Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/255/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 24785199, Československé armády 954/7, 50003 Hradec Králové, Česká republika, zast. Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., proti žalovanému: I. I., nar. XX.XX.XXXX, V. XX/XXX, Y., o 207,21 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 19.10.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 207,21 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril žalobcov právny predchodca, Provident Financial, s.r.o., IČO: 35805731 (ďalej len „Provident“) zmluvu o spotrebiteľskom úvere z 08.12.2013 (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička 300 €, ktorú mal splatiť počas 45 týždňov po 8,35 €, s tým, že posledná splátka bola splatná 19.10.2014. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok. Súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaný uzatvoril dňa 08.12.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru (ďalej len „zmluva o zabezpečení splátok úveru“), ktorej účelom bolo zabezpečiť výber splátok priamo v mieste bydliska žalovaného to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť odmenu za službu 154,50 €. Sumu za službu sa žalovaný zaviazal splatiť v celkovom počte 45 splátok, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru. Na výzvu súdu žalobca doplnil, že žalovaný celkovo uhradil 52,40 €. Nárok, ktorý si žalobca uplatňuje, predstavuje súčet zostatku úroku a odmeny za poskytnutie služby, t. j. 67,99 € + 139,22 € = 207,21 €, teda žalobca si v konaní položku istiny neuplatňuje.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená 21.12.2017, avšak tento na výzvu nijako nereagoval.

3. Vzhľadom na to hodnotu veci a na to, že v danej veci ide otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania [§ 177 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“].

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere (č. l. 10 - 11), zmluvou o zabezpečení splátok úveru (č. l. 12), výpisom splátok a úhrad (č. l. 9), oznámením o postúpení pohľadávky zo 16.12.2016 (č. l. 5), podacím hárkom (č. l. 6), a na základe nich v spojení

so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 ustálil tento skutkový stav.

5. Provident je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o zabezpečení splátok úveru).

6. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 08.12.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá o. i. stanovovala:

„Provident [žalovanému] poskytuje spotrebiteľský úver v sume 300 €. … Celkové náklady [žalovaného] … sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu pevnou sumou, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,90 % p. a. zo sumy úveru, t. j. vo výške 32,54 € a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 42,91 €. Celkové náklady… predstavujú [RPMN] vo výške 69,48 %. … Celkové čiastka…, ktorú je [žalovaný] povinný zaplatiť Providentu… je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom… predstavuje sumu 375,45 €. … [Žalovaný] splatí Providentu dlžnú sumu v 45 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky… od prvej po predposlednú je 8,35 € a výška poslednej splátky… je 8,05 €. Úver… sa poskytuje na dobu 45 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 45. týždňa po dni uzavretia zmluvy.“

7. Nad podpisovou časťou na strane č. 1 zmluvy sa nachádzal text „pokračovanie tejto Zmluvy na strane č. 2“. Na rube (strane č. 2) zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa potom uvádzali ďalšie podmienky zmluvy, ktoré v príslušných ustanoveniach zakotvovali nasledovné:

„1. Úver podľa [zmluvy o spotrebiteľskom úvere] je druhom spotrebiteľského úveru, ktorý má formu pôžičky a prostriedky úveru sú určené na osobné potreby [žalovaného] bez obmedzenia osobitným účelom, s výnimkou ich použitia na výkon zamestnania, povolania, podnikania, inej zárobkovej činnosti alebo na účel podľa § 1 ods. 3 [zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch]. 2. [Žalovaný sa zaväzuje, že prostriedky úveru nepoužije na výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo na účel podľa § 1 ods. 3 [zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch]. 3. Úroková sadzba úveru je fixná na celé obdobie trvania [zmluvy o spotrebiteľskom úvere], uplatňuje sa ako ročná úroková sadzba. … 4. Za poplatok za garantovanú službu sa Provident zaväzuje pre [žalovaného] zabezpečovať nasledovné:

- službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa [zmluvy o spotrebiteľskom úvere],

- podporou prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky… a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú [žalovanému] k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle… v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach [žalovaného] podľa [zmluvy o spotrebiteľskom úvere],

- službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so [zmluvou o spotrebiteľskom úvere] v prípade ich stray alebo poškodenia,

- službu poskytnutia Karty splátok [žalovanému] ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa [zmluvy o spotrebiteľskom úvere],

- na základe písomnej žiadosti [žalovaného], ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa [zmluvy o spotrebiteľskom úvere] najmenej štyri týždne, sa Provident zaväzuje akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie… alebo úroky z omeškania… …“

8. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 08.12.2016 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá o. i. stanovovala: 9. „1.1 [Provident] sa zaväzuje, že [žalovanému] za odmenu podľa odseku 1.2 bude počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol [žalovanému] poskytnutý na základe [zmluvy o spotrebiteľskom úvere] a v jej bezodkladom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. … Prevzatie peňažnej hotovosti sa bude uskutočňovať v mieste

trvalého pobytu [žalovaného] alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. 1.2 [Žalovaný sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.1 zaplatí [Providentu] celkovú odmenu vo výške 154,50 €. [Žalovaný] sa zaväzuje splácať túto odmenu v 45 pravidelných mesačných splátkach a to v 44 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 3,43 € a poslednou splátkou vo výške 3,58 € počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky [Providentom]. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. …suma celkovej odmeny slúži [Providentu] na úhradu nákladov vzniknutých pri poskytovaní služby, ktorými sú cestovné výdavky, telekomunikačné výdavky a odmena pre poverených pracovníkov a tvorí vlastný príjem [Providentu]. … 2.1 Táto zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú a zaniká… zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorého splátky sú predmetom služby podľa odseku 1.1. … “

10. Podľa výpisu splátok a úhrad (č. l. 9) uhrádzal žalovaný splátky v prevažne nejednotnej výške a s väčšou, či menšou presnosťou. Poslednú splátku uhradil 27.10.2014. Spoločne Providentu takto zaplatil 52,40 € (nesporná skutočnosť).

11. Oznámením zo 16.12.2016 žalobca oznámil žalovanému, že Provident na neho postúpil uplatňované pohľadávky (č. l. 5). Oznámenie o postúpení pohľadávky voči žalovanému bolo odoslané na adresu trvalého pobytu žalovaného dňa 30.12.2016 (č. l. 6).

B. Právne posúdenie

12. Na úvod treba konštatovať, že žalobca nadobudol pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečení splátok úveru na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čo oznámil žalovanému (bod 11 vyššie), čím mu ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať tieto pohľadávky voči žalovanému (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; ďalej len „OZ“).

13. Ďalej treba poznamenať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere napriek svojmu rovnakému názvu nie je samostatným typom zmluvy, ktorý by bol ako osobitný záväzkový vzťah upravený výlučne v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon totiž len bližšie určuje pravidlá, ktorými sa spravujú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho, resp. Obchodného zákonníka. Z obsahu práv a povinností strán zachytených v preskúmavanej zmluve o spotrebiteľskom úvere (strana č. 1, ako aj ods. 1 podmienok na strane č. 2), ako aj zo skutočnosti, že istina bola odovzdaná žalovanému hneď pri podpise zmluvy, totiž vyplýva, že medzi stranami došlo v skutočnosti k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. OZ. To, samozrejme, vzhľadom na uvedené nevylučuje, aby sa zmluva so zreteľom na svoju povahu zároveň nepovažovala za patriacu aj do kategórie zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktorých atribúty bližšie upravuje zákon č. 129/2010 Z. z.

14. Preskúmavanou zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa Provident zaviazal žalovanému poskytnúť „spotrebiteľský úver“ v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal tieto sumy vrátiť (§ 657 ods. 1 . Vzhľadom na záväzok poskytnúť úver uzatváral Provident zmluvu o spotrebiteľskom úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Žalovaný, naopak, ako fyzická osoba, svojím podpisom potvrdil, že úver sa poskytuje na jeho osobné potreby (čl. 1 podmienok) a zaviazal sa, že prostriedky úveru nepoužije na výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo na účel podľa § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (čl. 2 podmienok). Z toho, ako aj z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 . Keďže predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 . Zároveň sa tým Provident považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia tak zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú spolu strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o

spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d ) tohto zákona, a vzťah medzi stranami sa riadi preto aj týmto zákonom.

15. Súd v prvom kroku pristúpil k hodnoteniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska kritérií stanovených zákonom č. 129/2010. Tento zákon v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, stanovoval obsahové náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Súd však zistil, že posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje niektoré zo zákonom požadovaných náležitostí.

16. Zmluva o spotrebiteľskom úvere síce deklaruje, že termín konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je „siedmy deň 45. týždňa po dni uzavretia zmluvy“, avšak takto vymedzený časový okamih možno považovať len za spôsob výpočtu termínu konečnej splatnosti úveru, a nie za jeho výslovné určenie. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. treba vykladať z pohľadu jeho účelu, ktorým je informovať spotrebiteľa ako slabšiu stranu, ktorá v porovnaní s dodávateľom nemá rovnaké vedomosti a skúsenosti s dojednávaním spotrebiteľských úverov a ich fungovaním, o tom, dokedy presne je zmluvou o spotrebiteľskom úvere viazaný, aby tak mohol mať jasný prehľad o svojich záväzkoch a mohol posúdiť svoju schopnosť splatiť úver v dohodnutom termíne. Formulácia „siedmy deň 45. týždňa“ vyvoláva otázky z pohľadu toho, že v bezprostredne predchádzajúcom texte, ktorý sa týka splatnosti splátok, sa spomína „7. kalendárny deň“. Takisto aj pri splatnosti prvej splátky sa používa výraz „7. kalendárny deň“. Pre spotrebiteľa môže byť prekvapujúce, keď sa v predtlačenom formulári zmluvy používa pri termíne poslednej splátky zrazu výraz „siedmy deň“. Nie je jasné, či toto rozlišovanie malo mať nejaký praktický význam. Nie je ani vôbec zrejmý dôvod, pre ktorý sa neuvádza termín konečnej splatnosti v podobe konkrétneho dátumu. Možno sa len domnievať, že azda to bolo preto, lebo pri uzatváraní zmluvy nebol veriteľ alebo jeho obchodný zástupca schopný pohotovo tento dátum uviesť. To však práve posilňuje obavy z toho, že ani samotnému žalovanému ako spotrebiteľovi v tom čase nebolo známe, o aký konkrétny dátum ide. Uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru len formou návodu v podobe matematického vzorca nemožno považovať za „termín konečnej splatnosti“. Aj z jazykového vyjadrenia tejto zákonnej náležitosti je zrejmé, že zmluva má obsahovať „termín“, a nie „spôsob výpočtu termínu“, či „vzorec na výpočet termínu“. Slovom „termín“ sa pritom rozumie „vymedzenie času, v ktorom treba splniť niečo“ (pozri Krátky slovník slovenského jazyka 4, 2003; dostupný na http://slovniky.juls.savba.sk). Na podporu tohto záveru možno uviesť, že aj v prípade iných typov zmluvných dojednaní rozlišujú právne predpisy (celkom odôvodnene) určenie konkrétneho údaja a spôsobu jeho výpočtu. Ako príklad možno poukázať na § 544 ods. 2 týkajúci sa zmluvnej pokuty, ktorá je podobne formalizovaným inštitútom ako kategória zmlúv o spotrebiteľskom úvere („…v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia“), či § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka týkajúci sa dojednania kúpnej ceny („V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia.“). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje termín konečnej splatnosti ako jednu z povinných náležitostí stanovených § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.

