Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/62/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. nad V., Dr. Y. XX, štátne občianstvo Ukrajiny, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou AGM partners s.r.o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 14, a otca P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. nad V., V. XXX/X, právne zastúpeného Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., so sídlom Žiar nad Hronom, Andreja Hlinku 736/3, o návrhu matky na zrušenie striedavej starostlivosti a úpravu výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23P/66/2016-133 zo dňa 31. 05. 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že maloletého P. G. zveril do osobnej starostlivosti matky B. K., ktorá ho bude zastupovať a stravovať jeho majetok. Otcovi maloletého dieťaťa prvostupňový súd uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého P. G. výživným vo výške 100 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, počnúc právoplatnosťou rozhodnutia. Zároveň okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletým dieťaťom a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny víkend od piatku od 18,00 hod. do nedele 18,00 hod. tak, že si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloletého odovzdá v mieste bydliska matky. V prípade, že sa styk v stanovenom čase nebude môcť z vážnych dôvodov uskutočniť, sú rodičia povinní navzájom sa o tejto skutočnosti bezodkladne informovať. Zároveň tiež súd upravil styk otca počas vianočných sviatkov a Silvestra tak, že bude maloletý v osobnej starostlivosti rodičov tak, že od 10,00 hod. 23. 12. do 18,00 hod., 26. 12. v nepárnom kalendárnom roku bude maloletý v starostlivosti matky a od 10,00 hod. do 31. 12. v nepárnom kalendárnom roku do 18,00 hod. 01. 01. nasledujúceho párneho kalendárneho roka bude maloletý v starostlivosti otca. Od 10,00 hod. 31. 12. do 18,00 hod. 26. 12. v párnom kalendárnom roku bude maloletý v starostlivosti otca a od 10,00 hod. 31. 12. v párnom kalendárnom roku do 18,00 hod. 01. 01 nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka bude maloletý v starostlivosti matky. Súd zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Taktiež vyslovil, že týmto rozhodnutím dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6P/4/2014-146 zo dňa 07. 05. 2015 v časti výrokov týkajúcich sa úpravy výkonov rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že po zhodnotení výsledkov dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti o maloletého je dôvodný a preto návrhu matky na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti vyhovel a zároveň rozhodol o úprave výkonov práv a povinností k maloletému v zmysle návrhu matky maloletého. Prvostupňový súd uviedol, že striedavá osobná starostlivosť plní svoj účel len za predpokladu, že v najmenšom záujme maloletého dieťaťa a je zárukou jeho zdravého fyzického a psychického vývoja, keď dieťa napriek rozchodu svojich rodičov pociťuje lásku a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a má zabezpečené stabilné rodinné zázemie a výchovné prostredie. Prvostupňový súd v prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania a dôkladného zváženia dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť o maloletého neplní svoj účel a nie je v záujme maloletého. Okresný súd mal v konaní preukázané, že striedavá osobná starostlivosť o maloletého sa od rozhodnutia súdu nerealizovala pravidelne v týždenných intervaloch (ani počas roka 2016, ani po podaní návrhu matky na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti). Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že otec maloletého vzhľadom na jeho pracovného zaradenie v trojsmennej prevádzke nie je schopné zabezpečiť pravidelnú plnohodnotnú starostlivosť o maloletého v týždenných intervaloch. Súd prvej inštancie mal za to, že rodičia maloletého sa nevedia dohodnúť ani na podstatných otázkach starostlivosti, výchovy a výdavkov nevyhnutných na zabezpečenie potrieb maloletého. Komunikácia medzi rodičmi nie je dobrá, pretrváva medzi nimi nepriateľské prostredie, vzájomne kritizujú rodinné zázemie a výchovné prostredie druhého rodiča a ich terajších partnerov. Zo správ psychologičky úradu a zo správy o psychologickom vyšetrení maloletého mal okresný súd preukázané, že striedavá osobná starostlivosť má negatívny vplyv na psychiku maloletého a je daná potreba stabilizácie dieťaťa po emocionálnej i praktickej stránke a nastolenie pravidelného denného i nočného režimu. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť nie je najvhodnejšou formou starostlivosti o maloletého. Pokračovanie v striedavej osobnej starostlivosti za situácie, keď pre ne nie sú vytvorené vhodné podmienky, nie je v záujme ďalšieho zdravého psychického a fyzického vývoja maloletého. Prvostupňový súd uzavrel, že je daná aktuálna potreba vytvorenia stabilného výchovného prostredia a pravidelného režimu u maloletého, a to aj z dôrazom na skutočnosť, že maloletý nastúpi od septembra 2017 na povinnú školskú dochádzku. Z týchto dôvodov okresný súd vyhovel návrhu matky, striedajú osobnú starostlivosť zrušil a zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá podľa názoru súdu poskytuje maloletému stabilnejšie výchovné prostredie. Zároveň súd rozhodol o vyživovacej povinnosti otca v sume 100 € mesačne a upravil styk otca s maloletým v zmysle návrhu matky (otec sa k výške výživného a úprave styku nevyjadril, v konaní len žiadal návrh matky na zrušenie striedavej osobnej starostlivosti zamietnuť). Pri určení výšky výživného súd zohľadnil osobné a majetkové pomery otca. Prvostupňový súd dospel k záveru, že vzhľadom na výšku jeho čistého mesačného príjmu 914,68 € a pravidelné mesačné výdavky, ktoré otec v konaní špecifikoval a zdokladoval, je schopný takouto sumou prispievať na výživu maloletého. Prvostupňový súd zohľadnil, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, ako aj skutočnosť, že žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, s ktorou finančne hospodári, resp. podieľa sa aj na jej výdavkoch. Zároveň súd prvej inštancie, pri určení výšky výživného zohľadnil aj osobné a majetkové pomery matky, ktorá je znovu vydatá, je momentálne na rodičovskej dovolenke, a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dve maloleté deti, prijem jej manžela je okolo 1 000 € a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu pochádzajúceho z terajšieho manželstva. Okresný súd uviedol v súvislosti s výživným uviedol, že má za to, že takto určené výživné zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletého. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Domáhal sa zrušenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že zo súdneho spisu je zrejmé, že striedavá osobná starostlivosť sa realizovala už v čase súdneho rozhodovania a realizuje sa dodnes. Sú síce určité problémy a je pravda, že doba striedanie sa úplne striktne nedodržuje. Je to spôsobené najmä ochorením dieťaťa, keď matka odmieta vrátiť dieťa v stanovenom čase. Maloletý P. je niekedy v priebehu mesiaca o niekoľko dní dlhšie u matky, stalo sa, že bol o niekoľko dní dlhšie aj u neho. Je to však spôsobené tým, že otec dieťaťa sa snažil byť ústretový a snažil sa vyhovieť psychologičkám, jednak z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a jednak T.. X., ktorej odporučili aby dieťa trávilo viac času s matkou. Teraz už vie, že zo strany matky to bolo účelné konanie a zneužila jeho dobrú vôľu. Matka sa tak podľa jeho názoru pripravovala na podanie návrhu o zmenu striedavej osobnej starostlivosti a psychologičky jej vychádzali v ústrety. Pokiaľ sa v odôvodnení súdneho rozhodnutia konštatuje, že z vyjadrenia úradu práce, sociálnych vecí maloletý nevedel uviesť, či by chcel byť u niektorého z rodičov častejšie, vyjadril

