Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-100-2022.pdf
PDF · 111.86 KB
Case nature
Subarea
11CoP/100/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: H. Y. S., nar. XX.XX.XXXX a Z. M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka MUDr. O. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, N., zastúpená Mgr. Mariánom Balážom, advokátom, so sídlom Tešedíkova 59, Bratislava a otec L.. S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX A, Z. B., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Klučková, advokátka s.r.o., so sídlom Pluhová 29, Bratislava, IČO: 36 864 242, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 16.12.2021, č.k. 59P/126/2021-15, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým matke O.. O. S., nar. XX.XX.XXXX uložil zákaz premiestniť maloleté deti H. Y. S., nar. XX.XX.XXXX a Z. M. S., nar. XX.XX.XXXX mimo miesta obvyklého pobytu maloletých bez súhlasu otca, alebo bez rozhodnutia súdu nahrádzajúceho súhlas otca (výrok I.) a vo výroku II. s použitím § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“) deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie právne odôvodnil §1, § 2 ods.1 C.m.p., § 324 ods.1, § 325 ods. 1, § 326 ods.1, § 329 ods. 1,3, § 332 ods.1, § 331 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“), čl.5, § 28 ods.1,2, § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej „Zákon o rodine“) konštatujúc, že účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenia splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie má mať len dočasnú povahu a v konaní vo veciach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloletých (§ 111 C.m.p.) má byť prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Základný predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnosti súdnej úpravy pomerov účastníkov konania, v prípade konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pomerov maloletého dieťaťa. Takýmto spôsobom sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré ako vyplýva zo samotného
pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohli dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmom maloletého dieťaťa. 3. S poukazom na v rozhodnutí citované zákonné ustanovenia, otcom osvedčené a súdom zistené skutočnosti vyplývajúce z konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 59P/6/2021, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnej veci je daná naliehavá potreba zásahu súdu za účelom ochrany záujmu maloletých detí podľa čl. 5 písm. b/,h/ Zákona o rodine. Potreba vyplynula z konania matky, ktorá napriek absentujúcemu súhlasu otca sama rozhodla o podstatných zmenách v živote maloletých detí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností aj napriek tomu, že zo Zákona o rodine a aj z ustálenej judikatúry (R/17/1968) vyplýva, že ak ide o podstatnú vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa, tak je potrebné dopytovať druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Pokiaľ druhý rodič prejaví nesúhlas, sú dané podmienky na postup podľa § 35 Zákona o rodine. V posudzovanej veci matka svojvoľne rozhodla o presťahovaní detí do obce N. (okres G. okolie), hoci musela nesúhlas otca predpokladať (keďže sa v roku 2021 sa presťahoval z Českej republiky do Bratislavy, aby - ako sám uviedol - mohol flexibilnejšie zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti). Matka na pojednávaní dňa 10.11. 2021 vo veci zníženia výživného na maloleté deti uviedla, že v rámci ekonomickej neúnosnosti sa po porade s rodinou a deťmi rozhodla, že sa presťahujú bližšie k rodine a minulý mesiac podpísala kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je kúpa rodinného domu v obci N., okres G. okolie. Matka ďalej uviedla, že na nehnuteľnosti prebiehajú rekonštrukčné práce, pričom presťahovanie by prichádzalo do úvahy do konca kalendárneho roka s tým, že deti by dochodili polrok každé vo svojej škole. Taktiež uviedla, že byt v ktorom bývajú už predala. Otec na uvedenom pojednávaní poznamenal, že vôbec nemal vedomosť o tom, že matka chce odísť s deťmi do Košíc, nesúhlasil s tým, nakoľko v Bratislave sa vie o svoje deti lepšie postarať. Taktiež uviedol, že deti sa nechcú vrátiť do Košíc a chcú ostať v Bratislave. 4. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za zrejmé, že matka svojvoľne rozhodla o presťahovaní detí do obce N. (do miesta vzdialeného 437 km od Bratislavy), pričom otcovi svoj zámer vopred vôbec neoznámila a nekonzultovala ho s ním. Nutné je tiež podotknúť, že nejde len o nejaký hypotetický úmysel matky, ale ide o reálne kroky, ktoré matka už realizovala, a to kúpou a predajom nehnuteľností. Takéto konanie matky nemožno hodnotiť inak, ako rozporné so zákonom (§ 28 ods. 1, 2 a § 35 Zákona o rodine) a nie je možné ho súdom prehliadať, nakoľko ide nielen o svojvoľný a vážny zásah do rodičovských práv otca na výchovu a starostlivosť o maloleté deti, ale aj o zásah do práv maloletých detí na rodičovskú starostlivosť a výchovu zo strany otca, na zachovanie stability prostredia, v ktorom sa deti doteraz zdržiavali, a tiež o zásah do podmienok na vytváranie a rozvoj rovnocenných vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi. Súd prvej inštancie uviedol, že konanie matky by bolo ospravedlniteľné iba vtedy, ak by pre tento krok existovali kvalifikované (závažné) dôvody, ako napríklad ochrana fyzickej integrity rodiča alebo dieťaťa v prípade domáceho násilia zo strany druhého rodiča, čo však doposiaľ nebolo matkou ani len tvrdené, nieto preukázané. Hlavným dôvodom uvádzaným matkou pre uvedený postup bola predovšetkým ekonomická neúnosnosť súčasných výdavkov, čo by však bolo možné akceptovať iba v prípade existenčného ohrozenia detí a matky. Zo súdom zistených skutočností však vyplýva, že matka dosahuje príjem cca 1 059 eur mesačne , pričom je vysoko pravdepodobné, že s ohľadom na jej vzdelanie, špecializáciu a lokalitu hlavného mesta, v reálnych možnostiach matky je i dosiahnutie podstatne vyššieho príjmu. Ďalej súd prvej inštancie zohľadnil i to, že výživné na maloleté deti v celkovej sume 1 200 eur náležite pokrýva potreby maloletých. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody uvádzané matkou o opore a pomoci rodiny pri starostlivosti o maloletých, tieto by mohli byť (samozrejme v kontexte všetkých ostatných okolností) dostatočné na úspech v konaní o nahradenie súhlasu otca s presťahovaním detí. Nemožno však akceptovať postup zvolený matkou, ktorá namiesto podania návrhu o nahradenie súhlasu otca svojvoľne rozhodla o takej zásadnej zmene v živote maloletých detí akou je zmena ich bydliska, zahŕňajúca aj zmenu školy a s tým spojenú zásadnú zmenu sociálneho prostredia detí (kamaráti, spolužiaci, učitelia, susedia a pod.) a to bez toho, aby otca o realizácii týchto konkrétnych krokov a ich postupnosti vôbec informovala, aby iniciovala konanie o nahradenie súhlasu otca s presťahovaním detí (v prípade nesúhlasu otca). Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom matky, že jej odsťahovanie (spolu s deťmi) nijako negatívne neovplyvní doterajšie vzťahy detí so svojim otcom. Z elementárnej logiky veci mal za zrejmé, že odsťahovanie maloletých na druhý koniec republiky, vzdialený minimálne 4 hodiny cesty motorovým vozidlom, je nutné považovať za závažný zásah do rodičovských práv jedného z rodičov ako i do práv samotných maloletých , ktorý podstatne a zásadne ovplyvní vzájomný kontakt detí so svojim otcom. Túto skutočnosť nie je možné nechať bez povšimnutia a akceptovať ju ani tvrdením, že aj otec maloletých pochádza z Košíc a má tam rodinu. Obaja rodičia sa v rámci rozvodového konania dohodli o trvalom bydlisku maloletých, ktoré je
