Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-194-2015.pdf
PDF · 89.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-40C/194/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobkyne: P. E., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, X. W., zast. advokátom JUDr. Lucianom Očkovským, so sídlom Popradské nábrežie 17, Poprad proti žalovanej: Slovenská republika, zast.: Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.6.2015 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 2.804,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 331,54 eur od 1.4.2006 do zaplatenie, zo sumy 199,19 eur od 1.4.2006 do zaplatenia, zo sumy 533,98 eur od 1.5.2006 do zaplatenia a zo sumy 1.991,58 eur od 1.6.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom náhrady škody spôsobenej žalovanou z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava V a Krajského súdu v Bratislave.
2. Žalobu odôvodnila tým, že na Okresnom súde Bratislava V sa viedlo súdne konanie pod sp. zn. 32C/216/2006, v ktorom vystupovala ako žalobca v postavení veriteľa voči žalovanému dlžníkovi spol. Modřanská servisní a montážní, s.r.o., IČO: 479706608 so sídlom Stará cesta 14, Praha 4 - Bránik, Česká republika, žaloba sa týkala organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby na Slovensku. Žaloba bola podaná dňa 22.6.2006, Okresný súd Bratislava V vydal rozsudok dňa 6.11.2008, voči tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný dňa 28.11.2008 a jej vyjadrenie je zo dňa 23.12.2008. Okresný súd vec postúpil na Krajský súd v Bratislave až v r. 2011 (sp. zn. 2Co 174/2011). Odvolací súd vo veci konal až v r. 2013, kedy vydal potvrdzujúce rozhodnutie dňa 27.11.2013. Žalovaná spoločnosť dňa 6.3.2012 vstúpila do insolvencie. V súdnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu a to porušeniu povinnosti orgánom verejnej moci urobiť úkon a vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a svojou nečinnosťou naplnili znaky prieťahov v konaní a porušili jej právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nečinnosť oboch súdov spočíva podľa žalobkyne v tom, že Okresný súd Bratislava V už v decembri 2008 mal doručené jej vyjadrenie k odvolaniu odporcu, ale spis zaslal na odvolací Krajský súd v Bratislave až v r. 2011, o čom svedčí pridelená spisová značka 2Co 174/2011, teda doba nečinnosti predstavuje obdobie od januára 2009 do júla 2011. Nečinnosť Krajského súdu v Bratislave spočíva v tom, že spis od Okresného súdu Bratislava V mal doručený už 28.7.2011, avšak vec rozhodol až 27.11.2013. V dôsledku prieťahov v konaní oboch súdov sa rozsudok stal právoplatným až dňa 10.2.2014 a vykonateľným dňa 14.2.2014, kedy sa stal exekučným titulom. Po tomto dni však už žalobkyňa nemohla podať návrh na exekúciu na majetok odporcu (Modřanská servisní a montážní, s.r.o.), pretože zahájením insolvenčného konania dňom 16.2.2012 a následne dňa 28.3.2012 podľa ust.
§ 109 ods. 1 písm. c) zákona č. 182/2006 Sb. zákonů ČR, je možné nariadiť exekúciu, nemožno ju však vykonať. Sťažnosť na prieťahy v konaní podala žalobkyňa podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. dňa 20.7.2011, na jej základe Okresný súd Bratislava V postúpil vec odvolaciemu súdu. Žiadosť o predbežné prerokovanie škody spôsobenej prieťahmi podľa ust. § 15 z. č. 514/2003 Z. z. podala dňa 12.3.2014 a Ministerstvo spravodlivosti SR jej zaslalo oznámenie o výsledku s tým, že jej žiadosť posúdilo ako nedôvodnú.
3. Podaním doručeným súdu dňa 16.9.2015 žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu ako neopodstatnenú zamietnuť a žalobkyni nepriznať náhradu trov konania. Dôvodila tým, že žalobkyňa nepreukázala všetky zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákonných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., t. j. nepreukázala existenciu namietaného nesprávneho úradného postupu, nepreukázala vznik a výšku požadovanej škody a ani príčinnú súvislosť. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne, pričom nárok na náhradu škody musí byť uplatnený riadne a včas. Existencia týchto zákonných podmienok musí byť v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z nich. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na poškodenom, teda na žalobcovi. Na základe uvedených skutočností žalovaná konštatuje, že v tejto časti žalobkyňa nepreukázala žiadnymi relevantnými dôkaznými prostriedkami existenciu zbytočných prieťahov v namietanom súdnom konaní, t. j. nečinnosť označených orgánov verejnej moci tak, aby bolo možné konštatovať, že jej tvrdenia boli preukázané spôsobom rovnajúcim sa istote o pravdivosti týchto tvrdení, teda žalobkyňa doposiaľ v tejto časti žalobného návrhu neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa doposiaľ nepredložila žiadny z vyššie uvedených dôkazných prostriedkov, z ktorých by mohol súd v tomto súdnom konaní vychádzať pri skúmaní existencie titulu uplatneného nároku na náhradu škody. žalovaná zastáva názor, že v tomto prípade nie je daný ani zákonný titul uplatneného nároku na náhradu škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., na základe ktorého by si žalobkyňa mohla uplatňovať svoj nárok na náhradu škody. Žalobkyňa podľa názoru žalovanej rovnako neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k požadovanej škode tak, ako to vyžaduje citovaný zákon, ale ňou požadovaná škoda je v tomto štádiu len odhadom a ničím nepodloženým subjektívnym tvrdením, žalobkyňa nepreukázala ani túto tretiu základnú zákonnú podmienku vzniku zodpovednosti štátu za škodu, keďže nepreukázala, že požadovaná škoda jej vznikla v priamej príčinnej súvislosti s označeným údajným nesprávnym úradným postupom označených orgánov verejnej moci.
4. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalobkyňa, ani jej advokát nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili a požiadali o rozhodnutie v ich neprítomnosti. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní zotrvala na svojom vyjadrení a žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Náhradu trov konania si neuplatnila.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podstatným obsahom spisu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 32C/216/2006, z ktorého zistil, že súd rozsudkom č. k. 32C/216/2006-160 zo dňa 6.11.2008 zaviazal odporcu (spol. Modřanská servisní a montážní, spol. s r.o., so sídlom Stará cesta 14, Praha 4, org. zložka so sídlom Budatínska 19, Bratislava, ďalej len „odporca“) povinnosťou zaplatiť navrhovateľke (žalobkyni) sumu 84.582,- Sk (2.807,61 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 10.000,- Sk od 1.4.2006 do 28.7.2006, zo sumy 6.008,- Sk od 1.4.2006 do zaplatenia, zo sumy 16.106,- Sk od 1.5.2006 do zaplatenia a zo sumy 60.070,- Sk od 1.6.2006 do zaplatenia. Vo zvyšku žalovanej istiny vo výške 7.164,- Sk, ako aj vo zvyšku žalovaného úroku z omeškania návrh zamietol, v časti 438,- Sk konanie zastavil a zaviazal odporcu aj na náhradu trov konania v sume 18.623,- Sk. Z dôvodu podaného odvolania zo strany odporcu zo dňa 26.11.2008 súd prvého stupňa vykonal nasledovné úkony: dňa 9.12.2008 vydal uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za podanie odvolania a zároveň zaslal odvolanie na vyjadrenie navrhovateľke (žalobkyni), ktorá svoje vyjadrenie k odvolaniu zaslala súdu dňa 30.12.2008. Na základe predkladacej správy zo dňa 12.1.2009 bol spis doručený odvolaciemu súdu dňa 15.1.2009. Odvolací súd dňa 6.4.2011 vrátil spis tunajšiemu súdu z dôvodu, že z obsahu spisu jednoznačne nevyplýva, že odvolanie podala oprávnená osoba, nakoľko súčasťou spisu nie je originál plnej moci udelenej štatutárnym zástupcom odporcu. Tunajší súd dňa 7.4.2011 vyzval právneho zástupcu odporcu na predloženie individualizovanej plnej moci, čo vyzvaný splnil podaním zo dňa 3.5.2011. Spis po odstránení vytknutého nedostatku tunajší súd opätovne predložil odvolaciemu súdu dňa 5.5.2011 (doručený dňa 9.5.2011), ktorý bol vedený pod sp. zn. 2Co/174/2011. Dňa 21.11.2013 Krajský súd v Bratislave oznámil vyvesením na úradnej tabuli súdu dátum verejného vyhlásenia rozsudku. Rozsudkom č. k. 2Co/174/2011-230 zo dňa 27.11.2013 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 84.582,-
Sk s príslušenstvom) potvrdil a navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozsudok tunajšieho súdu v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť dňa 10.2.2014 a vykonateľnosť dňa 14.2.2014.
