Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/276/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu J.. J. B., bytom W. XXX/XXX, C., zastúpeného Biksadský & Partners, s.r.o., so sídlom Michalská 9, Bratislava, IČO 36 858 552 proti žalovanému M. V., bytom Q. XXX/X, W., zastúpenému Špireková & Partners, s.r.o., so sídlom Námestie Matice Slovenskej 6, Žiar nad Hronom, IČO 47 232 811, o ochranu osobnosti a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. februára 2017, č. k. 11C/21/2016-68, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojim uznesením konanie zastavil s poukazom na ust. § 144, § 145 ods. 1, 2 CSP, žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 89,30 Eur s tým, že vrátením poveril Slovenskú poštu, a.s., po právoplatnosti uznesenia a o trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal ochrany osobnosti podľa ust. § 11, § 13 Občianskeho zákonníka, § 4 zák. č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov, § 19 Ústavy SR a domáhal sa, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 1.000,- Eur a trovy konania. Podaním zo dňa 01.02.2017, doručeným súdu prvej inštancie 02.02.2017 vzal žalobca žalobu na ochranu osobnosti a zaplatenia nemajetkovej ujmy späť s tým, že žiadal konanie zastaviť, rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku, náhradu trov konania si neuplatnil. Súd prvej inštancie späťvzatie akceptoval a konanie s poukazom na citované zákonné ustanovenia zastavil, súhlas žalovaného potrebný nebol. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/92 Zb.. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 257 CSP.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie, čo do výroku o náhrade trov konania, žalovaný a domáhal sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v tomto výroku zmenil tak, že mu prizná trovy konania v zmysle jeho špecifikácie, alternatívne uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil, že súd prvej inštancie o náhrade trov rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobca podal voči nemu dňa 02.02.2016 žalobu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, ku ktorej sa dňa 26.04.2016 na základe výzvy súdu prvej inštancie prostredníctvom svojho zástupcu vyjadril. Následne súd prvej inštancie stanovil termín pojednávania na deň 07.02.2017. Deň pred termínom pojednávania, t.j. 06.02.2017 žalobca vzal podanú žalobcu v celom rozsahu späť. Vytýkal súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie odôvodnil výlučne ustanovením § 262 ods. 1 v spojení s § 257 s tým, že bližšie zdôvodnenie k rozhodnutiu o trovách konania

neuviedol. Poukázal na ČL. 47 ods. 2 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že má garantované právo na právnu pomoc pred súdmi a môže sa nechať zastupovať zástupcom. Poukázal na znenie ust. § 256 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že jednoznačne mal znášať trovy žalobca, nakoľko zobral späť žalobu bez udania dôvodu a bez toho, aby išlo o reakciu na správanie sa jeho ako žalovaného a teda nemožno mu pričítať procesné zavinenie. Aplikácia ust. § 257 pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy iba v prípadoch, ak sú naplnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania. Ak však súd dôjde k záveru, že sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo z časti neprizná, pričom musí ísť o celkom výnimočný prípad. Niet pochýb o tom, že žalobca zavinil zastavenie konania, preto je povinný uhradiť trovy, ktoré mu vznikli v plnej výške.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na fakt, že uplatňované právne úkony žalovaným sú v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, konkrétne právny úkon - nahliadnutie do súdneho spisu dňa 26.01.2017, vrátane náhrady cestovných výdavkov, je neakceptovateľné.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že právny úkon nahliadnutia do súdneho spisu považuje za opodstatnený. Tento vyplynul z vývoja a stavu konania, keď sa riadne pripravoval na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 07.02.2017. Mal za to, že žalobca sa mohol týmto trovám právneho zástupcu vyhnúť, pokiaľ by nekonal účelovo a nečakal so späťvzatím žaloby do posledného dňa pred pojednávaním. Nahliadnutie do spisu je v zmysle § 13a Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. výslovne označené ako úkon právnej služby, za ktorý advokátovi patrí odmena.

5. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o náhrade trov konania zmeniť podľa § 388 CSP.

6. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené a výrok, ktorým bolo rozhodnuté o vrátení súdneho poplatku, neboli odvolaním žalobcu spochybnené, nadobudli právoplatnosť a odvolací súd sa ich nedotýkal.

7. V danej veci sa žalobca domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 1.000,- Eur titulom ochrany osobnosti s poukazom na ust. § 13 Občianskeho zákonníka. Dňa 12.05.2016 žalovaný doručil súdu prvej inštancie, na jeho výzvu, vyjadrenie k žalobe a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Dňa 02.02.2017 doručil žalobca súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby elektronicky a následne dňa 06.02.2017 prostredníctvom poštového podniku.

8. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania podľa § 145 ods. 1 CSP, o vrátení súdneho poplatku podľa § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. a o trovách konania podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 257 tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie o náhrade trov konania neodôvodnil.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. Podľa § 262 ods. l o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo k skončeniu konania bez meritórneho rozhodnutia, čo je i prípad danej veci, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v citovanom ust. § 256 ods. l CSP. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí súdneho konania. Pokiaľ jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o

veci nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

12. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania týmito zásadami neriadil a citované ustanovenie § 256 ods. l v danej veci neaplikoval. Z obsahu spisu však bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania tým, že vzal žalobu späť bez toho, aby dôvodom späťvzatia bolo správanie sa žalovaného. Preto žalobca v zmysle ust. § 256 ods. l zodpovedá za trovy zastaveného konania.

13. Pokiaľ súd prvej inštancie v danej veci aplikoval ust. § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd môže uviesť len toľko, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vôbec nezdôvodnil. Žalobca sa aplikácie citovaného zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania ani nedomáhal pri svojom úkone

- späťvzatí žaloby (výslovne uviedol, že neuplatňuje náhradu trov konania), ani vo vyjadrení k podanému odvolaniu (namietal výlučne účelnosť jednotlivých úkonov náhrad zástupcu žalovaného) a odvolací súd preskúmaním danej veci nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie citovaného zákonného ustanovenia.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi, ktorý procesne zavinil zastavenie konania, nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu (§ 256 ods. l, § 262 ods. 1 .

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

16. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .