Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/285/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. P. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: J. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na A. ul. č. XX/X v Q. O. a F. N. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na A. ul. XX/X v Q. O., zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, MBA advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Hviezdoslavovej ul. č. 2 v Poprade o návrhu otca na zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 22.10.2020 č.k. -95 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného naposledy určeného rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 15.8.2019 sp. zn. s odôvodnením, že u otca nezistil takú zmenu pomerov trvalého charakteru, ktorá by odôvodňovala vyhovieť návrhu. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa z dôvodov podľa t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie. Konštatoval, že rozsudok obsahuje opakované nezrovnalosti medzi skutočnosťami tvrdenými rodičmi mal. E. a závermi, ktoré si z nich súd vyvodil vo svojom rozhodnutí. Uviedol, že ako živnostník sa v dôsledku objektívnych príčin nespočívajúcich v jeho osobe (pandémia koronavírusu, prepúšťanie, výrazné zhoršenie situácie na trhu práce, nedostatok pracovných ponúk a objednávok) dostal do stavu finančnej tiesne, jeho príjmy podstatným spôsobom poklesli, avšak nevyhnutné výdavky na život mu ostali, čím prestal byť po finančnej stránke schopný tieto nevyhnutné výdavky pokryť svojimi príjmami. Táto objektívna zmena pomerov ho prinútila konsolidovať všetky svoje výdavky vrátane výživného pre mal. E.. Namietal spôsob vedenia výsluchu otca a matky mal. E. zo strany súdu, ktorý bol diametrálne odlišný a javí znaky predpojatosti. Poukázal na to, že súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že odmietol ponuky práce (po 8/2020) z obavy pred šírením vírusu, on však odmietol len jedinú ponuku z dôvodu svojho zdravotného stavu. Pokiaľ uvádzal, že jeho príjem bol cca 2.000 eur, tento dosahoval pred vypuknutím pandémie a už v čase spísania návrhu na zníženie výživného aj listinnými dôkazmi preukázal, že jeho aktuálny mesačný príjem je 683,10 eur. Ak matka tvrdila, že jej pomáhajú aj rodičia, ak môžu konštatoval, že rodičia pomáhajú každému svojmu dieťaťu a vyplýva to už len z ich samotnej podstaty. Poukázal ďalej na svoju platobnú neschopnosť a nutnosť naďalej sa zadlžovať. Pokiaľ súd považoval za neprimerané výdavky na telefón a oblečenie uviedol, že ako živnostník je nútený si zákazky sám vyhľadávať a obvolávať potenciálnych klientov, prípadne

si vytvoriť platenú reklamu na internete. Aj vzhľadom na to, že jednotlivé zákazky, ktoré prijíma sa zvyknú značným spôsobom odlišovať, vzniká mu potreba nákupu špecifického pracovného náčinia či pracovného ústrojenstva pri každej zákazke zvlášť. Sumu 100 eur mesačne uviedol orientačne ako priemer súčtu celkových výdavkov na ošatenie a pracovné náradie v rámci jedného kalendárneho roka, vychádzajúci na jeden kalendárny mesiac. Namietal, že súd vo vzťahu k matke nemal námietky k tomu, že ako slobodná matka s dieťaťom na rodičovskej dovolenke platí za paušál a telefón 35 eur mesačne. S poukazom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine uviedol, že matka popísala výdavky na mal. E. mesačne v sume 30 eur strava, 40 eur plienky, 40 eur ošatenie, 30 eur hygienické potreby, spolu cca 140 eur a mal za to, že okrem objektívnej zmeny pomerov na jeho strane návrh na zníženie výživného odôvodňuje aj výška pravidelných mesačných nákladov na mal. E.. Pokiaľ tieto náklady sú mesačne cca 140 eur a on má uhrádzať výživné 150 eur, táto výška výživného je značne neprimeraná. Namietal tiež záver súdu, že pandémia koronavírusu má dočasný charakter a v dohľadnej dobe možno očakávať zlepšenie situácie, keďže nie je možné ani predvídať prognózu vývoja pandémia. Výrazným spôsobom došlo tiež k opomenutiu závažných zdravotných problémov na jeho strane, ktoré jeho uplatnenie na trhu práce komplikovali aj v čase pred vypuknutím pandémie. V závere odvolania namietal, že súd prvej inštancie si riadne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z a na vadné poučenie o opravnom prostriedku, nakoľko z neho nie je zrejmá možnosť brániť sa proti rozsudku odvolaním podaným elektronickou formou.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že v konaní o návrhu otca na zníženie výživného pre mal. Dieťa je potrebné prihliadať predovšetkým na záujem mal. E. a jej odôvodnené potreby. Na strane otca mal. Dieťaťa nedošlo k zmene pomerov, ktoré by boli trvalého charakteru. Je v možnostiach a schopnostiach otca, aby prispieval na výživu mal. E. i naďalej vo výške 150 eur mesačne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že sa nestotožňuje s postojom a vyhodnotením jeho zárobkovej a majetkovej situácie. Považuje za logický postoj kolízneho opatrovníka, nakoľko jeho úlohou je v prvom rade dbať na ochranu práv a záujmov maloletých, čo podľa jeho mienky bráni v objektivite vyhodnocovania skutkových okolností a nepriamo núti kolízneho opatrovníka inklinovať k ochrane maloletého, a to neraz aj nad rámec objektívneho stavu.

5. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

6. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o znížení výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného - ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené

na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť, ktorými môžu byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného stavu rodiča neumožňujúceho mu naďalej vykonávať doterajšiu prácu, skončenie pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa alebo zníženie príjmu rovnako z dôvodov na strane zamestnávateľa. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností, vzhľadom na svoj príjem a to by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, jeho skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. Ďalej je potrebné uviesť, že o svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní nie sú v súlade s predstavami účastníka konania, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným.

10. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca a zároveň na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Pokiaľ rodič plánuje zmeny v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Rodičom, ktorí už majú existujúcu vyživovaciu povinnosť, nemožno brániť v ich vyššie uvedených aktivitách, avšak každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť i svoj osobný život, a teda vynaložiť zvýšené úsilie na zabezpečenie adekvátneho príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb. Z preskúmavaného spisu nevyplynul žiaden ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by odvolací súd mal akceptovať odvolacie námietky otca a znížiť výživné pre mal. E. a dodáva, že doterajšie výživné je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca. Konajúci súd preto vyhodnotil správne a v súlade so Zákonom o rodine, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov na strane otca odôvodňujúca zníženie výživného. Zmeny, ktoré nastali na strane otca nie sú trvalé a podstatným spôsobom neovplyvnili jeho schopnosti a možnosti plniť si vyživovaciu povinnosť doposiaľ určeným výživným najmä s prihliadnutím na to, že od predchádzajúcej úpravy výživného uplynulo obdobie jedného roka a odôvodnené potreby mal. E. sa neustále zvyšujú v dôsledku jej rastu, preto zníženie výživného pre mal. dieťa by v tomto prípade znamenalo posunúť zodpovednosť otca za zdravie a život mal. dieťaťa na matku, ktorá sa osobne o neho stará a dobrovoľne si plní voči nej vyživovaciu povinnosť. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec

ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd poznamenáva, že otec nepreukázal výrazné zhoršenie zdravotného stavu, v dôsledku ktorého by nebol schopný uhrádzať doposiaľ určené výživné, nakoľko predložil len potvrdenie z 8.6.2020 o tom, že je pacientom v dispenzárnej starostlivosti Diabetologickej ambulancie VNsP Levoča s dg. diabetes mellitus I. stupňa s mnohopočetnými mikrovaskulárnymi komplikáciami v liečbe intenzifikovaným inzulínovým režimom. Súd prvej inštancie správne, zákonne a v súlade s rozhodovacou praxou vyhodnotil zmeny pomerov, ktoré nastali na strane otca od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, predovšetkým vo vzťahu k jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na tieto skutočnosti prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Odvolací súd konštatuje, že nikto nemá zákonnú povinnosť pracovať, ale každý rodič maloletého dieťaťa resp. dieťaťa, ktoré nie je schopné živiť sa samo má zákonnú vyživovaciu povinnosť, preto túto skutočnosť musí mať vždy na zreteli pri akomkoľvek rozhodnutí, ktoré by mohlo ovplyvniť jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Poukazuje aj na to, že rodič, ktorý nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, má možnosť zvyšovať svoj príjem napríklad vycestovaním za prácou, prácou nadčas, prípadne doplniť svoj zdroj príjmu čiastočnou prácou na dohodu, na rozdiel od rodiča, ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, v dôsledku čoho jeho výkon práce je časovo a miestne obmedzený. Naposledy bolo o výživnom pre mal. E. právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 15.8.2019 sp. zn. , ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. E. a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150 eur mesačne. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. predovšetkým zo správy kolízneho opatrovníka ÚPSVaR Poprad z 12.8.2018 odvolaciemu súdu vyplynulo, že v čase schválenia rodičovskej dohody bol otec mal. E. nezamestnaný, pracoval do júna 2019 v spol. J. s.r.o. Turzovka a v čase sociálneho zisťovania v rodine mal. E. poberal dávku v nezamestnanosti napriek čomu súhlasil s výživným pre mal. E. vo výške 150 eur mesačne. Je možné preto konštatovať, že od poslednej úpravy nenastala taká zmena pomerov otca, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného určeného na základe súdom schválenej dohody rodičov. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny podľa a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

11. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie si riadne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z odvolací súd konštatuje, že v zmysle cit. ustanovenia má súd na pojednávaní svoje predbežné právne posúdenie veci avšak je potrebné uviesť, že predbežné právne posúdenie veci nemusí sudca osobitne odôvodňovať a v rámci konečného rozhodnutia vo veci nie je ním ani viazaný. Uvedený postup súdu má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť priestor na prehodnotenie vecnej a efektívnej právnej argumentácie účastníkov konania. Otec namietal tiež vadné poučenie o opravnom prostriedku, nakoľko z neho nie je zrejmá možnosť brániť sa proti rozsudku odvolaním podaným elektronickou formou. Odvolací súd konštatuje, že otec bol v tejto právnej veci zastúpený advokátom, ktorý svoje podania doručoval súdu elektronickou formou a na ktoré súd vždy prihliadal. Preto uvedené námietky otca nie sú spôsobilé byť odvolacím dôvodom a nespôsobujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).