Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Cb/76/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v spore žalobcu: SIRS - Development, a.s., so sídlom Framborská 12, 010 01 Žilina, IČO: 36 751 804 zastúpený JUDr. Michalom Krnáčom, advokátom, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 37 904 779, proti žalovanému: TECPAN s.r.o., so sídlom Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 243 490, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, o zaplatenie 3.027,84 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Písomnou žalobou doručenou súdu 16.03.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3.027,84 € s úrokom z omeškania 8,05 % ročne z tejto sumy od 29.05.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 € a trovy konania. Ako žalovaného žalobca označil obchodnú spoločnosť Slovenská autobusová doprava, s.r.o., so sídlom Žitná 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 007 323 (ďalej aj len „pôvodný žalovaný“). V priebehu konania mal súd zistené, že ku dňu 15.07.2017 došlo k výmazu pôvodného žalovaného z obchodného registra z dôvodu jeho zániku zlúčením s obchodnou spoločnosťou OMEGA-ENERGO Sk, s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 47 067 969 (výpis z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 3519/L č.l. 94 spisu). Dňom 16.11.2017 došlo k dobrovoľnému výmazu z obchodného registra obchodnej spoločnosti OMEGA-ENERGO Sk, s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 47 067 969 v dôsledku jej zániku zlúčením s obchodnou spoločnosťou TECPAN, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 243 490 (výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1, oddiel Sro, vložka č. 88110/ B č.l. 96 spisu).Vzhľadom na uvedené, súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 30.01.2018 v súlade s ust. § 64 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalovaného, obchodnou spoločnosťou TECPAN, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 243 490. V súlade s ust. § 65 ods. 1 právny nástupca žalovaného prijal stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu, t.j. pôvodného žalovaného. Plnomocenstvo udelené pôvodným žalovaným právnemu zástupcovi Advokátskej kancelárii JUDr. Milan Chovanec, s.r.o. zánikom pôvodného žalovaného nezaniklo (§ 33b ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka). V ďalších častiach odôvodnenia tohto rozsudku pôvodný žalovaný a jeho právny nástupca budú označovaní spoločným pojmom žalovaný.

2. Na odôvodnenie uplatneného nároku žalobca uviedol, že je vlastníkom nehnuteľnosti autobusového nástupišťa - stanovíšť autobusov, ktoré sa nachádzajú na parcelách CKN č. XXXX/X a XXXX/XX zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území S. (ďalej aj len „autobusová stanica“) a poskytuje objednávateľom služby spočívajúce v umožnení pristavenia autobusov na prvom stanovišti prvého stupňa, ktoré je vyhradené pre tzv. príležitostnú dopravu, prostredníctvom ktorých bude objednávateľ zabezpečovať prepravu svojich klientov po dobu, ktorá je potrebná, resp. postačujúca pre nastúpenie a vystúpenie klientov objednávateľa. Podľa cenníka žalobcu za poskytnuté služby platného od 15.12.2013 a cenníka za poskytnuté služby platného od 01.07.2014 žalobca účtuje za poskytnuté služby na autobusovej stanici S. za položku „spoj v diaľkovej, medzinárodnej pravidelnej doprave, osobitnej pravidelnej doprave, príležitostnej doprave“ 1,66 € bez DPH. Žalovaný ako dopravca v oblasti osobnej pravidelnej a nepravidelnej autobusovej dopravy využíval priestory autobusovej stanice žalobcu na prepravu cestujúcich bez poskytovania odplaty za túto službu žalobcovi v mesiacoch máj 2014 až marec 2015 linkou K3, K5 a S4. Žalobca listom z 18.02.2015 upozornil žalovaného na protiprávne využívanie priestorov autobusovej stanice žalobcu a vyzval ho, aby sa protiprávneho konania zdržal. Žalovaný reagoval listom z 23.03.2015, v ktorom žalobcovi oznámil, že od 23.03.2015 nebude žiaden z jeho autobusov pristavovať v areáli autobusovej stanice v S.. Týmto žalovaný uznal využívanie priestorov autobusovej stanice žalobcu. Dňa 22.05.2015 zaslal žalobca žalovanému výzvu na zaplatenie sumy 3.027,84 € predstavujúcej odplatu za služby vyčíslené v rozsahu uvedenom v priloženej tabuľke z dôvodu, že žalovaný využíva služby bez poskytnutia odplaty žalobcovi. Žalobca stanovil žalovanému lehotu na zaplatenie tri dni od doručenia výzvy. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil, od 29.05.2015 sa dostal do omeškania. Žalobca poukázal na ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a v časti III. žaloby špecifikoval vyčíslenie sumy 3.027,84 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi za uvedenú využívanú službu. Zároveň k žalobe priložil tabuľku, ktorá obsahuje celkový počet spojov počas pracovných dní za jednotlivé mesiace využívania služby žalovaným. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na príslušenstvom pohľadávky titulom zákonného úroku z omeškania odo dňa 29.05.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 €.

3. V prílohe žaloby žalobca predložil listinné dôkazné prostriedky, a to čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie S. vyhotovený 29.02.2016 (č.l. 12 spisu), výzvu na odstránenie protiprávneho konania adresovanú pôvodnému žalovanému žalobcom 18.02.2015 (č.l. 13 spisu) spolu s dokladom o doručení č.l. 15 spisu, reakciu pôvodného žalovaného z 23.03.2015 na výzvu žalobcu (č.l. 16 spisu), výzvu na zaplatenie odplaty adresovanú žalobcom pôvodnému žalovanému 21.05.2015 (č.l. 17 spisu) spolu s dokladom o doručení 25.05.2015 č.l. 19 spisu, cenník za poskytnuté služby platný od 15.12.2013 (č.l. 20 spisu), cenník za poskytnuté služby platný od 01.07.2014 (č.l. 22 spisu), tabuľku s vyjadrením počtu spojov AS Z. 05-2014 až 03-2015 (č.l. 24 až 26 spisu).

4. Súd vo veci vydal dňa 10.05.2016 platobný rozkaz č.k. 38Cb/76/2016-31. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej písomným podaním doručeným súdu 25.05.2016. V podanom odpore žalovaný označil uplatnený nárok za nedôvodný, ktorý žalobcovi nikdy nevznikol a žalovaný nie je povinný zaplatiť ním účtované služby, ktoré od žalobcu nikdy neodobral. Pokiaľ žalobca nárok na zaplatenie sumy 3.027,84 € odôvodňuje tým, že mu žalovaný neuhradil poplatok za dodané služby, tak žalobca k žalobe nepredložil faktúru ani iný daňový doklad, ktorým by svoj nárok preukazoval. Je tak nesporné, že žalobca si nesplnil daňovú povinnosť (odvod DPH) súvisiacu s touto fiktívnou pohľadávkou voči žalovanému. Žalovaný vyhlásil, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie S. ako pozemky CKN parc. č. XXXX/X a XXXX/XX. na pristavovanie jeho motorových vozidiel nevyužíval. Rovnako žalovanému nie je zrejmé, na základe čoho žalobca dospel k počtu spojov. Pokiaľ žalobca poukazuje na vyjadrenie žalovaného z 23.03.2015, tak toto sa nevzťahuje na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie S. a uvedená skutočnosť z tohto vyjadrenia ani nevyplýva. Vyjadrenie z 23.03.2015 sa vzťahuje na iné nehnuteľnosti súvisiace s autobusovou a vlakovou stanicou v S., ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcu, ale vo vlastníctve, resp. správe Y.. Nehnuteľnosti, ktoré žalovaný využíva a využíval aj v roku 2014 a 2015, žalovaný vyznačil na priložených snímkach z mapy č. 1 a 2 žltou farbou, pričom sa jedná o pozemky CKN parc. č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu vyznačil žalovaný zelenou farbou. Autobusové státia vyznačené žltou farbou sú súčasťou areálu autobusovej a železničnej stanice, nie sú však vo vlastníctve žalobcu. Len na týchto miestach - zastávkach vozidlá žalovaného pristavujú. S poukazom na uvedené žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. V prílohe odporu proti platobnému rozkazu priložil žalovaný snímky z katastrálnej mapy (č.l. 36 a 37 spisu) s vyznačenými skutočnosťami žltou a zelenou farbou, tak ako vyplývajú z obsahu podaného odporu.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení zo 04.07.2016 k odporu žalovaného zotrval na podanej žalobe. Poukázal na to, že písomnou žalobou si uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu neoprávneného užívania nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný využíval pre svoje podnikateľské aktivity nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bez právneho titulu a za toto užívanie neposkytol žalobcovi žiadne protiplnenie, čím dochádza na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky k inštitútu bezdôvodného obohatenia. Za bezpredmetné považoval tvrdenia žalovaného, že žalobca nepreukázal nárok na zaplatenie žalovanej sumy žiadnym daňovým dokladom, a to z dôvodu nemožnosti vystaviť faktúru za poskytnuté služby, pokiaľ neexistuje zmluvný vzťah, na základe ktorého by služby mali byť poskytované. Za nepravdivé označil tvrdenia žalovaného, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v dotknutom období nevyužíval. Za zavádzajúcu považoval interpretáciu žalovaného vo vzťahu k jeho vyjadreniu z 23.03.2015. Poukázal na to, že výzva žalobcu z 18.02.2015 presne vymedzovala nehnuteľnosti, ktorých sa neoprávnené využívanie zo strany žalovaného týkalo. Žalovaný v odpovedi na výzvu z 23.03.2015 nenamietal, že by sa tohto konania v skutočnosti nemal dopúšťať, nakoľko nevyužíva nehnuteľnosti, ktoré by boli vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ žalovaný nevyužíval nehnuteľnosti žalobcu na pristavovanie svojich motorových vozidiel, touto skutočnosťou mal a mohol argumentovať už v odpovedi na výzvu žalobcu z 23.03.2015. S poukazom na uvedené zotrval na podanej žalobe.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 09.09.2016 uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu, že nemôže vystaviť faktúru z dôvodu, že nemá zmluvný vzťah so žalovaným, nakoľko v prípade uplatnenia nároku na zaplatenie akejkoľvek pohľadávky je povinný žalobca túto skutočnosť preniesť do svojho účtovníctva a splniť si daňovú povinnosť. Zotrval na tom, že jeho vyjadrenie z 23.03.2015 sa nevzťahuje na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX. pre katastrálne územie S. a táto skutočnosť z tohto vyjadrenia ani nevyplýva. Vyjadrenie žalovaného z 23.03.2015 sa vzťahuje na iné nehnuteľnosti súvisiace s autobusovou a vlakovou stanicou v S., ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcu.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení zo 17.10.2016 zotrval na tom, že žalovaný využíval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, a to pozemky CKN parc. č. XXXX/X a XXXX/XX zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie S.. Na preukázanie uvedených tvrdení poukázal na výzvu žalobcu z 18.02.2015, ktorou žiadal žalovaného odstrániť protiprávne konanie, na čo žalovaný oznámil, že od 23.03.2015 nebude žiaden z jeho autobusov pristavovať v areáli autobusovej stanice v S.. Vo výzve na odstránenie protiprávneho konania žalobca výslovne uvádzal dotknuté nehnuteľnosti a z vyjadrenia žalovaného nijak nevyplýva, že by sa vyjadroval k iným nehnuteľnostiam, ktoré súvisia s autobusovou a vlakovou stanicou. Žalobca disponuje fotografiami, ktoré preukazujú, že žalovaný pristavoval autobusy na autobusovom nástupišti v Čadci na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu. Počet spojov bol vypočítaný na základe oficiálne uverejnených cestovných poriadkov spoločnosti Kia Motors Slovakia na dopravu zamestnancov zverejnených na internetovej stránke www.kia.sk. Žalovaný vykonával linky K3, K5 a S4 a ako zmluvný dopravca je povinný cestovné poriadky dodržiavať.

9. V prílohe písomného vyjadrenia zo 17.10.2016 žalobca predložil snímku z katastrálnej mapy (č.l. 56 spisu), na ktorej žltou zvýraznil autobusové nástupište žalobcu a oranžovou farbou autobusy žalovaného a tabuľky týkajúce sa počtu spojov liniek K3, K5 a S4 vo vymedzených mesiacoch rokov 2014 a 2015 (č.l. 57 a 58 spisu), opätovne list pôvodného žalovaného z 23.03.2015 označený ako Vec: odstránenie protiprávneho konania (č.l. 59 spisu), cestovný poriadok autobusových spojov pre 12-hodinové pracovné zmeny (č.l. 60 a nasledujúce spisu) a fotografie (č.l. 78 až 83 spisu).

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 21.12.2016 uviedol, že pokiaľ sa na výzvu žalobcu vyjadril, že od 23.03.2015 nebude žiaden autobus pristavovať v areáli autobusovej stanice v S., mal na mysli, že miesto, kde autobusy zastavujú, patrí do vlastníctva žalobcu. Následným šetrením sa zistilo, že miesto, kde autobusy žalovaného zastavovali a stále zastavujú, je vo vlastníctve Mesta S.. Tvrdenie žalobcu, že nemôže vystaviť faktúru, nemá oporu v zákone a je porušením daňových a účtovných

predpisov. Z doterajších tvrdení žalobcu je nesporné, že faktúru nevystavil a z plnenia, ktorého sa domáha, neodviedol daň z príjmu ani daň z pridanej hodnoty. Zároveň žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky uplatneného nároku, kedy ním vykonaný výpočet bezdôvodného obohatenia je paušalizovaním cestovného poriadku, ktorý nebol aktuálny v čase, za ktorých žalobca bezdôvodné obohatenie vyčíslil. Fotografie predložené žalobcom sú bližšie neurčené a ich dôkazný význam nie je žalovanému zrejmý.