nesúhlas s týmto tvrdením kolízneho opatrovníka, pretože nemá oporu vo vykonanom šetrení a vo veci malo byť jednoznačne nariadené znalecké dokazovanie. Minimálne mohol byť maloletý vypočutý na pojednávaní, kde by súd mohol zistiť stanovisko v neprítomnosti rodičov, ale ani takýto dôkaz súd nevykonal. Otec maloletého dieťaťa v odvolaní tiež uviedol, že i keď súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že striedavú osobnú starostlivosť považuje za najvhodnejšiu formu starostlivosti o maloleté dieťa, nie je teda zrejmé, prečo súd zrušil striedavú osobnú starostlivosť, keď je presvedčený, že je to najhodnejšia forma starostlivosti a je zrejmé, že obidvaja rodičia majú o ňu záujem. Čo sa týka osobných predpokladov na striedavú osobnú starostlivosť, otec maloletého dieťaťa v tomto smere vytýka prvostupňovému súdu, že nevykonal v danom smere žiadne dokazovanie resp. odmietol vykonať znalecké dokazovanie, ktoré niekoľko krát navrhol. Otec maloletého dieťaťa sa v odvolaní tiež ohradil voči konštatovaniu, že striedavá osobná starostlivosť neplní svoj účel a nie je v záujme maloletého, nakoľko sa nerealizuje v pravidelných týždenných intervaloch. Toto tvrdenie je nepravdivé a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Striedavá osobná starostlivosť prebieha viac ako 3 roky bez väčších problémov a pokiaľ by sa matka nerozhodla podať návrh na súd prebiehala by aj naďalej. Aj keď otec maloletého dieťaťa uviedol, že aj keď pracuje na smeny, vždy vedel zabezpečiť svoje povinnosti voči maloletému, pričom ide prakticky o dva dni v týždni, keďže strieda dve denné, dve poobedné a dve nočné a dva dni má voľno. Uviedol, že žije s priateľkou v spoločnej domácnosti, ktorá sa podieľala bežným spôsobom na starostlivosti o maloletého. Záverom otec maloletého dieťaťa v odvolaní uviedol, že súd rozhodol na základe návrhu matky, pričom odmietol vykonať všetky dôkazy, ktoré otec maloletého dieťaťa navrhol, t. j. výsluch maloletého, výsluch svedkov, nariadenie znaleckého dokazovania.

