzi. Otec má voči maloletej zákonnú vyživovaciu povinnosť, preto možno od neho vyžadovať, aby sa snažil v rámci svojich možností a schopností, zabezpečiť si príjem na to, aby mohol túto povinnosť plniť. Nemožno akceptovať námietky otca v odvolaní, že v prípade práce mimo X. S. by nebol so svojou družkou. Zabezpečenie plnenia

rodičovských povinností a starostlivosť o dieťa, a to aj formou poskytovania finančného plnenia má prednosť pred uspokojovaním osobných potrieb rodiča. Čo sa týka ďalšieho tvrdenia otca, že v prípade zamestnania mimo X. S. by veľkú časť výdavkov finančných prostriedkov bolo potrebné vynakladať na cestovné, v tomto prípade nemožno bez ďalšieho ( napr. označením konkrétneho zamestnávateľa) uvedené konštatovať. Na základe týchto skutočností odvolací súd nepovažoval odvolanie otca za dôvodné a rozsudok okresného súdu potvrdil vo výroku o jeho vyživovacej povinnosti.

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, preto žiadnemu z účastníkov tento nárok nepriznal.

8. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( C. m. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).