Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cob-2-2017.pdf
PDF · 88.62 KB
Case nature
Subarea
3Cob/2/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: EOS KSI Česká republika, s.r.o., Novodvorská 994, Praha, Česká republika, IČO 251 17 483 zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovanému: I. P., nar. X.X.XXXX, I. 2, P. zastúpená advokátom Mgr. Pavlom Kissom, Štúrova 20, Košice o zaplatenie 717,25 eura s prísl., o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 10.10.2016 č. k. 34Cb/154/2012-156 takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie žalovanej.
II. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania.
III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 717,25 eura s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 564,90 eura od 29.1.2011 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur počínajúc právoplatnosťou rozsudku vždy do 15-teho dňa v mesiaci s tým, že nezaplatením splátky v lehote splatnosti sa stáva splatným ihneď celý zvyšok. Súčasne rozhodol, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 717,25 eura s prísl. z titulu nárokov zo zmluvy o osobnom úvere č. 25448937 zo dňa 18.9.2007. Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2016 žalovaná nárok uplatnený žalobcom čo do istiny a úrokov z omeškania uznala a s poukazom na svoje osobné a majetkové pomery žiadala umožniť jej záväzok zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur. Zástupca žalobcu prítomný na pojednávaní s navrhovanými splátkami súhlasil.
3. Súd prvej inštancie citujúc ustanovenia § 282, § 285, § 232 ods. 4 CSP spor právne posúdil podľa § 497, § 504, § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a vykonaným dokazovaním, vychádzajúc z listinných dôkazov predložených žalobcom a z uznania uplatneného nároku žalovanou, uzavrel, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je dôvodný, preto žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny a príslušenstva, ktoré jej umožnil podľa § 232 ods. 4 CSP so súhlasom žalobcu splácať v stanovených splátkach za podmienok uvedených vo výroku rozsudku.
4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1 a 2 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ale vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v osobných a majetkových pomeroch žalovanej priznal žalobcovi právo len na náhradu trov konania v rozsahu zaplateného súdneho poplatku. Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval súd prvej inštancie predovšetkým nepriaznivý zdravotný stav žalovanej, ktorej jediným príjmom je súhrn dôchodkov (starobného a vdovského) vo výške 464,30 eura, z ktorého sú vykonávané súdnym exekútorom zrážky vo výške 88,73 eura a zo zvyšku musí žalovaná uspokojovať svoje bežné životné potreby.
5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obidve strany sporu.
6. Žalovaná podala odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Odvolanie odôvodnila dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, písm. d/, písm. f/ a písm. h/ CSP. Žalovaná poukázala na to, že súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom na základe uznania nároku podľa § 282 a nasl. CSP. Zdôraznila, že v konaní namietala aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorú podrobne vyargumentovala vo vyjadrení zo dňa 17.2.2016. V tomto podaní uviedla, že právny vzťah strán sporu vyplývajúci zo zmluvy o úvere sa riadi ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pretože ide o spotrebiteľský úver. Citujúc ustanovenie § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka žalovaná uviedla, že zmluva o úvere je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože zmluvné dojednania vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy o osobnom úvere vyslovene zakazovali žalovanej možnosť postúpiť pohľadávku voči úverovému veriteľovi na tretie osoby bez jeho písomného súhlasu, na druhej strane však pôvodnému veriteľovi spoločnosti Beneficial Finance a.s., organizačná zložka Slovakia zmluva umožňovala pohľadávky zo zmluvy voči žalovanej kedykoľvek postúpiť či previesť ktorékoľvek zo svojich práv alebo záväzkov podľa zmluvy o úvere na tretiu osobu, čím vytvárali výraznú nerovnováhu medzi účastníkmi spotrebiteľského vzťahu, čo považovala žalovaná za porušenie práva ako spotrebiteľa a čo má za následok rozpor s dobrými mravmi v dôsledku nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok medzi úverovým veriteľom a úverovým dlžníkom. Žalovaná poukázala na to, že právny predchodca žalobcu ako úverový veriteľ postúpil pohľadávku proti nej zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy na ďalší subjekt. Takýto výkon práva považovala žalovaná za rozporný s dobrými mravmi, pretože sa ako spotrebiteľ dostala do výrazne zhoršeného právneho postavenia, čím došlo k obmedzeniu jej záruk ako spotrebiteľa bez jej súhlasu. Tvrdila, že ak by sa chcela domáhať svojich práv, musela by si ich uplatniť nie u pôvodného úverového veriteľa, čím by bola diskriminovaná. Zastávala názor, že konanie pôvodného úverového veriteľa a žalobcu tak vykazuje znaky sťaženia domáhania sa práv žalovanej ako úverového dlžníka voči úverovému veriteľovi, čo sa považuje za nekalú obchodnú praktiku, proti ktorej má každý spotrebiteľ právo na ochranu. Z tohto dôvodu považovala žalovaná zmluvy o postúpení práva na žalobcu za neplatné právne úkony, a preto sa žalobca nemohol stať nositeľom oprávnenia uplatňovať právo proti žalovanej. Žalovaná tvrdila, že na pojednávaní dňa 10.10.2016 jej súd oznámil svoj právny názor, že vo veci nevidí žiadnu neprijateľnú podmienku a následne sa spýtal, či uznáva, že došlo k poskytnutiu priznanej sumy žalovanej. Žalovaná odpovedala kladne, pretože nepopiera, že k plneniu zo strany Beneficial Finance a.s., organizačná zložka Slovakia došlo, ale zotrvala na svojej obrane a naďalej namieta aktívnu legitimáciu žalobcu. Vytýkala súdu prvej inštancie, že touto jej námietkou sa nezaoberal a vo veci rozhodol rozsudkom na základe jej uznania. Citujúc ustanovenie § 356 písm. a/ CSP žalovaná zastávala názor, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie nároku, pretože uznala nárok voči obchodnej spoločnosti Beneficial Finance, a.s. organizačná zložka Slovakia, nie voči žalobcovi EOS KSI Česká republika, s.r.o., voči ktorému namieta aktívnu legitimáciu v konaní.
