Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-24-2017.pdf
PDF · 161.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4Csp/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v spore žalobcu: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zast.: Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598 a JUDr. Pavol Kollár, advokát so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Y.. Y. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. W. XXX, XXX XX G., zast. zákonnou zástupkyňou - matkou: C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. W. XXX, XXX XX G., právne zast.: JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 3629,02 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu 14.2.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3629,02 eur, spolu s ročným úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 2843,01 eur od 10.4.2015 do 27.4.2015, s ročným úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 2743,01 eur od 28.4.2015 do 1.7.2015, s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2743,01 eur od 31.5.2015 do 1.7.2015, s ročným úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 2643,01 eur od 02.7.2015 do 7.8.2015, s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2643,01 eur od 2.7.2015 do 7,8.2015, s ročným úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 2543,01 eur od 8.8.2015 do23.10.2015, s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2543,01 eur od 8.8.2015 do 23.10.2015, s ročným úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 2443,01 eur od 24.10.2015 do3.12.2015, s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2443,01 eur od 24.10.2015 do 3.12.2015, s ročným úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 2343,01 eur od 4.12.2015 do 28.12.2015, s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2343,01 eur od 4.12.2015 do 28.12.2015, s ročným úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 2243,01 eur od 29.12.2015 do 26.02.2016, s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2243,01 eur od 29.12.2015 do 26.2.2016, s ročným úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 2143,01 eur od 27.2.2016 do 02.05.2016, s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2143,01 eur od 27.2.2016 do 02.05.2016, s ročným úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 2043,01 eur od 03.05.2016 do 19.05.2016, s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2043,01 eur od 03.05.2016 do 19.05.2016, s ročným úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 1943,01 eur od 20.05.2016 do zaplatenia, s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1943,01 eur od 20.05.2016 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňa 15.3.2011 bola medzi pôvodným dlžníkom Y. Š.V. nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX a právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. uzavretá Zmluva o splátkovom úveru č.XXXXXXXXXX na základe ktorej bol pôvodnému dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 3000,- eur s pevnou úrokovou sadzbou 16,90 %. Jednou z povinností pôvodného dlžníka bolo
splácať poskytnutý úver mesačnými splátkami od prvého čerpania od 30.3.2011 mesačnými splátkami vo výške 26,93 eur a následne mesačnými splátkami od 20.4.2011 vo výške 78.20 eur, a to vždy k 20. Dňu kalendárneho mesiaca. Pôvodný dlžník zomrel dňa XX.X.XXXX, v zmysle Osvedčenia o dedičstve, súdneho komisára JUDr. Štefana Morvaya sp.zn. 1D/160/2011, Dnot 243/2011 zo dňa 12.9.2012 sa dedičom po tomto poručiteľovi stal žalovaný a dňom nadobudnutia dedičstva prešla na žalovaného okrem iného i povinnosť zaplatiť dlh zo zmluvy o úvere. Nakoľko si pôvodný dlžník a následne ani jeho právny nástupca neplnil riadne a včas dostal sa do omeškania, pričom toto omeškanie trvalo po dobu dlhšiu ako 90 dní, Slovenská sporiteľňa a.s. zaslala žalovanému dňa 15.8.2014 výzvu, ktorou žalovaného vyzvala na doplatenia omeškanej dlžnej sumy, žalovaný bol zároveň výzvou upozornený, že v prípade neuhradenia omeškanej dlžnej sumy Slovenská sporiteľňa a.s. môže vyhlásiť mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a to ku dňu 9.9.2014, čím došlo k zosplatneniu celého úveru, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 10.9.2014. Dňa 25.9.2014 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE postúpená na žalobcu, o čom Slovenská sporiteľňa, a.s. upovedomila žalovaného oznámením zo dňa 7.10.2014. Dňa 23.04.2015 žalobca uzatvoril so žalovaným zastúpeným zákonným zástupcom Dohodu o splátkach, nakoľko z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie žalovaného nebolo možné uhradiť celý dlh zo zmluvy o úvere jednorázovo. Súčasťou dohody o splátkach bolo i uznanie dlhu zo Zmluvy o úvere, t.j. žalovaný uznal, vedel a súhlasil s tým, že výška dlhu zo zmluvy o úvere bola ku dňu vyhotovenia Dohody o splátkach t.j. ku dňu 9.4.2015 vo výške 4529,02 eur. Uvedená suma pozostáva istiny vo výške 2843,01 eur, príslušenstva vo výške 1686,01 eur, ktoré pozostáva z úroku vo výške 1431,67 eur a úroku z omeškania vo výške 254,34 eur. Odo dňa vyhotovenia Dohody o splátkach t.j. od 09.04.2015 do 9.2.2017 (t.j. do dňa podania žaloby) došlo zo strany žalovaného k realizácii čiastočných úhrad v úhrnnej výške 900,- eur, ktoré boli žalobcom započítané v súlade s ust. § 52 ods. 2 a § 566 ods.2 Občianskeho zákonníka na istinu pohľadávky, v dôsledku čoho sa