Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/240/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: RWE Energie, s.r.o., so sídlom Limuzská 3135/12, Strašnice, Česká republika, IČO: 499 03 209, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice proti žalovanému: L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, B., t.č. L. XXXX/XX, L., o zaplatenie 7 526,20 Kč s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 12Csp/26/2016-35 zo dňa 04. Januára 2017 proti výrokom o vyhlásení, že Okresný súd Nitra nemá právomoc konať vo veci zastavení konania a trovách strán sporu, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výrokoch o vyhlásení, že Okresný súd Nitra nemá právomoc konať vo veci, zastavení konania a trovách strán sporu zrušuje a vec v r a c i a súdu prvej inštancie v napadnutých častiach na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil, že Okresný súd Nitra nemá právomoc konať vo veci, konanie zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Posledným výrokom žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 10,00 eur v lehote troch dní od právoplatnosti predmetného uznesenia podľa priloženého platobného predpisu. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia článku 18 ods. 2, článku 26 ods. 1, článku 28 ods. 1 Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkom v občianskych a obchodných veciach ( ďalej len " nariadenie ") § 9 ods. 1, § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie dôvodil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 26.7.2016 elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom domáhal zaplatenia sumy 7 526,20 Kč s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom zmluvy o združených službách dodávky plynu zo dňa 30.9.2013. Konštatoval, že lustráciou pobytu žalovaného zistil, že sa nezdržiava na území Slovenskej republiky, ale dlhodobo sa zdržiava v Českej republike. Súd doručil žalobu žalovanému na adresu L. XXXX/XX, L. v Českej republike, pričom sa žalovaný k žalobe nevyjadril, čím neprejavil záujem zúčastniť sa konania a z tohto dôvodu nedošlo k založeniu právomoci súdu SR ani postupom podľa čl. 26 nariadenia (tzv. podrobením sa právomoci súdu, ktorému napadla žaloba). Žalovaný ako spotrebiteľ v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, mal v čase začatia konania bydlisko v Českej republike, preto bola daná právomoc súdov Českej republiky (čl. 18 ods. 2 nariadenia). Zdôraznil, že právomoc súdov Slovenskej republiky nie je daná ani na základe dohody o voľbe právomoci súdov v zmysle čl. 25 nariadenia, nemal preukázané platné uzavretie dohody účastníkov o voľbe právomoci súdov SR. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 23. 09. 2008, sp.zn. 29 Nd 336/2007 a uznesenie Okresného súdu Cheb zo dňa 10. 5. 2007, sp. zn. 15C/45/2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Plzni zo dňa 29. 10. 2007, sp. zn. 25Co/215/2007. Dospel k záveru, že právomoc súdov Slovenskej republiky nie je daná, žalovaný - spotrebiteľ, mal v čase začatia konania až po súčasnosť bydlisko ( ktorý pojem je potrebné vykladať podľa vnútroštátneho práva, t.j. nie trvalé bydlisko, ale miesto kde sa osoba skutočne zdržiava) na území Českej republiky, a nemá

záujem sa zúčastniť konania na území Slovenskej republiky. Súd žalobcovi vyrubil súdny poplatok vo výške 10,00 eur v zmysle položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov podľa § 2 ods. 1 písm. a), 5 ods. 1 písm. a) zákona.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalobca proti výrokom o vyhlásení, že Okresný súd Nitra nemá právomoc konať vo veci, zastavení konania a trovách strán sporu dôvodiac, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol zrušiť I., II. a III. výrok uznesenia a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Konštatoval, že predmetom sporu je pohľadávka z titulu spotrebiteľskej Smlouvy o sdružených službách dodávky plynu zo dňa 30. 09. 2013, žalovaná suma 7 526,20 Kč. s príslušenstvom predstavuje nedoplatok ceny poskytnutých služieb súvisiacich s dodaním plynu. Adresa dodávky plynu je v Českej republike, no žalovaný uvádza ako adresu bydliska adresu v Slovenskej republike a to: I. XXX/X, B.. Žalovaným uvedená adresa v Českej republike mala slúžiť len za účelom dodávky zemného plynu. Podľa názoru žalobcu je príslušným na konanie Okresný súd Nitra. Zdôraznil, že Okresný súd Nitra má právomoc v danej veci konať a musí konať v zmysle nariadenia č. 1215/2012 ako aj podľa vnútroštátneho právneho poriadku. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zákazu „denegatio iustitiae“ a bola by odopretá možnosť účastníkov konať pred súdom a teda k závažnému porušeniu práva na spravodlivý proces.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec (odvolanie) žalobcu ako podané včas (362 ods.l oprávnenou osobou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.2 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127, § 363 , v súlade s § 378 a § 219 bez nariadenia odvolacieho pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach vo výrokoch vyhlásení, že Okresný súd Nitra nemá právomoc konať vo veci, zastavení konania a trovách strán sporu je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) a vec vrátiť tomuto súdu v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 26.07.2016 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 7.526,- Kč s 8,05 % ročným úrokom zo sumy 5.743,68 Kč od 30.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.782,52 Kč od 03.02.2015 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že zmluvou o združených službách dodávky plynu zo dňa 30.09.2013 došlo k vzniku záväzkového vzťahu, na základe ktorého žalobca riadne a včas plnil, dodal žalovanému zemný plyn a zabezpečil jeho prepravu, distribúciu do odberného miesta žalovaného a na základe poskytnutého plnenia žalobcu vystavil žalovanému faktúry za združené služby dodávky plynu č. 112005539945 na sumu vo výške č. 6.343,68 Kč, splatnú dňa 29.09.2015, pričom v nej bola zahrnutá zmluvná pokuta vo výške 600,-Kč a č. 114003006088 na sumu vo výške č. 10.445,49 Kč, splatnú dňa 02.02.2015, pričom v nej bola zahrnutá zmluvná pokuta vo výške 1.782,52,-Kč.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie uznesenia súdu prvej inštancie vo výrokoch o vyhlásení, že Okresný súd Nitra nemá právomoc konať vo veci, zastavení konania a trovách strán sporu. Vo výroku a povinnosti zaplatiť súdny poplatok uznesenie nadobudla právoplatnosť.

