Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-265-2017.pdf
PDF · 128.78 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/265/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpeného JUDr. Ing. Petrom Ošváthom, PhD., advokátom, so sídlom U. X, XXX XX N., proti žalovanému: JUDr. O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. X, o zaplatenie sumy 13.733,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/95/2016-64 zo dňa 16. augusta 2017, takto
rozhodol:
Odvolanie žalobcu proti výrokom I. a II. rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/95/2016-64 zo dňa 16. augusta 2017 o d m i e t a .
Vo zvyšnej časti (výrok III.) zostáva rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/95/2016-64 zo dňa 16. augusta 2017 n e d o t k n u t ý .
Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/95/2016-64 zo dňa 16. augusta 2017 vo výroku IV. p o t v r d z u j e .
Žalovaný n e m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 714,60 Eur s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 05.09.2016 až do jej zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Konanie ohľadne zaplatenia uplatneného vyššie než 5,05 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 13.733,59 Eur a aj ohľadne uplatneného úroku z omeškania zo sumy 13.733,59 Eur za obdobie od 26.06.2015 do 04.09.2016 vrátane, zastavil (výrok II.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.). Súčasne žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu pomernej časti trov konania (výrok IV.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 11.08.2016, doručenou okresnému súdu dňa 05.09.2016, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 13.733,59 Eur s 8,5 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 26.06.2015 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. 3. Na začiatku pojednávania konaného dňa 19.07.2017 zástupca žalobcu zobral žalobu čiastočne späť ohľadne časti uplatneného úroku z omeškania, pokiaľ si uplatnil žalobou vyšší, než 5,05 %-ný ročný úrok z omeškania zo žalovanej istiny, ako aj pokiaľ žalobca žiadal priznať tento úrok aj za obdobie od 26.06.2015 do dňa podania žaloby. Žalobca teda žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 13.733,59 Eur za obdobie od podania žaloby, t. j. od 05.09.2016, až do jej zaplatenia. Vo zvyšnej časti sa v celom rozsahu pridržiaval podanej žaloby. Poukázal na ust. § 151 ods. 1 CSP v súvislosti s tým, že neúčasť žalovaného na predmetom pojednávaní, ktorý sa ani predtým k žalobe nevyjadril, treba vyhodnotiť v súlade s daným ustanovením, keďže tento výslovne nepoprel skutkové tvrdenia žalujúcej strany. V danom prípade žalobca zastupoval žalovaného na
základe plnej moci, pričom nedošlo k dohode o výške odmeny a tak sa vzťah pokiaľ ide o výšku odmeny spravuje ustanoveniami o tarifnej odmene. 4. Žalovaný sa na pojednávanie 19.07.2017 bez ospravedlnenia nedostavil, hoci o termíne pojednávania okrem jeho predvolania postupom podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, bol upovedomený aj zaslanou SMS správou. V priebehu celého sporu zostal žalovaný nečinný. 5. Žalobca dôvodnosť žalobou uplatneného nároku pôvodne (spolu s podanou žalobu) preukazoval a) plnomocenstvom, ktoré žalovaný udelil žalobcovi ako advokátovi dňa 04.02.2014 (na zastupovanie vo veci dovolania voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/225/2012-119 a sp.zn. 2Co/226/2012 zo dňa 27.11.2003 (zrejme správne mal byť s ohľadom na uvedené čísla konania uvedený rok 2013 - poznámka súdu) a taktiež v konaniach vedených na Krajskom súde Bratislava sp.zn. 2Co/225/2012 a sp.zn. 2Co/226/2012 a v konaní vedeného na Okresnom súde Bratislava III sp.zn. 12C/76/2010; b) "daňovým dokladom" - faktúra 2015 s dátumom vystavenia 25.05.2015 a dátumom splatnosti 25.06.2015, v