Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-283-2017.pdf
PDF · 91.72 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/283/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO 36 432 105, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s. r. o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnej: B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XXX, N. Q., o vymoženie 991,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 9Er/72/2015-35 zo dňa 19.09.2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 9Er/72/2015-35 zo dňa 19.09.2017 p o t v r d z u j e.
Povinná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči oprávnenému.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil. Ďalej priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu nevyhnutných trov exekúcie voči oprávnenému. Ďalej rozhodol, že povinnej nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 161 ods. 1, § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).
3. Súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi bolo už v minulosti vedené exekučné konanie (sp. zn. 11Er/80/2011) pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku WHB0110149 zo dňa 25.10.2010, a ktorý sa stal právoplatným dňa 02.12.2010 a vykonateľným dňa 06.12.2010. Toto predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením súdu prvej inštancie č. k. 11Er/80/2011-46 zo dňa 20.12.2013, ktorým bola exekúcia zastavená. Predchádzalo tomu rozhodnutie č. k. 11Er/80/2011 - 15 zo dňa 19.04.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 11CoE/89/2011 - 30 zo dňa 21.07.2011, ktorým exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom. Aj podľa názoru odvolacieho súdu uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, resp. jeho časti na podklade rovnakého exekučného titulu predstavuje prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania. Nakoľko exekučné konania v tejto istej veci vedenej na súde pod sp. zn. 9Er/72/2015 už v minulosti prebiehalo pod sp. zn. 11Er/80/2011, ktorého podkladom bol ten istý exekučný titul - rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s., Bratislava sp. zn. WHB0110149 zo dňa 25.10.2010, pričom toto exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu neprijateľnosti podmienok, mal súd prvej inštancie za to, že sa jedná o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania - res iudicata. Súd prvej inštancie preto exekučné konanie, vedené na Okresnom súde Topoľčany pod č. k. 9Er/72/2015, zastavil.
4. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie priznal voči oprávnenému podľa § 203 ods. 1 EP. Súd má za to, že zastavenie exekučného konania zavinil oprávnený svojím konaním, oprávnený podal opätovne návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, pričom musel mať vedomosť o predchádzajúcom exekučnom konaní vedenom na základe toho istého exekučného titulu, ako aj o dôvode skončenia skoršej exekúcie. O výške náhrady trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
5. O trovách exekučného konania súd prvej inštancie rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že povinná nemá právo na náhradu trov konania. Zastavenie exekučného konania procesne zavinil oprávnený, povinnej však v predmetnom konaní dosiaľ žiadne trovy konania nevznikli a ani zo súdneho spisu súd nemal preukázané vynaloženie nejakých trov zo strany povinnej.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Napriek tomu súd v predmetnom konaní nerozhodol ani jedným z uvedených spôsobov, ale exekučné konanie zastavil z dôvodu prekážky veci rozhodnutej. Podmienky exekučného konania sú dotknuté vzhľadom k prekážke už začatej veci, resp. prekážke veci rozhodnutej až po vydaní exekučného príkazu, pričom určujúcim pre posúdenie prekážky res iudicata bude obsah exekučného príkazu. V konaní vedenom pod sp. zn.: 11Er/80/2011 nebolo súdnemu exekútorovi poverenie udelené, preto prekážka res iudicata nemohla v tomto konaní nastať. Rovnako zdôrazňujeme skutočnosť, že v konaní 11Er/80/2011 poverenie na vykonanie exekúcie udelené nebolo, z čoho je zrejmé, že sa exekúcia nezačala. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, je individuálny právnoaplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku), a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie vykonávať exekúciu. Exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Civilného sporového poriadku ako aj ustanovenia Exekučného poriadku nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnený je toho právneho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného, svojím konaní a svojou vôľou, bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. Máme za to, že práve súdy by mali viesť k dodržiavaniu zákonov a povinností, a nie jednostranne zvýhodňovať dlžníkov, ktorý sa vlastným konaním ocitol na prahu exekúcie. S poukazom na uvedené preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil alebo zrušil a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 30.03.2015 sa oprávnený domáhal, aby súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD., vykonal exekúciu na vymoženie povinnosti priznanej Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s., Bratislava sp. zn. WHB0110149 zo dňa 25.10.2010 (ďalej len rozhodcovský rozsudok), pre vymoženie sumy 991,59 eura s 23 % úrokom ročne zo sumy 991,59 eura od 15.05.2009 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 991,59 eura od 15.05.2009 do zaplatenia, úroky z omeškania a úroky vo výške 380,56 eura, sumy dlžných poplatkov vo výške 49,03 eura, poplatok za rozhodcovské konanie 56,85 eura a trovy právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní vo výške 136,35 eura a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie povinný neuhradil žiadnu sumu. Uznesením zo dňa 11.6.2015 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie.
9. Krajský súd v Nitre Uznesením č. k. 26CoE/218/2015-25 zo dňa 31.05.2017 odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 9Er/72/2015 - 12 zo dňa 11. júna 2015, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia správne uviedol, že exekučné konanie v tejto istej veci vedenej na súde pod sp. zn. 9Er/72/2015 už v minulosti prebiehalo pod sp. zn. 11Er/80/2011, ktorého podkladom bol ten istý exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s., Bratislava, sp. zn. WHB0110149 zo dňa 25.10.2010, pričom toto exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu neprijateľnosti podmienok. Zároveň súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného aj správne konštatoval, že sa jedná o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania - res iudicata, avšak vo veci rozhodol tak, že zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie mal v predmetnej exekučnej veci po zistení existencie neodstrániteľnej vady podmienok konania v intenciách vyššie uvedených zákonných ustanovení exekučné konanie zastaviť bez toho, aby rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie uvedené skutočnosti správne posúdil a správne dospel k záveru, že ďalšiemu postupu v predmetnom exekučnom konaní bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci.
15. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
16. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už právoplatne on alebo iný súd rozhodol, Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných
vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 161 ods. 1 CSP súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky konania za ktorých sa môže konať. Ak ide podľa § 161 ods. 2 CSP o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. V zmysle citovaných ustanovení je preto zrejmé, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.
18. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
19. V zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok konania spočívajúceho v prekážke veci rozhodnutej - res judicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tieto podmienky: 1. Začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. Začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. Začne sa opätovne konať o tej istej veci.
20. Možno jednoznačne konštatovať, že exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie; tými istými účastníkmi exekučného konania sú osoby oprávneného a povinnej totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, prípadne ich právny nástupcovia na základe univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.
21. Vecou, o ktorej už bolo v inom exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté je samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iných dôvodov vyplývajúcich z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Napr. rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže v takomto prípade opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul - notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže nevrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá a zastavenie exekúcie z iného dôvodu už nie. Napr. zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane, zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr, ako sa prijme záver o existencii vady podmienok konania spočívajúcej v prekážke rozhodnutej veci - res iudicata.
22. V predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi bolo už v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením súdu prvej inštancie v spojení s uznesením odvolacieho súdu, ktorým bola exekúcia zastavená z dôvodu, že predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom pre absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, keď rozhodcovská doložka nebola platná.
23. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, resp. jeho časti na podklade rovnakého exekučného titulu
predstavuje prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.
24. S poukazom na doteraz uvedené odvolací súd konštatuje, že v predmetnej exekučnej veci bola zistená existencia vady podmienok exekučného konania, pričom ide o vadu neodstrániteľnú, ktorá bráni ďalšiemu postupu v exekučnom konaní a teda bráni aj posúdeniu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej. V zmysle § 161 ods. 1 CSP má teda Exekučný súd povinnosť v každej fáze exekučného konania skúmať splnenie podmienok konania a v prípade ich zistenia, v závislosti od toho, či ide o vadu podmienok odstrániteľnú, či nie, musí náležite procesne reagovať.
25. Súd prvej inštancie preto správne v predmetnej exekučnej veci po zistení existencie neodstrániteľnej vady podmienok konania exekučné konanie zastavil bez toho, aby rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej povinnej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči oprávnenému. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia bude rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.