Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cb/343/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci žalobcu CONTO COOP, spol. s r. o., so sídlom M. R. Štefánika 135/1, Považská Bystrica, IČO: 31 594 514, právne zast. Mgr. Jozef Gáplovský, advokát, Centrum II 88, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému COWEL, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 222 036, právne zast. Advokátska kancelária Andrea Havelková, s. r. o., so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina, o zaplatenie sumy 5 104,20 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca si žalobou zo dňa 20. 03. 2015, podanou na Okresný súd Považská Bystrica, uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 5 104,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 15. 07. 2013 do zaplatenia zo sumy 1 843,80 Eur, od 13. 07. 2013 do zaplatenia zo sumy 1 271,40 Eur a od 23. 07. 2013 do zaplatenia zo sumy 1 989,-- Eur a na paušálnu náhradu nákladov v sume 40,-- Eur. Uviedol, že žalobca pre žalovaného vykonal dojednané práce, za prevedenie ktorých fakturoval svoju odmenu faktúrou č. 12013041 so splatnosťou do 14. 07. 2013 vo výške 432,-- Eur, faktúrou č. 12013047 so splatnosťou do 14. 07. 2013 vo výške 1 411,80 Eur, faktúrou č. 12013048 so splatnosťou do 12. 07. 2013 vo výške 1 271,40 Eur a faktúrou č. 12013052 so splatnosťou do 22. 07. 2013 vo výške 1 989,-- Eur. Žalovaný napriek viacerým výzvam svoju povinnosť zaplatiť nesplnil a faktúry žalobcovi neuhradil, pričom sa snažil účelovo vyhnúť povinnosti zaplatiť nepravdivými údajmi o údajných nedostatkoch žalobcom prevedených prác. Súčasne si žalobca uplatnil aj právo na úrok z omeškania od dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.

2. Uznesením č. k. 8Cb/22/2015-Rob-16 zo dňa 07. 04. 2015, doručeným žalobcovi (právnemu zástupcovi) dňa 10. 04. 2015, Okresný súd Považská Bystrica žalobcu vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia znesenia doplnil svoje podanie zo dňa 20. 03. 2015, ktorým sa domáha vydania platobného rozkazu, a to aby v potrebnom počte vyhotovení predložil Zmluvy o dielo č. O-4/2013/3, č. O-4/2013/2, č. O-4/2013/4 a č. O-4/2013/5. V určenej lehote, ani následne, žalobca výzvu súdu nesplnil.

3. Dňa 29. 06. 2015 Okresný súd Považská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 8Cb 22/2015-18, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom namietol miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Považská Bystrica s poukazom na § 85 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30. 06. 2016. Vo vzťahu k meritu veci namietol, že nie je pravdou, že by pre neho žalobca skutočne vykonal práce v rozsahu a cene, ako boli tieto zo strany žalobcu fakturované faktúrami uvedenými v jeho návrhu na začatie konania, pričom na túto skutočnosť žalobcu od počiatku

upozorňoval, ako na jeden z dôvodov, pre ktoré nie je možné zaplatiť ním vystavené faktúry. Predmetné faktúry boli vrátené žalobcovi, a to aj z uvedených dôvodov a tieto faktúry ani nevedie žalovaný vo svojej účtovnej evidencii. Zároveň je potrebné uviesť, že aj tie práce, ktoré žalobca vykonal, neboli vykonané riadne, t. j. boli zo strany žalovaného reklamované, pričom žalobca týmto reklamáciám nevyhovel, ktorý postup považuje žalovaný za nezákonný.