ktorej je uvedený názov a druh služby "zastupovanie pred súdom v spore proti MZ SR vedené pod sp. zn. 24C34/2004 - faktúra č. 17/2005 - suma 3.810,11 Eur, 28C49/2007 - faktúra č. 18/2005 - suma 9.823,48 Eur a 12C76/2010 - faktúra č. 19/2005 - 100,00 Eur (s ohľadom na následne predkladané faktúry je zrejmé, že v danom doklade, ktorý ako jediný vyúčtovací doklad na preukázanie dôvodnosti žalovanej istiny žalobca so žalobou predložil, sú uvádzané nesprávne čísla faktúr, keď ich správne čísla boli 17 2015, 18 2015 a 19 2015 a rovnako nesprávne je uvedená aj spisová značka konania, ktorého sa mala týkať faktúra so správnym číslom 17 2015, ktorá spisová značka mala byť správne uvedená 24C/34/2007); c) sprievodným listom žalobcu adresovaným žalovanému, prílohou ktorého mali byť faktúry č. 172015, 182015 a 192015 za právne služby, a to za spory sp. zn. 24C34/2007, 28C49/2007 a 12C76/2010 s požiadavkou ich uhradenia do 15 dní od prevzatia (bez doloženia uvádzaných faktúr a toho, že tento sprievodný list s jeho prílohami vôbec bol doručovaný žalovanému); d) upomienkou a pokusom o zmier zo dňa 31.08.2015 žalobcu adresovanou žalovanému, poukazujúcemu na faktúry a spisové značky sporov ako sú uvádzané pod písm. b), opäť bez dokladovania jej doručovania žalovanému; e) výzvou na zaplatenie pohľadávky
- pokus o mimosúdny zmier zo dňa 14.10.2015 zo strany zástupcu žalobcu adresovanou žalovanému s dokladom o jeho doručovaní žalovanému poštou doporučenou zásielkou na adresu L. XX, N., ktorá bola odosielateľovi vrátená 04.11.2015 ako nedoručená s poznámkou - zásielka neprevzatá v odbernej lehote a f) opakovanou výzvou na zaplatenie pohľadávky - pokus o mimosúdny zmier s dátumom 19.02.2016 [uvedeným za preškrtnutým dátumom 14.10.2015 s identickým textom ako listina pod písm. e)], zasielanou žalovanému doporučene na adresu jeho trvalého pobytu, ktorá bola 14.03.2016 vrátená odosielateľovi ako nedoručená s poznámkou - zásielka neprevzatá v odbernej lehote. 6. Až po výzve súdu zo dňa 13.06.2017, adresovanej zástupcovi žalobcu, bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.06.2017. Z jeho textu nevyplýva, kedy konkrétne malo dôjsť k dohode o poskytnutí právnych služieb a v ktorých konkrétnych veciach (zástupca žalobcu akurát uvádzal, že po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR rozsudkom 4SŽo/6/2010 zo dňa 31.08.2010 - t.j. niekedy po uvedenom dátume pozn. súdu, mal byť následne žalovaným oslovený, aby ho zastupoval aj v ďalších sporoch súvisiacich s uvedenou kauzou. Z tohto vyjadrenia nevyplýva ani len tvrdenie konkrétneho dátumu, podľa ktorého by k splnomocneniu v uvádzaných konaniach malo dôjsť inokedy (skôr) než to v spore dokladoval plnomocenstvom zo 04.02.2014. Takže absentuje konkrétne skutkové tvrdenie, ktoré by menilo skutkové tvrdenie obsiahnuté v žalobe, že k uzatvoreniu Zmluvy o právnom zastupovaní malo dôjsť práve dňa 04.02.2014. 7. Po uvedenej výzve boli súdu spolu so žalobcovým vyjadrením z 29.06.2017 predložené: a) faktúra č. 17 2015 zo dňa 25.05.2015 s dátumom splatnosti 31.05.2015 na sumu 3.810,11 Eur, v ktorej je uvedené, že sú ňou fakturované právne služby - zastupovanie pred súdom v spore proti MZ SR sp. zn. 24C34/2007; b) faktúra č. 18 2015 zo dňa 25.05.2015 s dátumom splatnosti 31.05.2015 na sumu 9.823,48 Eur, v ktorej je uvedené, že sú ňou fakturované právne služby - zastupovanie pred súdom v spore proti MZ SR sp. zn. 28C49/2007; c) faktúra č. 19 2015 zo dňa 25.05.2015 s dátumom splatnosti 31.05.2015 na sumu 100,00 Eur, v ktorej je uvedené, že sú ňou fakturované právne služby - zastupovanie pred súdom v spore proti MZ SR sp. zn. 12C76/2010; d) vyčíslenie trov zo dňa 25.03.2013 vo veci Okresného súdu Bratislava III, v ktorom sú uvádzané úkony v rozmedzí od 28.09.2011 (prevzatie veci, prvá porada s klientom) až do 04.01.2014