možné zmeniť iba dohodou rodičov alebo súdnym rozhodnutím, nie však svojvôľou, keď matka o svojich plánoch a konkrétnych krokoch otca detí vôbec neinformovala a túto povinnosť zjavne opomenula. 5. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné, aby bezodkladne došlo k stabilizácií miesta pobytu maloletých detí, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia a matke uložil zákaz premiestniť maloleté deti mimo územia obvyklého pobytu maloletých - Bratislavy, bez súhlasu otca alebo bez rozhodnutia súdu nahrádzajúceho súhlas otca. Za tejto situácie nemohol zohľadniť ani bezprecedentné konanie matky, ktorá predala byt v Bratislave a zakúpila nehnuteľnosť v okrese Košice okolie bez toho, aby mala k uvedenému konaniu súhlas otca maloletých, alebo rozhodnutie súdu. Záverom zdôraznil, že k rozhodnutiu o takej podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností, akou je zmena bydliska a školy maloletých, by mali rodičia dospieť vopred vzájomnou dohodou, a nie jednostranným rozhodnutím jedného z nich (hoc aj so súhlasom detí). Preto konanie matky smerujúce k zásadnej zmene sociálneho prostredia detí a ich obvyklého pobytu bez výslovného súhlasu otca alebo bez nahradenia jeho súhlasu rozhodnutím súdu je neprípustné. Obaja rodičia majú totiž vo vzťahu k maloletým deťom rovnaké rodičovské práva a na ich zastupovanie sú oprávnení a povinní v rovnakom rozsahu. Úloha oboch rodičov v živote maloletých detí je nezastupiteľná a záujmom detí nepochybne je, aby boli v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote detí a je presvedčený, že i ten druhý rodič môže byť dobrým rodičom. Záujem maloletých detí musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi a tento záujem v zásade vyžaduje, aby sa na ich výchove podieľali obaja rodičia. Na oboch rodičov apeloval, aby prevzali svoju rodičovskú zodpovednosť za harmonický vývoj maloletých dcér, snažili sa o upokojenie aj tak pre všetkých náročnej životnej situácie, reagovali rozvážne a pokúsili sa situáciu riešiť predovšetkým dohodou s tým, že obom rodičom možno len odporúčať psychologické poradenstvo, prípadne mediáciu. 6. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka navrhujúc, aby odvolací súd výrok I. uznesenia zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne, alternatívne ho zamietne . Matka s poukazom na § 324 ods.1, § 327 C.s.p. uviedla, že otec nepodal návrh vo veci samej, ale len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého platnosť nijakým spôsobom neohraničil. Otec bol povinný popri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia začať tiež konanie o určenie obvyklého pobytu detí s tým, že prípadné neodkladné opatrenie by trvalo len do rozhodnutia súdu vo veci samej. Pokiaľ tak otec neurobil, jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti a mal byť podľa § 327 C.s.p. odmietnutý. Súd v posudzovanom prípade úpravou petitu otcom navrhnutého neodkladného opatrenia, v ktorom vymedzil jeho dočasnosť (keď táto z obsahu návrhu otca nevyplývala), porušil § 216 ods.1 C.s.p.. V posudzovanom prípade nariadenie neodkladného opatrenia podľa otcom sformulovaného návrhu nepredstavuje konanie, ktoré by bolo možné začať bez návrhu, nemôže sa v ňom prekročiť návrh účastníkov (§ 40 C.m.p.). Pokiaľ súd neakceptoval viazanosť návrhom otca, je dané konanie postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1 písm. d/ C.s.p.). Vo vyjadrení sa k návrhu otca opísala skutočnosti predchádzajúce ňou podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Otec svojim doterajším konaním voči deťom a spôsobom, akým realizuje styk, len deklaruje svoj záujem o starostlivosť o deti, matka s otcom nekonzultovala ani výber školy v Bratislave , keďže otec sa nezaujímal a nezaujíma o učebné výsledky detí, nepozná ich aktivity a nie je schopný s nimi realizovať ani styk podľa schválenej rodičovskej dohody. Otec bol informovaný o tom, že matka sa odsťahuje spoločne s deťmi dňa 17.12.2021, v súčasnosti už býva s deťmi v kúpenom dome, otec synovi dňa 20.12.2021 ani nezatelefonoval k narodeninám (čo už sa v minulosti stalo), počas vianočných sviatkov sa s deťmi stretol len dňa 25.12.2021 . Matka uviedla, že otec „dlhuje“ deťom približne 20 dní v súdom určenom čase, v súvislosti so starostlivosťou o deti realizoval len jedno konanie, a to konanie o zníženie výživného. Zo strany matky nešlo o svojvôľu, keďže najprv musela vyriešiť súvisiace právne záležitosti a uzavrieť príslušné kúpne zmluvy a až potom mohla