táto znížila zo sumy 2843,01 eur na sumu 1943,01 eur. K obrane žalovaného dňa 24.8.2017 a 28.11.2017 uviedol, že právny predchodca žalobcu splnil pred postúpením pohľadávky všetky zákonné a zmluvné povinnosti, pričom dodržal postup v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pretože žalovanému pred postúpením pohľadávky zasielal viacero výziev. Výzvou zo dňa 15.8.2014 vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky a podaním zo dňa 10.9.2014 oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, spolu s doručenkou, ktoré taktiež spĺňa náležitosti v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Napriek výzve žalovaný omeškaný dlh neuhradil a ku dňu 25.9.2014 bol nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní. Žalobca je názoru že pri postúpení pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné použiť s odkazom na ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka použiť Občiansky zákonník, ktorý nevyžaduje pred postúpením zaslanie výzvy dlžníkovi pre normu obchodného práva, ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. I vzhľadom na ust. bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, v ktorom klient súhlasí s tým že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, má tak banka vopred udelený súhlas na postúpenie a je tak zakotvený obdobný právny režim ako vyplýva z ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka a banka tak môže postúpiť pohľadávku za rovnakých podmienok ako vyplýva z úpravy Občianskeho zákonníka. A vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/210/2001 už samotné oznámenie o postúpení zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto súdnom konaní. V spore označil a predložil listinné dôkazy.
2. Po posúdení veci súd dospel k názoru, že ide o spor medzi dodávateľom (žalobcom) a spotrebiteľom (žalovaným), ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy teda o spotrebiteľský spor podľa ust. § 290 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."). Obe strany sporu boli v spore zastúpené advokátom.
3. Žalovaný prostredníctvom zástupcu k žalobe písomne i na pojednávaniach dňa 16.11.2017 a 10.1.2018 uviedol, že zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou a preto sa riadi Občianskym zákonníkom. Je názoru, že žalobca si v tomto konaní vzhľadom na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách uplatňuje pohľadávku, ktorá na neho nebola platné postúpená, nepredložil žiaden dôkaz dodržania písomnej formy výzvy postupcu adresovanej klientovi, že je v omeškaní a následne dodržania 90-dňovej lehoty pred postúpením pohľadávky tretej o osobe. Postupník, ktorému pohľadávka bola postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splatenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so zaplatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka, t.j. že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Dohoda o splátkach zo dňa 23.4.2015 je v rozpore s ust. § 54 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 8
zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a preto je absolútne neplatná. Žalovaný totiž nemohol vedieť čo podpisuje a aké právne účinky táto dohoda vyvolá, žalovaný by v žiadnom prípade nemal úmysel predĺžiť premlčaciu dobu. Podpisom tejto dohody, ktorá bola žalovanému predložená na pripravenom formulári, by si žalovaný výrazne zhoršil svoje zmluvné postavenie, čo je zo zákona neprípustné. Žalobca v konaní predložil originál listiny označenej ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti" zo dňa 10.9.2014 spolu s doručenkou, pričom žalovaný má pochybnosti o autencitite a vierohodnosti tejto doručenky, pretože meno adresáta je vytlačené na samolepiacom papieri. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka modifikuje ist. § 565 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Ak sa v spotrebiteľskej zmluve dohodla strata výhody splátok (bod 7.6.1 všeobecných obchodných podmienok) má veriteľ právo žiadať od dlžníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky len ak od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula najmenej 3-mesačná lehota za súčasného upozornenia že si uplatní právo na zaplatenie celého úveru. Právny predchodca žalobcu-banka však vopred neupozornila žalovaného v lehote určenej zákonom na uplatnenie svojho práva (vyhlásenie splatnosti) predtým ako úver zosplatnila. Banka tak zosplatnila úver v rozpore s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka čo spôsobuje neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
4. Žalobca na pojednávaní na podanej žalobe zotrval, bol názoru že banka pred postúpením splnila podmienky podľa zákona o bankách, § 92 ods. 8. K otázke splnenia podmienok na platné postúpenie pohľadávky žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že v zmysle poslednej vety § 89 Zákona o bankách má aj ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách dispozitívny charakter, pričom zmluvné strany sa môžu od zákonného ustanovenia odchýliť, ako v bode 19.16 všeobecných obchodných podmienok. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje predchádzajúcu výzvu len v prípade postúpenia bez súhlasu klienta. V posudzovanej veci však postúpenie pohľadávky bolo realizované so súhlasom právneho predchodcu žalovaného ako klienta banky, keď jeho súhlas vyplýva z ust. bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok.