- vypracovanie a podanie odvolania) s celkovým počtom úkonov 7, jeden úkon v hodnote 536,63 Eur
e) a tiež sprievodný list žalobcu adresovaný žalovanému, prílohou ktorého mali byť faktúry č. 172015, 182015 a 192015 za právne služby, a to za spory sp. zn. 24C34/2007, 28C49/2007 a 12C76/2010 s požiadavkou ich uhradenia do 15 dní od prevzatia (bez doloženia uvádzaných faktúr a toho, že tento sprievodný list s jeho prílohami vôbec bol doručovaný žalovanému); 8. Napokon na pojednávaní žalobca predložil vyčíslenie trov vo veci Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.08.2014, doručené súdu 21.08.2014, v ktorom je uvedený ako prvý úkon s konkrétnym datovaním vyjadrenie zo dňa 02.06.2010 (tomu úkonu mali predchádzať ďalšie dva, a to prevzatie veci, prvá porada s klientom a vypracovanie stanoviska na pojednávanie bez uvedenia dátumov ich vykonania) a ako posledný úkon zastupovanie na pojednávaní 15.08.2014 s celkovým počtom úkonov 26, jeden úkon v hodnote 536,63 Eur. Okrem tohto žalobca predložil zápisnicu o pojednávaní zo dňa 02.05.2014 vo veci Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 28C/49/2007, v ktorej je žalobca uvedený ako zástupca terajšieho žalovaného, ktorý vystupoval v uvedenom konaní ako žalobca. Ide pritom o úkon, ktorý bol vykonaný v období nasledujúcom po udelení doloženého plnomocenstva žalovaného pre žalobcu (zo 04.02.2014), ktorý nepreukazuje existenciu oprávnenia žalobcu zastupovať žalovaného pred dátumom 04.02.2014. 9. Z doposiaľ uvedeného vyplýva, že odhliadnuc od čísiel faktúr uvedených v prvotne predkladanom daňovom doklade ("daňovým dokladom" - faktúra 2015 s dátumom vystavenia 25.05.2015 a dátumom splatnosti 25.06.2015) - faktúr č. 17/2005, 18/2005 a 19/2005, ktoré nekorešpondujú s číslami faktúr, ktoré žalobca následne predložil (č. 17 2015, 18 2015 a 19 2015) a nesprávnej spisovej značky konania, ktorého sa mala týkať faktúra s nesprávnym číslom 17/2005 (uvedenej 24C/34/2004 namiesto správnej 24C/34/2007), mal okresný súd preukázané udelenie plnomocenstva žalovaným žalobcovi (až) od 04.02.2014 pre tri spory, z ktorých dva boli v tom čase vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2Co/225/2012 a sp.zn. 2Co/226/2012 a pre spor vedený na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 12C/76/2010. Nebolo však preukázané, že by pri uzatvorení zmluvy o právnej pomoci malo dôjsť k dojednaniu či už zmluvnej, paušálnej alebo podielovej odmeny, takže tak ako to tvrdila aj žalujúca strana, pre určenie výšky odmeny sú rozhodujúce ustanovenia vyhlášky v znení účinnom v čase vykonania príslušného úkonu, upravujúce tarifnú odmenu s poukazom na § 1 ods. 2 vyhlášky. 10. Pokiaľ ide o zastupovanie vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 28C/49/2007, tejto veci sa predložené splnomocnenie netýka, nakoľko z vyčíslenia trov danej veci je zrejmé, že v danej veci neprebiehalo žiadne z odvolacích konaní konštatovaných v splnomocnení (v danej veci malo podľa vyčíslenia trov prebiehať odvolacie konanie na Krajskom súde v Bratislave v období r. 2011 až 2013, a to pod sp. zn. 4Co/105/2011). Predloženými listinnými dokladmi bol ohľadne poskytovania právnych služieb žalobcom žalovanému preukázaný akurát úkon právnej služby - účasť žalobcu na pojednávaní 02.05.2014, pričom v súvislosti s týmto úkonom je dôvodný ešte jeden úkon, ktorý mu musel predchádzať, a to príprava a prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom. Preto z uplatnenej náhrady vyúčtovanej fa č. 18 2015, ktorá sa mala týkať zastupovania žalovaného žalobcom v spore na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 28C/49/2007 mal prvoinštančný súd preukázanú dôvodnosť len ohľadne sumy 689,96 Eur, ktorá zodpovedá tarifnej odmene za zmienené dva úkony právnej služby - príprava a prevzatie veci a zastupovanie na pojednávaní 02.05.2014 (1 úkon po 336,94 Eur vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci 17.650,60 Eur + režijný paušál ku každému úkonu vo výške 8,04 Eur), a to s poukazom na § 13a ods. 1 písm. a) a d) vyhlášky. 