podnikať kroky týkajúce sa získania súhlasu otca so zamýšľaným odsťahovaním, ktoré dôkladne zvážila a deti odmietli možnosť dokončiť celý školský rok v Bratislave. Po zistení názoru detí požiadala doterajšie školy o odsúhlasenie individuálneho učebného plánu a o predbežný súhlas novej základnej školy a následne podala návrh na nariadenie neodkladných opatrení až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na komplikované vzťahy s otcom, z ktorého strany nie je možné očakávať konštruktívny prístup, bolo nepredstaviteľné, aby začala súdne konanie ešte pred uzavretím kúpnych zmlúv na nehnuteľnosti. Otec zneužíva inštitút neodkladného opatrenia , jeho úmysel je škodiť matke a deťom, otec záujem o deti len predstiera, pred súdom uvádza nepravdivé tvrdenia, že sa presťahoval do Bratislavy (dňa 27.12.2021 pred svojou matkou uviedol, že býva v M.), nie je s ním možné dospieť ku konštruktívnej dohode v záujme detí a nerešpektuje ani deťmi verbalizované prežívanie. Matka uviedla, že vo vzťahu k zaobstaranej nehnuteľnosti musela reagovať
rýchlo a promptne, táto sa nachádza vo vyhľadávanej časti v blízkosti miesta, odkiaľ obaja rodičia pochádzajú a kde majú vytvorené zázemie primárnych rodín. Otec nie je na preberanie detí nikdy vopred pripravený so žiadnym plánovaním ani zmysluplným programom, spolieha sa na starostlivosť matky, deti u otca z vlastnej vôle nikdy neprespávajú. Matka uviedla, že sa nezaviazala doživotne bývať v Bratislave bez prehodnocovania dynamicky sa ,meniacich okolností a zvažovania záujmu svojej rodiny, ktorú s deťmi tvorí, svojim uváženým konaním v súlade so záujmom a vôľou detí sa nedopustila ničoho zlého a ani nepochopiteľného. 7. Otec vo vyjadrení sa k odvolaniu matky a v následnom podaní z 24.02.2022 navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť. Uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nevyžaduje, aby sa navrhovateľ spolu s neodkladným opatrením domáhal vydania rozsudku súdu vo veci samej. Rozhodnutie o pobyte detí je súčasťou rozsudku o rozvode manželstva a úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, v úmysle otca ho nie je meniť a práve matka pred faktickou zmenou takýto návrh úmyselne nepodala. Matka sa nepokúšala o dosiahnutie zhody, s otcom nekomunikovala, deťom svojvoľne zmenila bydlisko bez toho, aby sa o tomto otcovi zmienila, vykonala potrebné úkony nevyhnutné na to, aby už nebolo cesty späť (predaj nehnuteľnosti v Bratislave, kúpa nehnuteľnosti v N., a až následne prostredníctvom ústneho prednesu na pojednávaní o tom informovala otca. Otec poprel tvrdenia o jeho nezáujme o deti, Keďže styk s deťmi mu komplikuje trvalý pobyt v Českej republike, v Bratislave nadobudol nehnuteľnosť za účelom trvalého bývania. Matka mala rovnako možnosť navrhnúť neodkladné opatrenie pre bezprostredne hroziacu ujmu a dosiahnuť tak rýchle a efektívne konanie súdu. Úvahy matky v odvolaní iba preukazujú, že matka vlastné úvahy a rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností povyšuje nad úvahy a rozhodnutia otca, ale aj nad autoritu súdnej moci. Konanie matky nemožno považovať za ospravedlniteľné a dôvodom na poskytnutie právnej ochrany nemôže byť ani jej postup pri odpredaji nehnuteľnosti v Bratislave a následné získanie nehnuteľnosti, v ktorej aktuálne s deťmi býva. Otec preukázateľne osvedčil nadobudnutie nehnuteľnosti v Bratislave za účelom trvalého bývania a tiež uzavretie pracovnej zmluvy s výkonom práce na území SR. Matka vníma svoju osobu ako preferenčného rodiča, úlohu otca v živote detí neakceptuje a neuznáva. Konala v rozpore so záujmami maloletých detí, medzi ktoré patrí aj právo maloletého dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny styk s oboma rodičmi a tiež právo na stabilitu výchovného prostredia a sociálne a emočné väzby. Matka presťahovaním sa prakticky odtrhla deti od možnosti pravidelného styku s vlastným otcom, čím porušuje práva otca a aj práva detí. Deti si dlhodobo budovali väzby v prostredí Bratislavy, kde majú vybudované priateľské väzby, ktorí matka násilným spôsobom prerušila. 8. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. 9. Matka v písomnom podaní z 07.03.2022 vo vzťahu k vyjadreniu sa kolízneho opatrovníka poukázala na to, že jeho vyjadrenie neobsahuje bližšie vysvetlenie dôvodov a východísk z ktorých vychádzal pri formulovaní prezentovaného názoru. 10. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním matky, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a § 66 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru o jeho nedôvodnosti. 11. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že Okresný súd Bratislava II, rozsudkom, zo dňa 26.02.2018, č.k. 59P/30/2015-506, (právoplatného 27.03.2018) rozviedol manželstvo rodičov a schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej maloleté deti H. Y. S., nar. XX.XX.XXXX a Z. M. S., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, oprávnenie zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok priznal obom rodičom, upravil styk otca s maloletými, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú H. Y. v sume 650 eur mesačne a na maloletého Z. M. v sume 550 eur mesačne, za miesto trvalého pobytu maloletých deti určil M. XX, N. a rodičom uložil povinnosť vzájomne sa informovať o zásadných otázkach týkajúcich sa maloletých detí, najmä o zdravotnom stave maloletých detí, školských výsledkoch, výchovných a pedagogických opatrení a o prípadných dlhodobejších pobytoch v cudzine, či mimo miesta trvalého pobytu v dĺžke viac ako 5 dní. 12. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom, zo dňa 10.11.2021, č.k. 59P/6/2021-157, zamietol návrh otca na zníženie výživného. 13. Zo šetrenia vykonaného na Okresnom súde Bratislava II vyplýva, že na označenom okresnom súde je od 09.12.2021, pod sp.zn. 59P/136/2021, vedené konanie o návrhu matky na rozhodnutie o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, (v ktorom je nariadené pojednávanie na deň 02.05.2022) a pod sp.zn. 59P/137/2021 konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia na určenie, že maloleté deti budú odo dňa 01.02.2022 navštevovať Základnú školu v F., Z. XXX, F. a miestom ich trvalého pobytu bude v obci N. č. XX. Návrh matky na
nariadenie neodkladného opatrenia bol uznesením Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 07.01.2022, č.k. 59P/137/2021-26 zamietnutý. 14. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 17. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 18. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 19. V posudzovanom prípade sa odvolací súd zhoduje so závermi súdu prezentovanými v odôvodnení rozhodnutia, na ktoré v celosti poukazuje a konštatuje ich správnosť a len k ich doplneniu uvádza nasledovné (§ 2 ods.1 C.m.p., § 387 ods.2 C.s.p.). 20. Zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 21. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí , týmto je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy. 22. V prejednávanom prípade sa otec návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal vydania rozhodnutia podľa § 325 ods.1 písm. d/ C.s.p., ktoré svojim obsahom a navrhnutým spôsobom rozhodnutia nadväzuje na konanie podľa § 35 Zákona o rodine pokrývajúceho prípady, kedy sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ktoré je výlučne návrhovým konaním. V návrhu otec okamžitú potrebu nariadenia navrhnutého neodkladného opatrenia odôvodnil bezprostredne hroziacou ujmou na právach maloletých detí, a to zmenou bydliska detí do značnej vzdialenosti od ich súčasného bydliska konštatujúc, že dňa 22.02.2018 s matkou uzavrel dohodu o výkone rodičovských práv a povinností, ktorá bola schválená súdom (rozsudkom Okresného