7. Žalobca podal odvolanie len proti výroku o náhrade trov konania. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu v napadnutom výroku a žalobcovi priznal aj náhradu trov právneho zastúpenia. Citujúc § 255 a 257 Civilného sporového poriadku uviedol, že tieto ustanovenia sa majú aplikovať len v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania, pričom by malo ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí súd náležite odôvodniť. Žalobca uviedol, že žalovanej poskytol na základe
zmluvy o osobnom úvere č. 25448937 finančné prostriedky, čo žalovaná v plnom rozsahu uznala. Tvrdil, že žalovaná už v čase nemožnosti uhradiť prvé splátky mohla podniknúť kroky k dohode so žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom, pretože na existenciu záväzku bola viackrát upozornená a bola upozornená aj na to, že veriteľ bude vymáhať dlh súdnou cestou, čim dôjde k navýšeniu trov konania. Žalobca považoval vyčíslené trovy konania za účelne vynaložené a nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia za nespravodlivé, lebo musel sa domáhať svojho práva súdnou cestou a až v súdnom konaní žalovaná svoj dlh uznala. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na majetkové a osobné dôvody žalovanej žalobca zastával názor, že aj trovy konania môžu byť uhrádzané formou splátok. Citujúc právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozhodnutí sp. zn. 3M Cdo/2006 k uplatneniu § 150 OSP (teraz § 257 CSP) uviedol, že žalobcom vyčíslené trovy právneho zastúpenia sú účelne vynaloženými trovami a sú nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu vo veci.
8. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žalobca uviedol, že v konaní preukázal platné postúpenie pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.10.2010. Vzhľadom na to, že žalovaná na pojednávaní dňa 10.10.2016 uznala záväzok a uznala pohľadávku voči žalobcovi čo do dôvodu a výšky prostredníctvom Dohody o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 16.11.2010, žalobca zastával názor, že boli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky. Žalobca sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie s prihliadnutím na jeho odvolanie proti výroku o trovách konania.
9. V predmetnej veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom pre uznanie nároku. Odvolací súd preto skôr, ako odvolanie žalovanej meritórne prejednal, posudzoval, či je proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné, resp. či boli splnené zákonné podmienky na podanie odvolania proti rozsudku na základe uznania nároku.
10. Podľa § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie.
11. Podľa § 356 písm. a/ CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
12. Rozsudok na základe uznania nároku prichádza do úvahy, ak žalovaný kedykoľvek počas konania uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou, alebo jeho základ alebo časť uplatneného nároku. Uznanie je účinné len vtedy, keď sa urobí vo vzťahu k súdu. Vzhľadom na to, že ide o uznanie podľa procesného predpisu, v ktorom sa uplatňuje princíp prejavenej vôle sporových strán, súd neskúma „skutočnosť“ vôle žalovaného, iba jeho vonkajší prejav. V prípade uznania nároku čo do základu alebo čiastočného uznania sa vyžaduje návrh žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie.
13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že pojednávania v spore nariadeného na deň 10.10.2016 sa zúčastnila zástupkyňa žalobcu, žalovaná a právny zástupca žalovanej. Právny zástupca žalovanej s poukazom na písomné podania urobené od posledného pojednávania predniesol, že žalovaná nárok žalobcu uplatnený žalobou vo výške 674,61 eura, kapitalizovaný úrok z omeškania 42,64 eura a 9% úrok z omeškania zo sumy 564,90 eura od 29.1.2011 do zaplatenia uznáva, s poukazom na svoje osobné a majetkové pomery žiadala splátky dlžnej sumy vo výške 30 eur mesačne.
14. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že žalovaná uznala nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu vo vzťahu k súdu, čím boli splnené zákonné podmienky uvedené v § 282 CSP pre rozhodnutie súdu rozsudkom pre uznanie.
