Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-374-2017.pdf
PDF · 88.3 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/374/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobkyne: W. M., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX, Z., zastúpená Mgr. Zuzanou Karkóovou, advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom U. U. XX, XXX XX C., proti žalovaným: 1/ J. S., nar. XX.XX.XXXX, W. XXXX, Z., 2/ E. S. rod. W., nar. XX.XX.XXXX, W. XXXX, Z., obaja zastúpení Mgr. Ladislavom Švaňom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom W. J. XX, XXX XX C., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v konaní o odvolaní žalovaných v rade 1/,2/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 10C/171/2015-116 zo dňa 07. apríla 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom (vo výroku I.) určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckych podielov vo výške 1/2-ice k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. Z. a vytvoreným geometrickým plánom, vyhotoveného GEO REAL Ing. L. W., overeného a registrovaného Okresným úradom Čadca pod č. 1012/2012 ako pozemky, KN 9385 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 704 m2, KN 9383 - záhrady o výmere 385 m2, KN 9384 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2 (v ďalšom texte už len sporné pozemky). Výrokom II. uložil žalovaným povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že sporné pozemky sú vedené v pozemno-knižnej vložke 1281 k. ú. N., ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. 11/2011 vyhotoveným GEO REAL Ing. L. W. (v ďalšom texte už len GP č. 11/2011). Ďalej v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v konaní mal jednoznačne preukázané, že sporné pozemky vytvorené vyššie označeným GP č. 11/2011 sú z časti totožné s parcelami č. 25377, 25378/1, č. 25379/1 a č. 25379/2, ktoré sú zapísané v pozemno-knižnej vložke č. 1281. Tiež mal preukázané, že medzi právnymi predchodcami účastníkov ako pôvodnými spoluvlastníkmi zapísanými v pozemkovej knihe došlo ešte pred rokom 1950 k rozdeleniu časti tejto parcele medzi podielových spoluvlastníkov a tieto sa vo vydelenom stave užívali. Jedným z výsledkov tejto deľby bola výlučná, dobromyseľná a nikým nerušená držba sporných pozemkov žalobkyňou, čo mal súd preukázané výsluchom žalobkyne, svedkov a ohliadkou miesta samého. Pokiaľ žalovaní v rade 1/,2/ v konaní tvrdili, že sporné pozemky sa užívali spoločne, toto ich tvrdenie neobstojí, nakoľko svedkovia potvrdili, že žalobkyňa takto vydelené a oplotené pozemky užívala dlhodobo na základe dohody s pôvodnou spoluvlastníčkou W. X., právnou predchodkyňou žalovanej v rade 2/. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k sporným pozemkom titulom vydržania podľa ust. § 115
- § 118 v spojení s ust. § 145 Stredného občianskeho zákonníka, a to uplynutím 10-ročnej vydržacej doby a neprerušenej oprávnenej držby počítanej v zmysle ust. § 566 Stredného občianskeho zákonníka odo dňa jeho účinnosti, t.j. od 01.01.1951 bez ohľadu na to, že táto právna skutočnosť nebola deklarovaná rozhodnutím súdu. V závere odôvodnenia rozsudku uviedol, že o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal, nakoľko žalobkyňa si trovy konania voči žalovaným neuplatnila a tiež vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa.
2. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní v rade 1/,2/, ktorí ho navrhli zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietali nesprávne skutkové zistenia a zároveň právne posúdenie veci vo vzťahu k prijatému záveru okresného súdu, že medzi právnymi predchodcami strán sporu - W. X. a Q. V. ako pôvodnými spoluvlastníkmi zapísanými v pozemkovej knihe došlo ešte pred rokom 1950 k reálnej deľbe pozemkov pôvodne vedených v PK vložke č. 1281 ako PK parcely č. 25377, 25378/1, 25379/1 a 25379/2. Vytýkal okresnému súdu, že okresný súd dospel k záveru o reálnej deľbe bez toho, aby táto skutočnosť vyplývala z vykonaného dokazovania. Okresný súd svoj záver o reálnej deľbe neoprel o žiaden z vykonaných dôkazov. Odvolatelia v tomto smere poukázali na skutočnosť, že svedkovia O. W., Ing. Q. W. a dr. F. Z. sa vyjadrovali na ohliadke miesta samého iba k užívaniu pozemkov, o reálnej deľbe sa vôbec nevyjadrovali s výnimkou svedkyne L. Z., dcéry žalobkyne, ktorá tvrdila, že medzi Q. V. a jeho sestrou X. X. došlo k ústnej deľbe pozemkov v roku 1948, pričom označená svedkyňa sa narodila až v roku 1953. V jej prípade teda sa jedná o nedôveryhodnú a sprostredkovanú svedeckú výpoveď. Závery okresného súdu o tom, že medzi Q. V. a W. X. došlo pred rokom 1950 k reálnej deľbe pozemkov nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, naopak sú v priamom rozpore s tvrdeniami žalobkyne, svedkov, ako i v rozpore s listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť súdneho spisu. Sama žalobkyňa v žalobe netvrdila, že k reálnej deľbe pozemkov došlo medzi Q. V. a W. X., ale medzi Q. V. a X. X. - matkou W. X.. Podľa výpisu z PK vložky č. 1281 k reálnemu rozdeleniu pozemkov zapísaných v tejto vložke došlo už v roku 1940 v čase, kedy tieto pozemky boli v spoluvlastníctve W. V., rod. Q. - podiel 2/4 Q. V. - podiel 1/4 a X. X., rod. V. - podiel 1/4. Odhliadnuc od uvedeného ani z výpisu z PK vložky č. 1281 nie je zrejmé, akým spôsobom malo v roku 1940 dôjsť k rozdeleniu pozemkov medzi W. V., rod. Q., Q. V. a X. X., či sporné pozemky boli v uvedenom období už reálne vydelené a kým užívané. Žalobkyňa v konaní tiež nepreukázala, či, kedy a akým spôsobom malo dôjsť k reálnej deľbe a k reálnemu vyčleneniu sporných pozemkov do výlučného užívania a vlastníctva Q. V. ako právneho predchodcu žalobkyne, a či došlo k dohode nielen čo do užívania, ale aj čo do vlastníckeho práva. Nesprávnym a ničím nepreukázaný je aj záver okresného súdu o preukázaní výlučnej, dobromyseľnej a nikým nerušenej držbe PK parciel v hraniciach identifikovaných dnešnými spornými pozemkami, žalobkyňou. Okresný súd sa tak isto žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením žalobkyne predneseným na ohliadke konanej dňa 26.04.2016, že sa domáha určenia vlastníckeho práva len vo vzťahu k nehnuteľnostiam tak ako sú oplotené, ktorý stav oplotenia nekorešponduje s GP 11/2011. Rovnako okresný súd sa nevysporiadal s výpoveďou svedka Q. W. na pojednávaní konanom dňa 07.04.2017, ktorý uviedol, že žalobkyňa neužívala celý pozemkom KN-C 9383. Nakoniec sa nevysporiadal ani s námietkou žalovaných vznesenou na pojednávaní dňa 07.04.2017, ktorou namietali, že GP 11/2011 je v rozpore s reálnym stavom podľa LV XXXX, LV XXXXX a LV XXXXX, nakoľko výmery pozemkov, z ktorých boli vytvorené vyššie označeným GP sporné pozemky, sú odlišné od výmer, z ktorých vyhotoviteľ geometrického plánu vychádzal. Odvolatelia poukázali i na rozpornosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď okresný súd na jednej strane uvádza, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k sporným pozemkom vydržaním ku dňu 01.01.1961, na strane druhej označuje žalobkyňu ako oprávnenú držiteľku od roku 1975. Žalobkyňa nemohla byť dobromyseľnou držiteľkou sporných pozemkov, keďže podľa dedičského rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva Čadca D115/75 zo dňa 08.04.1975 zdedila po svojom otcovi Q. V. iba spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ice na sporných pozemkoch. Okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu na určení požadovanom žalobkyňou, nakoľko podľa LV XXXXX žalobkyňa nie je spoluvlastníčkou E-KN 25379/2, z ktorej bol vytvorený nový pozemok C-KN 9384. Výlučnou vlastníčkou tohto pozemku je žalovaná v rade 2/. V závere odvolania poukázali na to, že výrok II. napadnutého rozsudku je v priamom rozpore s odôvodnením, podľa ktorého okresný súd pri aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku (v ďalšom texte už len CSP) nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania.