4. Dňa 18. 08. 2015 bola vec Okresným súdom Považská Bystrica postúpená Okresnému súdu Banská Bystrica.

5. Dňa 28. 08. 2015 bol žalobca súdom vyzvaný, aby sa v lehote 7 dní od doručenia vyjadril k odporu žalovaného. Výzva súdu spolu s odporom bola žalobcovi (právnemu zástupcovi) doručená dňa 10. 09. 2015. V určenej lehote sa žalobca k odporu žalovaného nevyjadril. Dňa 30. 10. 2015 súd žalobcu urgoval na splnenie výzvy zo dňa 28. 08. 2015, a to aby sa v lehote 7 dní vyjadril k odporu žalovaného, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 10. 09. 2015. Žalobca (právny zástupca) urgenciu súdu prevzal dňa 20. 11. 2015 a opäť na výzvu súdu žiadnym spôsobom nereagoval. Dňa 29. 01. 2016 bol priamo žalobca súdom vyzvaný, aby súdu oznámil, či jeho právnym zástupcom v tomto súdnom konaní je naďalej advokát Mgr. Jozef Gáplovský, nakoľko tento opakovane nereaguje na výzvy súdu, čím predlžuje toto súdne konanie. Mailovým podaním zo dňa 11. 02. 2016 žalobca súdu oznámil, že jeho právnym zástupcom v tomto súdnom konaní je naďalej advokát Mgr. Jozef Gáplovský a v prílohe podania doložil vyjadrenie žalobcu, ktorého originál bol súdu doručený následne dňa 12. 02. 2016.

6. V podaní zo dňa 12. 02. 2016 žalobca uviedol, že v danej veci nedošlo k žiadnej skutkovej a ani právnej zmene, pričom žalovaný neuhradil žiadnu ani čiastkovú úhradu na dlžnú sumu. Tvrdenia, ktoré žalovaný v odpore uvádza, sú v rozpore so skutočnosťou, čo okrem iného dokladá ich všeobecnosť a nekonkrétnosť. Práce pre žalovaného boli vykonávané v zmysle vopred uzatvorených zmlúv o dielo. Ich skutočná realizácia žalobcom ako zhotoviteľom je bez výhrad potvrdená podpisom konateľa žalovaného v prílohách faktúr, ktoré zároveň slúžili ako podklad pre ich vystavenie. Počas prác a ani po ukončení neboli či už ústne alebo písomne zaznamenané žiadne upozornenia ani výhrady ku spôsobu, resp. kvalite prác. Žalovaný začal vyhotovené faktúry zasielať naspať nie hneď, ale až s dlhším časovým odstupom po ich splatnosti, a to účelovo v snahe oddialiť ich zaplatenie. Následne na to, po dvoch mesiacoch, žalobca obdržal „reklamáciu“ na vadu výrobku, pričom mu žalovaný nevedel predložiť žiadny relevantný dôkaz, že údajný nedostatok mal spôsobiť práve žalobca na základe konkrétneho zmluvného základu, keďže žalobca bol iba jedným z viacerých zmluvných partnerov žalovaného.

7. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 13. 05. 2016, ktoré pojednávanie bolo z dôvodu ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaného bez prejednania veci odročené na deň 06. 09. 2016. Termín pojednávania určený na deň 06. 09. 2016 bol z dôvodu žiadosti žalovaného odročený na deň 18. 10. 2016. Na termín pojednávania určený na deň 18. 10. 2016 sa dostavil žalobca (štatutárny zástupca), právny zástupca žalobcu, žalovaný (štatutárny zástupca) a právna zástupkyňa žalovaného.

8. V žalobe žalobca ako dôkazy označil faktúry v počte 4 a spolu so žalobou priložil daňový doklad - faktúru č. 12013041 vyhotovenú 20. 06. 2013, č. 12013047 deň vyhotovenia 09. 07. 2013, č. 12013048 deň vyhotovenia 08. 07. 2013 a č. 12013052 deň vyhotovenia 16. 07. 2013. Súčasne žalobca spolu so žalobou predložil mail zo dňa 19. 06. 2013, mail zo dňa 09. 07. 2013, listinu označenú ako Rozpis prác za mesiac jún 2013. Súd potom z dôkazov žalobcu predložených do pojednávania určeného na deň 18. 10. 2016 považoval za preukázané skutkové tvrdenie žalobcu, že žalobca fakturoval žalovanému daňovými dokladmi - faktúrou č. 12013041 so splatnosťou do 14. 07. 2013 sumu vo výške 432,-- Eur, faktúrou č. 12013047 so splatnosťou do 14. 07. 2013 sumu vo výške 1 411,80 Eur, faktúrou č. 12013048 so splatnosťou do 12. 07. 2013 sumu vo výške 1 271,40 Eur a faktúrou č. 12013052 so splatnosťou do 22. 07. 2013 sumu vo výške 1 989,-- Eur.