súdu Bratislava II, č.k. 59P/30/2015-506, zo dňa 26.02.2018), podľa ktorej (o.i.) obe maloleté deti budú mať trvalé bydlisko na adrese JV. 13, N.. V priebehu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II, pod sp. zn. 59P/6/2021, o návrhu otca na zníženie výživného, matka na pojednávaní dňa 10.11.2021 uviedla, že sa do konca kalendárneho roka 2021 plánuje s maloletými deťmi presťahovať do obce N. v okrese G. - okolie. Podľa názoru otca , zmenou bydliska maloletých detí, ktorú matka plánuje vykonať, by sa zásadne skomplikoval jeho styk s maloletými deťmi a navyše takáto zmena by úplne znemožňovala prípadnú striedavú osobnú starostlivosť o maloleté deti. 23. Odvolací súd sa v danej veci plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o osvedčení zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia otcom, ktoré súd dostatočne a zrozumiteľne prezentoval v odôvodnení svojho rozhodnutia a na tieto v plnej miere odkazuje. Stotožňuje sa aj s úvahou súdu prvej inštancie v tom, že (vychádzajúc z obsahu vydaného výroku), dobu trvania matke nariadeného zákazu premiestniť obe maloleté deti mimo miesta ich obvyklého pobytu, ohraničil dobou udelenia súhlasu otca k premiestneniu oboch detí alebo rozhodnutím súdu nahrádzajúceho súhlas otca. K odvolacím námietkam matky udáva, že otcom navrhované a súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie, nepredstavuje rozhodnutie súdu vydané podľa § 35 Zákona o rodine (v ktorom prípade je súd viazaný návrhom), ale predstavuje okamžité a efektívne rozhodnutie súdu vydané podľa § 325 ods.1 písm. d/ C.s.p., ktorého cieľom je (za predpokladu splnenia zákonných podmienok) prevencia vzniku neprimeranej ujmy na strane maloletých detí, a v ktorých (keďže sa týka starostlivosti súdu o maloleté deti ) nie je súd viazaný návrhom, čím môže efektívne a pružne reagovať na potreby a záujem maloletých detí. Na základe uvedeného, ak aj súd prvej inštancie napriek absencii návrhu otca čo do časového ohraničenia navrhovaného neodkladného opatrenia, v rozhodnutí časovo obmedzil trvanie nariadeného neodkladného opatrenia (v dobe, kedy na okresnom súde bolo pod sp.zn. 59P/136/2021 začaté konanie o návrhu matky na rozhodnutie o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností a pod sp.zn. 59P/137/2021 konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia na určenie, že maloleté deti budú odo dňa 01.02.2022 navštevovať Základnú školu v F., Z. XXX, F. a miestom ich trvalého pobytu bude v obci N. č. XX) právnymi skutočnosťami vyplývajúcimi z § 35 Zákona o rodine (dohoda rodičov, alebo rozhodnutie súdu nahrádzajúce súhlas otca), nie je možné prisvedčiť námietkam matky, že dané konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1 písm. d/ C.s.p.). 24. Úspech nemohol priznať matke ani čo sa týka námietok, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti a mal byť v zmysle § 327 C.s.p. odmietnutý. Má za to, že z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia jasne a zrozumiteľne vyplývajú všetky náležitosti, ktoré predpokladá ust. § 326 C.s.p.. Matke dáva do pozornosti, že koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pričom vzhľadom na individuálne špecifiká každého prípadu je súd oprávnený časovo obmedziť trvanie neodkladného opatrenia, a to aj bez návrhu v tomto smere na základe vlastného uváženia. 25. Konštatuje, že splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaného otcom vyplynula z osvedčeného konania matky , ktorým bez súhlasu a vedomia otca realizovala kroky smerujúce k presťahovaniu sa maloletých detí mimo miesta ich bydliska, dohodnutého rodičmi v rodičovskej dohode zo dňa 22.02.2018, schválenej rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/30/2015-506 zo dňa 26.02.2018. Vecné a skutkové odôvodnenie konania matky, pre ktoré rozhodla, bez dohody s otcom a jeho súhlasu, o presťahovaní sa spoločne s maloletými deťmi na východné Slovensko a o zmene základnej školy, ktorú maloleté deti v Bratislave navštevujú, v aktuálnom štádiu konania nespĺňajú parametre možnej ospravedlniteľnosti, a týmito sa bude súd prvej inštancie dôsledne zaoberať v konaní o návrhu matky na rozhodnutie o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností. 26. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.2 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. 27. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52, § 58 C.m.p. 28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).