Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoP/7/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa vo veci starostlivosti o maloleté deti: B. L., nar. XX.XX.XXXX a B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov - matky: M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., ul. K. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Budziková & JUDr. Dachová, s.r.o., Nám. sv. Egídia 41/95, 058 01 Poprad, , IČO: 47 257 113 a otca: Z.. Ľ. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., H. E. Č.. XX/XX, zastúpeného JUDr. Magdalénou Hamaliarovou, bytom Šoltésovej 3474/11, 058 01 Poprad, v konaní začatom na návrh matky o zvýšenie výživného a úpravu styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 14P/206/2016-54 zo dňa 18.05.2017 jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I, II. a V. rozsudku.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit:

„I. Zvyšuje výživné zo strany otca určené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 14P/24/2014-49 z 8.7.2014 na mal. B. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne a na mal. B. zo sumy 180,- eur mesačne na sumu 280,- eur mesačne, od 1.6.2017, ktoré je otec p o v i n n ý platiť do rúk matky vždy do 15.-ho dňa v mesiaci vopred.

II. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

III. Upravuje styk otca s mal. deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. B. a mal. B. každý párny víkend v mesiaci od soboty 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod, každý nepárny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 3.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod., každý rok počas veľkonočného pondelka od 9.00 hod. do 18.00 hod.

IV. Matka je povinná vydať otcovi mal. deti v stanovenú dobu a čas pred jej bytom riadne upravené a otec je povinný odovzdať matke mal. deti v stanovenú dobu a čas pred jej bytom riadne upravené.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení uviedol, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom tamojšieho súdu č. k. 14P/24/2014-49 zo dňa 08.07.2014, pričom maloleté deti B. a B. boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. B. sumou 200,- eur mesačne a na výživu mal. B. sumou 180,- eur mesačne, pričom súd vtedy vychádzal z príjmu matky 600,- eur mesačne a otca 2.400,- eur mesačne, keď otec mal navyše dve vyživovacie povinnosti. V súčasnosti obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k mal. B. a B., pričom priemerný čistý mesačný príjem otca činí 2.901,- eur a matky 700,- eur. Matka sa domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na mal. B. na sumu 360, -eur mesačne a na mal. B. na sumu 340,- eur mesačne počnúc dňom 01.09.2016 z dôvodu zmeny pomerov od poslednej úpravy výživného, keďže s deťmi žije sama a jej príjem vo výške 694,- eur mesačne nepostačuje na to, aby aj ona mohla s deťmi chodiť na športové a kultúrne podujatia. Maloletý B. navštevuje 5. ročník základnej školy, trpí atopickým exémom a má doporučené každý rok chodiť k moru a mal. B. navštevuje 3. ročník základnej školy a venuje sa futbalu a rybolovu. Uviedla, že otec nad rámec výživného deťom neposkytuje nič. Zdôraznila, že na strane otca sa znížili výdavky o 400,- eur mesačne, keďže mu zanikla vyživovacia povinnosť voči deťom z predchádzajúceho manželstva a taktiež je spoločníkom firmy Dira s.r.o., ktorej základné imanie predstavuje 5.000,- eur. Domáhala sa tiež úpravy styku otca s deťmi, nakoľko je potrebné, aby deti vedeli, kedy budú s otcom.

3. Zástupkyňa otca poukazovala na jeho príjem len v rozsahu 2600,- eur mesačne a na stratu spoločnosti Dira s.r.o. vo výške 23,17 eur. Požiadavky matky na výživné považovala za nereálne a k návrhu na úpravu styku otca s maloletými deťmi v celom rozsahu pristúpila. V súvislosti s námietkami matky ohľadne vlastníctva nehnuteľnosti otcom potvrdila, že nehnuteľnosť vo N. otec nadobudol darovacou zmluvou od matky a na ďalšiu nehnuteľnosť v C. mu bol poskytnutý hypotekárny úver.