11. Na pojednávaní konanom dňa 30.01.2018 právni zástupcovia strán zotrvali na skutkovej a právnej argumentácii obsiahnutej v ich písomných podaniach.

12. Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkového vzťahu a predmet ich záväzkov súd vyhodnotil právny vzťah medzi stranami sporu ako obchodnoprávny podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. (ďalej len ), podľa ktorého táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

14. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa ustanovenia § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

16. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

17. Predmetom konania v prejednávanej veci bol žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia celkom v sume 3.027,84 € s príslušenstvom, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu tým, že bez právneho dôvodu využíval na autobusovom nástupišti v S. časť pozemkov CKN parc. č. XXXX/X a XXXX/XX zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie S. vo výlučnom vlastníctve žalobcu na pristavenie autobusov liniek K3, K5 a S4 v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti pôvodného žalovaného pri autobusovej preprave osôb. Uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa týkal obdobia mája 2014 až marca 2015, kedy pri stanovení rozsahu a výšky bezdôvodného obohatenia žalobca vychádzal z verejne dostupných cestovných poriadkov spoločnosti V. na dopravu zamestnancov zverejnených na internetovej stránke O., kedy žalovaný mal vykonávať autobusovú prepravu osôb linkami K3, K5 a S4, pri zohľadnení cenníkov žalobcu platných od 15.12.2013 a 01.07.2014 stanovujúcich cenu za poskytnuté služby na autobusovej stanici S. pre spoj v diaľkovej medzinárodnej pravidelnej doprave, osobitnej pravidelnej doprave a príležitostnej doprave v sadzbe 1,66 € bez DPH. Žalovaný žalobcom uplatnený nárok popieral, pričom uvádzal, že označené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu na pristavovanie motorových vozidiel nevyužíval, kedy za účelom pristavovania motorových vozidiel využíval iné nehnuteľnosti na autobusovej stanici v Čadci, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcu.

18. Žalobca v konaní uvádzal, že žalovaný ako dopravca využíval za účelom pristavenia autobusu na dobu potrebnú na nastúpenie, resp. vystúpenie prepravovaných osôb nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, a to pozemky CKN parc. č. XXXX/X a XXXX/XX zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie S.. Konkrétne priestor, ktorý mal byť využívaný pôvodným žalovaným na pristavovanie jeho autobusov vyznačil na snímke z katastrálnej na č.l. 56 spisu oranžovou farbou. Žalovaný v priebehu konania zotrvával na tom, že v dotknutom období využíval nehnuteľnosti ním vyznačené na totožnej snímke z

katastrálnej mapy na č.l. 36 spisu žltou farbou, pričom uvádzal, že ide o pozemky CKN parc. č. XXXX/ X, XXXX/XX a XXXX/XX, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcu.

19. Žalobca ako dôkaz preukazujúci ním uplatnený nárok opakovane zdôrazňoval vyjadrenie pôvodného žalovaného z 23.03.2015 v rámci presporovej komunikácie medzi stranami, v obsahu ktorého mal podľa interpretácie žalobcu pôvodný žalovaný uznať využívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu s prísľubom, že tento protiprávny stav odstráni. Žalovaný v priebehu konania popieral, že by sa jeho vyjadrenie z 23.03.2015 týkalo nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, ktoré boli označené v žalobe, pričom toto vyjadrenie sa malo vzťahovať na iné nehnuteľnosti súvisiace s autobusovou a vlakovou stanicou v S., ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcu, ale v správe Mesta S.. Z výzvy žalobcu na odstránenie protiprávneho konania z 18.02.2015 (č.l. 13 spisu) vyplýva poukaz žalobcu na vlastníctvo nehnuteľností na autobusovom nástupišti - stanovíšť autobusov, ktoré sa nachádzajú na CKN parc. č. XXXX/X a XXXX/XX zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie S., v nadväznosti na čo následne žalobca vyzýval pôvodného žalovaného na zdržanie sa protiprávneho konania, ktoré spočíva v neoprávnenom pristavovaní autobusov na autobusovej stanici žalobcu. Na uvedené reagoval žalovaný listom z 23.03.2015 (č.l. 16 spisu), v ktorom oznámil žalobcovi, že od 23.03.2015 nebude žiaden z jeho autobusov pristavovať v areáli autobusovej stanice v S.. Obsah uvedenej reakcie z 23.03.2015 následne v priebehu konania žalovaný interpretoval tak, že z jeho obsahu nevyplýva, že by sa týkalo dotknutých nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, resp. že sa domnieval, že miesto, kde autobusy zastavujú, patrí do vlastníctva žalobcu, avšak následným šetrením sa zistilo, že miesto, kde autobusy žalovaného zastavovali a naďalej zastavujú, je vo vlastníctve Mesta S..