5. Na pojednávaniach súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom a to: žaloba, Osvedčenie o dedičstve vydané súdnym komisárom JUDr. Štefanom Morvayom č.k. 1C 160/2011-46 zo dňa 12.09.2012, Dohoda o splátkach a uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka zo dňa 23.04.2015, výzva žalobcu na doplatenie neuhradených splátok v zmysle uzavretej dohody o splátkach zo dňa 18.08.2016, Oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. o postúpení pohľadávky zo dňa 07.10.2014 adresované žalovanému, vyjadrenia žalovaného zo dňa 14.08.2017, vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.08.2017, výzva Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 15.08.2014 adresované žalovanému, stanovisko žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 24.08.2017 č, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.9.2014 spolu s dokladom o doručení, stanovisko žalovaného k dohode o splátkach a vyhláseniu mimoriadnej splatnosti zo dňa 21.11.2017, vyjadrenie žalobcu zo dňa 28.11.2017 č.l. 66-71, všeobecné obchodné podmienky č.l. 72-92, stanovisko žalovaného k vyjadreniu žalobcu vo veci zo dňa 28.11.2017, podací hárok zo dňa 18.8.2014.
6. Z listiny Osvedčenie o dedičstve vydané súdnym komisárom JUDr. Štefanom Morvayom č.k. 1C 160/2011-46, Dnot 243/2011 zo dňa 12.09.2012 a z tvrdení žalobcu, ktoré neboli stranou žalovaného popreté súd zistil, že predchodca žalovaného, Y. Š. nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX uzatvoril dňa 15.3.2011 s bankou, Slovenská sporiteľňa, a.s. Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX o poskytnutí úveru vo výške 3000,- eur s úrokovou sadzbou pevnou vo výške 16,90 % ročne, ktorý sa zaviazal vrátiť od 30.3.2011 mesačnými splátkami vo výške 26,93 eur a následne mesačnými splátkami od 20.4.2011 vo výške 78.20 eur, a to vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Osvedčením o dedičstve vydané súdnym komisárom JUDr. Štefanom Morvayom č.k. 1C 160/2011-46, Dnot 243/2011 zo dňa 12.09.2012 mal súd preukázané, že dňa XX.X.XXXX Y. Š., nar. X.X.XXXX zomrel a jeho dedičom je syn Y. Š. nar. XX.X.XXXX, žalovaný. Ďalej z tohto osvedčenia vyplýva, že toto osvedčenie súdny komisár vydal potom ako právny úkon, ktorý za mal. dediča urobila jeho matka bol schválený rozhodnutím súdu a súdny komisár tak osvedčil nadobudnutie dedičstva po Y. Š. nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX dedičom Y. Š. nar. XX.X.XXXX a z ktorého okrem iného vyplýva aj pasívum poručiteľa úver č.XXXXXXXXX/XXXX vedný v Slovenskej sporiteľni, a.s. so zostatkom ku dňu smrti poručiteľa vo výške 2856,36 eur. Ďalej z tohto osvedčenia vyplýva cena majetku poručiteľa a to vo výške 5079,91 eur, výška dlhov poručiteľa 4825,40 eur a čistá hodnota dedičstva vo výške 254,51 eur. Z tvrdení žalobcu, ktoré neboli žalovaným popreté mal súd preukázané, že Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/CE zo dňa 25.9.2014 právny predchodca žalobcu (banka, Slovenská sporiteľňa, a.s.) postúpila pohľadávku voči žalovanému zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX na žalobcu. Z tvrdení žalobcu, ktoré neboli žalovaným popreté a z
Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 7.10.2014 vyplýva, že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že 25.9.2014 postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/ CE žalobcovi pohľadávku vo výške 4448,88 eur s príslušenstvom. Z predloženej listiny a z tvrdení žalobcu, ktoré neboli žalovaným popreté mal súd preukázané, že dňa 23.4.2015 došlo k písomnému právnemu úkonu - Dohoda o splátkach a Uznanie dlhu v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ktorý na strane veriteľa dňa 9.4.2015 podpísal žalobca a na strane dlžníka - maloletého žalovaného, za ktorého tento právny úkon podpísala dňa 23.4.2015 zákonná zástupkyňa: C. V.. Podľa č. II tejto dohody dlžník-žalovaný uznáva dlh voči veriteľovi zo Zmluvy o úvere zo dňa 15.3.2011 v celkovej výške 4529,02 eur (čl. I dohody) a podľa čl. III tejto dohody sa dlžník-žalovaný tento dlh zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur vždy k 30. dňu kalendárneho mesiaca, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenie čo i len jednej z nich. Dňa 18.8.2014 (podací hárok č.l. 116) predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. odoslala žalovanému výzvu zo dňa 15.8.2014, ktorou Slovenská sporiteľňa a.s. vyzýva žalovaného k úhrade v lehote 15.dní dlžnej sumy ku dňu 14.8. 2014 vo výške 2247,63 eur a upozorňuje na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Dňa 9.9.2014 Slovenská sporiteľňa, a.s. úver na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.3.2011, ktorú skutočnosť žalovanému oznámila listom zo dňa 10.9.2014, ktoré oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 17.9.2014.
7. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
9. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
10. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu 15.3.2011 (ďalej zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 11. Podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
12. Podľa bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie,
voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim súhlasom banky.
13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení do 31.10.2015 - v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok; ďalej len Zákon o bankách), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
15. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
16. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
17. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v súčasnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
18. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
20. Podľa ust. § 28 Občianskeho zákonníka ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. Podľa ust. § 31 a 32 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou. Podľa ust. § 9 Občianskeho zákonníka maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
21. Podľa ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
22. Podľa Čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu Povinnosťou strán je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.06.2010 sp. zn. 5Obo/52/2010).
23. Podľa ust. 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
24. Nebolo medzi stranami sporné, že pohľadávka ktorú si žalobca uplatnil svoj nárok v tomto vznikla z právneho úkonu, zmluvy, podľa tvrdení žalobcu Zmluva o splátkovom úveru č.XXXXXXXXXX zo dňa 15.3.2011. Súd je názoru, že táto má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval predchodca žalovaného ako spotrebiteľ, ktorý poskytnutím úveru uspokojoval svoje osobné potreby a žalobca resp. predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu - banka. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014). Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka aj na posúdenie právneho vzťahu, ktorý je podľa Obchodného zákonníka absolútny obchod. Zo žiadneho z údajov zistených v spore nevyplynulo, žeby žalovaný resp. predchodca žalovaného požadoval poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ. Súd zo zhodných tvrdení strán sporu vyvodil, že zmluva o úvere zo dňa 15.3.2011 vznikla podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, má podstatné náležitosti - poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky a záväzok žalovaného resp. predchodcu žalovaného ich vrátiť a zaplatiť úrok. Pre spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere súd pri právnom posúdení veci strán súd s poukazom na ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka tretej vety, aplikoval na vec strán predpisy občianskoprávne z dôvodu, že podľa ustanovenia § 52 je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom aj keď je podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka (resp. bola podľa ods.3 písm. d) ustanovenia) zmluva o úvere absolútnym obchodom. Toto ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je účinné od 1.4.2015, nemá prechodné ustanovenia a znamená to, že ho treba použiť aj na právny vzťah v súdenej veci strán, vzniknutý pred účinnosťou ustanovenia. Na uvedenom závere nič nemení, že následne pôvodný dlžník zomrel a jeho právnym nástupcom sa stal žalovaný, ako jediný dedič.
25. Žalobca ďalej tvrdil, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku, nadobudnutú titulom jej postúpenia od iného veriteľa, odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od dlžníka - predchodcu žalovaného zo zmluvy o úvere zo dňa 15.3.2011 a rozhodnutia o dedičstve po dlžníkovi zo dňa 12.9.2012. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v zmysle § 497 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je zmluva o úvere záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať (§ 494 Občianskeho zákonníka). Žalobca žalobou uplatnil po žalovanom peňažné plnenie uvedené v žalobe tvrdiac, že má právo na plnenie od žalovaného titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy. Tvrdil, že nadobudol voči žalovanému pohľadávku postúpením od banky. O existencii pohľadávky vzhľadom na zhodné tvrdenie strán sporu súd nemal pochybnosti, táto vyplýva zo zmluvy o úvere zo dňa 15.3.2011, nebolo pochybností ani o existencii zmluvy o postúpení.
26. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou
súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preto nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu tvrdil, ale je povinný ju súdu aj preukázať.
27. V danej veci žalobca súdu tvrdil, že Slovenská sporiteľňa, a.s.. a žalobca uzavreli dňa 25.9.2014 zmluvu o postúpení pohľadávok a relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom žalobca tak riadne hmotnoprávne preukázal aktívnu legitimáciu v tomto spore (Rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo/210/01 zo dňa 11.3.2003). Súd uvádza, že súdna prax sa už odklonila od tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napr. z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/40/2008 ako aj sp.z. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. US337/2012 zo dňa 03.07.2012.
