Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-111-2016.pdf
PDF · 99.37 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/111/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45 684 618, Košická 56, 821 08 Bratislava, zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: W. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.X, C., o zaplatenie sumy 149,38 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 114,61 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 15,98 eura od 21.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 25,70 eura od 19.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 37,49 eura od 19.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 25,70 eura od 19.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 9,74 eura od 19.02.2014 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 54% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 05.10.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.10.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 149,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 15,98 eura od 21.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 30,69 eura od 19.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 42,48 eura od 19.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 50,49 eura od 19.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 9,74 eura od 19.02.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 12.02.2016. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 12.02.2016. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o fixné služby. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnil. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry, ktoré však
žalovaný neuhradil riadne a včas, a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. K dnešnému dňu k úhrade dlhu žalovaného zostáva suma vo výške 30,69 eura, doklad č. 1756299195, splatná dňa 18.11.2013; suma vo výške 15,98 eura, doklad č. 2755381481, splatná dňa 20.10.2013; suma vo výške 9,74 eura, doklad č. 2759314722, splatná dňa 18.02.2014; suma vo výške 42,48 eura, doklad č. 3757351236, splatná dňa 18.12.2013; suma vo výške 50,49 eura, doklad č. 9758323827, splatná dňa 18.01.2014. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na úrok z omeškania v minimálnej zákonnej výške 5 % p.a.. Ako dôkazy žalobca predložil Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.02.2016, faktúry č. 3757351236, č. 2759314722, č. 9758323827, č. 2755381481, č. 1756299195, Dodatok k Zmluve o pripojení zo dňa 13.11.2009, Špecifikáciu k zmluve o pripojení, Špecifikáciu pre službu Magio internet Security.
3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 20.12.2017, k tejto sa nevyjadril, dôkazy neoznačil.
4. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu (Slovak Telekom, a.s.) uzatvorili zmluvu o pripojení. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému telekomunikačné služby, pričom žalovanému boli následne vyúčtované tieto služby faktúrou č. 2755381481 na sumu 25,70 eura so splatnosťou dňa 20.10.2013 (z ktorej si žalobca uplatnil sumu 15,98 eura), faktúrou č. 1756299195 na sumu 30,69 eura so splatnosťou dňa 18.11.2013, faktúrou č. 3757351236 na sumu 42,48 eura so splatnosťou dňa 18.12.2013, faktúrou č. 9758323827 na sumu 50,49 eura so splatnosťou dňa 18.01.2014, faktúrou č. 2759314722 na sumu 32,69 eura so splatnosťou dňa 18.02.2014 (z ktorej si žalobca uplatnil sumu 9,74 eura). Právny predchodca žalobcu postúpil predmetné pohľadávky na spoločnosť žalobcu.
8. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č. 610/2003 Z.z.“) (v znení účinnom do 31.12.2011), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
11. Podľa § 43 ods. 1 zák.č. 610/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2011), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
12. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č. 351/2011 Z.z.“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
13. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák.č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
14. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (1) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (2)
16. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
17. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je z časti dôvodná. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pripojení, z ktorej právnemu predchodcovi žalobcu vyplývala povinnosť poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby, ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom žalovaný si svoju povinnosť, a síce uhrádzať právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnil v lehote splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu (ktorý je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky) na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované vyššie citovanými faktúrami v celkovej sume 114,61 eura za dôvodný, a preto mu vo výroku I. rozsudku vyhovel. Žalobcovi tak súd priznal z faktúry č. 2755381481 uplatnenú sumu 15,98 eura, z faktúry č. 1756299195 sumu 25,70 eura, z faktúry č. 3757351236 sumu 37,49 eura, z faktúry č. 9758323827 sumu 25,70 eura a z faktúry č. 2759314722 uplatnenú sumu 9,74 eura.
20. Žalovaný tým, že svoj dlh v lehote splatnosti určenej faktúrami nesplnil, dostal sa s plnením do omeškania nasledujúci deň po splatnosti tej-ktorej faktúry a žalobcovi je preto povinný okrem istiny zaplatiť aj úrok z omeškania z priznanej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba ECB bola v období od 13.11.2013 do 10.06.2014 vo výške 0,25% (t.j. 0,25% + 5). Nakoľko si však žalobca uplatnil úrok z omeškania v nižšej výške 5% ročne, súd mu v tejto výške úrok z omeškania priznal, nakoľko nemôže prekročiť žalobu a priznať viac.
21. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)
22. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaného, určil súd žalovanému v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
23. Žalobca si okrem vyššie uvedených poplatkov za služby s príslušenstvom uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti vo výške 3x 4,99 eura (faktúra č. 1756299195, č. 3757351236, č. 9758323827) a poplatku za obmedzenie poskytovania služieb vo výške 16,50 eura + DPH (faktúra č. 9758323827).
24. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, dohoda o zmluvnej pokute musí mať v zmysle § 544 ods. 2 OZ písomnú formu, pričom jej nedodržanie postihuje zákon absolútnou neplatnosťou (§ 40 ods. 1 OZ). Z predložených listinných dôkazov nevyplýva uzavretie písomnej dohody zmluvných strán o zmluvnej pokute vo výške 4,99 eura za nedodržanie doby splatnosti. Súd tak v danom prípade nemal za preukázané, že by došlo k platnému uzavretiu takejto dohody, a preto nebolo možné priznať žalobcovi nárok na zaplatenie žiadnej z takýchto zmluvných pokút. Navyše táto zmluvná pokuta jednostranne sankcionuje žalovaného ako spotrebiteľa za omeškanie s úhradou platieb, hoci v prípade omeškania je žalovaný povinný uhradiť dodávateľovi zákonné sankcie za omeškanie (úroky z omeškania), ktoré si žalobca taktiež uplatňuje v tomto konaní. Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého „v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“ V uvedenom prípade teda nebol splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmysle § 40 ods. 1 OZ.
25. V prípade uplatneného poplatku za obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie, okrem toho, že žalobca ani nepreukázal vykonanie tohto úkonu, ktorý je spoplatňovaný, nepreukázal ani, že by takýto poplatok z uvedeného dôvodu a v uvedenej výške bol medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnutý. Ak bol predmetný poplatok súčasťou cenníka právneho predchodcu žalobcu, žalobca nepreukázal, že tento cenník bol súčasťou uzatvorenej zmluvy, a že by tento cenník vôbec bol žalovanému pri podpise zmluvy odovzdaný alebo s ním bol žalovaný preukázateľne oboznámený. Poctivému prístupu poskytovateľa elektronických služieb s odbornou starostlivosťou zodpovedá taký postup, keď priamo v zmluve je zákazník poučený o poplatkoch, ktoré voči nemu môžu byť uplatnené v prípade riadneho neplatenia služieb, a to uvedením výšky týchto poplatkov priamo v zmluve alebo odkazom na presné ustanovenia cenníka, ktorý preukázateľne bol zákazníkovi odovzdaný pri podpise zmluvy. V konaní nič takéto preukázané nebolo, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tvrdenom nároku na zaplatenie uvedeného poplatku. Zároveň, poplatok za obmedzenie služby pre neplatenie nemožno ani považovať za službu, a už vôbec nie za službu, ktorá by poskytovala žalovanému určitý prospech, a za ktorú by bol žalovaný povinný platiť. Z povahy obmedzenia služieb má súd za to, že vzhľadom k tomu, že obmedzením poskytovaných služieb sa zabráni poskytovaniu ďalších služieb žalovanému do úhrady splatných záväzkov, ide výlučne o nástroj určitej ochrany poskytovateľa služby, nie o službu v prospech žalovaného.
26. Z vyššie uvedených dôvodov súd vo výroku II. rozsudku zamietol žalobu v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty vo výške 3x 4,99 eura a poplatku za obmedzenie služby pre neplatenie vo výške 19,80 eura (16,50 eura + 3,30 eura DPH). Nakoľko žalobca nemá právo na plnenie uvedených zmluvných pokút a poplatku, nemohol sa žalovaný ani dostať do omeškania s týmto plnením, a teda žalobca nemá právo ani na úroky z omeškania z uvedených súm, a preto súd zamietol žalobu aj v časti príslušenstva.
27. V súvislosti s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súd uvádza nasledovné: Žalobca bol výzvou zo dňa 02.10.2017, doručenou mu dňa 05.10.2017, upozornený na to, že v časti uplatneného poplatku a zmluvných pokút považuje súd žalobu za nedôvodnú, na ktorú výzvu však žalobca nereagoval. Súd vo veci postupoval podľa § 297 písm. b) CSP, nakoľko boli splnené podmienky na takýto postup, pričom je iba na rozhodnutí súdu, či takýto postup zvolí (prípadný súhlas či nesúhlas strán nie je podstatný). Nová právna úprava v ustanovení § 150 ods. 1 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe, preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán sporu) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže, a to ku dňu, kedy súd rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. V nadväznosti na to, súd skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity strán sporu, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy strán sporu, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov vykoná, a preto súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
28. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
29. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
30. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 149,38 eura s príslušenstvom priznaná suma 114,61 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 77% a hrubý úspech žalovaného 23%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 54% (77 - 23). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 54% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).