Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/127/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Moniky Kadlicovej, v právnej veci žalobcu: Bonmot s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 46 329 013, proti žalovanému: H. P., bytom V. XXXX/XXA, XXX XX Z., o zaplatenie 692,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 5C/389/2013-148 zo dňa 31.03.2016 v časti o trovách konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, ktorým súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 406,30 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.09-.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 692,54 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne od 04.09.2013 do zaplatenia a trovy konania.

2. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 14.10.2014 zobral svoj návrh v časti o zaplatenie istiny 692,50 eur späť z dôvodu, že žalovaný mu uhradil sumu 692,50 eur na jeho účet a následne dňa 22.10.2015 zobral svoj návrh späť v časti o zaplatenie 0,04 eur. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 5C/389/2013-97 zo dňa 27.10.2014 zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 692,50 eur a uznesením č.k. 5C/389/2013-141 zo dňa 28.10.2015 zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 0,04 eur. V priebehu konania žalovaný dňa 10.10.2014 podal vzájomný návrh, ktorý súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie uznesením zo dňa 27.10.2014 č.k. 5C/389/2013-97.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 31.03.2016 č.k. 5C/389/2013-148 rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 692,54 eur od 04.09.2013 do 30.09.2014 a trovy konania v sume 448,30 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý úspech nemal. Trovy konania spolu predstavujú sumu 448,30 eur, ktoré pozostávajú zo žalobcom zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 42 eur a trov právneho zastúpenia advokátom spolu v sume 406,30 eur ( 388,91 eur + 17,39 eur ) a to za 5 úkonov právnych služieb a to prevzatie a príprava zastúpenia, písomná žaloba na súd, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 12.06.2014, porada s klientom po podaní odporu žalovaným á 51,45 eur + 5 x režijný paušál a 7,81 eur podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. + 20% DPH spolu v sume 389,91 eur a cestovné náhrady advokáta žalobcu na pojednávanie dňa 12.06.2014 z Bratislavy do Skalice a späť (180 km) použitím osobného motorového

vozidla zn. Jaguár X-type, EČ: BA711XL, ktoré predstavujú sumu 17,39 eur pri priemernej spotrebe paliva 6,9 l / 100 km, v cene pohonných hmôt od 1,4 eura na liter.

4. Žalovaný v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 16.05.2016 uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom č.k. 5C/389/2013-148, nakoľko celé konanie bolo len v dôsledku odmietnutia žalobcu dohodnúť sa mimosúdnou cestou ako aj predložiť riadne vyúčtovanie, ktoré má povinnosť poskytnúť prenajímateľ nájomcovi v prípade ukončenia nájomného vzťahu, teda celé konanie zavinil iba žalobca. Žalovaný žiadal nepriznať žalobcovi náhradu trov konania, nakoľko v danom prípade nešlo o prípad povinného právneho zastúpenia advokátom, keď sama konateľka žalobcu má právnické vzdelanie a nepotrebovala sa dať zastupovať advokátom, a preto žiadal priznať trovy konania maximálne do výšky oprávnených nákladov a to cestovné náhrady štandardným spôsobom v hodnote cestovného lístka na autobus alebo vlak len pre jednu oprávnenú osobu a to konateľku žalobcu a len v takom počte, koľkokrát sa konateľka žalobcu osobne zúčastnila pojednávania.

5. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 31.05.2016 č.k. 5C/389/2013-155 vyzval žalovaného, aby v lehote 10 od doručenia uznesenia opravil a doplnil svoje odvolanie doručené súdu 15.05.2016, ktoré je neúplné a zároveň bol poučený, akým spôsobom má nedostatky svojho podania odstrániť a následne dňa 13.06.2016 bolo doručené podanie žalovaného označené ako doplnenie odvolania, v ktorom žalovaný uviedol, že napáda predmetný rozsudok len v časti trov konania a to aby súd zrušil priznané trovy za právne zastúpenie v sume 388,91 eur, nakoľko JUDr. Ing. P. má právnické vzdelanie a nemusí mať právneho zástupcu, môže sa zastupovať sama, keď jej právnym zástupcom navyše bol jej manžel a nejde o prípad povinného právneho zastúpenia. Odvolateľ žiadal, aby boli priznané trovy konania len do výšky sumy oprávnených nákladov a to cestovné náhrady za cestovný lístok na autobus alebo vlak pre jednu oprávnenú osobu a to konateľku žalobcu a len v tom počte, koľkokrát sa osobne zúčastnila pojednávania.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žiada napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutej časti potvrdiť a uviedol, že ešte pred podaním žaloby vyzval žalovaného na mimosúdne riešenie sporu, na čo žalovaný nereagoval. Žalobca ďalej uviedol, že každá fyzická alebo právnická osoba má zo zákona právo sa dať zastúpiť zvoleným advokátom a takúto istú možnosť mal aj žalovaný, ktorý to nevyužil a nechcel platiť advokáta. Svojim správaním predlžoval konanie a tým navyšoval trovy konania. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil napadnuté rozhodnutie a nie je dôvod, aby súd jeho odvolaniu vyhovel.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolania), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 202 O.s.p.; § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku v odvolaním napadnutej časti o trovách konania nie je dôvodné.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je správnosť postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ktorým súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia v sume 406,30 eur, nakoľko žalovaný náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 42 eur v odvolaní nenamietal. Žalovaný rovnako v odvolaní nenamietal ani účelnosť jednotlivých úkonov právnych služieb, za ktoré si žalobca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia, ani nesprávnosť výpočtu cestovných náhrad advokáta, keď len spochybnil nárok žalobcu ako taký na náhradu trov právneho zastúpenia z dôvodu, že konateľ žalobcu má právnické vzdelanie a nárok žalobcu na náhradu cestovných výdavkov advokáta žalobcu za cestu na pojednávanie a späť jeho osobným motorovým vozidlom z dôvodu, žalobca má nárok na náhradu cestovných výdavkov len vo vzťahu ku konateľovi žalobcu a len v hodnote cestovného lístka autobusom alebo vlakom.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, konaniu mu predchádzajúcemu, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o trovách konania, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

11. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie nároku žalovaného na náhradu trov konania, nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

12. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že v zmysle § 25 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, každý účastník si môže ako zástupcu vždy zvoliť advokáta bez ohľadu na to, či má sám právnické vzdelanie alebo nie, a preto považuje za nedôvodnú námietku odvolateľa, že súd nemal žalobcovi priznať trovy právneho zastúpenia z dôvodu, že konateľka žalobcu má sama právnické vzdelanie, a preto podľa jeho názoru nebola oprávnená sa dať zastúpiť advokátom, ktorý je jej manželom, keď žiadne zákonné ustanovenie takúto možnosť dať sa zastúpiť advokátom, ktorý je aj v príbuzenskom pomere k zastúpenému, nevylučuje. Odvolací súd taktiež považuje za nedôvodnú námietku žalovaného, že žalobca má nárok len na cestovné náklady v hodnote cestovného lístka autobusom a vlakom v súvislosti s cestou na pojednávanie, nakoľko tieto tvrdenia nemajú oporu v zákone, pretože podľa § 15 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, a náhradu za stratu času. Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy (týmto predpisom je zákon č. 283/2002 Z. z.), ak táto vyhláška neustanovuje inak, keď odvolateľ spôsob výpočtu cestovných výdavkov žiadnym spôsobom nespochybnil.

13. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že odvolateľ žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti o trovách konania a to trovách právneho zastúpenia.

14. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

15. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol procesne úspešný v konaní o odvolaní, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

16. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).