4. K podanému odvolaniu otca maloletého dieťaťa sa vyjadril kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach v uvedených správach zaslaných okresnému súdu ako aj na vyjadreniach na súdnych pojednávaniach a súčasne navrhol potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu.

5. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k podanému odvolaniu otca maloletého dieťaťa uviedla, že navrhuje aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Matka vo vyjadrení uviedla, že v predmetnom konaní súd vykonal viacero súdnych pojednávaní, na ktorých v rámci dokazovania podrobne skúmal a vyhodnocoval prospešnosť, účelnosť a vhodnosť striedavej starostlivosti o maloletého, pričom dospel k záveru, že táto striedavá starostlivosť v danom prípade neplní svoj účel. Otec maloletého dieťaťa prispôsoboval svoj styk s maloletým svojej práci, pričom maloletého u seba len v dni, v ktoré to otcovi vyhovovali. Otec pracoval a stále pracuje v trojsmennej prevádzke, vzhľadom na čo mal maloletého vo svojej starostlivosti nie celý týždeň, ale iba v dni, v ktorej starostlivosť o maloletého vedel prispôsobiť svojej práci. Striedavá starostlivosť až do času podania návrhu na jej zrušenie nebola dodržiavaná, čo potvrdil aj otec dieťaťa. Táto forma starostlivosti nebola prospešná a udržateľná z pohľadu priaznivého zdravého a psychického vývoja maloletého. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení uviedla, že nepopiera, že maloletý má k otcovi vytvorený dobrý citový vzťah. Nejednotná výchova, odlišné východné prostredie a hlavne neprijateľnosť striedania sa však začali prejavovať na zmenách správania maloletého. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení poukázala na to, že od septembra nastupuje maloletý do povinnej školskej dochádzky. Otec maloletého aj v súčasnosti pracuje v trojsmennej prevádzke, vzhľadom na to nie je možné v žiadnom smere očakávať, že poskytne maloletému potrebnú starostlivosť. Vzhľadom na prácu otca mu túto starostlivosť nie je schopný poskytnúť. Starostlivosť o maloletého má byť zabezpečovaná predovšetkým zo strany otca a nie tretích osôb. Pokiaľ otec povinnosti spojené s výchovou maloletého nie je schopný osobne zabezpečiť, nemôže hodnotiť, že striedavá starostlivosť je v danom prípade prijateľnou formou starostlivosti. Súčasťou súdneho spisu je niekoľko podaní rodičov otca maloletého dieťaťa, v ktorých žiadajú súd, aby striedavú starostlivosť v záujme ich vnuka zrušil. Matka maloletého dieťaťa rešpektuje právo od starých rodičov, stýkať sa s maloletým a nebráni im v tom. Zároveň však, ako aj v prípade priateľky otca, poukazuje na to, že tieto osoby nemajú pravidelne nahrádzať starostlivosť otca maloletého dieťaťa o maloletého v dni, keď bude v práci. Striedavá starostlivosť prebieha medzi rodičmi, nie medzi rodičmi a ďalšími osobami. Matka vo vyjadrení tiež uviedla, že návrhom na zrušenie striedavej starostlivosti len sledovala záujem maloletého a jeho súčasné potreby, ktoré pri striedavej starostlivosti naplnené neboli. Zotrváva stále na tom, že zverenie maloletého v jej starostlivosti bude lepšie uspokojovať potreby maloletého a poskytne mu stabilnejšie výchovné prostredie. Zrušením striedavej starostlivosti sa len potvrdil stav, ktorý bol ohľadne starostlivosti medzi účastníkmi, nakoľko táto striedavá starostlivosť zo strany otca dodržiavaná nebola.