9. Na pojednávaní konanom dňa 18. 10. 2016 žalobca (právny zástupca) uviedol, že na stotožnenie predkladá originály faktúr, podstatné právne dokumenty, konkrétne zmluvy o dielo a doklady, z ktorých vychádzala fakturácia a na doplnenie skutkových tvrdení týkajúcich sa uplatneného nároku uviedol, že skutkové tvrdenia sú v zásade pri všetkých faktúrach identické, vychádzajú z uzatvorených zmlúv o dielo. Následne žalobca (právny zástupca) začal na pojednávaní uvádzať konkrétne skutkové tvrdenia k uplatnenému nároku. Žalobca však na pojednávaní konanom dňa 18. 10. 2016 nemal k dispozícii také vyhotovenie ním predložených originálov listín, aby sa tieto mohli stať súčasťou súdneho spisu a rovnako

nemal ani vyhotovenie listín pre žalovaného, hoci procesné predpisy vždy ukladali povinnosť predkladať podania a listiny vo vyhotovení tak, aby jedno vyhotovenie bolo pre súd a jedno pre druhú stranu konania. Vzhľadom na to, že žalobca nedisponoval vyhotovením listín ani pre súd, ani pre žalovaného, vzhľadom na to, že účelom súdneho pojednávania nie je, aby strana sporu na nariadenom termíne pojednávania skutkové tvrdenia uvádzala čítaním ňou označených listín a vzhľadom na rozsah originálov listín predložených žalobcom, súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že originály listín boli žalobcovi vrátené a žalobcovi bola poskytnutá lehota 15 dní od termínu pojednávania, aby uviedol pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa jeho nároku, vrátane označenia dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, ako aj predloženie dôkazov a súčasne boli strany sporu, ako aj ich právni zástupcovia, ktorí boli prítomní na pojednávaní konanom dňa 18. 10. 2016, poučení o tzv. sudcovskej koncentrácii konania, v zmysle ktorej sporové strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas s tým, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

10. V určenej lehote 15 dní od termínu pojednávania konaného dňa 18. 10. 2016, ani následne, žalobca písomne ďalšie skutkové tvrdenia neuviedol, neuviedol návrhy na vykonanie dôkazov a nepripojil ďalšie dôkazy.

11. Súd určil ďalší termín pojednávania na deň 30. 01. 2018, na ktorý žalobca (právny zástupca - § 110 ods. 1 predvolanie prevzal dňa 25. 11. 2017, čo bolo potvrdené podpisom na doručenke (§ 109 ods. 1 a § 111 ods. 1 .

12. Dňa 30. 01. 2018, teda v určený deň pojednávania, o 06.34 hod, bolo súdu doručené písomné podanie právneho zástupcu žalobcu označené ako Vyjadrenie k skutkovému a právnemu stavu veci, podanie bolo v rozsahu 4 strán a bolo doručené bez akýchkoľvek iných listín, t. j. dôkazov.

13. Na termín pojednávania určený na deň 30. 01. 2018 sa žalobca (právny zástupca) a žalovaný (právny zástupca) dostavili.

14. Na pojednávaní konanom dňa 30. 01. 2018 žalobca predložil ako dôkazy listiny, ďalšie konkrétne skutkové tvrdenia k uplatnenému nároku žalobca už neuviedol.

Podľa § 153 ods. 1 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 153 ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 215 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Podľa § 217 ods. 1 pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

15. Účinným procesným predpisom v čase začatia tohto súdneho konania bol Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. S poukazom na § 79 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 30. 06. 2016 návrh na začatie konania mal obsahovať aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva. Bolo teda základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v občianskom súdnom konaní opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku, ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom mali byť potvrdené alebo vyvrátené. Povinnosť žalobcu označiť alebo predložiť dôkazy však neznamenala, že si súd mal sám z týchto dôkazov vyvodiť, resp. zistiť rozhodujúce skutočnosti uplatneného nároku žalobcu, tieto musel uviesť žalobca a dôkazy ich mali len preukázať. Aj podľa súčasne platnej právnej úpravy sporové strany majú v súdnom konaní

povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 .

16. Podľa právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016 ak strana konania nesplní, resp. nedostatočne splní svoju povinnosť tvrdenia, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 . Ak však strana nesplní, resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na základe výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu a bez návrhu ďalšie dôkazy nevykonáva (§ 185 ods. 2 . Súd teda rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa (§ 215 ods. 1, 2 a dopad núdze tvrdenia a dôkaznej núdze pripočíta tej strane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

17. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 , neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané, keďže v meritórnom rozhodnutí je povinnosťou súdu aj jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie (§ 220 ods. 2 .

18. Žalobca v podanej žalobe len všeobecne konštatoval, že pre žalovaného vykonal dojednané práce, za prevedenie ktorých fakturoval svoju odmenu špecifikovanými daňovým dokladmi - faktúrami. Tvrdenie o vystavení daňového dokladu - faktúry nie je možné považovať za skutkové tvrdenie a za opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa uplatneného nároku. Faktúra je len daňovým, resp. účtovným dokladom a sama o sebe nezakladá právo na zaplatenie ceny ňou fakturovanej. Toto právo vzniká až relevantným preukázaním poskytnutého plnenia žalobcom žalovanému a tomu následne zodpovedajúcej povinnosti žalovaného zaplatiť cenu za plnenie. Žalobca však v podanej žalobe neuviedol relevantné rozhodujúce skutočnosti svojho nároku, keď žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia o rozsahu plnenia poskytnutého žalobcom, ktorému by zodpovedala žalobcom požadovaná cena. Žalobca len všeobecne uviedol, že pre žalovaného vykonal dojednané práce, za prevedenie ktorých fakturoval svoju odmenu faktúrou č. 12013041 so splatnosťou do 14. 07. 2013 vo výške 432,-- Eur, faktúrou č. 12013047 so splatnosťou do 14. 07. 2013 vo výške 1 411,80 Eur, faktúrou č. 12013048 so splatnosťou do 12. 07. 2013 vo výške 1 271,40 Eur a faktúrou č. 12013052 so splatnosťou do 22. 07. 2013 vo výške 1 989,-- Eur. Žalobca však neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, na základe ktorých mali vzniknúť fakturované peňažné záväzky, pričom záväzky vždy vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489 Občianskeho zákonníka), a faktúra sama o sebe nie je dôkazom spôsobilým preukázať existenciu záväzku. Pokiaľ aj žalobca spolu so žalobou k daňovým dokladom - faktúram pripojil prílohy, žalobca neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, na preukázanie ktorých tieto listiny pripojil, keď ako už bolo uvedené, nie je a ani nebolo zákonnou povinnosťou súdu z listín predložených stranou sporu vyvodzovať a zisťovať podstatné skutkové tvrdenia uplatneného nároku. Žalobca teda relevantné skutkové tvrdenia o rozsahu a výške svojho nároku neuviedol. Súd potom poukazuje aj na skutočnosť, že už Okresný súd Považská Bystrica žalobcu vyzval, aby doplnil svoj návrh a predložil Zmluvy o dielo č. O-4/2013/3, č. O-4/2013/2, č. O-4/2013/4 a č. O-4/2013/5, teda zmluvy o dielo, ktoré boli v žalobcom priložených faktúrach - daňových dokladoch uvádzané ako skutočnosti, na základe ktorých žalobca fakturáciu vykonal, žalobca ale na výzvu súdu nereagoval. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že v danom prípade nešlo o taký nedostatok žaloby, ktorý by zakladal dôvodnosť postupu súdu podľa § 129 CSP, resp. podľa § 43 O. s. p. v znení účinnom do 30. 06. 2016, teda postup súdu pri neúplnom alebo nezrozumiteľnom podaní, keďže v danom prípade žalobca skutočnosti svojho nároku opísal, ale len všeobecne a neúplne.

19. Následne, ako už bolo uvedené, žalobca na pojednávaní konanom dňa 18. 10. 2016 predložil originály listín a začal uvádzať skutkové tvrdenia svojho nároku. Vzhľadom na to, že žalobca nedisponoval vyhotovením listín ani pre súd, ani pre žalovaného, vzhľadom na rozsah originálov listín predložených žalobcom a vzhľadom na to, že účelom súdneho pojednávania nie je, aby strana sporu na nariadenom termíne pojednávania skutkové tvrdenia uvádzala čítaním listín, súd pojednávanie odročil, a to aj s ohľadom na to, aby súd mohol postupovať v rámci pojednávania v zmysle príslušných zákonných ustanovení, najmä pokiaľ ide o sporné a nesporné skutkové tvrdenia a predbežné právne posúdenie veci,

keď následne súd mienil vyjadrenie žalobcu spolu s prílohami doručiť žalovanému na analogický postup podľa § 167 ods. 4 CSP, podľa ktorého, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu žalovanému a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom a žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu. Ako však už bolo uvedené, žalobca v určenej lehote 15 dní od termínu pojednávania konaného dňa 18. 10. 2016, ani následne, písomne ďalšie skutkové tvrdenia neuviedol, neuviedol návrhy na vykonanie dôkazov a nepripojil ďalšie dôkazy. Žalobca až po určení ďalšieho termínu pojednávania, a to v deň pojednávania 30. 01. 2018, súdu doručil písomné podanie bez príloh. Následne na pojednávaní dňa 30. 01. 2018 predložil súdu listiny a uviedol, že predkladal doklady k fakturácii a v zmluvách je rozsah a výška odmeny a faktúry vychádzajú z týchto dohodnutých zmlúv.

20. Zákonná koncentrácia konania umožňuje stranám sporu prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 . Civilné sporové konanie je však ovládané aj sudcovskou koncentráciou konania, na základe ktorej na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana, teda tak žalobca, ako aj žalovaný, nepredlžila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 1, 2 , keď prostriedkom procesného útoku a prostriedkom procesnej obrany sú aj skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov (§ 149 a dôkazným prostriedkom sú aj listiny (§ 187 ods. 2 .

21. Súd má potom za to, že ak by žalobca konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, mohol prostriedky procesného útoku, teda tvrdenia uvedené v podaní doručenom súdu v deň pojednávania dňa 30. 01. 2018 a listiny predložené na pojednávaní dňa 30. 01. 2018 uplatniť už skôr, o to viac, že žalobca bol v konaní aj právne zastúpený. Naviac, žalobca ani v tomto písomnom podaní neposkytol úplné podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, keď opäť absentuje najmä riadna špecifikácia dohodnutého a vykonaného diela a žalobca k predloženým listinám nepriložil prílohy k zmluvám na špecifikáciu predmetu diela. Pokiaľ potom aj na pojednávaní konanom dňa 30. 01. 2018 žalobca (právny zástupca) uviedol, že predkladal doklady k fakturácii, ako už bolo uvedené, nie je a ani nebolo povinnosťou súdu z dôkazov strán sporu vyvodzovať si opísanie rozhodujúcich skutočností, ale je a bolo povinnosťou strany sporu uviesť pravdivo a úplne podstatné rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako pokiaľ žalobca (právny zástupca) na pojednávaní dňa 30. 01. 2018 uviedol, že v zmluvách je rozsah a výška odmeny a faktúry vychádzajú z týchto dohodnutých zmlúv, ide len o všeobecné tvrdenie, ktoré opäť nezakladalo povinnosť súdu, aby z dôkazov žalobcu si vyvodil úplné opísanie rozhodujúcich skutkových tvrdení.

22. Hoci podľa § 470 ods. 2 na konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti Zákona č. 160/2015 Z. z. nemožno uplatňovať ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany, súd má za to, že nie je možné toto zákonné ustanovenie aplikovať a vykladať tak absolútne a extenzívne, že by súd bol oprávnený a povinný nariaďovať ďalšie pojednávania alebo vykonávať ďalšie úkony za účelom uplatňovania prostriedkov procesného útoku žalobcu. V danom prípade žalobca bol právne zastúpený advokátom, pričom ak je strana sporu zastúpená advokátom, súd nemá ani poučovaciu povinnosť o procesných právach a povinnostiach z rozsahu ustanoveným Civilným sporovým poriadkom (§ 160 ods. 1 a § 160 ods. 3 písm. b) . Súd potom poukazuje aj na základné princípy civilného sporového konania a najmä na to, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 , ako aj na to, že kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou (čl. 11 ods. 3 , pričom ak je strana sporu v konaní zastúpená advokátom a ak zo zákona advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb ako klientov v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 1 ods. 1 Zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii), je potrebné dôvodne predpokladať, že advokát by mal konať s odbornou starostlivosťou a náležitosťou.

23. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ na pojednávaní konanom dňa 18. 10. 2016 žalobca uviedol, že pri faktúre č. 12013041, dlžná čiastka, ktorú by mal žalovaný zaplatiť vychádza zo vzájomne uzavretej zmluvy o dielo č. O-4/2013/3 zo dňa 29. 05. 2013, v zmysle ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného realizovať kovoobrábacie práce, a to strojným zariadením vo vlastníctve žalovaného, v tomto prípade sa jednalo o tzv. vyvŕtavačku podľa technickej dokumentácie

samotného žalovaného, a to vo výrobných priestoroch žalovaného v Žiline, Považskom Chlmci, žalovaný namietol, že v zmluve chýba predmet diela, čo by mohlo zakladať jej neplatnosť a namietol, že nebolo špecifikované o aké dielo sa malo jednať, kto dielo vykonával, kedy a kým bolo dielo vykonané. Keďže žalobcovi originály listín boli súdom na pojednávaní dňa 18. 10. 2016 vrátené, súd nemohol tieto tvrdenia relevantne vyhodnotiť, keď ako už bolo uvedené, žalobca následne listiny súdu predložil až na pojednávaní dňa 30. 01. 2018. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že ak by aj bol súd originály listín ponechal dňa 18. 10. 2016 v súdnom spise, žalobca by nemohol splniť zákonnú povinnosť doložiť vyhotovenie listín pre súd a protistranu. Nad rámec ďalej uvedeného (aplikovanie zásady sudcovskej koncentrácie konania), súd konštatuje, že článok I. Zmluvy o dielo č. O-4/2013/3 upravoval Predmet diela tak, že podľa článku I. bod 1 predmetom zmluvy je zhotovenie diela, ktoré sa zhotoviteľ (žalobca) zaväzuje zabezpečiť pre objednávateľa (žalovaného) v dohodnutom termíne a rozsahu kovoobrábaním, špecifikovaným použitým strojným zariadením: vyvrtávačka a povahou diela, ktorá je určená bližšie technickou dokumentáciou, ktorá je súčasťou tejto zmluvy. Predmetnú technickú dokumentáciu však žalobca nepredložil ani ako súčasť listín predloženým na pojednávaní dňa 30. 01. 2018. Obdobne bol predmet zmluvy určený aj v ďalších Zmluvách o dielo s tým, že bolo uvedené iné špecifikované použité strojné zariadenie a ani k ďalším zmluvám žalobca technickú dokumentáciu nepredložil. Ďalej pokiaľ žalobca na pojednávaní konanom dňa 18. 10. 2016 uviedol, že kovoobrábacie práce boli zrealizované a vzájomne odsúhlasený ich rozsah ako je to vyšpecifikované v e-mailovej komunikácii zo dňa 19. 06. 2013, z tejto mailovej komunikácie taktiež nevyplýva, aké konkrétne dielo a kedy bolo vykonané a taktiež z nej nevyplýva, že sa týkala diela práve na základe Zmluvy o dielo O-4/2013/3 zo dňa 29. 05. 2013.

24. Potom, aplikujúc zásadu sudcovskej koncentrácie konania, súd neprihliadal na prostriedky procesného útoku uplatnené žalobcom podaním doručeným súdu dňa 30. 01. 2018 a listinami predloženými na pojednávaní dňa 30. 01. 2018. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že má za to, že zákonnému právu na zachovanie lehoty na prípravu na pojednávanie (§ 178 ods. 2 patrí aj to, že strana sporu, resp. jej zástupca budú mať najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať, k dispozícii aj písomné podania strán urobené v spore, vrátane dôkazov - listín. Rovnako súd poukazuje na skutočnosť, že hoci procesný predpis určuje lehotu na prípravu na pojednávanie len pre strany sporu, ak však má súd (konajúci sudca) vec dôsledne posúdiť a rozhodnúť, tiež sa musí na pojednávanie pripraviť, a nie je možné od sudcu žiadať, aby v deň pojednávania, keď má navyše určené pojednávania aj v iných ďalších jemu pridelených veciach, sa oboznamoval s podaním doručením do konania v deň termínu pojednávania.

25. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobu žalobcu zamietol.

26. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 1 súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a v zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.