7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

8. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 9. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

10. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

11. Civilný sporový poriadok dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, a tie môžu byť odstrániteľné a neodstrániteľné. Za neodstrániteľné nedostatky sa považujú nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata, ako aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Neodstrániteľné nedostatky (podmienky) konania majú za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa, prípadne vec postúpiť inému orgánu.

12. Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu, v tomto prípade súdu, riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie. Civilný sporový poriadok vymedzuje právomoc súdov v § 3 a 4 CSP. Ustanovenie § 3 určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súkromnoprávne vzťahy, z ktorých vychádzajú súkromnoprávne spory a iné veci, sú charakterizované najmä právnou rovnosťou a vôľovou autonómiou ich účastníkov. Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti druhému účastníkovi a ani sám autoritatívne vynucovať splnenie povinnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Nad rámec súboru vzťahov uvedených v § 3 súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon - čo vyplýva z § 4 CSP.

13. Právomoc súdu je jednou z podmienok konania (§ 161 , ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorý kedykoľvek počas konania vedie k zastaveniu konania (§ 9 a 10 a prípadne aj k súčasnému vyhláseniu o nedostatku právomoci.

14. Ak súd zistí, že nie je daná jeho právomoc na prejednanie a rozhodnutie o veci s medzinárodným prvkom, konanie zastaví podľa ustanovenia § 161 ods. 2 CSP. Nemôže však vec postúpiť súdu iného štátu; iba v odôvodnení svojho uznesenia poučí účastníkov o tom, že sa s návrhom môžu obrátiť na príslušný úrad v cudzine (R 26/1987).

15. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

16. V tejto súvislosti majú relevanciu najmä nariadenia Rady (ES) o právomoci. Tieto sa však aplikujú len v prípade, ak sa nepoužije medzinárodná zmluva, ktorá nekoliduje s pôsobnosťou priamo aplikovateľnej európskej normy. Až následne sa môžu aplikovať ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, upravujúce.

17. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

18. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

19. Podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

20. Podľa čl. 19 nariadenia, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou : 1. dojednanou po vzniku sporu, 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo 3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu.

21. Podľa § 26 ods. 1 nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

22. Podľa § 26 ods. 2 nariadenia, vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.

23. Pôsobnosť nariadenia je potrebné posudzovať z hľadiska časovej a teritoriálnej pôsobnosti. Taktiež je nutné aj posúdenie vecnej pôsobnosti nariadenia, ktorá bola splnená tým, že v tejto veci ide o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Nakoľko konanie vo veci sa začalo po 10.1.2015 a ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, právomoc súdov Slovenskej republiky v konaní s cudzím prvkom ( t.j. žalovaný zdržiavajúci sa v Českej republike) je potrebné posudzovať podľa vyššie uvedeného nariadenia.

24. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 236 . Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

25. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 365 ods. l písm. b) treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Povinnosť súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

26. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, nespĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 236 a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu, ktorý odvolací súd považoval za dôvodný, za nepreskúmateľné v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

27. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých častiach nie je riadne, je nedostatočné, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v týchto časti. Týmto postupom súdu bola stranám odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, a tým aj možnosť

efektívneho využitia procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolaním. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie neodôvodnené, strana sporu nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť.

28. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie neuviedol akou úvahou a myšlienkovými postupmi sa spravoval pri vyhodnotení, že žalovaný má bydlisko v Českej republike. V odôvodnení uviedol, že uvedené zistil lustráciou, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že súd prvej inštancie vykonal lustráciu pobytu žalovaného. Žalobca uviedol v žalobe adresu pobytu žalovaného I. XXX/X, B., táto adresa je uvedená aj na uzatvorenej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, adresa v K. republike L. XX, L. je uvedená ako odberné miesto plynu. Podľa názoru odvolacieho súdu len na základe uvedenia adresy odberného miesta plynu nie je možné vyvodiť záver, že žalovaný má bydlisko v Českej republike. Pri ustálení bydliska žalovaného v cudzom štáte musí mať súd veľmi starostlivo preukázaný skutkový stav, t.j. vytvorenia centra záujmov žalovaného v zahraničí ( napr. žalovaný pracuje v zahraničí nielen sezónne, má úmysel tam žiť dlhodobo, vytvoril si sociálne väzby a pod.), pretože v opačnom prípade by sa mohlo stať, že súd cudzieho štátu ( členského štátu), v ktorom má žalovaný domnelé bydlisko, sa vyhlási za nepríslušný a žalobca sa nedomôže spravodlivosti.

29. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že súd prvej inštancie nedodržal procesný postup podľa čl. 26 ods. 2 Nariadenia európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, t.j. žalovaný nebol zákonným spôsobom poučený o svojich procesných právach. Nakoľko v zmysle zmieneného článku , vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa ods. 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.

30. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 , odstrániť vytýkané nedostatky a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 236 CSP.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .