Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/280/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., IČ: 00001350, Radlická 333/150, Praha, Česká republika, proti žalovanému: T. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. Z. XXXX/X, N., t.č. Š. XXX, N., Č. F., o zaplatenie 20.890,43 Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 16.335,77 Kč od 29.4.2014 do zaplatenia nad 7,05 % ročne z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť sumu 18.095,79 Kč s úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 16.335,77 Kč od 29.4.2014 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 9.6.2014 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 16.335,77 Kč, kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 3.103,56 Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania v sume 1.451,10 Kč, úrok 8,05 % ročne (po čiastočnom späťvzatí 7,05 % ročne) zo sumy 16.335,77 Kč od 29.4.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému poskytol spotrebiteľský úver vo výške 30.000,- Kč, ktorý sa podľa zmluvy o úvere zaviazal žalovaný splatiť v 36 anuitných splátkach vo výške 1.064,- Kč splatných vždy k 18. dňu v mesiaci. Nesplatená istina úveru mala byť úročená 16,9 % ročnou úrokovou sadzbou. V zmysle predmetnej zmluvy si žalobca neúčtoval poplatok za správu úveru ani mesačné poistné pre prípad nemožnosti úver splatiť. Žalobca ďalej uvádza, že vzhľadom k riadnemu neplneniu záväzku, po jeho opakovanom upomínaní úver listom z 18.2.2013 zosplatnil a vyzval k jeho celkovej úhrade do 1.3.2013. Následne už žiadne ďalšie splátky žalovaný neuhradil.

3. Podľa skutkových tvrdení žalobcu v podaní zo 7.4.2017, ktoré žalovaný nenamietal ani po doručení podania žalobcu 28.11.2017, žalovaný za účelom splatenia úveru zaplatil splátky v sume 1.064,- Kč v dňoch 18.12.2011, 18.1.2012, 18.2.2012, 18.3.2012, 18.4.2012, 18.5.2012, 18.6.2012, 18.7.2012, 18.9.2012 a 18.10.2012 ďalej 18.8.2012 v sumách po 1.013,73 Kč, 12.9.2012 v sume 50,52 Kč, 18.11.2012 v sume 0,25 Kč, 13.12.2012 v sume 1.234,76 Kč, 4.2.2013 v sume 406,63 Kč, 13.2.2012 v sume 1.234,76 Kč, 4.2.2013 v sume 406,63 Kč, 13.12.2012 v sume 1234,76 Kč a po zosplatnení úveru 18.3.2013 v sume 2.500,- Kč a 12.4.2013 v sume 2.500,- Kč.

4. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu do vlastných rúk 13.5.2015 písomne nevyjadril. 5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur. Konajúci súd dospel k záveru, že žalovaná pohľadávka sumu 1.000,- Eur nepresahovala (uplatnená suma 20.890,43 Kč predstavuje pri kurze 1 Euro - 25,75 Kč po prepočte na eurá sumu 811,27 Eura) a zabezpečené listinné dôkazy súd vzhliadol za postačujúce pre svoje rozhodnutie. Pritom vo veci konal priamo so žalobcom, keďže jeho právne zastúpenie obchodnou spoločnosťou Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária vzhľadom na nepredloženie plnomocenstva na zastupovanie žalobcu v danej veci nepovažoval za preukázané. 6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to výpisom z obchodného registra žalobcu na č.l. 9-10, zmluvou o úvere z 24.11.2011 na č. l. 11-16, žiadosťou o poskytnutí spotrebiteľského úveru na č.l. 17 až 18, oznámením o zosplatnení úveru z 18.2.2013 na č.l. 20, výzvami žalobcu k zaplateniu dlžnej čiastky z 20.12.2012 a 20.1.2013, prehľadom k výške čerpaného úveru na č.l. 23 až 27, všeobecnými obchodnými podmienkami na č.l. 28-31, historickým výpisom k účtu na č.l. 84 až 94 spisu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