17. Zákon č. 129/2010 Z. z. síce absenciu náležitosti, ktorú súd označil v predchádzajúcom bode, nesankcionuje neplatnosťou, ale postihuje ju fikciou, v zmysle ktorej treba v takom prípade poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov [§ 11 ods. 1 písm. b) zákona]. Vzhľadom na to aj v posudzovanom prípade bolo nutné záväzky žalovaného vyhodnotiť z tohto pohľadu a konštatovať, že úver, ktorý mu Provident poskytol, je bezúročný a bez poplatkov.

18. Zmluva o zabezpečení splátok úveru bola uzatvorená v rovnaký deň, ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Predmetom tejto zmluvy je, stručne povedané, dohoda strán o tom, že Provident bude žalovaného pravidelne navštevovať, aby od neho prevzal splátku úveru (zmluva vyslovene odkazuje na konkréte číslo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) v hotovosti, za čo sa mu žalovaný zaviazal platiť odmenu, a to spolu so splátkami úveru (čl. I ods. 1.1). Vychádzajúc z takto vymedzeného predmetu je zrejmé, že táto zmluva obsahuje dojednania, ktoré sú z hľadiska ich obsahu vedľajšími dojednaniami k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je navyše viazaná na platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože stanovuje, že zaniká o. i. aj zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. To z nej robí zmluvu závislú od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na tieto skutočnosti treba nároky vyplývajúce z tejto zmluvy posudzovať v kontexte zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

19. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalobcu, že zmluva o zabezpečení splátok úveru predstavuje samostatný nárok, ktorý by sa mal (ako to naznačuje) posudzovať izolovane. Tento jeho názor nepodporuje ani ním odkazované uznesenie Krajského súdu v Nitre, z 31.07.2012, sp. zn. 9Co/312/2011. Predmetom tamojšieho sporu bola totiž žaloba spotrebiteľa o neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a krajský súd sa vyjadroval len k formulácii petitu žaloby, na ktorý sa pochopiteľne kladú vyššie nároky z dôvodu potreby naplniť kritérium naliehavého právneho záujmu. Naviac, krajský súd v ďalšom odvolacom konaní, ktoré nadväzovalo na tamojšiu vec, vyslovil práve opačný názor, keď konštatoval, že „zmluva o zabezpečení splátok úveru má vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere akcesorickú povahu“ (pozri uznesenie z 31.07.2013, sp. zn. 6Co/18/2013).

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného niet pochýb o tom, že stranami uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere spolu so zmluvou o zabezpečení splátok úveru predstavuje štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu a tieto fyzicky samostatné „zmluvy“ treba posudzovať vo vzájomnej súvislosti, a teda ako tvoriace jednu zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z.

21. Zo zjavnej previazanosti oboch zmlúv potom ale bezpochyby vyplýva, že zmluvou o zabezpečení splátok úveru sa obchádza požiadavka zákona, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere informovala spotrebiteľa o jeho celkových nákladoch spojených so spotrebiteľským úverom [§ 2 písm. g)] prostredníctvom ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“). Odmena zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru nebola zahrnutá do RPMN tak, ako to vyžaduje § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. V dôsledku toho ani nemohla byť RPMN správne vypočítaná. Pokiaľ by bola odmena do výpočtu zahrnutá tak, ako mala byť, bola by RPMN vyššia, čo v konečnom dôsledku znamená, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola RPMN nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa. Aj táto okolnosť má za následok to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov [11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z.], teda aj bez poplatku v podobe odmeny za zabezpečenie výberu splátok. Už aj tento záver v spojitosti s tým, čo bolo uvedené v bode 17 vyššie bráni tomu, aby sa žalobcovi priznala odmena za zabezpečenie splátok úveru.

22. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti by mal žalobca nárok len na vrátenie istiny úveru, ktorú žalovaný prevzal v hotovosti (300 €), po odpočítaní toho, čo už zaplatil (52,40 €), pretože tým jeho dlh v danej časti zanikol (§ 559 ods. 1 , teda mal by nárok len na istinu vo výške 247,60 €. Žalovaný však podanou žalobou istinu vôbec neuplatňuje (pozri jeho vyjadrenie doručené 05.12.2017). Zmenu žaloby (uplatnenie iného práva podľa § 140 ods. 1 však navrhnúť nemôže, pretože žalovaným je spotrebiteľ (§ 294 . Vo vzťahu k úrokom a poplatkom je pritom žaloba v celom rozsahu neopodstatnená. Z rovnakého dôvodu sú nedôvodné aj uplatňované úroky z omeškania prislúchajúce k týmto sumám.

23. Odhliadnuc od uvedeného však súd považuje za vhodné vyjadriť sa k zmluve o zabezpečení splátok úveru aj z pohľadu prípadných neprijateľných podmienok. Pokiaľ ide o samotný predmet plnenia podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, tento nemožno považovať za „hlavný predmet“ plnenia, ktorý by bol vylúčený zo súdneho prieskumu z hľadiska existencie neprijateľnej podmienky (§ 53 ods. 1 . Ako bolo naznačený vyššie, hlavný predmet plnenia je totiž obsiahnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to bez ohľadu na to, že táto bola spísaná na inej, fyzicky samostatnej listine. Tým sa preto otvára priestor na posúdenie ustanovení zmluvy o zabezpečení splátok istiny z pohľadu § 53 ods. 4 OZ.

24. Predmetom služieb, ktoré mal Provident poskytovať žalovanému, bolo osobné vyzdvihnutie splátok úveru priamo u žalovaného. Keďže odovzdaním splátky úveru v hotovosti zástupcovi Providentu žalovaný ako dlžník plní svoj dlh, ide preto o dohodu o mieste dlhu. Miesto plnenia dlhu upravuje § 567 ods. 1 tak, že ak sa strany nedohodnú inak, dlh sa plní v mieste bydliska dlžníka. Z uvedeného je potom celkom zjavné, že záväzok Providentu vyzdvihnúť splátku úveru v mieste bydliska žalovaného nie je ničím iným, než povinnosťou, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona, bez ohľadu na to, či sa k tomu zmluvne zaviaže. Nemožno preto ani tvrdiť, že túto službu za odplatu poskytoval v záujme žalovaného.

25. Pokiaľ ide o to, že zmluva umožňovala vydvihnutie dlhu popri „mieste trvalého pobytu“ aj „na inom mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou“, už zo samotného jazykového vyjadrenia daného ustanovenia je zrejmé, že táto alternatívna voľba nebola ponechaná len na vôľu žalovaného. Takáto odchýlka od miesta plnenia dlhu je na základe dohody predpokladaná aj v spomínanom § 567

ods. 1 OZ. Opäť teda nemožno tvrdiť, že by táto služba bola v záujme žalovaného, pretože žalovaný má na ňu nárok zo zákona.

26. Keďže záväzok žalovaného zaplatiť veriteľovi odmenu za takúto službu predstavuje plnenie za službu, ktorej poskytnutie v prevažnej miere nesleduje záujmy žalovaného, pretože za touto službou sa skrýva práve záujem veriteľa účtovať neprimeraný poplatok za vyzdvihnutie splátky u žalovaného, ustanovenie o povinnosti zaplatiť takúto odmenu by spĺňalo podľa názoru súdu kritériá neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. t) OZ. Konštatovať to však v danom prípade nebolo nutné, pretože súd v danej veci dospel beztak k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Z rovnakého dôvodu nebolo potrebné sa zaoberať ani oprávnenosťou poplatku za tzv. garantovanú službu. Okrem toho, žalobcom uplatňované nároky podliehajú premlčaniu, na čo by musel súd ex offo prihliadať (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochranne spotrebiteľa).

27. Keďže žalobca nebol úspešný a žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd stranám nárok na náhradu trov nepriznal (§ 255 ods. 1 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.