11. Ohľadne vyúčtovania odmeny faktúrou č. 19 2015 na sumu 100,00 Eur okresný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal dôvodnosť jej účtovania práve v takej výške, keďže nie je zrejmá ani tarifná hodnota veci (sporu), v ktorom mal žalobca zastupovať žalovaného vedenom pod sp. zn. 12C/76/2010. Ak sa malo jednať o vyúčtovanie odmeny len za 1 úkon - prípravu a prevzatie veci, po preukázaní splnomocnenia žalobcu na zastupovanie žalovaného v tejto veci, súd pri určení výšky vychádzal odmeny len z minimálnej odmeny podľa vyhlášky, ktorá spolu s režijným paušálom v r. 2014 prislúchala spolu vo výške 24,64 Eur (16,60 Eur + 8,04 Eur režijný paušál), pretože dôvodnosť vyššej než uvedenej odmeny vykonané dokazovanie nepreukázalo. 12. Vo vzťahu k vyúčtovaniu faktúrou č. 17 2015, ktorá sa mala týkať zastupovania žalovaného žalobcom v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 24C/34/2007, okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že z doloženého "vyúčtovania trov" podaním zo dňa 25.03.2013 adresovaného Okresnému súdu Bratislava III nie je zrejmé ani len to, že ide o vyúčtovanie práve zo strany žalobcu ako zástupcu žalovaného. Ak by uvedenému sporu malo zodpovedať doložené plnomocenstvo zo dňa 04.02.2014 (niektoré z odvolacích konaní, ktoré boli vedené na Krajskom súde v Bratislave, uvedených v plnomocenstve - sp. zn. 2Co/225/2012, resp. sp.zn. 2Co/226/2012), čomu ale nenasvedčujú časové súvislosti (zo špecifikácie úkonov vyplýva, že malo byť vypracované a podané odvolanie až dňa 04.01.2014, teda až po uvedenom dátume malo v danej veci prebiehať nejaké odvolacie konanie a uvádzané spisové značky odvolacích konaní v doloženom plnomocenstve preukazujú, že také konania
začali už v r. 2012), tak všetky úkony uvedené v danom vyúčtovaní sú s dátumom pred 04.02.2014, za ktoré obdobie nebolo preukázané, že by žalobca bol oprávnený zastupovať žalovaného. Tiež v tomto konaní nebolo preukázané, aká mala byť tarifná hodnota danej veci a že vôbec malo dôjsť k vykonaniu tých úkonov, ktoré sú uvádzané v danom vyčíslení trov. 13. Z uvedených dôvodov okresný súd vyhovel žalobe len sčasti a priznal žalobcovi voči žalovanému zo žalovanej istiny len sumu 714,60 Eur (689,96 Eur + 24,64 Eur) a vo zvyšnej časti žalobu čo do žalovanej istiny zamietol. Zároveň prvoinštančný súd uviedol, že poukaz zástupcu žalobcu na ust. § 151 ods. 1 CSP, že žalovaný výslovne nepoprel skutkové tvrdenia žalujúcej strany, nepovažoval súd za náležitý, pretože zo skutkového tvrdenia žalobcu v žalobe vyplýva, že k uzatvoreniu Zmluvy o právnom zastúpení žalovaného žalobcom malo dôjsť 04.02.2014 a v priebehu ďalšieho sporu absentovalo skutkové tvrdenie meniace uvedený dátum čo do skoršieho uzatvorenia danej zmluvy v tom-ktorom konaní v nejaký konkrétne uvádzaný deň, (ako to súd uviedol v predchádzajúcej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia), hoci väčšina účtovaných úkonov je z obdobia, ktoré malo predchádzať dňu 04.02.2014. Súčasne súd poukázal na ďalšie samostatné dôvody odôvodňujúce zamietnutie žaloby čo do časti žalovanej istiny, v ktorej bola žaloba zamietnutá, ktorými sú okrem nepreukázania vykonania jednotlivých účtovaných úkonov žalobcom, existencie oprávnenia žalobcu zastupovať žalovaného pred dňom 04.02.2014 a tiež uplatnenej výšky so zreteľom na dokladovanie tarifnej hodnoty danej veci, buď duplicitné účtovanie niektorých úkonov alebo účtovanie odmeny za úkony, ktoré nemožno subsumovať pod § 13a ods. 1, a 2 vyhlášky, a to ani so zreteľom na jej odsek 5. K takýmto úkonom patrí