Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/276/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcov: 1/ I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. H. č. XXX, 2/ Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. J. H. č. XXX, právne zastúpení GARANT PARTNER legal s.r.o., IČO 36 856 380, so sídlom Koceľova č. 9, Bratislava, konateľ JUDr. Peter Haňdiak, proti žalovaným: 1/ X. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. č. XXX, 2/ M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. č. XXX, 3/ O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. č. XXX, 4/ F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., ul. S. XXX/XX, 5/ S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., I. XXX/X, 6/ Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G., ul. S. XXX, 7/ Z. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, naposledy bytom XXXXX W K. Dr, XXXXX M., USA, 8/ S. T., nar. XX.X.XXXX, XXX S N. P. Dr., U. XXXXX, M., USA, 9/ V. H., nar. M. XXXX, bytom XXXX W. M., XXXXX U., F., USA, 10/ D. H., nar. Z. XXXX, žalovaní 1/ až 6/ právne zastúpení JUDr. Milošom Gerom, advokátom AK so sídlom XXX XX G., I. č. XXX, v konaní o určenie, že spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam patria do dedičstva po I. S., o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Čadca, č. k. 7C/76/2008-626 zo 06. 12. 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil a žalovaným priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Navrhovateľky v 1. a v 2. rade svojou žalobou podanou na Okresný súd v Čadci dňa 15. 7. 2008 upravenou dňa 9. 1. 2009, žiadali súd, aby určil, že spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam uvedených v rozsudočnom návrhu patria do dedičstva po I. S.. Dňa 9. 4. 2015 požiadal právny zástupca žalobkýň o odročenie termínu pojednávania z dôvodu, že odporca v 7. rade Z. L. zomrel, a je potrebné označiť jeho právnych nástupcov. Právny zástupca žalovaných vo svojom vyjadrení sa k výzve súdu dňa 28. 9.2016 súdu navrhol, aby v zmysle § 79 súd pripustil rozšírenie účastníkov konania o neznámych dedičov po Z. L., nar. X. X.. XXXX, zomrelému X.X.XXXX, naposledy bytom v W., za týmto účelom ustanovil jeho neznámym dedičom opatrovníka Obec Vysoká nad Kysucou. Ten bol skutočným spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, ktorému svedčilo vlastnícke právo podľa pozemkovej knihy, a bol menovcom právneho predchodcu žalovaných, odišiel s rodinou do USA, a v roku 1945 daroval všetky nehnuteľnosti v Československu I. S. ako dar k svadbe. Taktiež navrhol, aby súd v zmysle § 80 pripustil za zomrelého žalovaného v 7. rade Z. L., nar. XX. X. XXXX, zomrelého XX. X. XXXX, naposledy bytom W., syna Z. L., vstup jeho neznámych dedičov do konania, a za týmto účelom ustanovil neznámym dedičom opatrovníka Obec Vysoká nad Kysucou. Inštitút pristúpenia do konania slúži na odstránenie nedostatku vecnej legitimácie. Vstup ďalšej sporovej strany do konania je viazaný na schválenie súdom. Súd rozhoduje len na návrh žalobcu. Touto legitimáciou disponuje výlučne žalobca, pretože z dispozičného princípu vyplýva, že zodpovednosť za stanovenie okruhu subjektov konania má práve žalobca, ktorý je pánom sporu. Súd je jednoznačne toho názoru, že pokiaľ právny zástupca navrhovateľov žiadal vstup ďalších sporových strán do konania, bol povinný tieto strany riadne označiť

v zmysle § 133 ods. 1 menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, dátumom narodenia, alebo iným identifikačným údajom. Súd teda nemôže pripustiť, aby do konania vstúpili neznámi dedičia po Z. L.. Takisto v súčasnosti podľa nie je možné ustanoviť opatrovníka neznámym osobám, ktoré sa nachádzajú na neznámom mieste, keďže nový takýto inštitút nepozná (§ 29 ods. 2 O.s.p. nemá ekvivalent v . Právny zástupca navrhovateliek ďalej žiadal, aby súd podľa § 80 pripustil do konania za zomrelého žalovaného odporcu v 7. rade Z. L. jeho neznámych dedičov, a ustanovil im ako opatrovníka Obec Vysoká nad Kysucou. Ustanovenie § 80 sa použije vo všetkých prípadoch singulárnej subscesie, a v tých prípadoch univerzálnej subscesie, keď nedochádza k strate procesnej subjektivity, ale len prechodu či prevodu práv alebo povinností, o ktorých sa v spore koná. V prípade straty spôsobilosti byť stranou sporu počas konania súd postupuje podľa § 63 CSP. V zmysle ustanovenia § 63 ak strana konania zomrie skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd podľa povahy sporu posúdi, či konanie zastaví, alebo v ňom bude pokračovať. V konaní pokračuje najmä, ak ide o majetkový spor, a pokračuje s dedičmi strany. V danom prípade mal súd preukázané, že žalovaný v 7. rade Z. L. zomrel dňa XX.X.XXXX. Procesná subjektivita je procesnou podmienkou strán sporu, ktorej neexistencia predstavuje závažnú vadu procesu. Neexistencia procesnej subjektivity môže za istých okolností viesť k odstrániteľnej, i neodstrániteľnej vade konania (§ 62 . Ak strana sporu stratila procesnú subjektivitu v priebehu sporu, táto vada sa dá procesným postupom odstrániť. Súd v konaní obligatórne pokračuje s definovanými subjektami, predovšetkým s dedičmi fyzickej osoby, prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to buď po skončení konania o dedičstve, respektíve ak to povaha sporu pripúšťa, aj pred skončením konania o dedičstve. Súd však v konaní nemôže pokračovať s neznámymi dedičmi po Z. L., t.j. nemôže v konaní pokračovať s neznámymi, neoznačenými stranami, a samozrejme takýmto nemôže ustanoviť opatrovníka obec. Z povahy tejto veci vyplýva, že v konaní nie je možné pokračovať bez označených právnych nástupcoch po Z. L. ako právnemu nástupcovi po Z. L., ktorý bol vlastníkom sporných pozemkov. Z tohto dôvodu súd konanie podľa § 63 ods. 1 a § 161 ods. 3 CSP, nakoľko sa nepodarilo nedostatok procesnej podmienky odstrániť, zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ odvolanie, kde uviedli, že ak majú byť účastníkom konania dedičia osoby po ktorej sa žaluje o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomretej osobe, potom musia byť účastníkmi všetci spoločne a nerozdielne. Ak týchto dedičov nie je možné bez viny žalovaných identifikovať a podložiť príslušnými dôkazmi, v súlade s judikatúrou je možné takýmto dedičom ustanoviť opatrovníka. Žalobcovia sú toho názoru, že ak došlo k okolnostiam, ktoré nie sú následkom zavinenia žalobcov a ktoré napriek snahe žalobcov znemožňujú objektívne určiť a preukázať riadne úplný okruh dedičov p. Z. L. (I.), potom je len rozumné a právne správne, ak žalobcovia v súlade s § 79 požiadali súd, aby pripustil rozšírenie účastníkov konania o neznámych dedičov po Z. L. a za tým účelom ustanovil jeho neznámym dedičom opatrovníka. Jediným jeho zatiaľ nepochybne známym a listinnými dôkazmi preukázaným dedičom bol p. J. L. (žalovaný 7/). Avšak jeho smrťou na jeho miesto nastupujú ako dedičia iné neznáme osoby. Preto žalobcovia z opatrnosti žiadali, aby boli ustanovení opatrovníci týmto osobám, hoci sú toho názoru, že už rozšírenie okruhu žalovaných a ustanovenie opatrovníka neznámym dedičom po Z. L. pokrýva automaticky i tieto osoby. Pokiaľ okresný súd vo svojom rozhodnutí poukazuje na to, že údajne už nie je možné ustanoviť opatrovníka neznámym osobám , ktoré sa nachádzajú na neznámom mieste, keďže tento inštitút nepozná, s týmto tvrdením nesúhlasia. § 69 je potrebné chápať ako zjednocovacie ustanovenie ktoré významovo zahŕňa predtým v OSP výslovne uvedené možnosti použitia inštitútu opatrovníctva. Je obsahovo značne široké a jeho výklad je potrebné aplikovať v súlade s čl. 2, čl. 3 a najmä čl. 4 základných princípov CSP. Ak teda nie je napriek riadne vynaloženému úsiliu žalobcov nie je možné definitívne určiť a dôkazmi doložiť okruh dedičov po Z. L., potom je potrebné ich považovať za neznámych vlastníkov a týchto zo zákona zastupuje zákonom určený správca s poukazom na ust. § 34 ods. 14 v spojení s § 16 ods. 1 písm. bň, § 13 a § 8 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 180/1995 Z.z. zákonodarca si uvedomoval existenciu problémov tzv. „neznámych vlastníkov“ a preto aby predišiel takým záverom ako učinil v tomto prípade Okresný súd Čadca , osobitne takéto konania upravil. Na podstate veci nemení nič , ak osoba konajúca za neznámeho vlastníka je označená ako opatrovník alebo zástupca. Tým, že okresný súd nevyhovel návrhu žalobcov zo dňa 28. 9. 2016, porušil práva žalobcov na prístup k súdu a zastavil konanie bez toho, aby na to boli splnené procesné podmienky. Súd nesprávne právne posúdil inštitút opatrovníctva (resp. možnosť ustanovenia za zákonného zástupcu správcu) a neaplikoval ho v súlade so zákonom. Okresný súd priznal žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu bez toho aby posúdil dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak sa žalovaní obohatili na úkor žalobcov nespravodlivo, potom by bolo nepochybne nespravodlivé aby neúspech žalobcov len z tzv. procesných dôvodov mal

založiť žalovaným na úkor žalobcov ďalší majetkový prospech. . Ďalším dôvodom hodným osobitného zreteľa je skutočnosť, že v priebehu súdneho konania nastala okolnosť, na ktorej žalobcovia nenesú zavinenie. V dôsledku smrti žalovaného 7/ Z. L. žalobcovia nemohli doložiť ním prisľúbené dôkazy. Žalobcovi nevedia prerušenie akého konania mal okresný súd na mysli, keďže v SR žiadne konanie po Z. L. vedené nie je a ani nebude (nevlastní žiadne nehnuteľnosti v SR) a o konaní v zahraničí nemá súd ani žalobcovia žiadnu vedomosť. Žalobcovia žiadali napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní 1/ až 6/, pričom uviedli, že sa stotožňujú s právnym názorom okresného súdu a žiadali napadnuté uznesenie potvrdiť.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu (§ 379 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd podanie žalobcu odmietol, podľa § 389 ods.1 písm. b) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň zrušil aj výrok o trovách konania, ako výrok závislý.

5. V danom prípade súd prvej inštancie v súvislosti s podanou žalobou vo veci samej postupoval v zmysle § 161 ods. 2 v spojení s § 63 CSP, t.j. konanie zastavil, keďže v konaní zistil nedostatok procesnej podmienky, ktorý nebolo možné odstrániť, nakoľko jeden zo subjektov na strane žalovaných nemal procesnú subjektivitu.

6. Odvolací súd čiastočne súhlasil so súdom prvej inštancie a to pokiaľ išlo o ustálenie nedostatku procesnej subjektivity vo vzťahu k žalovanému 7/, ktorá skutočnosť mala správne vyvolať procesný postup zo strany súdu v podobe zastavenia konania, avšak podľa názoru odvolacieho súdu len voči žalovanému 7/, nakoľko u ostatných subjektov na strane žalovaných nebola procesná subjektivita spochybnená.

7. Na strane druhej je odvolací súd toho názoru, že nemožno opomenúť, že v prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu, predmetom ktorej je určenie, že nehnuteľnosti (resp. spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam) patria do dedičstva. O tejto žalobe rozhoduje súd v sporovom konaní, v ktorom buď ako žalobcovia alebo žalovaní sú všetci dedičia, ktorí majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov.

8. Určovací návrh, spočívajúci v tom, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa, nakoľko právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva, alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov, týkajúcich sa spoločných vecí, alebo majetkových práv patriacich do dedičstva, sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. (§ 77 ods. 1 To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov, a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktoré ide v občianskom súdnom konaní vedenom s inou osobou ako dedičom, vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejedaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov, týkajúcich sa tejto veci, sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ust. § 91 ods. 2 O.s.p. (§ 77 ods. 1 . Uvedený právny názor vychádza z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 183/2009 z 30. mája 2011), ako i Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí II. ÚS260/2011-13 zo dňa 09.06.2011 uviedol, že právny názor najvyššieho súdu, že v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva poručiteľa, majú všetci dedičia postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. (§ 77 ods. 1 , je v plnom súlade s ustálenou mnohoročnou rozhodovacou praxou všeobecných súdoch v danej otázke.

9. V prejednávanej veci nedostatok procesnej subjektivity jedného zo subjektov na strane žalovaných, ktorý nemožno odstrániť inak ako ustálením právnych nástupcov tejto osoby, spôsobuje nedostatok aj v okruhu pasívne legitimových subjektov.

10. S poukazom na vyššie uvedené bude úlohou súdu opätovne posúdiť otázku nedostatku procesnej subjektivity žalovaného 7/, ako aj vysporiadať sa s otázkou povahy procesného spoločenstva a v prejednávanej veci opätovne rozhodnúť.

11. O trovách odvolacieho konania potom odvolací súd nerozhodoval, nakoľko s prihliadnutím k výsledku odvolacieho konania o týchto podľa § 396 ods. 3 rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí.

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430