6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „citovaného zákona“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
7. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
8. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
9. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
10. Podľa § 9 ods. 4 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
11. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I. tohto rozsudku plne sa stotožňujúc s argumentáciou žalovanej, ktorá správne uvádza, že s poukazom na ust. § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona preskúmavanie zbytočných prieťahov v súdnom konaní patrí do právomoci osobitných orgánov verejnej moci, ktoré sú podľa osobitných právnych predpisov kompetentné riešiť predmetnú právnu otázku, a v prípade opodstatnenosti aj vysloviť existenciu zbytočných prieťahov v súdnom alebo inom konaní. K týmto osobitným právnym predpisom patrí zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu) a samozrejme Ústava Slovenskej republiky v spojení so zákonom č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ústavná sťažnosť). Z výsledkov preskúmania prieťahov príslušným orgánom v tom ktorom konkrétnom konaní, a z jeho následných záverov je potom následne povinný vychádzať aj súd konajúci vo veci náhrady škody, ktorý nemá právomoc v konaní o náhradu škody riešiť otázku vzniku a existencie prieťahov v konaní, v ktorom malo dôjsť k vzniku škody. Vyššie uvedené osobitné právne predpisy výslovne upravujú právomoc konkrétnych orgánov rozhodnúť o tom, či v tom ktorom konaní došlo alebo nedošlo k zbytočným prieťahom. Na základe uvedeného je zrejmé, že právomoc vysloviť porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov majú v zmysle platných právnych predpisov len konkrétne ustanovené orgány verejnej moci, pričom medzi tieto orgány jednoznačne nepatrí všeobecný súd konajúci vo veci uplatneného nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Opačný výklad by totiž znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu
z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Takýto výklad by teda vyústil do absurdného záveru, keďže všeobecné súdu by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Žalobkyňa aj podľa názoru súdu nepreukázala žiadnymi relevantnými dôkaznými prostriedkami existenciu zbytočných prieťahov v namietanom súdnom konaní, t. j. nečinnosť označených orgánov verejnej moci tak, aby bolo možné konštatovať, že jej tvrdenia boli preukázané spôsobom rovnajúcim sa istote o pravdivosti týchto tvrdení, teda žalobkyňa v tejto časti žalobného návrhu neuniesla dôkazné bremeno. Žalobkyňa doposiaľ nepredložila žiadny z vyššie uvedených dôkazných prostriedkov, z ktorých by mohol súd v tomto súdnom konaní vychádzať pri skúmaní existencie titulu uplatneného nároku na náhradu škody. Navyše z obsahu spisu súdu vedeného pod sp. zn. 32C/216/2006 (opísaného v bode 5 tohto odôvodnenia) nevyplýva, že by tvrdenia žalobkyne o nesprávnom úradnom postupe prvostupňového súdu mali relevantné opodstatnenie. Keďže v danom prípade absentuje zákonný titul uplatneného nároku na náhradu škody podľa ustanovení citovaného zákona, na základe ktorého by si žalobkyňa mohla uplatňovať svoj nárok na náhradu škody, súd žalobu zamietol a v otázke odôvodnenia splnenia ostatných podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu súd odkazuje na vecne správnu a úplnú argumentáciu žalovanej. 12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého úspešnej žalovanej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 0 %, nakoľko jej žiadne nevznikli, ani si žiadne neuplatnila.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.