15. Pokiaľ žalovaná namietala v podanom odvolaní, že neboli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie, pretože nárok uznala voči obchodnej spoločnosti Beneficial Finance a.s., organizačná zložka Slovakia, a nie voči žalobcovi, ktorého nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v konaní namietala, toto tvrdenie žalovanej vzhľadom na obsah zápisnice z pojednávania neobstojí. Na pojednávaní žalovaná, resp. jej právny zástupca uznal nárok žalobcu uplatnený žalobou. Kto je žalobcom vyplýva z listín doručovaných žalovanej súdom prvej inštancie v spore - dňa 2.1.2015 bol žalovanej doručený skorší rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 31.1.2013 č. k. 34Cb/154/2012-63 súčasne s odvolaním vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, dňa 15.5.2015 žalovaná prevzala zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 30.12.2014 č. k. 3Cob/131/2013-96 spolu s procesným poučením súdu prvej inštancie a na každom predvolaní na pojednávaní sú uvedené strany sporu. V predmetnej veci na strane žalobcu v každej z označených listín bol ako žalobca uvedený EOS KSI Česká republika, s.r.o. Vzhľadom na to, že žalovaná uznala nárok žalobcu na pojednávaní, teda vo vzťahu k súdu bez akýchkoľvek podmienok či obmedzení, čím boli splnené zákonné podmienky podľa § 282 CSP pre rozhodnutie súdu prvej inštancie rozsudkom pre uznanie, je bez právneho významu, že v skoršom písomnom podaní namietala aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
16. Námietku žalovanej, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ňou namietanou absolútnou neplatnosťou zmluvy (zmluvy o úvere a zmluvy o postúpení pohľadávky), odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Žalovaná v odvolaní totiž sama uviedla, že sudca súdu prvej inštancie na pojednávaní uviedol, že v zmluve o úvere nevidí žiadnu neprijateľnú podmienku, svoju aktívnu legitimáciu žalobca preukázal predloženou zmluvou o postúpení pohľadávky. Ak následne žalovaná nárok uplatnený žalobou v plnom rozsahu uznala, súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 285 CSP v odôvodnení rozsudku pre uznanie nároku uviedol len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania tohto rozsudku.
17. Podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
18. Proti rozsudku na základe uznania nároku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že boli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie, preto podľa citovaného ustanovenia odvolanie žalovanej odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu - rozsudku pre uznanie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
19. Žalobca podaným odvolaním napadol len výrok o náhrade trov konania, ktorým mu súd priznal len náhradu zaplateného súdneho poplatku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nespravodlivé, lebo na uplatnenie svojho práva musel žalobca vynaložiť určité náklady, ktoré boli nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu vo veci.
20. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
21. Použitie citovaného ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania strane sporu, avšak vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať jednak v okolnostiach danej veci a jednak v okolnostiach na strane strán sporu. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 257 C. s. p. je zamerané na odstránenie tvrdosti pri náhrade trov konania, ktoré by nastali, ak by sa uplatnila v plnom rozsahu zásada úspešnosti strany v konaní. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a na ich postoj v konaní.
22. Odvolací súd zastáva názor, že v predmetnej veci súd prvej inštancie správne prihliadal najmä na osobné, zárobkové a majetkové pomery žalovanej, ktorá okrem dôchodku (starobného a vdovského) vo výške 464,30 eura, z ktorého sú vykonávané súdnym exekútorom zrážky vo výške 88,73 eura, nemá iný príjem a vzhľadom na jej vek (71 rokov) nie je predpoklad, že by sa zamestnala, alebo že by sa iným spôsobom zlepšila jej finančná situácia. Okrem toho je potrebné prihliadnuť aj na postoj žalovanej v konaní, ktorá po oboznámení sa s listinnými dôkazmi žalobcu jeho nárok v plnom rozsahu uznala a tiež na to, že nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi v plnom rozsahu nebude mať pre žalobcu ako obchodnú spoločnosť také nepriaznivé účinky ako pre žalovanú. Všetky tieto okolnosti nepochybne odôvodňujú aplikáciou ustanovenia § 257 C. s. p. a tým odstránenie tvrdosti vo vzťahu k žalovanej pri náhrade trov konania.
23. Odvolací súd nespochybňuje právo žalobcu dať sa v konaní zastúpiť advokátom, možno však pochybovať o účelnosti nákladov právneho zastúpenia advokátom, lebo ide o jednoduchú vec po stránke skutkovej i právnej, ktorú uplatňoval žalobca v podstatne na základe vzorovej žaloby. V posudzovanej veci pohľadávku proti žalovanej totiž odkúpil žalobca spolu s ďalšími pohľadávkami od veriteľa Beneficial Finance, a.s., Praha, Česká republika nepochybne s úmyslom vymôcť dlh od dlžníkov, preto musel počítať aj s primeraným personálnym obsadením a zvážiť, či je potrebné najímať advokáta, pretože advokátske trovy podstatne zaťažia dlžníka, ktorý nespláca ani samotný dlh.
24. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a stranám sporu trovy tohto konania nepriznal, pretože ako odvolatelia neboli v odvolacom konaní úspešní.
26. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).