6. Na vyjadrenie tak kolízneho opatrovníka, ako aj matky maloletého dieťaťa k podanému odvolaniu reagoval otec maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že ku všetkým skutočnostiam sa vyjadril v odvolaní a nepovažuje za potrebné tieto skutočnosti opakovať.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v rozsahu určenom ust. § 65, § 66, CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 v spojení s § 2 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky otca maloletého dieťaťa ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 na tieto v celom rozsahu poukazuje.

11. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.

12. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci bolo namieste zmeniť rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6P/4/2014-146 zo dňa 07. 05. 2015 v časti výrokov týkajúcich sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a zveriť maloletého Vladimíra Reginu do osobnej starostlivosti matky maloletého dieťaťa. Zároveň bolo potrebné upraviť aj práva a povinnosti rodičom k maloletému dieťaťu, teda vrátane výživného a oprávnenia otca maloletého dieťaťa na styk s maloletým dieťaťom.

13. Odvolacie námietky otca, ani ostatný obsah spisu neboli podkladom pre privodenie zmeny odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli prezentované také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 .

14. Odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie, že striedavá osobná starostlivosť o maloletého neplnila svoj účel a nebola v záujme maloletého dieťaťa. Ďalšie psychologické šetrenia, ale aj psychologické vyšetrenie maloletého len potvrdili, že je potrené nastoliť pravidelný denný i nočný režim maloletého dieťaťa, kde patrí aj spánok na stabilnom mieste, s kľudným pozitívnym prístupom a s realizáciou stimulačného programu v grafomotorike a v zručnostiach maloletého, nakoľko ide o dieťa vo veku 7 rokov, žiaka prvého ročníka základnej školy, čo za situácie, že otec maloletého dieťaťa pracuje v trojsmennej prevádzke nie je možné zabezpečiť striedavou osobnou starostlivosťou. Na tomto závere nemení nič to, že otec by, ako to v odvolaní uvádza, vedel zabezpečiť starostlivosť, v čase plnenia si pracovných povinností, prostredníctvom jeho priateľka resp. jeho rodičov.

15. Odvolací súd poznamenáva, že otcovi maloletého dieťaťa by malo záležať viac na dieťati ako na sebe a mal by prijať závery a odporúčania odborníkov a nie ich nekriticky odmietať a osočovať. Sám otec maloletého dieťaťa v odvolaní pripúšťa, že striedavá osobná starostlivosť sa realizovala nepravidelne a s väčším i či menšími problémami. Za tejto situácie odvolací súd považuje rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky maloletého dieťaťa za vecne správne.

16. I keď otec maloletého dieťaťa v podanom odvolaní priamo nenapáda aj výroky o uloženej povinnosti platiť výživné, o stretávaní sa s maloletým dieťaťom a o trovách konania, odvolací súd podrobil prieskumu aj tieto závislé výroky vo vzťahu k výroku o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti matky, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je i v tomto smere vecne správne.

17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 CMP, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Návrh na prisúdenie náhrady trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd v súlade s § 52 vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .