Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22C-11-2022.pdf
PDF · 104.18 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22C/11/2022
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobcu: AC INVESTMENTS, s.r.o. , so sídlom Športová 539, Moravany nad Váhom, proti žalovanému: L. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX/X, X., podnikajúci pod obchodným menom: L. Y., s miestom podnikania Y. XXX/X, X., IČO: XXXXXXXX, o návrhu na vydanie poverenia oprávnenej osobe na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, takto
rozhodol:
I. Návrh na vydanie poverenia oprávnenej osobe na vykonanie súpisu hnuteľných vecí z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 30.3.2022, doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 31.3.2022, požiadal navrhovateľ súd o určenie osoby poverenej vykonaním súpisu hnuteľných vecí, tvoriaci záloh, nachádzajúcich sa v prenajatých nebytových priestoroch, a poveril ju vykonaním súpisu hnuteľných vecí.
2. Návrh odvodzoval navrhovateľ od existencie nájomného vzťahu navrhovateľa ako prenajímateľa a podnikateľa L. Y. ako nájomcu, založeného zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.9.2019, ďalej od omeškania nájomcu s platením nájomného, od vzniku zákonného záložného práva navrhovateľovi ako prenajímateľovi nebytových priestorov k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v tejto, patriacim nájomcovi, podľa § 672 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), od výpovede z nájmu navrhovateľom doručenej nájomcovi dňa 29.3.2022 s dohodnutou 1-mesačnou výpovednou lehotou, od dôvodnej obavy, že zákonné záložné právo navrhovateľa k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v prenajatých nebytových priestorov podľa § 672 ods. 1 OZ zanikne z dôvodu, že po prevzatí výpovede z nájmu začne nájomca odstraňovať z predmetu nájmu svoje hnuteľné veci, keďže tento bude z predmetu nájmu povinný sa vysťahovať (vypratať ho). Uviedol, že predmetom nájomnej zmluvy bol v danom prípade nájom nebytových obchodných priestorov č. 1 so samostatným vchodom a s výkladmi (oknami) smerom do D. ulice a s výkladmi do átria: ALEXANDER CENTRUM, nachádzajúcich sa v stavbe so súp. č. XXXX, postavenej na pozemku s parc. č. XXXX/X o výmere 795 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o celkovej podlahovej ploche 90,91 m2, a vonkajšie stolovacie priestory 1a., ako sú zobrazované v Prílohe č. 1 k nájomnej zmluve. Nájom bol uzatvorený na dobu určitú, od 1.10.2019 do 30.9.2024. Navrhovateľ eviduje voči L. Y. neuhradené nájomné špecifikované v saldokonte prenajímateľa, ktoré pripojil k návrhu. Dôvodom výpovede z nájmu danej navrhovateľom nájomcovi, L. Y., listom zo dňa 29.3.2022, doručenej nájomcovi dňa 29.3.2022, bolo omeškanie nájomcu s platením nájomného. Navrhovateľ uviedol, že v čl. VI., bod 4 písm. c) nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ je oprávnený písomne vypovedať túto zmluvu, okrem iného, aj z dôvodu, ak nájomca viac ako sedem kalendárnych dní mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom. Ďalej citoval ust. § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „zákon č. 116/1990 Zb.“), podľa ktorého prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, ak
nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom. Ďalej uviedol, že v čl. VI ., bod 3, druhá veta nájomnej zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že v prípade výpovede ktorejkoľvek zmluvnej strany nájom založený touto zmluvou sa skončí uplynutím výpovednej doby, ktorá je jednomesačná, a začína plynúť odo dňa doručenia výpovede. Nakoľko navrhovateľovi vzniklo podľa § 672 ods. 1 OZ k hnuteľným veciam patriacim nájomcovi, nachádzajúcim sa v prenajatých nebytových priestoroch záložné právo na zabezpečenie nájomného za prenajaté nebytové priestory, a navrhovateľ má dôvodnú obavu, že nájomca po prevzatí výpovede značne z predmetu nájmu odstraňovať svoje hnuteľné veci, keďže nájomca bude povinný prenajaté priestory vypratať z dôvodu ukončenia nájmu výpoveďou, požiadal navrhovateľ konajúci súd o vydanie poverenia oprávnenej osobe na vykonanie súpisu hnuteľných vecí v prenajatých nebytových priestoroch, a odkázal pritom na ust. § 672 ods. 2 OZ.
3. Na osvedčenie splnenia zákonných podmienok pre vydanie poverenia súdom pre oprávnenú osobu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí podľa § 672 ods. 2 OZ označil navrhovateľ ako dôkazy výpis z obchodného registra navrhovateľa, výpis zo živnostenského registra nájomcu, zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 27.9.2019, výpis z listu vlastníctva (ďalej aj ako len „LV“) č. XXXXX bez uvedenia katastrálneho územia, faktúry o vyúčtovaní nájomného, ktoré nebolo zaplatené, saldokonto, výpoveď z nájmu zo dňa 28.3.2022 a kópiu doručenky.
4. Z označených listinných dôkazov pripojil navrhovateľ k návrhu na vydanie poverenia na vykonanie súpisu hnuteľných vecí všetky ním uvedené listinné dôkazy, s výnimkou nájomnej zmluvy. Navyše predložil fotokópiu katastrálnej mapy so zameraním na parcely č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX, XXXX/X v kat. úz. B..
5. Výpismi z obchodného registra SR a zo živnostenského registra SR osvedčil navrhovateľ, okrem iného, že je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri SR, že návrh podal jej prokurista osoba oprávnená konať za spoločnosť. L. Y. je fyzickou osobou podnikateľom, ktorý podniká pod obchodným menom: L. Y., s miestom podnikania Y. XXX/X, X., IČO: XXXXXXXX.
6. Z výpisu z LV č. XXXXX pre kat. úz. B. je zrejmé, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na tomto liste vlastníctva ako parcely registra C KN č. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, ako aj stavba obchodného centra so súp. č. XXXX postavená na pozemku parcely registra CKN č. XXXX/X.
7. Z predložených faktúr vyplýva, že faktúrami vystavenými v dňoch 2.11.2019, 2.10.2020, 10.6.2021, 7.7.2021, 5.8.2021, 5.9.2021, 3.10.2021, 1.11.2021 vyúčtoval navrhovateľ L. Y. nájomné, každou faktúrou v sume po 1.320,- eur vrátane DPH. Faktúrou zo dňa 20.1.2022 vyúčtoval navrhovateľ L. Y. výdavky na spoločné priestory v AC, Piešťany, D. XXXX podľa nájomnej zmluvy v pomere 14,34% za obdobie mesiacov 7/2021 až 12/2021, a to za elektrickú energiu, zrážkovú vodu, upratovanie, vodné a stočné, Marius Pedersen, komunálny odpad, všetko v sume 491,34 eura vrátane DPH. Faktúrami vystavenými v dňoch 3.12.2021, 12.1.2022 a 5.2.2022 vyúčtoval navrhovateľ tomuto nájomcovi nájomné, každou faktúrou v sume po 264,- eur vrátane DPH, ktoré vypočítal ako nájomné v sume 1.320,- eur vrátane DPH, od ktorého odpočítal zľavu 80% z dôvodu pandémie. Zo saldokonta je zrejmé, že tento nájomca zaplatil navrhovateľovi iba časť nájomného vyúčtovaného faktúrou zo dňa 2.11.2019, keďže mu zaplatil iba sumu 201,84 eura. Ďalšie sumy nájomného a vyúčtovanú pomernú časť výdavkov za spoločné priestory, vyúčtované uvedenými faktúrami, v celkovej sume 11.641,50 eura vrátane DPH nájomca L. Y. navrhovateľovi nezaplatil.
8. Písomnou výpoveďou datovanou 28.3.2022, vypovedal navrhovateľ L. Y. nájom vzniknutý na základe predmetnej nájomnej zmluvy z dôvodu omeškania tohto nájomcu s úhradou nájomného za predmet nájmu, pričom neuhradené nájomné špecifikoval navrhovateľ v saldokonte prenajímateľa, ktoré malo tvoriť neoddeliteľnú prílohu výpovede. Vo výpovedi ďalej navrhovateľ citoval časť čl. VI., bodu 4., písm. c) nájomnej zmluvy, ust. § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb. a čl. VI., bod 3, druhú vetu nájomnej zmluvy. Záverom vyzval navrhovateľ nájomcu L. Y. na odovzdanie predmetu nájmu v deň skončenia nájmu v súlade s ustanoveniami nájomnej zmluvy.
9. Z fotokópie doručenky podpísanej L. Y. je zrejmé, že zásielka odoslaná navrhovateľom L. Y., bola uložená dňa 29.3.202, pri ktorom dátume je nečitateľný podpis. Z doručenky nie je možné zistiť, či
zásielka bola reálne odovzdaná na poštovú prepravu, keďže sa na nej nenachádza odtlačok pečiatky pošty, ani dátum odovzdania na poštovú prepravu, a preto nie je možné z podpisu na doručenke v časti vyhradenej pre vyznačenie dátumu uloženia zásielky bez akýchkoľvek pochybností dospieť ani k záveru, že a) písomnosť bola dňa 29.3.2022 uložená na pošte, a nebola adresátom prevzatá, ani k záveru, že b) L. Y. si písomnosť prevzal dňa 29.3.2022, že tento iba nedopatrením sa podpísal na nesprávnu časť doručenky, keďže v časti doručenky vyhradenej pre dátum prevzatia a pre podpis osoby, ktorá si písomnosť prevzala, sa nenachádza ani dátum prevzatia, ani podpis. Keďže navrhovateľ nepredložil súdu žiadnu listinu s podpisom L. Y., súd nemohol ani orientačne porovnať jeho podpis na inej listine, aby tak mohol navrhovateľ dostatočne osvedčiť svoje tvrdenie, že výpoveď z nájmu bola nájomcovi doručená dňa 29.3.2022. Na predmetnej doručenke nie je uvedená ani žiadna poznámka o obsahu zásielky, ako napríklad výpoveď z nájmu alebo výpoveď zo dňa 28.3.2022 a pod.
10. Podľa § 672 ods. 1 OZ, na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
11. Podľa § 672 ods. 2 OZ, záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.
12. Podľa § 193 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších prepisov, exekútor môže v rámci ďalšej činnosti a) spisovať do zápisnice na požiadanie oprávneného návrhy na vykonanie exekúcie, b) prijímať do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci v súvislosti s výkonom exekúcie, c) doručovať súdne písomnosti, ak ho o doručenie požiada súd a mimosúdne písomnosti, ak to ustanovuje osobitný predpis, d) vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd.
13. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
14. Podľa § 120 ods. 1 OZ, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
15. Podľa § 119 ods. 1 OZ, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
16. Podľa § 119 ods. 2 OZ, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
17. Vychádzajúc z definície nehnuteľností vyjadrenej v ust. § 119 ods. 2 OZ, Občiansky zákonník nepovažuje byty a nebytové priestory za nehnuteľnosti. Nakoľko však byty a nebytové priestory sú vždy súčasťou nejakej konkrétnej stavby, ktorá je spojená so zemou pevným základom, a teda vychádzajúc z ust. § 120 ods. 1 OZ, byty a nebytové priestory sú vždy súčasťou nehnuteľnosti (stavby) podľa § 119 ods. 2 OZ, ustanovenie § 672 OZ možno aplikovať aj na vznik zákonného záložného práva prenajímateľa bytu alebo nebytového priestoru, ako súčasti nehnuteľnosti, pokiaľ je byt alebo nebytový priestor v nájomnej zmluve dostatočne špecifikovaný.
18. Podľa § 720 OZ, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
19. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 116/1990 Zb., tento zákon sa vzťahuje a) na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu; b) na byty, pri ktorých bol udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.
20. Podľa § 2 zákona č. 116/1990 Zb., s priestormi uvedenými v § 1 (ďalej len "nebytové priestory") nakladajú ich vlastníci, prípadne tí, 2) ktorí vykonávajú právo hospodárenia (ďalej len "prenajímateľ").
21. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 116/1990 Zb., (1) Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb., ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
23. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
24. Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb., ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
25. Podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb., prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím času, (okrem iného, aj vtedy,) ak nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného alebo za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom.
26. Podľa § 12 zákona č. 116/1990 Zb., výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
27. Inštitút súpisu hnuteľných vecí podľa ust. § 672 OZ je špecifickým inštitútom, ktorým sa len posilňuje zákonné záložné právo prenajímateľa nehnuteľnosti, a žiadnym spôsobom nevylučuje užívanie hnuteľných vecí ich vlastníkom, teda nájomcom. Ide len o zabezpečovací prostriedok preventívnej povahy, ktorého realizácia závisí od rozhodnutia prenajímateľa, ako reakcie na neplnenie zmluvných povinností zo strany nájomcu. Zo znenia ust. § 672 ods. 1 OZ je zrejmé, že na základe tohto ustanovenia vzniká prenajímateľovi nehnuteľnosti na zabezpečenie nájomného zákonné záložné právo k hnuteľným veciam nachádzajúcim sa v prenajatej nehnuteľnosti, vlastnícky patriacim nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti. Toto zákonné záložné právo vzniká vnesením hnuteľnej veci, patriacej nájomcovi alebo osobe žijúcej s nájomcom v spoločnej domácnosti, do prenajatej nehnuteľnosti, a zaniká jej odnesením z prenajatej nehnuteľnosti.
28. Ustanovenie § 672 ods. 2 OZ upravuje podmienky zániku záložného práva vzniknutého podľa odseku 1, a podmienky výkonu zádržného práva prenajímateľa. Zádržné právo môže prenajímateľ použiť za predpokladu, že nájomca sa sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené.
29. Ustanovenie § 672 ods. 2 OZ predpokladá dve zásadne odlišné situácie, kedy je možné vykonanie súpisu hnuteľných vecí navrhnúť. Predovšetkým ide o prípad, kedy navrhovateľ žiada o tzv. preventívny súpis, ktorý má zabrániť zániku existujúceho zákonného záložného práva k veciam, k zániku ktorého by mohlo dôjsť, ak by nájomca v budúcnosti začal odstraňovať veci z nehnuteľnosti. Druhým prípadom je situácia, kedy prenajímateľ už realizoval svoje zádržné právo, veci sa už môžu nachádzať v držbe prenajímateľa, pod jeho kontrolou, či inak zadržané. Až v tomto druhom prípade, teda ak už prenajímateľ realizoval svoje zádržné právo, je rozhodné, či návrh na súd na vykonanie súpisu podal v zákonnej lehote ôsmich dní od zadržania veci, pretože v prípade nepodania takéhoto návrhu v zákonom určenej lehote zádržné právo zaniká, a prenajímateľ má povinnosť zadržané veci vydať. Zádržné právo môže prenajímateľ použiť za predpokladu, že sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené s tým, že do ôsmich dní musí žiadať o vykonanie súpisu týchto vecí osobou poverenou súdom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k podaniu návrhu o vykonanie súpisu na súd, musí prenajímateľ tieto zadržané veci vydať. Inak povedané, požiadavka vyplývajúca z poslednej časti prvej vety § 672 ods. 2 OZ zahŕňa povinnosť prenajímateľa v stanovenej lehote podať na súd návrh na vydanie poverenia na vykonanie súpisu hnuteľných vecí nájomcu zadržaných prenajímateľom v predmete nájmu, v prípade ktorého nepodania zádržné právo zaniká, a prenajímateľ má povinnosť zadržané veci vydať.
30. Podľa čl.4 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare), ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
31. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
32. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
33. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
34. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
35. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
36. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
37. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
38. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (pozn. odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
39. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
40. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
41. Nakoľko procesný postup súdu o návrhu prenajímateľa nehnuteľnosti na vydanie poverenia oprávnenej osobe podľa § 672 ods. OZ nie je výslovne upravený v žiadnom právnom predpise, postupoval súd podľa Civilného sporového poriadku v dôsledku analogickej podobnosti konania o nariadení neodkladného opatrenia o to viac, že návrh na vydanie poverenia pramení z nájomného vzťahu medzi prenajímateľom a nájomcom, pričom prípadný spor vzniknutý z tohto zmluvného vzťahu
by prejednával a rozhodoval súd podľa Civilného sporového poriadku. Návrh na vydanie poverenia na vykonanie súpisu hnuteľných vecí podľa § 672 ods. 2 OZ nie je síce priamo návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, je mu však svojím obsahom a účelom najbližšie posudzovanej právnej veci
42. Predmetným návrhom sa domáhal navrhovateľ od súdu vydania poverenia oprávnenej osobe na vykonanie súpisu hnuteľných vecí patriacich žalovanému nájomcovi za účelom zabezpečenia realizácie jeho zákonného záložného práva na zabezpečenie nájomného k prenajatým nebytovým priestorom, ktoré prenajal žalovanému. Z obsahu návrhu vyplynulo, že navrhovateľ sa zrejme domáhal vydania poverenia oprávnenej osobe na vykonanie tzv. preventívneho súpisu hnuteľných vecí. Navrhovateľ však neosvedčil existenciu jedného z nevyhnutných kumulatívnych zákonných predpokladov pre vyhovenie jeho návrhu na vydanie poverenia konajúcim súdom oprávnenej osobe na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, a tým je, okrem iného, aj existencia nájomného vzťahu. Nájomnú zmluvu síce v návrhu uviedol, aj z nej citoval niektoré jej časti, avšak ju nepripojil k návrhu, pričom túto bol povinný predložiť (§ 326 ods. 2 CSP per analogiam). Nakoľko navrhovateľ je zodpovedný za vlastnú procesnú aktivitu, a na dodatočné predloženie listín súd navrhovateľa v takomto prípade už nevyzýva (§ 327 CSP pre analogiam), súdu neostávalo nič iné, iba návrh zamietnuť podľa § 328 ods. 1 CSP per analogiam z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil dostatočným spôsobom splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vyhovenie tomuto návrhu, predovšetkým existenciu platného nájomného vzťahu, ktorá sa preukazuje písomnou nájomnou zmluvou.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Nakoľko týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd aj o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení. Keďže žalobca bol v konaní o nariadení neodkladného opatrenia neúspešný, podľa § 255 ods. 1 CSP vzniklo žalovanému právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu. Nakoľko však žalovanému zo spisu žiadne preukázateľné účelné trovy konania o návrhu na vydanie poverenia oprávnenej osobe na vykonanie súpisu hnuteľných vecí nevyplývajú, za použitia základných princípov podľa čl. 4 ods. 2 CSP (analógia) a čl. 17 CSP (hospodárnosť konania), v spojení s § 262 ods. 2 CSP, súd žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).