4. Opatrovník navrhoval upraviť styk otca s deťmi, ako aj výživné, nakoľko došlo na strane otca aj detí k podstatnej zmene pomerov.

5. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 78 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a § 25 ods. 5 Zákona o rodine porovnávajúc pomery pri poslednej úprave výživného a v súčasnosti dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov najmä na strane otca, ktorému odpadli dve vyživovacie povinnosti, ale aj na strane maloletých detí, ktorým sa zvýšili výdaje v súvislosti s ich záujmovými krúžkami, ale aj v súvislosti s ochorením mal. B.. Súd prvej inštancie tiež skonštatoval, že vychádzajúc z LV č. XXXX pre obec N. je otec vlastníkom tam uvedených nehnuteľností titulom darovacej zmluvy a tiež vzhľadom na LV č. XXXX pre obec C. vlastní tam uvedené nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, avšak zaťaženej úverom, čo síce pre určenie výživného podstatné nie je, avšak aj z hľadiska zabezpečenia styku otca s deťmi a ich spoločných návštev je potrebné zohľadniť potrebu otca mať vlastné bývanie. Práve skutočnosť, že otcovi odpadla vyživovacia povinnosť je hlavným dôvodom pre novú úpravu výživného a jeho zvýšenie na sumy uvedené vo výroku rozsudku, ktoré plne zodpovedajú potrebám detí, ale aj možnostiam a schopnostiam otca zohliadniac i spoločenský status otca vyžadujúci neustále vysoké náklady na vzdelávanie, nákup odbornej literatúry a podobne. Preto neupravoval výživné so spätnou platnosťou, ale len do budúcna a návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol ako nedôvodný. Zvýšenie výživného od 01.06.2017 odôvodňoval aj potrebou materiálneho zabezpečenia letných prázdnin maloletých detí s poukazom najmä na zdravotný stav mal. B.. Úpravu styku zdôvodňoval len faktickými problémami pri realizácii styku otca s maloletými deťmi s tým, že ohľadne úpravy styku došlo medzi rodičmi k dohode. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, a to proti výroku I., ktorým súd zvýšil výživné a tiež proti výroku II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Poukazovala na výraznú zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného, ktorá je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Mala za to, že súdu prvej inštancie náležite preukázala, že dôvodom na zmenu výšky výživného je skutočnosť, že výdavky na bývanie v čase predchádzajúceho určenia výživného boli rozdelené medzi oboch rodičov, nakoľko žili v spoločnej domácnosti, pričom dnes matka výlučne sama znáša výdavky na bývanie, pribudli jej aj výdavky na úhradu hypotéky vo výške 152,- eur mesačne po dobu 20 rokov, starší syn navštevuje druhý stupeň vzdelávania, zvýšili sa ceny potravín a ošatenia, znížili sa výdavky na strane otca o 400,- eur mesačne, keď mu zanikla vyživovacia povinnosť a otcovi sa zvýšili príjmy zo závislej činnosti o 400,- eur. S týmito dôvodmi sa však súd prvej inštancie riadne nevysporiadal. V minulosti otec na spoločnú domácnosť prispieval pomernou časťou nákladov a sám hradil všetky výdavky spojené s bývaním. Po rozvode bola matka nútená sa zo spoločného bytu vysťahovať, 6 mesiacov bývala v byte svojich rodičov a následne si zakúpila 3-izbový

byt, za ktorý je nútená uhrádzať celú výšku služieb spojených s užívaním bytu a zároveň uhrádzať splátky hypotéky. V snahe zabezpečiť záujmy maloletých detí musí uprednostňovať ich potreby pred svojimi záujmami a potrebami. Na rozdiel od otca, ktorý s priateľkou chodí na predlžené víkendy, koncerty a iné spoločenské podujatia, ona si nemôže dovoliť ísť s deťmi viackrát za mesiac do kina alebo na iné voľno-časové podujatie a nemá dostatok peňazí na spoločné aktívne trávenie voľného času s deťmi, prípadne iné veci (športové potreby, hračky, oblečenie). Otec chodí na dovolenky, pričom v roku 2014 a 2016 nezobral deti k moru, hoci mal. B. to vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebuje. V roku 2016 matka zabezpečila deťom dovolenku pri mori len vďaka tomu, že jej rodičia od nej nežiadali príspevok na úhradu výdavkov spojených s bývaním. Matka v snahe zabezpečiť kvalitnejšie podmienky pre svoje deti musí šetriť, otec má zabezpečený bezproblémový životný štýl. Otec vlastní 2 rodinné domy a garáž, pričom do domu vo N. investoval aj spoločné prostriedky, v čase spolužitia si otec ponechal výlučnú dispozíciu s peniazmi, matka žila v domnení, že na spoločný život otec používa všetky zarobené peniaze, až v súvislosti s rozvodom zistila, že manžel si pre seba zabezpečoval úspory. Za obdobie dvoch rokov otec vystriedal dve osobné motorové vozidlá, po rozvode zakúpené vozidlo značky U. K.-Z. predal a momentálne užíva vozidlo značky D. R., o ktorom tvrdí, že nie je vlastníkom a poskytla mu ho spoločnosť White wine s.r.o. zameraná na priemyselných zákazníkov a nakladanie s nehnuteľnosťami. Otec je výlučným spoločníkom spoločnosti Dira s.r.o., ktorej prevažujúcou činnosťou je prenájom nehnuteľností, a jej základné imanie je vo výške 5.000,- eur. Spoločnosť vykázala príjem 4.100,- eur ako výnosy a hospodársky výsledok spoločnosti skončil v roku 2016 stratou 27,- eur. Otcom proklamované výdavky spojené so sporením - poistením maloletých detí sú ponechané v dispozícii otca. V Stavebnej sporiteľni, a.s. nasporenú sumu 2.000,- eur mal v zmysle dohody o vyporiadaní BSM otec poukázať na účet mal. B., ktorý mal byť vytvorený tak, aby aj matka mala dispozičné právo, čo sa však nestalo. Od začiatku roku 2016 otcovi zanikla vyživovacia povinnosť na dve deti, ktoré mal z iného manželstva, a to vo výške 400,- eur mesačne a tiež od posledného určenia výživného sa príjem otca zvýšil o 400,- eur. Nad rámec určeného výživného otec neprispieva žiadnou sumou. Otec sa po rozvode stal výlučným vlastníkom rodinného domu, ktorý mu darovala jeho matka, ona však vlastní len byt a príjem má 3- krát menší ako otec. Súdom síce zvýšené výživné však nezodpovedá zákonnej požiadavke uvedenej v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pretože dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a súd prvej inštancie priznaným zvýšeným výživným ukrátil maloleté deti na týchto ich nárokoch. Mala tiež za to, že k zmene pomerov (okrem vlastníctva rodinného domu v obci C.) došlo už 01.09.2016. Súd prvej inštancie zohliadniac spoločenský status otca, jeho neustále vysoké náklady na sebavzdelávania, nákup odbornej literatúry a podobne, vlastne ušetril výdavky otca iba s odkazom na skutočnosti, o ktorých len predpokladá, že existujú. Otec sa týmito okolnosťami nebránil, len nesúhlasil so zvýšením výživného z dôvodu, že nebude prispievať na životné náklady matky, a to, čo deťom posiela, im musí stačiť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovala za nepreskúmateľné a s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci navrhovala zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu ňou podaného návrhu vo vzťahu k výške výživného od 01.09.2016.

7. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Poukázal na to, že skutočnosti uvádzané v odvolaní sú zavádzajúce a účelové. S maloletými deťmi sa stretával podľa toho, kedy mali záujem, brával ich na rôzne športové podujatia, výlety a tieto aj finančne zabezpečoval nad rámec súdom určeného výživného. Matka nebola ochotná sa deťom plnohodnotne venovať a spĺňať ich voľno-časové aktivity, to nebolo záležitosťou nedostatku financií, ale jednoducho preto, že matka nemá záujem aktívne sa zúčastňovať športových aktivít detí a spĺňať ich požiadavky. V prípade, ak matka má byť obmedzovaná potrebami detí, ako prezentuje v odvolaní, otec podá návrh na striedavú starostlivosť, pretože pre neho sú prvoradé záujmy a potreby maloletých detí. Výška výživného predtým, ako aj teraz je postačujúca, aby sa deti mohli venovať svojím záujmom, pokiaľ finančné prostriedky budú dané tak, na čo sú určené. Výživné nie je určené pre potreby matky detí, ktorá má tiež slušný príjem a má sa podieľať na nákladoch domácnosti. On bráva deti na výlety, športové podujatia aj dovolenky na území Slovenska a všetky náklady s tým súvisiace hradí nad rámec bežného výživného. Ak majú deti sviatok (narodeniny, meniny, Vianoce) vždy im kúpi darčeky podľa ich výberu. Uhrádzaná výška určeného výživného môže deťom zabezpečiť kvalitný životný štýl, pričom aj matka je povinná si plniť vyživovaciu povinnosť podľa svojich schopností a možností, tiež si môže zvýšiť príjem službami ako zdravotná sestra, zvýšiť si kvalifikáciu, avšak ani jedna z možností pre matku nie je dobrá, pretože je toho názoru, že na čo to bude robiť, že ošklbe svojho bývalého manžela a aj tak si môže šetriť. Príjem otca je pre ňu kreditnou kartou. Po rozvode manželstva si obaja rodičia museli zabezpečiť nové bývanie, nakoľko byt, v ktorom žili, bol odpredaný v dôsledku splatenia hypotekárneho úveru, pričom otec matke vyplatil sumu 20.000,- eur. Otec si zabezpečuje bývanie výstavbou rodinného domu, na ktorý mu bol poskytnutý hypotekárny úver, ktorý spláca mesačne

vo výške 727,12 eur. Rodinný dom zabezpečil aj pre svoje deti, ktoré tam majú pripravené izby. V súčasnosti býva v rodinnom dome vo N., ktorý dostal ako dar od svojej matky, avšak tento nie je určený na celoročné bývanie, a preto pristúpil k zabezpečeniu bývania v C.. Aj matka si zobrala na zabezpečenie bývania hypotekárny úver, tento výdaj jej má byť odpočítaný z príjmu, avšak úver otca, ktorý slúži takisto na bývanie, už z príjmu odpočítaný byť nemá. Nie je pravdou, že by otec počas trvania manželstva si ponechal výlučnú dispozíciu s peniazmi, nakoľko každý mal svoj účet, pričom otec uhrádzal všetky výdavky týkajúce sa domácnosti, bytu, hypotekárny úver, pôžičku, škôlku, nájomné, stravné, poistky a matka disponovala peniazmi na svojom účte, pričom nemala žiadne výdavky v súvislosti s rodinou a mohla si šetriť peniaze, čo určite aj robila. Navrhoval zvýšenie výživného o sporivú časť, nakoľko matka deťom nikdy neušetrí žiadnu sumu, o čom však súd takto nerozhodol. Motorové vozidlo značky U. K.-Z. bolo staršie, neustále ho bolo potrebné opravovať, a preto bolo odpredané, o čom predložil technický preukaz. Toho času má prenajaté vozidlo, pričom náklady s jeho prevádzkou hradí sám. Ním založená spoločnosť Dira s.r.o. nevykazuje zisk, je v strate a nie je pravdou, že by sa mu zvýšili príjmy zo závislej činnosti. Má za to, že nedošlo k takému nárastu potrieb maloletých detí, aby súdom určené výživné nepokrylo všetky náklady detí. Rovnako nedošlo k takému dramatickému nárastu cien potravín a ošatenia, aby uhrádzaním určeného výživného sa znížila životná úroveň detí. Je síce pravdou, že otcovi skončila vyživovacia povinnosť na dospelé deti, avšak taktiež mu narástli náklady súvisiace nielen so zabezpečením vlastného bývania, ale aj s jeho prácou, ďalším vzdelávaním, účasťou na seminároch a školeniach, ktoré zamestnávateľ neprepláca a sú potrebné pre výkon jeho povolania a zvyšovanie odbornosti. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj čas, odkedy má byť uhrádzané zvýšené výživné, nakoľko otec si pravidelne plnil vyživovaciu povinnosť, a to aj nad rámec.