7. Strany sporu uzavreli 24.11.2011 zmluvu o úvere na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský bezúčelový úver v sume 30.000,- Kč. Prostriedky museli byť vyčerpané do 28.11.2011 (bod 1.2 úverovej zmluvy). Z predloženej zmluvy vyplýva, že vyčerpaný a nesplatený úver mal byť úročený sadzbou vo výške 16,90 %, ročná percentuálna sadzba nákladov mala činiť 18,26 %, poplatok za poskytnutie úveru sumu 0,- Kč, za správu úveru bol žalobca podľa zmluvy oprávnený účtovať poplatok 0,- Kč mesačne, úver mal byť zaplatený v 36 mesačných splátkach vo výške 1.064,- Kč splatných vždy k 18. dňu v mesiaci, s poslednou splátkou splatnou 18.11.2014, celková čiastka, ktorú bol spotrebiteľ povinný zaplatiť činila sumu 38.265,- Kč (bod 1.5-1.6 zmluvy). Úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške REPO sadzby ČNB zvýšenej o 7 % bodov (bod 1.7 zmluvy).

8. Zo žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 3.11.2011 vyplýva, že žalovaný ako žiadateľ žiadal o poskytnutie úveru vo výške 30.000,- Kč, ktorý by splatil v 36 splátkach. V žiadosti uviedol svoj príjem z pracovného pomeru vo výške 17.440,- Kč mesačne, názov a sídlo zamestnávateľa - W., F. XXX, N., miesto pobytu: BU., Š. XXX, Č.. Z výpisu z obchodného registra žalobcu na č.l. 9 až 10 spisu vyplýva, že žalobca bol oprávnený aj na poskytovanie úverov.

9. Podľa výzvy k zaplateniu dlžnej čiastky z 20.12.2012, žalobca pred zosplatnením dlžnej čiastky vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu bez zbytočného odkladu, ktorý v tom čase vyčíslil na sumu 2.200,34 Kč. Podľa poslednej výzvy k zaplateniu dlžnej čiastky z 20.1.2013, žalobca pred zosplatnením dlžnej čiastky vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu bez zbytočného odkladu, ktorý v tom čase vyčíslil na sumu 4.049,79 Kč.

10. Z oznámenia o zosplatnení úveru z 18.2.2013 súd zistil, že ku dňu zosplatnenia úveru žalobca voči žalovaným vykázal pohľadávku v sume 21.206,59 Kč, na zaplatenie ktorej žalobcu vyzval do 1.3.2013.

11. Z predloženého prehľadu o výške žalovanej pohľadávky, dlžnej istine, dlžných úrokov, úrokov z omeškania a konečnej splatnosti na č.l. 26 spisu vyplýva, že pred dňom zosplatnenia bol žalovaný v omeškaní s istinou úveru v sume 850,36 Kč a ku dňu zosplatnenia v sume 20.860,62 Kč, Ďalej nezaplatené úroky z úveru ku dňu zosplatnenia činili 308,92 Kč, dlžné poplatky sumu 0,- Kč, a dlžné úroky z omeškania sumu 32,67 Kč.

12. Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky(Rím I.) spotrebiteľské zmluvy sa v zmysle a za podmienok ustanovených v nasledovnom odseku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa.

13. Podľa § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka platného na území Českej republiky (v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy) vo vzťahoch podľa § 261 <http://obchodni-zakonik.eu/predmet-pravni-upravy/ > alebo podriadených obchodnému zákonníku dohodou podľa ods. 1 sa použijú, ak to nevyplýva z tohto zákona alebo zo zvláštnych právnych predpisov niečo iného, ustanovenia tejto časti na obe strany; ustanovenia občianskeho zákonníku alebo zvláštnych právnych predpisov o spotrebiteľských

zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich klauzulách a iných ustanoveniach smerujúcich k ochrane spotrebiteľa je však potrebné použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa občianskeho zákonníka a na ich spoločné záväzky sa použijú ustanovenia občianskeho zákonníka.

14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka platného na území Českej republiky (v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného na území Českej republiky (v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.

16. Podľa § 55 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka platného na území Českej republiky (v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy) zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa čl. 2 bod 1 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

18. Podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

19. Podľa čl. 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd právomoc podľa článku 22.

20. Súd vyhodnotil svoju právomoc za danú v zmysle čl. 2 bod 1, čl. 16 bod 2, čl. 24 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.), vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný má evidovaný trvalý pobyt na území SR, hoci sa zdržiava na území Českej republiky, avšak nebol preukázaný jeho úmysel sa trvale zdržiavať na inej adrese a právomoc súdu ani nebola žiadnym zo strán sporu namietaná.

21. Zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovanými súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú a preto na jej právne posúdenie dopadajú nielen ustanovenia Obchodného zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy ale aj všeobecné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa upravené v § 52 až 57 Občianskeho zákonníka platného v tom čase na území Českej republiky, vzhľadom na to, že žalobca - dodávateľ konal pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Banka zmluvu uzatvárala vo viacerých prípadoch a klient - spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil.

22. Žalovaný nerozporoval tvrdenia žalobcu o nesplácaní spotrebiteľského úveru, či jeho zosplatnení a preto po preskúmaní žalobcom predloženej zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXR z 24.11.2011 ako aj pripojených listinných dôkazov a po doplnení skutkových tvrdení o výške uhradených splátok úveru považoval istinu dlhu pozostávajúcu z nezaplatenej istiny úveru v sume 16.335,77 Kč za preukázanú. Ku dňu zosplatnenia úveru žalovaný dlhoval na splátkach úroku sumu 308,92 Kč, preto aj v tejto časti, keďže išlo o úver, ktorý bol podľa bodu I.5 zmluvy o úvere úročený sadzbou 16,90 % súd žalobu považoval za dôvodnú. Obdobne považoval za dôvodné žalobcom uplatnené právo na zaplatenie úroku

z omeškania, ktorý ku dňu 28.4.2014 vyčíslil v sume 1.451,10 Kč, keďže právo na úrok z omeškania dlžných pohľadávok žalobcovi vyplýva z bodu II.8 zmluvy o úvere. Pokiaľ ide o žalovaný úrok z omeškania súd pri jeho priznaní vychádzal z § 1 nariadenia vlády č. 142/1994 Sb. platného v Českej republike, v znení účinnom do 30.6.2013, v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovené Česku národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov. V uvedených častiach, ako aj v časti žalovaných úrokov z omeškania zo sumy 16.335,77 Kč (istina dlhu) vo výške 7,05 % ročne od 29.4.2014 do zaplatenia súd žalobe ako dôvodnej vyhovel.

23. Pokiaľ však ide o úroky z úveru je potrebné súhlasiť s tým, že tieto predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, tak ako sa to konštatuje v súdnej praxi, avšak povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú poskytnuté finančné prostriedky neboli vrátené veriteľovi, má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do tzv. splatnosti úveru. Po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania. V opačnom prípade, by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa

- teda k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi konania (rozhodnutia súdov v podobných prípadoch: Krajského súdu Prešov č. 1Co 29/2014 z 19.3.2014, sp. zn. 6 Co 190/2014 z 30.6.2015, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/40/2015 zo dňa 28.07.2015, Najvyššieho súdu SR č. 4Obo143/1998 , Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 476/2012). Takýto postup je v súlade aj s § 497 Obchodného zákonníka platného na území Českej republiky, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. To znamená, že platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, teda vlastne do doby, v ktorej bol dlžník povinný predmetné finančné prostriedky vrátiť. Za obdobie po zosplatnení úveru, prichádzajú do úvahy úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Na tomto závere nič nemenia ani ustanovenia zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, podľa ktorých sa aj po termíne splatnosti splátky istiny úveru úročia dohodnutým úrokom ako aj úrokom z omeškania. Úrok preto predstavuje cenu peňazí, v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave,

je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku robí absolútne neplatnou.

24. Vzhľadom na to súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol v časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov po zosplatnení úveru dňom 18.2.2013 a následne vo výške 16,90 % ročne zo žalovanej sumy od 18.2.2013 do zaplatenia. Žalobcovi priznal len nárok na zaplatenie kapitalizovaných úrokov za obdobie do 18.2.2013, čo predstavuje sumu 308,92 Kč. 25. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí o veci samej. 26. S ohľadom na späťvzatie žaloby v časti návrhu na zaplatenie úroku z omeškania (v rozsahu 1,0 % ročne) za obdobie od 29.4.2014 do zaplatenia uplatneného žalobcom podaním z 1.4.2016, súd v tejto časti konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol úspešný v 87 % z ním uplatneného práva, po zarátaní úspechu žalovaného v rozsahu 13 % žalobcom uplatneného práva súd zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady trov konania v rozsahu rozdielu, t.j. 74 %. Keďže žalovaný nebol vo väčšine proti nemu uplatneného práva úspešný, priznanie náhrady trov konania v jeho prospech neprichádzalo do úvahy.

28. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.