28. V zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je súd povinný aj bez návrhu prihliadnuť na nemožnosť uplatneného práva, t.j. skúmať aj bez námietky žalovaného aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. A keďže z vykonaného dokazovania súd zistil že uplatneným právom je právo žalobcu zo spotrebiteľského úveru, ktorého poskytovateľom bola banka súd je preto povinný skúmať, či boli splnené ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, v zmysle ktorého môže banka postúpiť pohľadávku voči klientovi aj bez súhlasu klienta a aj osobe, ktorá nemusí byť bankou len vtedy, ak predtým banka písomne vyzve klienta na úhradu omeškania splátok pohľadávky a klient je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, pričom tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
29. Oba strany sporu sú v tomto spore zastúpené advokátmi.
30. Žalovaný zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 25.9.2014 považoval za neplatnú pre nesplnenie podmienok uvedených v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal doručovanie výzvy podľa tohto ustanovenia. Aj keď žalobca za účelom preukázania doručovania takejto výzvy predložil listinný dôkaz - Výzva Slovenskej sporiteľne zo dňa 15.08.2014 a podací hárok zo dňa 18.8.2014, ku ktorým dôkazom však žalovaný uviedol, že z podacieho hárku je zrejmý dátum, meno klienta a jeho adresa, ale nijakým spôsobom nie je identifikovaný dokument, ktorý mal byť zaslaný touto zásielkou. Podací lístok, ktorý žalobca predložil nepreukazuje že obsahom zásielky bola skutočne táto výzva. Zo strany pôvodného veriteľa tak neboli splnené podmienky pre platné postúpenie spotrebiteľskej bankovej pohľadávky na nebankový subjekt. Ďalej zástupca žalovaného tiež uviedol, že pokiaľ sa pôvodný veriteľ odvoláva, že si odlišne od zákonnej úpravy dojednával, dohodol s klientom možnosť postúpenia pohľadávky vo všeobecných obchodných podmienkach čl. 19 bod 16 obchodných podmienok, toto dojednanie je v zmysle § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatné, nakoľko sa jedná o nekalú obchodnú praktiku, pretože všeobecné obchodné podmienky pripravil pôvodný veriteľ, boli vo formulári ktorý má 30 strán, pričom toto ust. je na poslednej 30-tej strane, neboli individuálne dojednané, teda táto dohoda ktorá mala byť sa vlastne neuskutočnila, neboli dojednané, individuálne prejednané, a preto takéto dojednanie je v zmysle spotrebiteľského zákonodarstva neplatné. Je názoru že nebola dodržaná 90 dňová lehota medzi zosplatnením bankového úveru a zmluvou o postúpení pohľadávky, čiže bola postúpená predčasne, ak by sme pripustili, že všetky ostatné podmienky boli splnené.
31. Nebolo medzi stranami sporné, že predmetom zmluvy o postúpení zo dňa 25.9.2014 bola aj pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s. (pôvodného veriteľa, banky) voči žalovanému zo Zmluvy o splátkovom úveru č.XXXXXXXXXX zo dňa 15.3.2011, ktorú skutočnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému listom zo dňa 7.10.2014. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.
32. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že preukazovanie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je potrebné, a to vzhľadom k tomu že zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchylne v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok. Súd k týmto dojednaniam uvádzaným v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok uvádza, že ak dojednanie v tomto ustanovení na jednej strane vylučuje možnosť dlžníka postúpiť svoje pohľadávky voči banke na tretiu osobu bez súhlasu banky a na druhej strane si banka vymedzuje oprávnenie kedykoľvek postúpiť akúkoľvek svoju pohľadávku na tretiu osobu aj bez súhlasu dlžníka, ide o zjavný nepomer a nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach, ktorý môže podstatne sťažiť uplatnenie nárokov dlžníka (klienta) voči banke. Súd vyhodnotil túto zmluvnú podmienku umožňujúcu postúpiť práva zo zmluvy bez súhlasu druhej zmluvnej strany len banke za neprijateľnú, keď klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 39 Občianskeho zákona i neplatné a postupca v prípade Slovenská sporiteľňa, a s. v prípade postúpenia pohľadávky voči žalovanému na postupníka, žalobcu bolo povinná postupovať podľa ust. § 92 ods.8 zákona o bankách.