úkon špecifikovaný ako "vyhľadanie judikátov týkajúcich sa náhrady mzdy a úrokov", ktoré boli uvedené v takomto znení v oboch predložených vyčísleniach trov, duplicitné účtovanie odmeny za prevzatie veci a prvú poradu s klientom v spore sp. zn. 28C/49/2007 (žiadané nielen za prvotné prevzatie veci, ale uvádzané ako samostatný úkon po tom ako malo dôjsť zo strany žalovaného k podaniu odvolania). V danom prípade mala žalujúca strana dostatok časového priestoru na označenie všetkých dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, o to viac, že bola súčasne s predvolaním na pojednávanie osobitne vyzývaná na dokladovanie dôvodnosti uplatnenej pohľadávky v žalovanej výške aj vo väzbe na doložené plnomocenstvo. Ak malo dôjsť k nepredloženiu dôkazov, resp. k označeniu dôkazov, ktoré žalujúca strana považovala za potrebné vykonať ešte pred začatím pojednávania v dôsledku naznačovanej nedostatočnej súčinnosti zástupcu žalobcu so žalobcom, dôsledky takéhoto stavu idú na vrub existujúceho vnútorného vzťahu medzi žalobcom a jeho zástupcom, čo nemôže mať priame dôsledky pre priebeh tohto konania. Ak až na pojednávaní konanom dňa 19.07.2017 zástupca žalobcu (jeho substitút) navrhol, aby si súd vyžiadal kópie vyúčtovaní, ktoré boli predložené Okresnému súdu Bratislava III vo veci sp. zn. 24C/34/2007 a sp. zn. 28C/49/2007 a tiež kópie plných mocí, súd takýto dôkaz ako oneskorene podaný zamietol, keďže vykonanie takého dôkazu by si nutne vyžiadalo odročenie pojednávania, pričom s poukazom na § 179 ods. 1 CSP má súd viesť pojednávanie tak, aby sa vec mohla spravidla rozhodnúť na jednom pojednávaní. Zároveň súd poukázal aj na čl. 11 ods. 3 Základných princípov CSP, keď samotný žalobca je advokátom, ktorý má mať aktuálne pozastavený výkon advokácie, naviac zastúpený už od začatia tohto sporu advokátom, čiže žalobca a aj jeho zástupca si boli (mali byť) dostatočne vedomí toho, v ktorom štádiu konania majú predkladať a navrhovať dôkazy preukazujúce dôvodnosť uplatneného nároku. Okrem toho ani vykonanie takého dôkazu samo o sebe nie je spôsobilé preukázať dôvodnosť účtovanej odmeny za jednotlivé úkony špecifikované v týchto vyúčtovaniach, nakoľko samotné vyúčtovanie nepreukazuje, že skutočne došlo k vykonaniu toho-ktorého úkonu a ani výšku odmeny, čo je ďalší dôvod odôvodňujúci zamietnutie vykonania takýchto dôkazov. 14. Zároveň okresný súd s poukazom na § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcovi z priznanej sumy 714,60 Eur za obdobie od podania žaloby (jej podaniu predchádzali výzvy žalobcu na zaplatenie adresované žalovanému, zasielané žalovanému jednak na adresu jeho trvalého pobytu a jednak aj miesta, na ktorom sa mal podľa žalobcu zdržiavať) až do zaplatenia, zohľadniac v danom smere čiastočné späťvzatie žaloby čo do časti požadovaných úrokov z omeškania, aj uplatnený úrok z omeškania v žiadanej výške 5,05 % ročne. 15. V časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť, súd konanie postupujúc podľa § 146 ods. 2 CSP zastavil, nezistiac vážne dôvody na strane žalovaného, ktorý sa na pojednávanie, na ktorom došlo k uvedenému dispozitívnemu úkonu, bez ospravedlnenia nedostavil, s takýmto procesným úkonom žalobcu. 16. Zároveň súd prvej inštancie ako nedôvodnú zamietol žalobu aj čo do uplatňovaného úroku z omeškania nad rámec jeho priznaného rozsahu a rozsahu, ktorého sa dotýkalo čiastočné späťvzatie žaloby. 17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorému by s poukazom na § 256 ods. 2 CSP prináležal nárok na náhradu prípadne
vzniknutých trov v súvislosti s týmto sporom v rozsahu zodpovedajúcom pomeru jeho tzv. čistému úspechu vo veci predstavujúcemu cca 90 % z celkového predmetu konania, nárok na ich náhradu nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v rámci tohto sporu nejaké trovy vôbec vznikli.
18. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca podľa § 381 a § 362 ods. 1 CSP proti výrokom rozsudku okresného súdu I., II. a IV., ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie. 19. Svoj opravný prostriedok odvolateľ odôvodnil tým, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Súčasne odvolateľ uviedol, že toto odvolanie doplní o listinné dôkazy, ktoré je nevyhnutné získať nahliadnutím do iného súdneho spisu, čo si vyžaduje určitú lehotu predpokladanú do 30 dní od podania tohto odvolania. Uvedený opravný prostriedok podal žalobca e-mailom do podateľne Okresného súdu Dolný Kubín dňa 07.09.2017, ktorý v ten istý deň podal na poštu a toto podanie došlo Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 11.09.2017.
20. Podaním zo dňa 10.10.2017, ktoré došlo na Okresný súd Dolný Kubín dňa 12.10.2017, odvolateľ doplnil svoj opravný prostriedok o odôvodnenie, keď citujúc ust. § 151 ods. 1 a 2 CSP konštatoval, že žalovaný dostal od žalobcu jednak samotné faktúry za právne zastupovanie, a to aj opakovane aj s pokusom o zmier, jednak aj návrh na platobný rozkaz a ďalšie veci aj od súdu. Žalovaný je osoba spôsobilá na právne úkony, ktorá má právnické vzdelanie a vie, ako sa má konať pred súdom, pretože bol a je účastník viacerých súdnych sporov. Nespochybnil, že ho žalobca zastupoval pred súdom v spore a nepoprel ani vykonané úkony. Za vykonanú prácu je právny aj morálny nárok na odmenu. Súd teda nemal dôvod v prejednávanej veci skúmať a spochybňovať predmetné faktúry a ani vyčíslenie úkonom, ktoré je aj založené v súdnom spise. Okresný súd tak nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Naviac odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Nevykonanie dôkazov, ktoré procesná strana - žalobca riadne navrhla, je súd povinný náležite zdôvodniť v rozsudku. Ak súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom tieto boli riadne navrhnuté stranou sporu, zakladá sa to odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Odvolací súd môže následne dokazovanie v nevyhnutnej miere zopakovať, a to vykonaním dôkazov, ktoré strany sporu navrhli v konaní pred súdom prvej inštancie. V zmysle § 154 CSP (Zákonná koncentrácia konania) prostriedky procesného útoku a procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie ukončí. Tieto žalobca navrhol vykonať na pojednávaní ešte pred vyhlásením uznesenia o ukončení dokazovania, avšak súd mu tieto ešte pred ukončením dokazovania odmietol vykonať. V tom čase nebolo ešte možné z technických príčin zabezpečiť všetku dokumentáciu, ktorú okresný súd požadoval predložiť na pojednávaní. Rovnako listinné dôkazy zo spisu sp.zn. 24C/34/2007, ktorý bol v tom čase ešte na odvolacom konaní na Krajskom súde v Bratislave, ktorý rozhodol vo veci až 20.09.2017, nebolo tiež možné ešte zabezpečiť na pojednávanie. V tejto dobe súd vyhotovuje písomné rozhodnutie a žalobca preto nemal možnosť nahliadnuť do spisu, ani vyhotoviť si kópie pre dokazovanie vo veci Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.5C/95/2016. Tieto budú zaslané ihneď, ako to bude zo strany súdu technicky možné zabezpečiť. 21. Na základe uvedeného odvolateľ opätovne žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na opätovné rozhodnutie. 22. Žalobca toto odvolanie doplnil i o listinné dôkazy, ktoré navrhoval aj na pojednávaní a ktoré bolo potrebné zabezpečiť a získať nahliadnutím do iného súdneho spisu, čo nebolo možné technicky zabezpečiť do pojednávania na prvoinštančnom súde. Uvedené listinné dôkazy sú súčasťou spisového materiálu na č.l. 83 - 130 spisu.
23. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
24. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a a toto rozhodnutie vo výroku IV. o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu proti výrokom I. a II. tohto rozhodnutia podľa § 386 písm. b) CSP odmietol.
25. Pokiaľ okresný súd vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 714,60 Eur s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 05.09.2016 až do jej zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. rozhodol o čiastočnom zastavení konania ohľadne zaplatenia uplatneného vyššie než 5,05 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 13.733,59 Eur a aj ohľadne uplatneného úroku z omeškania zo sumy 13.733,59 Eur za obdobie od 26.06.2015 do 04.09.2016 vrátane, odvolací súd odvolanie žalobcu podané proti tejto časti jeho rozhodnutia o d m i e t o l ako odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b) CSP). 26. Strana môže napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Aj keď je žalobca stranou v spore, nespĺňa subjektívny predpoklad na podanie odvolania proti výrokom I. a II. napadnutého rozsudku. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre stranu ujmu. Z uvedeného vyplýva, že na podanie odvolania je oprávnená tá strana sporu, ktorej bola rozhodnutím súdu prvej inštancie spôsobená ujma, ktorá priamo vyplýva z posúdenia práv a povinností strán sporu; podstatné tu je porovnanie výsledku sporu s nárokom uplatneným žalobcom v žalobe (prípadne v ich procesnom podaní), nie však subjektívne presvedčenie strany sporu o dôsledkoch vyplývajúcich pre ňu z rozhodnutia súdu prvej inštancie. 27. Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou domáha proti žalovanému zaplatenia sumy 13.733,59 Eur s 8,5 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 26.06.2015 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Okresný súd vo výroku I. napadnutého rozsudku jeho žalobe v časti pre sumu 714,60 Eur s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 05.09.2016 až do jej zaplatenia vyhovel. Žalobca pred začatím pojednávania konaného dňa 19.07.2017 zobral svoju žalobu sčasti späť, v dôsledku čoho prvoinštančný súd postupom podľa § 146 ods. 2 CSP vo II. napadnutého rozsudku rozhodol o zastavení konania v predmetnej časti. Odvolateľ teda podal odvolanie proti výroku rozsudku okresného súdu o čiastočnom vyhovení jeho žalobe (výrok I.) a tiež proti časti uvedeného rozhodnutia, ktorou bolo v plnom rozsahu vyhovené jeho dispozitívnemu úkonu - čiastočnému späťvzatiu žaloby (výrok II.), ktorá skutočnosť viedla odvolací súd k odmietnutiu jeho odvolania.
28. Vo zvyšnej časti, nenapadnutej odvolaním (výrok III.), ktorej súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, zostalo rozhodnutie okresného súdu nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.
29. Vo vzťahu k výroku IV. odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 30. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie prevzal splnomocnený zástupca žalobcu dňa 23.08.2017. To znamená, že pätnásťdňová lehota na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) začala žalobcovi plynúť dňa 24.08.2017 a skončila dňa 07.09.2017.
31. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
32. V zmysle § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
33. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
34. Podľa § 373 ods. 1 vety druhej CSP súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
35. Zákonná koncentrácia konania sa prirodzene uplatňuje aj v opravných konaniach. Lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania (t.j. iniciovanie opravného konania), ale aj vymedzenie programu odvolacieho konania (určenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda) a
argumentáciu tvrdenej vadnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania tak nemožno rozširovať ani meniť odvolacie dôvody, ani navrhované dôkazy.
36. Podstatou apelačného opravného systému je možnosť napadnúť jednak skutkovú, jednak právnu stránku rozhodnutia. Právna úprava umožňuje rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť len z taxatívne stanovených dôvodov. V závislosti od toho, aké pochybenia, resp. nedostatky odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka, možno odvolacie dôvody rozdeliť na dve základné skupiny: 1./ vady konania (§ 365 ods. 1 písm. a), b), c), d) CSP), vady rozhodnutia, ktoré majú podobu skutkových vád (§ 365 ods. 1 písm. e), f), g) CSP) alebo vád právnych (§ 365 ods. 1 písm. h) OSP). Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 365 CSP), čo znamená, že nestačí len formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, v skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Uvedenie konkrétnosti, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, je len v jeho dispozícii a súd ho nemôže nútiť, aby tieto dôvody uviedol, čomu zodpovedá aj filozofia konštrukcie odvolacích dôvodov v civilnom sporovom konaní (pozri § 373 ods. 1 CSP). Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), teda na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť podľa ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby také porušenia zistil.