20. Pokiaľ by aj vyššie uvedená interpretácia pôvodného žalovaného vo vzťahu k obsahu jeho listu z 23.03.2015 v priebehu tohto konania bola účelová, tak je nevyhnutné konštatovať, že ani list pôvodného žalovaného z 23.03.2015 označený ako „Vec: odstránenie protiprávneho konania“ nepreukazuje rozsah využívania dotknutých nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu pôvodným žalovaným v zmysle špecifikácie v podanej žalobe, teda počet spojov v jednotlivých pracovných dňoch v dotknutom období, tak ako vyplýva z podanej žaloby a tabuliek predložených žalobcom. Ako dôkaz o skutočnom využívaní nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu v rozsahu tvrdenom v žalobe pôvodným žalovaným nemôže slúžiť ani samotný cestovný poriadok autobusových spojov pre 12-hodinové pracovné zmeny (č.l. 60 a nasledujúce spisu). Na základe vykonaného dokazovania, vzhľadom na rozpory v skutkových tvrdeniach strán a nejednoznačné dôkazy, ktorými žalobca preukazoval ním uplatnený nárok, dospel súd k záveru, že žalobca nepochybným spôsobom nepreukázal, že by pôvodný žalovaný skutočne využíval označené nehnuteľnosti v jeho vlastníctve takým spôsobom a v takom rozsahu, ako tvrdil žalobca pri skutkovom vymedzení ním uplatneného nároku. Právny základ a výšku uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôžu preukázať ani žalobcom predložené fotografie na č.l. 78 až 83 spisu, nakoľko samy o sebe nemajú výpovednú hodnotu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam uplatneného nároku a teda nepreukazujú reálne využívanie konkrétnych nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu pôvodným žalovaným v rozsahu tvrdenom v podanej žalobe. Z uvedeného dôvodu súd zamietol aj dôkazné návrhy žalobcu na výsluch svedka, ktorý predmetné fotografie zhotovil, resp. na predloženie fotoaparátu, ktorým boli zhotovované fotografie predložené do spisu za účelom posúdenia, kedy boli tieto fotografie zhotovené, nakoľko takto označené dôkazy neboli spôsobilé preukázať žalobcom uplatnený nárok. Rovnako, reálne využívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu na výkon podnikateľskej činnosti žalovaným v rozsahu ako vyplýval z podanej žaloby, nebol spôsobilý preukázať ani dôkazný návrh žalobcu na zabezpečenie zmluvy medzi spoločnosťou Kia Motors Slovakia a právnym predchodcom žalovaného o poskytovaní služieb dopravy pre zamestnancov spoločnosti Kia.

21. Súd tak dospel k záveru, že žalobca predloženými dôkaznými prostriedkami nepreukázal právny základ ani rozsah ním uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, kedy vykonaným dokazovaním nebolo bezpochyby preukázané, že by v dotknutom období máj 2014 až marec 2015 žalovaný bez právneho dôvodu využíval nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, a to pozemky CKN parc. č. XXXX/X a XXXX/XX zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie S. v rozsahu tvrdenom žalobcom v podanej žalobe. Rovnako je potrebné uviesť, že výšku uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca odôvodňoval povinnosťou žalovaného za využívanie predmetnej služby uhradiť žalobcovi cenu vyplývajúcu z cenníka žalobcu. V prípade uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v dôsledku plnenia prijatého bez právneho dôvodu sa však výška bezdôvodného obohatenia odvodzuje od ceny obvyklej za obdobné plnenie v danom mieste a čase v porovnateľných podmienkach, ktoré relevantné skutkové tvrdenia vo vzťahu k výške ním uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia žalobca v priebehu konania vôbec neuviedol. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň súd nepovažoval za potrebné vykonávať na návrh žalovaného dôkazy súvisiace s evidovaním pohľadávky žalobcu voči žalovanému uplatnenej v tomto konaní v účtovníctve žalobcu, nakoľko išlo by iba o podporné dôkazy vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, avšak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká v prípade naplnenia dispozície právnej normy ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či subjekt oprávnený na vydanie bezdôvodného obohatenia takúto pohľadávku eviduje vo svojom účtovníctve alebo nie.

22. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).