3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaných písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote (§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 364, § 365 CSP), vychádzajúc z viazanosti rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné. Skutkové závery okresného súdu (bod XII. odôvodnenia rozsudku), podľa ktorých ešte pred rokom 1950 malo dôjsť k reálnej deľbe PK parciel č. 25377, 25378/1, 25379/1 a 25379/2, nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní, naviac tieto závery sú všeobecné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Okresný súd v bode XII. odôvodnenia rozsudku napr. bližšie neuvádza, k rozdeleniu ktorej časti a ktorej PK parcele malo dôjsť a tiež neuvádza konkrétne mená podielových spoluvlastníkov. Okresný súd v ods. 2 označeného bodu XII. len všeobecne uvádza, že svedkovia potvrdili, že žalobkyňa reálne vydelené a oplotené pozemky užíva dlhodobo, no zároveň neuvádza menovite svedkov, ktorí tieto skutočnosti mali potvrdiť a bližšie neoznačuje ani dohodu (jej formu a čas uzavretia), ktorú mala uzavrieť žalobkyňa s pôvodnou spoluvlastníčkou W. X.. Ani v bode XV. odôvodnenia rozsudku okresný súd neuvádza mená konkrétnych svedkov vypočutých na ohliadke, ktorí mali potvrdiť nerušenú držbu sporných pozemkov žalobkyňou. Okresný súd v bode XVII. len všeobecne konštatuje, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti titulom vydržania, pričom túto spornú nehnuteľnosť bližšie neidentifikuje (neoznačuje konkrétnym parcelným číslom) a bližšie nevysvetľuje ani to, či okresným súdom označenú „spornú nehnuteľnosť“ žalobkyňa nadobudla v celosti alebo v určitom podiele. Okresný súd sa z hľadiska prijatých skutkových záverov o reálnej deľbe nevysporiadal nielen s tvrdením samotnej žalobkyne, že chce určiť vlastníctvo len vo vzťahu k pozemkom, ktoré sú oplotené (viď výpoveď žalobkyne na č.l. 91 pv spisu), ale ani s výpoveďou svedka Q. W. (viď tamtiež), ktorá výpoveď nebola v odôvodnení napadnutého rozsudku nijako vyhodnotená. Odvolací súd ako dôvodnú vyhodnotil i odvolaciu námietku žalovaných o rozpore GP č. 11/2011 s reálnym stavom. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že vyššie označený GP bol vyhotovený pred viac ako 5 rokmi (dňa 25.10.2012) a podľa všetkého ešte pred rozhodnutím o schválení ROEP- u v k. ú. Z., k vydaniu ktorého malo dôjsť v roku 2015 pod C395/2015. Nasvedčuje tomu aj výpis z LV č. XXXXX (č.l. 115 spisu). Na podklade uvedeného sa javí potreba identifikovať sporné pozemky so stavom v E-KN. Odvolací súd ako dôvodnú vyhodnotil i odvolaciu námietku žalovaných, ktorou poukazovali na rozpornosť niektorých bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku. Táto vzájomná rozpornosť vyplýva z bodov XVI. a XVII. odôvodnenia napadnutého rozsudku, nakoľko okresný súd na jednej strane prijal záver, že všetci právni predchodcovia žalobkyne i samotná žalobkyňa boli po celú vydržaciu dobu dobromyseľní (bod XVI.), naproti tomu v bode XVII. odôvodnenia napadnutého rozsudku sa konštatuje, že len žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo (k bližšie neidentifikovanej spornej nehnuteľnosti - pozn. odvolacieho súdu) titulom vydržania podľa Stredného občianskeho zákonníka uplynutím 10-ročnej vydržacej doby a neprerušenej oprávnenej držby s účinnosťou od 01.01.1951. Zjavný rozpor je i medzi výrokom II. a odôvodnením napadnutého rozsudku (bod XXI.), keď okresný súd výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaní sú povinní nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, naproti tomu v bode XXI. uvádza, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobkyňa si náhradu trov voči žalovaným neuplatnila a tiež z dôvodu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Okresný súd v ďalšom konaní v prvom rade overí (vyžiadaním správy od príslušného katastrálneho úradu) správnosť GP č. 11/2011 s prihliadnutím na Rozhodnutie o schválení ROEP-u v k. ú. Z. C395/2015. Okresný súd ďalej na podklade doteraz vykonaného dokazovania, eventuálne ďalšieho dokazovania navrhnutého sporovými stranami vyhodnotí všetky svedecké výpovede svedkov o reálnej deľbe PK parciel č. 25377, 25378/1, 25379/1, 25379/2. Odvolací súd nakoniec dáva okresnému súdu do pozornosti, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia spoluvlastníckeho podielu k sporným pozemkom v rozsahu 1/2-ice, a to konkrétne k tým podielom, ktoré sú zapísané na LV XXXX pod por. č. 1 až 4 (viď č.l. 114) a k podielom pôvodne zapísaných v PK vložke 1281 pod radovým číslom 2, 3b, čo zjavne chýba vo výroku I. napadnutého rozsudku.
7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)