37. Odvolateľ v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za vymedzenie odvolacích dôvodov v jeho opravnom prostriedku podanom v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (dňa 07.09.2017). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie mohol odvolateľ meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd preskúmal rozsudok okresného súdu len z dôvodov, ktoré odvolateľ uviedol vo svojom e-mailovom podaní zo dňa 07.09.2017, ktoré súčasne v ten istý deň doplnil písomným podaním na pošte. Na podanie žalobcu zo dňa 10.10.2017, ktoré došlo na Okresný súd Dolný Kubín dňa 12.10.2017 označené ako „Doplnenie odvolania,“ už preto odvolací súd neprihliadal.
38. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5 Cdo 279/2010, v zmysle ktoré k procesným podmienkam v odvolacom konaní patrí v rámci zavedenej zásady koncentrácie konania aj to, že odvolateľ je povinný v podanom odvolaní a v určitom obmedzenom čase - odvolacej lehote - uviesť údaje o tom, z akého dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 OSP (teraz § 365 ods. 1 CSP - pozn. odvolacieho súdu) rozhodnutie súdu prvého stupňa napáda. Dôvody, na základe ktorých sa rozhodnutie odvolaním napáda, môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať, toto právo však môže využiť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Uplynutím lehoty na odvolanie možnosť odvolateľa dopĺňať dôvody odvolania zaniká. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 OSP - teraz § 379 a § 380 CSP), čím sa obmedzuje preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní (s výnimkou podľa § 212 ods. 2, 3 OSP - teraz § 379 a § 380 ods. 2 CSP). Odvolací súd je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, ktoré boli uvedené v odvolacej lehote (§ 204 OSP a § 205 OSP - teraz § 362 a § 365 CSP) a ktorých existencia sa v konaní súčasne aj preukázala.
39. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu odvolania žalobcu zo dňa 07.09.2017 nie je možné vyvodiť, akých konkrétnych nesprávností napadnutého rozhodnutia sa odvolateľ dovoláva, t.j. odvolanie neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod. V dôsledku toho je v danej veci prieskumu odvolacím súdom obmedzený len na tie vady, na ktoré je odvolací súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP).
40. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
41. V súdenej veci preto odvolací súd skúmal, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vydané v konaní postihnutou s niektorou z nasledovných procesných vád, t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomocí súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadne zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatnej rozhodnutej, alebo už prv začatého konania, alebo pri prípadnom nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh. Odvolateľ takéto procesné vady konania vo svojom (v poradí prvom) opravnom prostriedku netvrdil; zároveň ich existenciu nezistil ani odvolací súd.
42. Žalobca vo svojom odvolaní vymedzil odvolacie dôvody len citovaním právnej úpravy, keď v ňom uviedol, že „podáva odvolanie podľa § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP proti výrokom I., II. a IV. rozsudku s odôvodnením, že: 1. prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a 2. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností.“ V čom konkrétne odvolateľ videl naplnenie týchto odvolacích dôvodov však už vo svojom opravnom prostriedku bližšie neuviedol. Takto formulovaným odvolacím dôvodom tak chýba obsah. Obsah odvolania je určujúci pre identifikáciu odvolacích dôvodov a súčasne vymedzuje aj prieskum napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Účinný prieskum napadnutého rozhodnutia alebo konania jemu predchádzajúceho môže odvolateľ vyvolať len pomenovaním konkrétnych nedostatkov napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré mu predchádzalo. Pretože v súdenej veci absentovali konkrétne vytýkané nedostatky napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd toto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku IV. ako vecne správne p o t v r d i l .
43. Výrok IV. rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania totiž plne zodpovedá procesnému úspechu strán a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným a zároveň zohľadňuje fakt, že žalovanému v prvoinštančnom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
44. Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa ust. § 256 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4 CSP, ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia toho, kto podal odvolanie ako neoprávnená osoba. Z uvedených dôvodov krajský súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Nakoľko žalobca spôsobil, že jeho odvolanie bolo odmietnuté, vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanému. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že žalovanému v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mal rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej procesnej strany (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016. Z tohto dôvodu odvolací súd vyslovil, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
45. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).