Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/59/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci žalobkyne U. B., K.. X.X.XXXX, Z. XXX, XXX XX Č., zast. STEHURA & partners, v.o.s., Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o zaplatenie 616,17 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 521,24 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu z a m i e t a v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 94,93 € a čo do zaplatenia 5,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy 616,17 € od 6.4.2016 do zaplatenia.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 74 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu.

odôvodnenie:

Podľa § 220 ods. 4 súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:

1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: Žalobkyňa ako spotrebiteľka sa domáhala zaplatenia sumy 616,17 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od podania žaloby do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Ktoré skutočnosti tvrdila žalobkyňa, aké prostriedky procesného útoku použila: Žalobou zo dňa 18.3.2016 ako spotrebiteľka žiadala zaplatiť od žalovaného ako veriteľa sumu 616,17 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od podania žaloby do zaplatenia. Skutkový základ uplatneného nároku (rozhodujúce skutkové tvrdenia - základ nároku) bol ten, že dňa 28.2.2012 uzavrela so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200044132 na sumu 690 €. Mala zlú finančnú situáciu. Podpísala predtlač. Neporozumela obsah. Bolo jej povedané, že ide o štandardnú zmluvu. Žalovaný jej vyplatil sumu 590,67 €, hoci v úverovej zmluve bolo uvedené, že úver bol poskytnutý vo výške 690 €. Úverová zmluva neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. písm. j) - neobsahovala správnu ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pod písmenom k) - neobsahovala výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. § 2 písm. g) uvedeného zákona charakterizuje, čo sú to celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a § 2 písm. h) uvedeného zákona definuje celkovú sumu, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ktorá má byť uvedená v úverovej zmluve. Pokiaľ ide o celkovú

sumu, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ide o súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru, celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní, poplatkov akéhokoľvek druhu, ako aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere). V zmluve č. 8200044132 je celková suma uvedená vo výške 887,28 €. Do celkovej sumy nezahrnul žalovaný poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 99,33 € (bod 8.1 spornej zmluvy). Na základe uvedeného tak celková suma, ktorú by žalobkyňa ako spotrebiteľka mala zaplatiť, predstavuje až 986,61 € a nie 887,28 €, ako je uvedené v spornej zmluve. Chybne v spornej zmluve je uvedený aj údaj o RPMN. V zmluve sú uvedené dva údaje o RPMN, čo nezodpovedá zákonnej úprave a na spotrebiteľku pôsobí zmätočne. V zmluve je RPMN uvedená vo výške 70,01 % a 68,51 %, pričom v skutočnosti RPMN prestavuje až 89,06 %. Výšku ročnej úrokovej sadzby uviedol žalovaný v zmluve vo výške 70,01 %. Pri aplikácii logického výkladu pri ročnej úrokovej sadzbe 70,01 % nie je možné, aby RPMN bola nižšia vo výške 65,66 %, pretože v údaji o RPMN je premietnutá aj ročná úroková sadzba. Do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa započítavajú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, teda aj všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom. Žalovaný do výpočtu RPMN nezahrnul poplatok za možnosť odkladu splátok vo výške 99,33 €. Tento poplatok skryl pod samostatnú dohodu o poskytnutí služby, čím znemožnil žalobkyni ako spotrebiteľke vytvoriť si reálnu predstavu o výške úveru a nákladoch. Ide o závažnú nekalú obchodnú praktiku, konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa nemala možnosť objektívne porovnať si úver z hľadiska výšky RPMN a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Z uvedených dôvodov podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože nemá náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) - k), r), y) a § 10 ods. 1 a pod písm. d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Zo zákona je teda poskytnutý úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Na základe úverovej zmluvy č. 8200044132 žalobkyni ako spotrebiteľke bol poskytnutý skutočne úver vo výške 590,67 €. Žalovanému zaplatila 1 206,84 €. Žalovaný však vykonával zrážky zo mzdy bez právneho dôvodu, a preto nemohla žalobkyňa žiadnym spôsobom zabrániť tejto platbe, nemohla zabrániť bezdôvodnému obohateniu. Bez právneho dôvodu tak zaplatila nad rámec poskytnutej sumy 590,67 € sumu 616,17 €. Žalobou žiadala vydať uvedené bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože bez právneho dôvodu, bez zákonného podkladu si žalovaný túto sumu od žalobkyne privlastnil. Konal tak úmyselne. Žalovaný je podnikateľ, dlhodobo poskytuje úvery a neuviedol vedome všetky skutočnosti do úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Požadoval od žalobkyne rôzne plnenia, hoci vedel, že zmluva je neplatná, bezúročná, bez poplatkov. Po tom, čo žalovaný vzniesol námietku premlčania v odpore na čl. 16 spisu, ktorú prevzal právny zástupca žalobkyne dňa 25.10.2014, k podaniu a k vznesenej námietke premlčania sa vyjadril dňa 9.11.2016 čl. 23 spisu. Námietku premlčania považoval za nedôvodnú. Žalobkyňa je spotrebiteľ, zmluva musí spĺňať náležitosti zákona č. 129/2010 Z. z. Konanie žalovaného bolo úmyselné, preto by bolo možné vychádzať aj z 10-ročnej premlčacej lehoty, v danom prípade je potrebné vychádzať z 3-ročnej premlčacej lehoty. Je potrebné uprednostniť výklad, ktorý je v záujme spotrebiteľa. Z výpisu platieb vyplýva, že žalovanému uhrádzala v posledných 3 rokoch podstatne viac, ako bola povinná. Žalobu podala 18.3.2016, premlčané splátky by mohli byť s dátumom úhrady 18.3.2013 a skôr. Od 18.3.2013 (od 17.4.2013) zaplatila žalobkyňa žalovanému 950,28 €. Vo vyjadrení k odvolaniu proti rozsudku zo dňa 21.2.2017, ktoré súdu bolo doručené 24.5.2017 čl. 50 spisu právny zástupca žalobkyne uviedol. Dohoda o poskytnutí služby je samostatnou zmluvou bez súvisu s uzavretou zmluvou o revolvingovom úvere. Už bežným vzhliadnutím zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že dohoda o poskytnutí služby tvorí jej neoddeliteľnú súčasť a teda nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že prvá zmluva bola podpísaná 27.2.2012 a až následne 28.2.2012 druhá. Druhá zmluva bola zámerne vsunutá do prvej a bežný spotrebiteľ to prehliadol. Obidve dohody boli podpísané 28.2.2012. Žalobkyňa nemala možnosť meniť formulárovú predtlač zmluvy ani do nej zasahovať. Stotožnil sa s rozsudkom prvostupňového súdu prvým v poradí v tom smere, že zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné považovať za zmluvu bez poplatkov a úrokov. RPMN bol vypočítané nesprávne a zmluva mala neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobkyňa žalovanému vyplatila finančné prostriedky, na ktoré nemal právny nárok. To v konaní bolo preukázané. V záverečnom právnom názore právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 30.1.2018 po vyslovení predbežného právneho názoru súdu uviedol. Nestotožňuje sa s názorom odvolacieho súdu čo sa týka začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty 2 roky. Stotožnil sa s názorom prvostupňového súdu vysloveného v prvom rozsudku v poradí. Teda žalobkyňa sa dozvedela momentom, kedy jej prestali zrážať zo mzdy, teda dňom 20.10.2015 a týmto momentom začala plynúť premlčacia lehota. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovanie nemal.

3. Ktoré dôkazy predložila žalobkyňa a aký skutkový stav súd zistil z predložených dôkazov: Zo zmluvy 8200044132 zo dňa 9.3.2012 súd zistil, že v zmluve je tvrdený poskytnutý úver vo výške 690 €. Tento údaj súd vyhodnotil ako nepravdivý údaj v zmluve, keďže právny zástupca žalobkyne na čl. 26 a 27 spisu výpisom z účtu v Slovenskej sporiteľni preukázal, že žalovaný reálne odovzdal žalobkyni úver na jej účet vo výške 590,67 €. V zmluve je uvedená celková čiastka, ktorú žalobkyňa musí zaplatiť, ako suma 887,28 €, RPMN 70,01 % a 68,51 %. K predžalobnej výzve zo dňa 15.2.2016 čl. 6 spisu, ktorú žalobkyňa doručila, nie je pripojená doručenka, aby súd mal preukázané, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s platením a odkedy žalobkyni vzniklo právo na úrok z omeškania. Z tohto dôkazu súd nemohol čo do omeškania vychádzať. Z listinného dôkazu na čl. 24 spisu súd mal preukázané všetky splátky žalobkyne ako aj výšku zaplatenej sumy. Celkom zaplatila 1 206,84 €. Po zrušení veci odvolacím súdom žalobkyňa ďalšie dôkazy nepredložila ani nenavrhla na pojednávaní dňa 30.1.2018.

4. Aké tvrdenia produkoval žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil: K doručenému platobnému rozkazu podal odpor dňa 5.9.2016 čl. 16 spisu. Vzniesol námietku premlčania. V nadväznosti na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že najneskôr sa právo premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Subjektívna premlčacia lehota je 2-ročná, preto žalobkyňa počíta premlčaciu lehotu svojvoľne. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je osobitným nárokom, ktorý nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom. Je ho potrebné posudzovať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak by žalobkyňa požadovala vrátenie sumy, ktorá má byť bezdôvodným obohatením bez prihliadnutia na akékoľvek úroky a poplatky, práve na jej strane by došlo k bezdôvodnému obohateniu. V tomto smere poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/516/2015 zo dňa 29.10.2015: „Vzťah bezdôvodného obohatenia medzi účastníkmi je osobitným, nie spotrebiteľským vzťahom.“ Žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti. Vecne príslušným súdom má byť Okresný súd Bratislava I. Pokiaľ ide o skutočnosť, že do výpočtu RPMN nezahrnul poplatok za poskytnutie možnosti odkladu splátok, v dôsledku čoho skutočná výška RPMN je vyššia, ako je uvedená v zmluve, a sú uvedené 2 údaje RPMN, čo na spotrebiteľa pôsobí zmätočne, tento fakt žalovaný nepoprel vo svojom vyjadrení. Uviedol však iný výklad ako žalobkyňa. So žalobkyňou bola osobitne uzavretá aj dohoda o poskytnutí služby, ktorej predmetom bola možnosť poskytnutia odkladu splátok úveru za splnenia zmluvných podmienok. Ide teda o individuálne dohodnutú službu, ktorá nebola súčasťou pôvodného zmluvného vzťahu. Podľa § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť neprijať, odmietnuť dojednania v úverovej zmluve i dojednanie v individuálne dohodnutej zmluve. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné sú tie ustanovenia, ktoré možno považovať za neprijateľné zmluvné podmienky s výnimkou ceny plnenia alebo s výnimkou, ak neprijateľné podmienky boli individuálne dojednané a odplata je cenou plnenia. Záver o neprijateľnosti tejto podmienky je vylúčený. Preto odplata za poskytnutie možnosti odkladu splátok nie je dojednaním, ktorého hodnotu by bolo potrebné zahrnúť do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Išlo o individuálny právny úkon. Služba je nepovinná. Žalobkyňa sa rozhodla sama, dobrovoľne. Služba nebola podmienkou na získanie úveru, preto nebolo možné zahrnúť cenu tejto služby do výpočtu RPMN pre úver. Takisto podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. a písm. g) nevyplýva, že by do ročnej percentuálnej miery nákladov bolo potrebné započítať náklady, ktoré nevyplývajú z dojednaní, teda nepredstavujú podmienku pre získanie úveru. Služba nepredstavovala podmienku pre získanie úveru. RPMN ani nemôže byť výsledkom dohody zmluvných strán. Vyplýva zo zákona. Po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu žalovaná neprodukovala ďalšie tvrdenia, nepredložila a nenavrhla ďalšie dôkazy. Nedostavila sa na pojednávanie dňa 30.1.2018. Žiadala konať a rozhodnúť v neprítomnosti žalovanej.

5. Navrhnuté a predložené dôkazy žalovaného: Žalovaný za celý čas od 18.3.2016 do rozhodnutia súdu 21.2.2017 nepredložil, nenavrhol žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam. Ďalšie dôkazy žalovaný nenavrhol, nepredložil od rozhodnutia prvostupňového súdu 21.2.2017 do druhého rozhodnutia prvostupňového súdu dňa 30.1.2018.

6. Z uvedených dôvodov súd vykonal len dôkazy navrhnuté a predložené žalobkyňou pod číslom 3 odôvodnenia a skutkový stav zistený z týchto dôkazov je taktiež uvedený v odôvodnení tohto rozsudku pod číslom 3. Iné dôkazy súd nevykonal.

7. Právne posúdenie veci: Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením

je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Podľa § 290 spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 298 ods. 2 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 19 písm. d) popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. Podľa § 391 ods. 2 ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 391 ods. 3 ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. Podľa § 234 ods. 2 ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. V nadväznosti na § 391 ods. 2, 3 súd je viazaný názorom odvolacieho súdu a pokynmi, ako má ďalej postupovať. Je zrejmé, že v druhom rozsudku v poradí súd nemal právo vysloviť iný názor, než je názor odvolacieho súdu, pokiaľ by nedošlo k zmene skutkového stavu (ku dňu rozhodovania súdu 30.1.2018 k zmene skutkového stavu nedošlo). Preto je právne irelevantné tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 30.1.2018, kedy uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu čo do dĺžky a plynutia subjektívnej premlčacej lehoty 2 roky a stotožňuje sa s pôvodným názorom prvostupňového súdu, ktorý bol uvedený v prvom rozsudku v poradí. Žalobkyňa sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení a výške až dňa 20.10.2015, kedy jej boli zastavené zrážky zo mzdy. Rozhodnutie odvolacieho súdu je záväzné aj pre strany konania, nielen pre súd (pokiaľ nedali dovolanie proti rozhodnutia odvolacieho súdu). Súd sa preto cítil byť viazaný rozhodnutím odvolacieho súdu a jeho závery a pokyny tvorili pre prvostupňový súd predmet ďalšieho konania a dokazovania. Súd teda ďalej vychádzal zo záveru, že strany konania nespochybnili, že sa jedná o zmluvu o úvere (bod 8 odôvodnenia odvolacieho súdu). V konaní bolo preukázané, že aj keď v zmluve o pôžičke je uvedená požičaná suma 690 €, v skutočnosti žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 590,67 €. Bolo preukázané a nesporné, že výška poskytnutého plnenia zo strany žalobkyne je 1 206,84 €. Je nesporné, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov v nadväznosti na zákon č. 129/2010 Z. z., zmluva neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch (podľa § 9 ods. 2 zákona písm. j/ neobsahovala správnu ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú

musí spotrebiteľ zaplatiť, pod písm. k/ - neobsahovala výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia, chybne uvedený údaj o RPMN). Odvolací súd teda dospel k záveru, že dôvodne by žalobkyňa požadovala vrátenie poskytnutého plnenia nad sumu, ktorú získala z poskytnutého úveru - plnenie nad 590,67 €. Dôvodne by teda žiadala vrátiť sumu 616,170 € (1 206,84 € - 590,67 € = 616,170 €). Takéto závery vyplývajú z bodu 9 odôvodenia rozhodnutia odvolacieho súdu a prvostupňový súd z týchto záverov ako záväzných a nesporných vychádzal. Zároveň však odvolací konštatoval (bod 8, 9, 10 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu), že bola vznesená námietka premlčania žalovaným. Súd musí ustáliť, či je dôvodná v celom rozsahu, alebo len v časti. Súd by mal vychádzať z jednotlivých poskytnutých plnení. Pokiaľ bolo plnenie poskytnuté v splátkach, odvolací súd má za to, že aj začatie plynutie jednotlivých dôb sa odvíja od dátumu poskytnutej splátky, teda konkrétnej finančnej čiastky. Žalobkyni bolo zrejmé, akú čiastku mesačne hradí nad žalovaným poskytnutý úver, ktorý považovala za bezúročný a bez poplatkov. Od dátumu každej úhrady by mala nad túto čiastku začať plynúť samostatná premlčacia doba. Pokiaľ žaloba bola podaná 18.3.2016, premlčacia doba je 2-ročná. Súd by mal posúdiť, či plnenie do 18.3.2014, aj o ktorého vydanie žalobkyňa usiluje, nie je premlčané (bod 8 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu). V bode 10 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu odvolací súd konštatoval, že prvoinštančný súd vyhodnotí skutkové tvrdenia uvádzané jednotlivými stranami sporu, vyhodnotí dôkazy. Vzhľadom k tomu, že strany konania sú zastúpené advokátmi, ustanovenie § 296 sa nepoužije. V nadväznosti na uvedené závery odvolacieho súdu a záväzné pokyny súd tento záver rešpektoval a ustálil v súlade s pokynmi odvolacieho súdu nasledovne. Po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu strany konania zastúpené advokátmi nedoručili žiadne ďalšie tvrdenia a dôkazy týkajúce sa premlčania a záväzného právneho názoru odvolacieho súdu čo do premlčania. Súd vychádzal z karty klientky - žalobkyne na čl. 4 spisu, ktorú doručila spolu so žalobou. Matematickým spôsobom súd dospel k záveru, že suma 590,67 €, ktorá jej bola skutočne na úver poskytnutá, bola podľa platobnej karty klientky - žalobkyne zaplatená dňom 22.10.2013 (všetky splátky k tomuto dňu predstavujú sumu 591,520 €). Týmto dňom si v súlade so závermi odvolacieho súdu bola žalobkyňa vedomá, že platí ďalšie splátky nad rámec skutočne poskytnutého úveru 590,67 €, a to u každej samostatnej splátky zvlášť, a teda u každej jednotlivej splátky premlčacia lehota plynula samostatne a v súlade s názorom odvolacieho súdu a v súlade so zákonom bola dvojročná subjektívna premlčacia lehota. Žaloba bola podaná dňa 18.3.2016, nepremlčané sú všetky splátky, ktoré boli zaplatené od 18.3.2014 do 18.3.2016, teda v rámci subjektívnej premlčacej lehoty. Z karty klienta na čl. 4 vyplýva, že nepremlčané sú splátky od 26.3.2014 do 20.10.2015 v celkovej výške 521,24 € z vymáhaného predmetu sporu 616,17 €. Premlčané splátky sú splátky od 22.10.2013 do 23.12.2013 podľa karty klienta na čl. 4 spisu v celkovej výške 94,93 €. 94,93 € + 521,24 € = 616,170 €. Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 521,24 € ako nepremlčanú časť uplatneného nároku 616,170 € a zamietol žalobu v časti 94,93 € z celkového predmetu sporu 616,17 € ako premlčanú časť nároku. Predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 616,17 €. Súd je viazaný predmetom sporu, dokazovať a rozhodovať má v rámci predmetu sporu. Z tohto dôvodu predmet sporu netvorila suma 591,52 € - skutočne poskytnutý a vrátený úver, podľa karty klienta splátky od 17.4.2012 do 22.10.2013. Tento nárok žalobkyňa neučinila predmetom sporu a rešpektovala, že ho vrátila dôvodne, pretože vrátila skutočne požičanú sumu v uvedenej výške (podľa § 216 je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu, ktorý nemôže prekročiť; žalobný návrh žalobkyne bol nárok na vrátenie sumy 616,17 € istiny s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od podania žaloby do zaplatenia). Predmetom sporu nebol nárok na vrátenie sumy 591,52 €, teda splátok, ktoré žalobkyňa zaplatila na skutočne poskytnutý úver. Preto netvoril záväzný predmet sporu a súd nerozhodoval nad rámec záväzného predmetu sporu. Nešlo o prípad, kedy môže súd záväzný predmet sporu prekročiť. Súd zamietol žalobu aj čo do 5,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy 616,17 € od 6.4.2016 do zaplatenia. V tomto smere nárok bol uplatnený tak, že žalobkyňa žiadala 5,05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 616,17 € od podania žaloby 18.3.2016 až do zaplatenia. Rozsudkom č. k. 4C/59/2016-34 zo dňa 21.2.2017 súd zamietol žalobu v rozsahu 5,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy 616,17 € od podania žaloby 18.3.2016 do doručenia žaloby 6.4.2016. Tento výrok nadobudol právoplatnosť dňa 13.4.2017, z toho dôvodu opakovanému rozhodovaniu o právoplatne skončenej časti predmetu konania bránila prekážka res iudicata. Z toho dôvodu v ďalšej časti rozsudkom zo dňa 30.1.2018 súd rozhodol o zamietnutí 5,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy 616,17 € od 6.4.2016 do zaplatenia. Nárok žalobkyni bol priznaný z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd v rozsudku prvom v poradí konštatoval, že v nadväznosti na § 458 Občianskeho zákonníka je žalovaný povinný vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, teda celé bezdôvodné obohatenie (v čase vydania prvého rozsudku 616,17 €) a podľa §

458 ods. 2 Občianskeho zákonníka s bezdôvodným obohatením musí vydať aj úžitky z bezdôvodného obohatenia. Úžitkami bezdôvodného obohatenia sú úroky z omeškania v nadväznosti na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže ide o peňažné plnenie. V prvom rozsudku v poradí preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne, ktoré sú úžitkom z peňažného plnenia v nadväznosti na § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa nestotožnil so závermi prvostupňového súdu čo do úrokov z omeškania (bod 8 odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu). Konštatoval, že úrok z omeškania nepredstavuje úžitok, ale sankciu za to, že dlh nebol splnený riadne a včas. Pokiaľ by súd rozhodoval o omeškaní s plnením, postupuje podľa § 517 Občianskeho zákonníka a výška úrokov je určená nariadením vlády SR č. 87/95 Z. z. Prvostupňový súd vychádzajúc z uvedeného záveru odvolacieho súdu teda dospel k záveru, že žalobkyňa v nadväznosti na § 451, § 457, § 458 Občianskeho zákonníka spolu s vydaním bezdôvodného obohatenia nemá nárok na úrok z omeškania, keďže z ustanovení o vydaní bezdôvodného obohatenia nevyplýva, že peňažný nárok podľa § 458 Občianskeho zákonníka má byť vydaný aj s úrokom z omeškania. Vyplýva z tohto ustanovenia len to, že má byť vydaný spolu s úžitkami. Keďže v poradí v prvom rozsudku súd uviedol, že za úžitky z peňažného plnenia považuje z pohľadu žalobkyne úrok z omeškania a odvolací súd sa s týmto názorom nestotožnil (mal za to, že z pohľadu dlžníka ide o sankciu za nesplnenie dlhu včas), súd žalobu zamietol v časti týkajúcej sa zaplatenia 5,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy 616,17 € od 6.4.2016 do zaplatenia.

8. Trovy konania: O trovách konania súd rozhodol v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 tak, že zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 74 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu. Základ nároku žalobkyne na náhradu trov konania bol teda v rozsahu 74 %, teda v rozsahu jej úspechu vo veci. Predmetom celého konania bol nárok na zaplatenie sumy 616,17 € istiny s príslušenstvom. Úspešnou stranou konania bola v rozsahu 521,24 €, čo je z celkového predmetu sporu 87 % a neúspešná v rozsahu 94,93 €, čo je 13 % z celého predmetu sporu. Čistý úspech žalobkyne tak predstavuje rozdiel medzi 87 % - 13 % = 74 %. Čistý úspech žalobkyne je v rozsahu 74 % a v takom rozsahu jej súd priznal základ nároku na náhradu trov konania. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku VSÚ prvostupňového súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.