Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/13/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, zast. advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/548/2015-77 zo dňa 22.09.2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o určenie, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 30.6.2009 uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru v bode 13 a to v časti poplatku: „zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“ je neprijateľná a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 735,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 26.01.2016 do zaplatenia.

Mení rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa 30.06.2009 v časti poplatku „zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“ je neprijateľná, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 735,94 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 26.01.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, priznal žalobcovi náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Rozsudok odôvodnil tým, že vyhodnotil zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi ako zmluvu spotrebiteľskú. Jednalo sa o zmluvu o úvere zo dňa 30.06.2009, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 800 eur, pričom dlžník sa veriteľovi zaviazal okrem nej zaplatiť mu aj poplatok vo výške 772 eur v 12 mesačných splátkach po 131 eur, počnúc od 28.07.2009. V zmluve sa uvádza, že finančné prostriedky sú použité na účel zamestnania. Súd ďalej uviedol, že uzavretá zmluva o úvere má nedostatky a najmä teda, že v zmluve absentuje uvedenie údajov vyžadovaných zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, ročná úroková sadzba, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN a priemerná hodnota RPMN. Dôsledkom neuvedenia podstatných náležitostí zmluvy je, že úver sa v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podmienka, že 2/3 poplatku zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je nejasná a neurčitá. Nevyplýva z nej za čo má spotrebiteľ zaplatiť takýto poplatok, ani za aké administratívne úkony by ho mal platiť. Naviac jeho výška je závislá na výške

úveru. Uvedené je zakotvené v zmluvných podmienkach, ktoré sú vopred predtlačené, naformulované veriteľom a ktorý spotrebiteľ určite žiadnym spôsobom individuálne nedojednával. Žalobca si plnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy, a splácal splátky úveru do výšky 1.535,94 eur. Žalobca ako bežný spotrebiteľ nemusel mať pochybnosti o zmluve a jej neprijateľných dojednaniach a mohol sa reálne spoľahnúť na veriteľa, že jej zmluva je platne uzavretá a je nutné plniť z nej vyplývajúce povinnosti. Podľa § 4 ods. 3 zákona 258/2001 Z.z. však žalobca mal plniť len to, čo mu bolo reálne poskytnuté, teda sumu 800 eur. Plnenie naviac, teda suma 735,94 eur je bezdôvodným obohateným žalovaného v zmysle § 451 ods. 2 OZ. Vzhľadom na toto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 735,94 eur s úrokom z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému. Súd zamietol žalobu v časti, a to čo do výšky sadzby úroku z omeškania. Čo sa týka uplatnenej námietky žalovaného vo vzťahu k účelu uzatvorenia zmluvy (úver na výkon povolania) súd poukazuje na to, že žalobca bol zamestnaný, splátky úveru mu boli zrážané zo mzdy, úver bol z jeho strany potrebný na zabezpečenie rodiny, účel úveru nezaškrtol on. Ako je známe súdu z jeho činnosti, uvedené konanie veriteľa, teda zaškrtnutie účelu úveru na výkon povolania, bolo bežnou praxou za účelom práve vyhnúť sa zákonnej úprave spotrebiteľských úverov. Preto súd žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 v spojení s § 262 tak, že žalobcovi priznal ich náhradu podľa pomeru jeho úspechu vo veci.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že žalobca napáda žalobou poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov. Je zrejmé, že žalobca predovšetkým mieri na poplatok ako taký. K tomuto žalovaný poukázal na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. S ohľadom na vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované nebankovými veriteľmi vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je potrebné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektmi v prípade zmluvy o krátkodobej pôžičke. Ak teda žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi. Je zrejmé, že slovenské právo na poplatok za spracovanie zmluvy pripúšťa aj výslovne uvádza. Odporca nie je povinný dokazovať na čo v skutočnosti boli prostriedky použité a má za to, že dostatočne preukázal, že prostriedky boli vzaté za účelom zamestnania. Poukázal na to, že podľa zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd prvej inštancie bez poskytnutý úver bol úverom spotrebiteľským. Ďalej žalovaný uviedol, že nie je naliehavý právny záujem na žalobe o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý prvý, druhý a tretí výrok rozsudku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, a to len proti výroku o trovách konania, podal odvolanie žalobca. Uviedol, že v prvom rade je toho názoru, že ak súd rozhoduje o náhrade trov konania, musí pomer úspechu jednoznačným spôsobom v rozhodnutí vyjadriť. Uviedol, že bol neúspešný len v časti príslušenstva, a to v nepatrnom rozsahu, má preto názor, že mu majú byť priznané trovy konania v rozsahu 100 % a navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku zmenil a priznal mu právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca ani žalovaný sa k odvolaniu protistrany nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku o určení zmluvnej podmienky za neprijateľnú a vo výroku o vydanie bezdôvodného obohatenia vecne správne a výrok o náhrade trov konania je potrebné zmeniť.

6. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o tom, že vo výroku uvedená zmluvná podmienka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takáto podmienka je v neprospech spotrebiteľa, pretože nie je z nej možné zistiť, za aké plnenie vlastne spotrebiteľ platí taký vysoký poplatok (vysoký vo vzťahu k istine samotnej). Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o tom, že úver poskytnutý žalobcovi bol spotrebiteľským úverom. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s tým, prečo aj napriek tomu, že v zmluve bolo uvedené, že sa jedná o úver za účelom povolania, sa tento úver spravuje zákonom o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie o tom, že je známe z podnikateľskej činnosti žalovaného, že bez reálneho dojednania

takéhoto obsahu zmluvy pracovníci žalovaného vyplnia v zmluve o úvere, že sa jedná o úver za účelom povolania, resp. zamestnania. V danom prípade z výsluchu žalobcu vyplýva, že nemal záujem o úver za účelom zamestnania, pretože zamestnaný bol. Správny je aj záver súdu prvej inštancie o tom, že ak zmluva neobsahuje uvedenie konečného dňa splatnosti úveru, uvedenie úrokovej sadzby, je tento úver bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi všetko, čo žalobca zaplatil nad poskytnutú sumu 800 eur. Podľa obsahu odvolania žalovaného sa jedná o odvolanie proti prvému a druhému výroku rozsudku, a preto odvolací súd tieto výroky potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Odvolanie žalobcu proti výroku o trovách konania je dôvodné. Odvolací súd má za to, že neúspech žalobcu je v pomerne nepatrnej časti príslušenstva, aj preto je dôvodné priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania. Preto odvolací súd tento výrok zmenil postupom podľa § 388 a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.

8. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.