33. Banka tak potom mohla svoju pohľadávku v zmysle citovaného ustanovenia Zákona o bankách z úverovej zmluvy voči žalovanému postúpiť inému subjektu iba v prípade, že žalovaný bol s úhradou pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní a banka ho písomne vyzvala na úhradu pohľadávky. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané splnenie týchto predpokladov. Z vykonaného dokazovania listinou Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 15.8.2014 bolo preukázané, že žalovaný, potom ako vstúpil do práv a povinností pôvodného dlžníka ktorý dňa XX.X.XXXX zomrel bol ku dňu 14.8.2014 v omeškaní vo výške 2247,63 eur t.j. viac ako 90 kalendárnych dní, pričom predloženou listinou, podací hárok zo dňa 18.8.2014 mal súd preukázané, že dňa 18.8.2014 túto listinu žalovanému Slovenská sporiteľňa, a.s. na jeho adresu odoslala, čím sa dostala do sféry jeho vplyvu, čím mal súd preukázané, že banka dlžníka, žalovaného písomne vyzvala ne úhradu omeškaného dlhu. Zo samotného znenia § 92 ods.8 zákona o bankách, nevyplýva, že banka môže pristúpiť k postúpenie pohľadávky až po uplynutí 90 dní od takejto písomnej výzvy (lehota 90 dní omeškania sa neviaže k písomnej výzve banky alebo k zosplatneniu bankového úveru ako uvádza žalovaný, ale vymedzuje trvanie nepretržitého omeškania dlžníka, kedy už banka môže pristúpiť k postúpeniu pohľadávky, za predpokladu doručovania výzvy dlžníkovi, ktorý je v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke). Aj keď žalovaný odoslanie takejto listiny spochybnil, neoznačil konkrétny dôkaz na preukázanie týchto svojich tvrdení o tom, že táto listina sa takýmto spôsobom nedostala resp. nemohla dostať do sféry dispozície žalovaného resp. jeho zákonného zástupcu, ktorý za žalovaného vzhľadom na jeho vek v tom čase konal. Taktiež žalobca predložil listinu Oznámenie Slovenskej Sporiteľne, a.s. o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.9.2014 doručované žalovanému spolu s dokladom o doručení, z ktorej je zrejmé, že touto listinou banka vyhlásila dňa 9.9.2014 mimoriadnu splatnosť úveru a vyzvala žalovaného k úhrade vyčísleného dlhu do 15 dní odo dňa prevzatia tohto oznámenia. Z dokladov predložených žalobcom mal súd preukázané, že táto listina bola žalovanému doručená, dňa 17.9.2014, o čom svedčí podpis žalovaného resp. jeho zákonného zástupcu na doručenke. Žalovaný opäť spochybnil hodnovernosť tejto listiny o doručení, pričom ani v tomto prípade nepredložil a ani neoznačil dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení, ktorými popiera tvrdenia žalobcu, podložené týmito predloženými dôkazmi. Z listín predložených žalobcom vyplýva, že k postúpeniu pohľadávky, o ktorej sa v tomto spore koná, Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému došlo dňa 25.9.2014, pričom nebolo medzi stranami sporné, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listinou zo dňa 7.10.2014. Súd tak mal preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.
34. Obe strany boli v spore zastúpené advokátom, pričom žalobca okrem listinných dôkazov pripojených v žalobe, navrhol i dôkaz dopytovaním Slovenskej sporiteľne, a to o aký dokument išlo a aký dokument bol dňa 18.08.2014 žalovanému zasielaný. Súd však tento dôkaz nevykonal a to z dôvodu, že aj keď žalovaný spochybnil to či listinu zo dňa 15.8.2014 Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 18.8.2014 skutočne odoslala žalovanému, tieto spochybnenie však nepodložil žiadnym dôkazom, že sa táto listina aj napriek tejto skutočnosti o zaslaní listiny na adresu žalovaného (dokladom podacím hárkom potvrdeným doručovacou inštitúciou, Slovenskou poštou, a.s. o prevzatí zásielky na doručenie) do jeho sféry teda sféry žalovaného nedostala. Súd dôkaz navrhnutý žalobcom dopytom na Slovenskú sporiteľňu, a.s. považoval za nadbytočný, pretože ako uviedol žalobca táto zásielka bola odosielaná ako obyčajná
listová zásielka a Slovenská sporiteľňa, a.s. tak nedisponuje doručenkou a ani obálkou, ale bolo to prevzaté, pretože keby to nebolo prevzaté, disponovala by obálkou v ktorej by sa vrátila táto zásielka. Aj keď pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. že na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti, táto je však v tomto konkrétnom prípade oslabená tým, že žalobca disponuje dôkazmi o opaku, že preukázateľne vykonal úkony, aby sa výzva zo dňa 15.8.2014 dostala do sféry dispozície žalovaného, na jeho meno a adresu dňa 18.8.2014 túto výzvu doručoval.
35. Aj napriek tomu, že mal súd preukázanú aktívnu legitimáciu na strane žalobcu, z výsledkov ďalšieho dokazovania súd dospel k názoru, že žalobe nie je možné vyhovieť. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaným je maloletá osoba nar. XX.X.XXXX, ktorá toho času nemá a ani dňa 23.4.2015 nemala spôsobilosť na právne úkony. Zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe a z dôkazov predložených žalobcom je zrejmé, že žalobca ako nadobúdateľ pohľadávky od Slovenskej sporiteľne, a.s. peňažného plnenia od žalovaného domáha titulom Dohody o splátkach a uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka zo dňa 23.04.2015, ktorý dlh mal vzniknúť zo spotrebiteľskej zmluvy, zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere konk. zo Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 15.3.2011.
36. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Uznaním dlhu však nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1). V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať. Uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu, dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou premlčania, môže iba dokazovať, že dlh nevznikol, prípadne že v čase, keď ho uznal, dlh neexistoval.
37. V spore nebolo sporné, že žalovaný nar. XX.X.XXXX je právnym nástupcom pôvodného dlžníka neb. Y. Š., nar. X.X.XXXX zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 15.3.2011, na ktorého prešli práva a povinnosti z tejto zmluvy. Uvedené vyplýva i z Rozhodnutia o dedičstve po neb. Y. Š. nar. X.X.XXXX. Z Dohody o splátkach a uznanie dlhu zo dňa 23.04.2015 je zrejmé, že tento právny úkon za dlžníka, žalovaného urobila jeho zákonná zástupkyňa, matka (§ 31 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine). Po posúdení všetkých okolností tohto konkrétneho prípadu je súd názoru, že žalobcovi ako nadobúdateľovi pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere nevzniklo právo domáhať sa plnenia z dohody o splátkach a uznania dlhu zo dňa 23.4.2015 a to z dôvodu, že tento právny úkon je neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka pre jeho rozpor s ust. § 28 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. Kritériá na rozlíšenie bežných vecí a vecí presahujúcich obvyklé hospodárenie zákon neustanovuje. Interpretácia týchto pojmov je teda vecou posúdenia konkrétneho prípadu. V zásade sa bude vyžadovať schválenie súdu pri prevodoch nehnuteľností, prevodoch spoluvlastníckych podielov, pri dedičských dohodách, pri právnych úkonoch týkajúcich sa vecí väčšej hodnoty. Predmetným právnym úkonom, ktorú zákonná zástupkyňa žalovaného podpísala dňa 23.4.2015 maloletý dlžník (žalovaný) uznáva dlh žalobcu (veriteľa) v rozsahu v celkovej výške 4529,02 eur spolu s úrokom vo výške 16,90 % zo sumy 2843,01 eur, ktorý sa mal. dlžník zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,- eur, s tým, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky. Súd je názoru, že vzhľadom tento právny úkon s takouto hodnotou, postavenia dlžníka v tomto právnou úkone (ktorý nestratil postavenie pôvodného dlžníka s postavením spotrebiteľa s jeho právami a povinnosťami, i ochranou) pre platnosť tohto právneho úkonu bolo potrebné rozhodnutie súdu o jeho schválení t.j. posúdení či tento právny úkon, ktorý za maloletého urobila jeho zákonná zástupkyňa je v záujme maloletého dlžníka. Súd v tejto súvislosti poukazuje, že i právny úkon zákonnej zástupkyne žalovaného (maloletého dediča) v dedičskom konaní podliehal schváleniu súdom, pričom sa právny úkon v tomto dedičskom konaní týkal takmer obdobnej hodnoty (vzhľadom na rozsah všeobecnej hodnoty majetku poručiteľa a rozsahu dlhov) ako hodnota tohto právneho úkonu.
38. V ďalšom súd uvádza, ešte ďalšiu podstatnú okolnosť, na základe ktorej súd dospel k názoru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Odhliadnuc od vyššie uvedených dôvodov neplatnosti právneho úkonu
- uznania dlhu a dohody o splátkach zo dňa 23.04.2015 (t.j. že by tento právny úkon maloletého, urobený jeho zákonnou zástupkyňou, matky bol bežnou vecou a nepodliehal schválenie súdu) je právny úkon-Dohoda o splátkach a uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka zo dňa 23.04.2015 neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonník pre jeho rozpor s ust. § 54 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 8 so zákonom 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, ktorú námietku procesnej obrany žalovaný v spore uplatnil v písomnom podaní zo dňa 21.11.2017, ktoré žalobca prevzal dňa 7.12.2017.
39. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa). Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zák. o ochrane spotrebiteľa. Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky uvedené v zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t. j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to: 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napríklad uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a podobne. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zák. o ochrane spotrebiteľa).
40. Úver poskytla právnická osoba, banka v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a úver bol poskytnutý dlžníkovi ako fyzickej osobe. Právny vzťah medzi žalobcom a dlžníkom zo zmluvy o splátkovom úvere je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu a dohody o splátkach. V konaní bolo preukázané, že dňa 9.4.2015 a 23.4.2015 žalobca a žalovaný podpísali Dohodu o splátkach a uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Táto dohoda je formulárovou, resp. typovou zmluvou vyhotovenou žalobcom a súd ju považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Súd túto považoval za neplatnú v celom rozsahu z dôvodu, že obsahuje neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Takouto podmienkou je uznanie záväzku čo do dôvodu a výšky, s čím je spojený právny následok v podobe premlčacej doby desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo (§ 110 ods. 1). Nič na tom nemení ani skutočnosť, že si ju žalovaný, za ktorého koná zákonná zástupkyňa mala možnosť prečítať a oboznámiť sa s ňou. Aj keď žalobca tvrdil, že Dohoda o splátkach bola uzavretá až po rozsiahlej telefonickej komunikácii so zákonnou zástupkyňou žalovaného, pričom základné ustanovenia tejto dohody boli do nej zapracované až po dohode so zákonnou zástupkyňou žalovaného, tieto svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi a takéto dôkazy ani neoznačil. Zo znenia tejto dohody je jednoznačné, že žalobcom bola dohoda v celom znení vyhotovená a dňa 9.4.2015 podpísaná, a nevyplýva z nej že bola individuálne dojednávaná tak ako tvrdí žalobca. Pre väčšinu spotrebiteľov sú právne účinky uznania dlhu neznáme. Okrem toho už zo samotnej dohody je zrejmé, že žalobcovi nešlo o poskytnutie výhody splátok ale o uznanie dlhu s následkom novej premlčacej 10 ročnej doby, keďže ako vyplýva z tvrdení žalobcu o zmluve o splátkovom úvere pohľadávka žalobcu resp. jej časť ( splatné v čase 04/2011 až 04/2012) bola už v čase podpísania dohody premlčaná. Takýto postup žalobcu je
nekalý, zjavne poškodzujúci spotrebiteľa a takáto zmluva je neplatná pre jej rozpor so zákonom, ako aj dobrými mravmi. V danom prípade pri uzatváraní tejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. V danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidve tieto znaky nekalosti boli naplnené. Zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, k maloletému spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska je Dohoda o splátkach a uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka zo dňa 23.04.2015 ako nekalá obchodná praktika neplatná.
41. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 153 C.s.p., podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Keďže súd z vyššie uvedených dôvodov Dohodu o splátkach a uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka považoval za neplatnú nemohol žalobcovi nárok uplatnený touto žalobou z nej priznať. Uznaním dlhu však nevzniká nový záväzok, a preto v tomto prípade by žalobcovi ako nadobúdateľovi pohľadávky na základe postúpenia proti žalovanému ako dedičovi pôvodného dlžníka patril nárok zo Zmluvy o splátkovom úvere zo 15.3.2011 a to po zohľadnení ust. § 470 Občianskeho zákonníka, že dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. A keďže žalobca žiadne dôkazy o preukázaní tohto nároku zo zmluvy zo dňa 15.3.2011 nepredložil (samotnú zmluvu o splátkovom úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá vzhľadom na ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa súdnej kontrole nepreukázal ale ani neuviedol rozhodné skutočnosti o výške uplatnenej pohľadávky v rozsahu 4529,02 eur vo vzťahu k tejto zmluve o splátkovom úver), hoci takýmito listinami disponuje, pretože ako vyplýva z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka, žalobca však tieto listiny nepredložil (podľa ust. § 132 ods. 3 C.s.p. žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť). Neučinil tak ani potom ako žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany namietal platnosť Dohody o splátkach a uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, čím zároveň vzhľadom na znenie § 558 Občianskeho zákonníka došlo k spochybneniu výšky dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V rámci civilného sporového konania nemajú banky žiadne výsostné postavenie založené na prezumpcii správnosti a dôvodnosti ich nárokov uplatňovaných v spore. Žalobca zastúpený advokátom ani na pojednávaní, potom ako súd uviedol že za nesporné považuje len skutkové tvrdenia o uzatvorení písomnej dohody o splátkach a uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka datovanej dňom 23.04.2015 (pričom neplatnosť tejto dohody namietol žalovaný až následne v priebehu konania) ďalšie dôkazy ani nepredložil a ani neoznačil. A preto súd žalobu v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcu v celom rozsahu zamietol.
42. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vo veci samej súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovanému ako plne úspešnému v spore priznal nárok na náhradu trov konania. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).