8. K odvolaniu matky sa vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý poukázal na skutočnosť, že tak na strane maloletých detí, ako aj na strane otca došlo od poslednej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov, maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj aktíva, aj pasíva, rôzne úvery a pôžičky, treba však vychádzať z priority vyživovacej povinnosti. Navrhol preto, aby odvolací súd rozhodol v záujme maloletých detí.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (362 ods. 1 , oprávneným subjektom (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 , preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti v zmysle zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, § 62 a § 65 CMP, bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario, pričom dátum a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k danému rozhodnutiu, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

12. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Z odôvodnenia napádaného rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zvýšení výživného vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané v priebehu súdneho konania. Matka v odvolaní namietala, že súdom zvýšené výživné o 100,- eur mesačne na každé dieťa od 01.06.2017 do budúcna, teda na mal. B. zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 300,- eur mesačne a na mal. B. zo sumy 180,- eur na sumu 280,- eur mesačne, je vzhľadom na možnosti a schopnosti otca nedostatočné a toto žiadala zvýšiť na ňou v návrhu požadovanú sumu, u mal. B. na sumu 360,- eur mesačne a u mal. B. na sumu 340,- eur mesačne počnúc dňom 01.09.2016 do budúcna. Poukazovala pritom na svoje zvýšené výdavky na bývanie a splácanie hypotéky po rozvode manželstva, keď bolo stanovované výživné a tiež na skutočnosť, že sa zvýšili ceny potravín a ošatenia, starší syn navštevuje druhý stupeň vzdelávania a predovšetkým otcovi zanikla vyživovacia povinnosť v sume 400,- eur a zvýšil sa jeho príjem zo závislej činnosti o 400,- eur. Otec má zabezpečený bezproblémový životný štýl a ona, aby mohla zabezpečiť kvalitnejšie podmienky pre svoje deti, musí šetriť. Otec vlastní 2 rodinné domy a ona len byt, v ktorom vedie spoločnú domácnosť s deťmi. Jej príjem je 3-krát nižší ako príjem otca. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto žiadala zvýšiť výživné v súlade s jej návrhom počnúc dňom 01.09.2016. Otec tvrdenia matky v odvolaní považoval za zavádzajúce a účelové s tým, že aj matka je povinná si plniť vyživovaciu povinnosť podľa svojich schopností a možností a celá ťarcha finančného zabezpečenia detí nemôže byť iba na ňom, pričom výživné nemá pokrývať náklady celej domácnosti a nie je určené pre potreby matky detí, ktorá tiež má podieľať na nákladoch domácnosti. Vychádzajúc z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu (potvrdenia o príjme matky a otca, trvalé príkazy na úhradu, listy vlastníctva, daňové priznania, výpis z obchodného registra, doklady o úhradách a platbách a ďalšie), má odvolací súd za to, že záver súdu prvej inštancie o posúdení možností a schopností rodičov, predovšetkým otca je správny. Rovnako správne súd prvej inštancie posudzoval nielen možnosti a schopnosti otca, ale aj potreby obidvoch maloletých detí a čas, kedy k zmene pomerov od poslednej úpravy výživného došlo. Z obsahu spisu vyplýva, že starostlivosť o mal. B. a mal. B. zabezpečuje matka, ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti. Avšak aj otec sa podieľa na výdavkoch na starostlivosť a zabezpečenie potrieb maloletých detí, čo je zrejmé z vyjadrení oboch účastníkov. Tvrdenia matky, že otec nad rámec výživného na výživu neprispieva, neboli ničím a nijako preukázané, práve naopak, otec tieto tvrdenia popieral, označil ich za účelové a doložil listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení, napr. o platbe poistky - rizikové životné poistenie ActiveLife, a to aj na maloleté deti.

17. Z obsahu spisu, listinných dôkazov, ako aj z vyjadrení účastníkov je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného v zmysle rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 14P/24/2014-49 zo dňa 08.07.2014 došlo k zmene pomerov, a to tak na strane maloletých detí, ktoré sú staršie, zvýšili sa ich výdaje v súvislosti s ošatením, hygienou, stravou, výdavky na školu, záujmové krúžky a podobne, u mal. B. naviac v súvislosti s jeho ochorením, avšak k zmene pomerov došlo predovšetkým na strane otca, ktorému odpadli dve vyživovacie povinnosti na už plnoleté deti z predchádzajúceho manželstva vo výške spolu 400,- eur mesačne a ktorému sa aj zvýšil priemerný čistý mesačný príjem zo sumy v roku 2014 vo výške 2.400,- eur mesačne na sumu 2.901,- eur mesačne. Aj matke sa zvýšil príjem zo sumy 600,- eur mesačne

v roku 2014 na sumu cca 700,- eur mesačne. Rovnako sa ale obidvom rodičom zvýšili aj mesačné výdavky. Odvolací súd zohľadnil rovnako výdavky otca v súvislosti so splácaním hypotéky, ako aj tieto výdavky u matky. Predovšetkým však vzhľadom na vek maloletých detí účastníkov, a to B., ktorý má v súčasnosti 12 rokov a 3 mesiace a B., ktorý má 10 rokov a 3 mesiace, má odvolací súd rovnako za to, že súdom prvej inštancie stanovené výživné je dostatočné. Z určeného výživného u mal. B. v sume 300,- eur mesačne a u mal. B. v sume 280,- eur mesačne je podľa názoru odvolacieho súdu možné uhrádzať všetky odôvodnené potreby maloletých detí, a to nielen základné, ako sú strava, ošatenie, hygiena, výdavky na školu, cestovné, bývanie, lekárska starostlivosť, ale aj potreby prispievajúce k rozvoju osobnosti maloletého dieťaťa (kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záľuby). Súd prvej inštancie správne posudzoval nielen potreby maloletých detí, u ktorých sa zvýšili výdaje v súvislosti so záujmovými krúžkami, resp. u mal. B. aj v súvislosti s jeho ochorením, ale tiež skutočnosť, že k najvýraznejšej zmene pomerov došlo na strane otca, ktorému odpadli dve vyživovacie povinnosti v sume spolu 400,- eur mesačne. Došlo však aj k zvýšeniu jeho príjmu zo sumy 2.400,- eur mesačne na sumu 2.900,- eur mesačne, avšak došlo aj k zvýšení príjmu u matky zo sumy 600,- eur mesačne v roku 2014 na sumu 700,- eur mesačne. Vzhľadom na vek oboch maloletých detí, ich odôvodené potreby, ale aj v snahe vytvoriť priestor pre prípadné ďalšie zvyšovanie výživného v súvislosti so zmenou pomerov, správne súd prvej inštancie zvýšil výživné v určenej výške počnúc dňom 01.06.2017 do budúcna, zohliadniac aj materiálne zabezpečenie letných prázdnin maloletých detí. Odvolací súd má za preukázané, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k žiadnemu pochybeniu, ktoré by zakladalo nezákonnosť, resp. nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

18. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami matky, ktoré nemohli spôsobiť zmenu posúdenia veci.

19. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 potvrdil, a to vrátane správneho súvisiaceho výroku o trovách konania.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).