Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-208-2016.pdf
PDF · 105.93 KB
Case nature
Area
Subarea
44C/208/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobcu: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. H., Q. X , štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Igor Klamár, advokát, AK v Bratislave, Družstevná 5, proti žalovanému: U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. pri H., T. XX, štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Helena Hynková, AK v Bratislave, radničné námestie 7/B, o určenie zániku nájomnej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému súd priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na súd dňa 10.08.2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým súd určí, že zmluva o nájme nehnuteľností zo dňa 30.10.1996, uzatvorená medzi R. N. a Y. N. ako prenajímateľmi s U. N. ako nájomcom, predmetom, ktorej sú pozemky parc. č. 654/176, záhrady vo výmere 329 m2, parcely registra " C", parc. č. 654/244, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 403 m2, parcela registra " C" a rodinný dom č. súp. 1006, postavený na pozemku parc. č. 654/244 je zmluvou nepomenovanou, uzatvorenou podľa § 51 Občianskeho zákonníka a zanikla naplnením účelu - vybudovaním nadstavby rodinného domu. Zároveň sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov parc. č. 654/176, záhrady vo výmere 329 m2, parcely registra " C", parc. č. 654/244, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 403 m2, parcela registra " C" a podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 rodinného domu súp. č. 1006, postavenom na pozemku parc. č. 654/244 . Podielovým spoluvlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k rodinnému domu je žalovaný. Predmetné nehnuteľnosti sú zapísané na listoch vlastníctva č. XX a XXXX a vedené Okresným úradom Senec, k. ú. S., okres Senec, obec Ivánka pri Dunaji. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam darovacou zmluvou zo dňa 14.07.2014 od svojej manželky H. F., rod. N., ktorá nehnuteľnosti nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 31D 931/02, Dnot 209/2002 zo dňa 07.05.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2003. Dňa 30.10.1996 uzatvorili rodičia žalovaného R. N. a Y. N. ako prenajímatelia so žalovaným ako nájomcom nájomnú zmluvu. Podľa článku II. nájomnej zmluvy prenajímatelia prenechali žalovanému nehnuteľnosti do užívania za účelom vybudovania nadstavby rodinného domu - samostatnej bytovej jednotky. V zmysle článku III. nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na dobe nájmu v trvaní 99 rokov. Nájomná zmluva bola na žiadosť žalovaného zapísaná na LV č. XX a LV č. XXXX v časti " iné údaje ". Žalovaný nadstavbu rodinného domu zrealizoval na základe stavebného povolenia a obec Ivánka pri Dunaji dňa 19.11.2003 vydala rozhodnutie, ktorým povolila užívanie stavby. Žalovaný nad rámec nájomnej zmluvy a bez stavebného povolenia zrealizoval na pozemku č. 654/176 stavbu stolárskej dielne a túto začal
využívať na podnikanie. Na svoje podnikanie začal odporca využívať aj samostatne stojacu garáž a priľahlé pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu. Za užívanie týchto nehnuteľností žalovaný odmietol predchádzajúcej vlastníčke nehnuteľnosti platiť nájomné a preto podala žalobu na Okresný súd Pezinok. Voči rozsudku sp. zn. 9 C 325/10 - 136 zo dňa 16.10.2013 na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 8Co 689/2013 - 151 predmetný rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že nájomná zmluva je zmluvou nepomenovanou, uzavretou podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účelom, ktorej bolo vybudovanie nadstavby rodinného domu a garáže na predmetných nehnuteľnostiach, prenechaných žalovanému za týmto účelom do bezplatného užívania a preto pokiaľ žalovaný vybudoval nadstavbu rodinného domu a garáže, došlo tým k naplneniu účelu predmetnej zmluvy a teda k splneniu jeho záväzku, čo je jedným z dôvodov zániku záväzkového vzťahu bez ohľadu na to, že zmluva bola uzavretá na 99 rokov. Zároveň vyslovil právny názor, že pokiaľ žalovaný po vybudovaní nadstavby rodinného domu a následne i garáže a stolárskej dielne postavených na pozemkoch patriacich do výlučného vlastníctva žalobkyne užíva pozemky za účelom vykonávania svojej podnikateľskej činnosti, ide v danej veci z jeho strany o užívanie cudzieho pozemku bez právneho dôvodu. Z uvedených dôvodov žalobca má zato, že predmetná nájomná zmluva zanikla splnením účelu, na ktorý bola uzavretá - t. j. vybudovaním nadstavby rodinného domu, ktorý bol skolaudovaný dňa 19.11.2003.
3. Žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnil tým, že bez rozhodnutia súdu v predmetnej veci je žalobca v právnej neistote ohľadne existencie nájomnej zmluvy a zároveň nie je možný výmaz poznámky v časti " iné údaje z listu vlastníctva č. 11 a č. 2428, k. ú. Farná. Súčasný stav zároveň bráni žalobcovi vo výkone jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
4. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil: výpis z LV č. XX z 09.08.2016, výpis z LV č. 2428 z 09.08.2016, darovacia zmluva z 14.07.2014, osvedčenie o dedičstve 31D 1931/02 z 07.05.2003, zmluva o nájme nehnuteľnosti z 30.10.1996, výpis z LV č. XX z 28.02.1996, výpis z LV č. XXXX z 28.02.1996, stavebné povolenie Okresného úradu v Senci z 05.03.1997, rozhodnutie obce Ivanka pri Dunaji z 19.11.2003, rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 9C 325/2010-136 z 16.10.2013, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 8Co 689/2013-151 z 28.10.2014.
5. Žalovaný sa vyjadril k žalobe tak, že nárok žalobcu v plnom rozsahu neuznáva a nesúhlasí s návrhom rozsudku a žiada žalobu zamietnuť. Uviedol, že účel predmetnej nájomnej zmluvy nebol k dnešnému naplnený, keď podľa článku II. nájomnej zmluvy rodičia žalovanému prenechali do užívania pozemky za účelom vybudovania nadstavby rodinného domu súp. č. 1006 - samostatnej bytovej jednotky a garáže, pričom doba nájmu k pozemkom a stavbám, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy sa dohodla v trvaní 99 rokov. Od platenia ceny nájmu sa podľa článku III. nájomnej zmluvy upustilo. Účel nájmu bol v nájomnej zmluve riadne deklarovaný a vychádzal z dvoch skutočností a to, z vybudovania samostatnej bytovej jednotky strešných priestorov - v podkroví rodinného domu súp. č. 1006 a súčasne z výstavby garáže. Napriek tomu, že nadstavba rodinného domu bola zrealizovaná aj riadne skolaudovaná, vlastníctvo žalovaného k tejto nadstavbe vinou žalobcu a predtým jeho manželky nie je doposielať zapísané v katastri nehnuteľností. Problém spočíva v tom, že na základe nájomnej zmluvy vznikli v rámci nadstavby v rodinnom dome súp. č. 1006 dve samostatné bytové jednotky, jedna na prízemí v rámci pôvodného rodinného domu a druhá novovybudovaná samostatná bytová jednotka v podkroví. Užívanie a podiely priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu jednotlivých bytov musia byť po výstavbe upravené v inominátnej zmluve (obdoba zmluvy o zriadení spoločenstva vlastníkov bytov), ktoré vychádza predovšetkým z nájomnej zmluvy. Na základe vyjadrenia Správy katastra Senec zo dňa 28.08.2004 a 02.12.2009 je k zápisu skolaudovanej bytovej jednotky potrebné uzavrieť so žalobcom ako spoluvlastníkom pôvodnej bytovej jednotky nachádzajúcej sa na prízemí takúto inominátnu zmluvu a až po jej predložení bude možné zapísať vlastníctvo žalovaného k novovybudovanej bytovej jednotke v rámci rodinného domu so súpisným číslom 1006 do katastra nehnuteľností. Až touto skutočnosťou teda dôjde k naplneniu účelu nájomnej zmluvy v jej prvej časti. Základom inominátnej zmluvy je teda predovšetkým platná nájomná zmluva. Vyslovenie zániku nájomnej zmluvy by spôsobilo nemožnosť uzatvorenia inominátnej zmluvy, čo spôsobí úplnú nezapísatelnosť vlastníctva žalovaného k novovybudovanej samostatnej bytovej jednotke. Konanie žalobcu smerujúce k zániku nájomnej zmluvy sa prieči nielen dobrým mravom, ale predovšetkým poškodzuje jeho vlastnícke práva. Medzi stranami sporu prebieha konanie na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 11C 201/2013 o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť zmluvu o užívaní spoločnej nehnuteľnosti ako inominátnu zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Predmetné súdne konanie nie je doposiaľ právoplatne
skončené. Žalovaný má zato, že konanie žalobcu ako aj predchádzajúce konania, jeho manželky je vedené voči jeho osobe a jeho matke Y. N. po tom, ako s ním matka uzavrela zaopatrovaciu zmluvu dňa 14.04.2010, na základe, ktorej mu darovala svoju časť vlastníckeho práva k rodinnému domu súp. č. 1006, ktoré jej ostalo po smrti otca žalovaného a jej manžela - t. j. polovica bytovej jednotky na prízemí rodinného domu súp. č. 1006. V konaní na Okresnom súde v Pezinku dal súd vypracovať znalecký posudok na spôsob užívania nehnuteľností, ktoré sú predmetom nájmu.
6. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný súdu predložil: návrh na nahradenie vyhlásenia vôle, oznámenie Katastrálneho úradu v Bratislave z 28.08.2004,vrátenie listiny z Katastrálnym úradom v Bratislave z 02.12.2009, rozhodnutie Obce Ivanka pri Dunaji z 06.03.2012, návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia z 30.10.1991, dohoda o prevode práv a povinností stavebníka z 04.11.2011, stavebné povolenie z 03.10.1990, informácia od K.. arch. C. V. adresovaná obci Ivanka pri Dunaji z 02.05.201, čestné prehlásenie Y. N. z 13.09.2010, návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podaný na Okresom súde Bratislava III z 18.09.2013, zaopatrovacia zmluva z 14.04.2010, darovacia zmluva ( vklad povolený dňa 17.06.2010), dodatok č. 1 k darovacej zmluve z 19.07.2010.
7. Keďže žalovaný v celom rozsahu uplatnený nárok žalobcu neuznal, súd doručil vyjadrenie žalovaného žalobcovi v zmysle § 167 ods. 3 CSP, umožnil sa mu vyjadriť v lehote stanovenej súdom 15 dní, aby uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd poučil žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomne podaním zo dňa 03.02.2017 a predložil súdu ďalšie skutočnosti a dôkazy. Žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že účelom nájmu zmluvy o nájme nehnuteľnosti bola aj výstavba garáže, pretože v zmluve je uvedené " (garáž )? ". Z toho dôvodu považuje toto ustanovenie zmluvy za zmätočné a teda neplatné. V prípade, že by súd rozširujúcim výkladom tohto ustanovenia zmluvy dospel k záveru, že účelom nájmu bola aj garáž, táto je zrealizovaná, i keď v rozpore so stavebným povolením a teda aj v tomto prípade by bol splnený účel zmluvy. Medzi stranami sporu sa vedie aj konanie na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 21C 180/2013 v právnej veci žalobcu - U. N. proti žalovanej - H. F. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorom bola žaloba zamietnutá, žalobca sa odvolal a o odvolaní doposielať nebolo rozhodnuté. Žalobca súdu predložil prvé strany rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 11C 201/2013-162, rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 21C 180/2013-158.
8. Žalovaný sa vyjadril k stanovisku žalobcu písomne, podaním zo dňa z 03.05.2017. Žalobca predložil súdu list Márie Lenharčíkovej adresovaný právnemu zástupcovi žalobcu z 05.02.2017 s dokladom o doručovaní.
9. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bode 3. a 6.predloženými stranami sporu ako aj výsluchmi svedkov procesných strán.
10. Žalobca má za to, že účel nájmu bol splnený tak ako to skonštatoval krajský súd v inom konaní, pričom toto stanovisko je záväzné aj pre tento súd. Účelom nájomnej zmluvy nebolo to, aby žalovaný užíval neobmedzene 99 rokov aj rodinný dom, na ktorom postavil nadstavbu a aj priľahlý pozemok. O tomto svedčí aj skutočnosť, že jeho otec ako výlučný vlastník pozemku napísal závet v roku 2000, na základe ktorého má byť dedičkou celého jeho majetku dcéra Dana F. - manželka žalobcu. Aj tým preukázal vôľu, že nechce, aby syn užíval dom a pozemok. Žalovaný túto skutočnosť akceptoval v dedičskom konaní po otcovi, keď na základe tohto závetu sa stala vlastníčkou pozemku manželka žalobcu. Predmetnou nájomnou zmluvou je porušené vlastnícke právo žalobcu. Podľa českej judikatúry pokiaľ nájomný vzťah má trvať viac ako 30 rokov zmluva je neplatná lebo to zaväzuje viac ako jednu generáciu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňuje § 137 písm. c/ CSP z dôvodu, že žalobca nemôže užívať pozemok vo svojom vlastníctve ako aj z dôvodu, že v katastri nehnuteľností je uvedená poznámka o existencii tejto nájomnej zmluvy, čo má vplyv na možnú dispozíciu s pozemkom. Žalobca má za to, že zmluva trpí závažnými nedostatkami a vadami, je však jednoznačné, že zmluvu uzatvorili prenajímatelia s nájomcom výlučne z dôvodu, aby tento mohol získať stavebné povolenie na vybudovanie nadstavby rodinného domu. Tento účel zmluvy bol splnený, nadstavba rodinného domu bola skolaudovaná dňa 19.11.2003, čím došlo k naplneniu účelu zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva bola uzavretá na dobu 99 rokov.
11. Žalovaný má za to, že žalobca vykladá predmetnú zmluvu účelovo a jednostranne bez ohľadu na ostatné zmluvné dojednania a okolnosti, za ktorých bola uzavretá, keď účastníci zmluvy prejavili vôľu o tom, aby žalovaný užíval predmet nájmu, ktorým bola aj záhrada - 329 m2, zastavaná plocha 403 m2 a dom na týchto pozemkoch a dali mu ako vlastníci súhlas, aby vybudoval nadstavbu a aby ju užíval aj s priľahlými pozemkami. Nemožno obmedziť ich vôľu len na článok II. - účel nájmu a zúžiť ho iba na vybudovanie nadstavby a garáže, pričom otáznik je tam z dôvodu, že nebolo jasné ako pomenovať budúcu stavbu. Tento širší účel vyplýva aj z bodu 3. tohto článku, keď žalovaný bol oprávnený na zhotovenie nehnuteľností na prenajatých pozemkoch aj v prospech tretej osoby. To, že účelom nájmu bolo aj užívanie, vyplýva aj z ďalších dojednaní predmetnej zmluvy, z ktorých vyplýva, že žalovaný má oprávnenie nielen vybudovať nadstavbu, ale aj užívať tieto vybudované stavby. Práve preto bola dohodnutá doba nájmu tak, aby umožňovala žalovanému stavby užívať. Zmluva obsahuje jediný spôsob jej ukončenia a to dohodu, ku ktorej medzi stranami sporu nedošlo. Pre stabilitu právnych vzťahov medzi prenajímateľom a nájomcom bola na LV vyznačená aj poznámka o tom, že spôsob užívania nehnuteľnosti je obmedzený zmluvou o nájme nehnuteľnosti. Táto stabilita vyplýva aj z dojednania, že si účastníci zmluvy pre prípad scudzenia predmetu nájmu dojednali predkupné právo žalovaného k týmto nehnuteľnostiam. Pokiaľ sa žalobca dovoláva právneho názoru krajského súdu vysloveného v konaní na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 9C 325/2010 kde uviedol, že zmluva o nájme je podľa obsahu nepomenovanou zmluvou podľa § 51 O. z. a že došlo k splneniu záväzku na plnenie jej účelu a k zániku zmluvy, tak toto konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené a nie je isté ako napokon súd rozhodne a preto je predčasne dovolávať sa tohto právneho názoru ako smerodajného pre toto konanie. Aj keď žalovaný akceptoval závet otca, neznamená to, že v prípadnom ďalšom dedičskom konaní nemôže získať vlastníctvo k nehnuteľnostiam, nakoľko nešlo o vydedenie. Okrem toho v dedičskej dohode sa dedičia dohodli, že vo vzťahu k závetu dôjde mimodedičskému dorovnaniu, ku ktorému dodnes nedošlo. Otec žalovaného urobil závet, ale nevykonal žiadny úkon súvisiaci s predmetnou nájomnou zmluvou, čo znamená, že akceptoval jej dojednania. Žalovaný namieta tvrdenie naliehavého právneho záujmu na určení zániku nájomnej zmluvy z dôvodu, že táto žaloba nerieši sporné vzťahy medzi stranami sporu. Vlastník môže s predmetom zmluvy disponovať s tým, že musí akceptovať dojednanie predkupného práva nehnuteľností. Otázku týkajúcu sa odplaty za užívanie nehnuteľností žalobca rieši v inom konaní.
12. Svedkyňa H. F. - manželka žalobcu a sestra žalovaného uviedla, že aby brat nemusel platiť prenájom, ich rodičia s ním spísali zmluvu ( aby dostal stavebné povolenie a úver) s tým, že si postaví na ich dome nadstavbu. V roku 1998 sa tam brat nasťahoval a vtedy začali konflikty medzi bratom a rodičmi. Vyústilo to do toho, že mama jej povedala, že s otcom spíšu závet v jej prospech.
13. Svedok R.. C. Q. (rodinný priateľ) uviedol, že v období 90. rokov si žalovaný riešil bytovú otázku. Býval u rodičov, jeho sestra mala vyriešenú bytovú otázku. S jeho rodičmi sa stretli niekoľkokrát, navrhol im rôzne riešenie, kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, nájomnú zmluvu. Po nejakej dobe sa rodičia žalovaného rozhodli pre nájomnú zmluvu z dôvodu, že si chcú ponechať vlastníctvo k nehnuteľnostiam a po ich smrti, aby sa obe deti navzájom vysporiadali. Vypracoval predmetnú zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania, bol to prejav ich vôle ako ju vyjadrili a všetci podpísali. Obsahom zmluvy bolo, že rodičia žalovanému nechali ako nájomcovi užívať pozemok a nehnuteľnosť a na základe toho sa realizovala nadstavba samostatnej bytovej jednotky na RD súp. č. 1006. Žalovaný teda vstúpil do zmluvného vzťahu s rodičmi, bola to bezodplatná zmluva. Žalovaný potreboval mať vzťah k pozemkom. Po dobudovaní bytovej jednotky užíval žalovaný s rodičmi nehnuteľnosť a pozemky spoločne. Staral sa o nehnuteľnosť, mali tam chov drobných zvierat. Účel nájmu bolo vybudovanie samostatnej bytovej jednotky a užívanie pozemkov predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko bolo treba vstupovať aj na pozemok, ku ktorému nemal žalovaný právny vzťah len prostredníctvom nájomnej zmluvy. Čo sa týka garáže s otáznikom, hovorilo sa o tom, že žalovaný dobuduje za jestvujúcu garáž prístavbu, ktorú by spojil s touto jestvujúcou garážou a ktorá v budúcnosti mala slúžiť buď na parkovanie vozidla alebo ako dielňa. Doba 99 rokov vychádzala z toho, že bežne v praxi sa na túto dobu zriaďovalo právo osobného užívania pozemku, ktorý inštitút bol potom zrušený a nahradený vlastníctvom. Určením tejto doby bolo zachované vlastníctvo rodičov žalovaného k rodinnému domu a záhrade, ale dávalo aj určitú právnu istotu žalovanému, kým sa nevysporiadajú vlastnícke vzťahy, napr. dedením po rodičoch. Preto sa nedala kratšia doba ako napr. ukončením nadstavby. Počas tejto doby mohli rodičia vysporiadať vlastníctvo žalovaného aj iným spôsobom, kúpou alebo darom. Účastníci zmluvy sa dohodli, že žalovaný nemusí platiť nájomné z dôvodu, že boli v priamom príbuzenskom vzťahu rodičia - syn, keď žalovaný im pomáhal, staral sa o nehnuteľnosť svoju aj ich. Zabezpečoval technický servis okolo nehnuteľnosti. Keďže otec žalovaného zomrel, v súčasnosti sa stará o matku, ktorá tam býva.
14. Svedkyňa Y. N. uviedla, že žalovaný je jej syn a žalobca zať. Jeho manželka je jej dcéra. V roku 1996 ich syn poprosil, či by si mohol na ich rodinnom dome urobiť nadstavbu. Mala vtedy 58 rokov, manžel 65, tak sa aj potešili, že bude mať kto pomáhať v záhrade. Takže C. Q. vypracoval zmluvu podľa ich požiadaviek. Do zmluvy dali dobu 99 rokov preto, aby si zachovali s manželom aj vlastníctvo a aby aj synovi pomohli. Dcéra s nimi nebýva 33 rokov a nikdy im nič nepomohli so zaťom, hoci bývajú na druhej ulici.
15. Podľa § 137 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku platného a účinného od 01.07.2016 (lej len CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o - podľa písm. c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, podľa písm. d) - určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
16. V tomto prípade žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení - že zmluva o nájme nehnuteľností zo dňa 30.10.1996, uzatvorená medzi R. N. a Y. N. ako prenajímateľmi a U. N. ako nájomcom, predmetom, ktorej sú pozemky parc. č. 654/176, záhrady vo výmere 329 m2, parcely registra " C", parc. č. 654/244, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 403 m2, parcela registra " C" a rodinný dom č. súp. 1006, postavený na pozemku parc. č. 654/244 je zmluvou nepomenovanou, uzatvorenou podľa § 51 Občianskeho zákonníka a zanikla naplnením účelu - vybudovaním nadstavby rodinného domu odôvodňovali tým, že bez rozhodnutia súdu v predmetnej veci je žalobca v právnej neistote ohľadne existencie nájomnej zmluvy a zároveň nie je možný výmaz poznámky v časti " iné údaje z listu vlastníctva č. XX a č. XXXX, k. ú. Farná.
17. V zmysle citovaného § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Všeobecne určovacia žaloba má preventívny charakter a žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. V prípade žalobcu súd má za to , že žalobcom zdôvodňovaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný. Predmetnou zmluvou bol medzi stranami sporu ( predtým medzi žalovaným a právnou predchodkyňou žalobcu) založený právny vzťah, keď žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov parc. č. 654/176, záhrady vo výmere 329 m2, parcely registra " C", parc. č. 654/244, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 403 m2, parcela registra " C" a podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/2 rodinného domu súp. č. 1006, postavenom na pozemku parc. č. 654/244 a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k rodinnému domu, pričom jeho vlastníctvo k nadstavbe rodinného domu doposiaľ nie je zapísané v katastri. Medzi stranami sporu prebieha niekoľko súdnych sporov týkajúcich sa nezhôd v užívaní spoločných nehnuteľností, rieši sa tiež otázka veľkosti spoluvlastníckych podielov na stavbách, nakoľko žalobca bráni žalovanému v zápise nadstavby do vlastníctva žalovaného. Nie je sporné vlastníctvo nadstavby, ale žalovaný má podiel aj na rodinnom dome, na ktorom vybudoval nadstavbu a sporné je aj vlastníctvo ostatných stavieb vybudovaných na predmetnom pozemku. Za tejto situácie žalobcom požadované určenie nie je spôsobilé vyriešiť právne vzťahy medzi stranami sporu. Taktiež výmaz poznámky z listu vlastníctva nepreukazuje naliehavý právny záujem na určení zániku nájomnej zmluvy. Pokiaľ by sa posudzovala žaloba v zmysle § 137 písm. d) CSP ako žaloba o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu, aj v tomto prípade by bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť, nakoľko existencia nájomnej zmluvy (v tomto prípade konštatovanie jej zániku splnením) je určením existencie právnej skutočnosti, pričom nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa takúto žalobu iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu, čo v tomto prípade nie je splnené.
18. V tomto prípade súd konštatuje ( z dôvodov uvedených v bode 17. odôvodnenia tohto rozsudku), že naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení nie je daný a preto súd žalobu zamietol.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcom. Podľa § 262 ods. 2 CSP
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.