Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-3080-2000.pdf
PDF · 74.32 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/3080/2000
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: VADAŠ, s.r.o., Pri Vadaši 2, Štúrovo, IČO: 34 136 215, proti povinnému: IMKOL, spol. s.r.o. - v likvidácii, Komenského 122, Štúrovo, IČO: 17 643 261, o vymoženie 6.933,74 eur (208.886,-Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú. II. Súd exekúciu z a s t a v u j e. III. Súd poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kapronczaiovi, Exekútorský úrad so sídlom v Galante, Švermova 273 náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa svojím návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.08.2000 domáhal voči povinnému vymoženia peňažnej pohľadávky v sume 6.933,74 eur (208.886,-Sk) s príslušenstvom, keď poukázal na právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky - Platobný rozkaz č.k. XXRob XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Poverením tunajšieho súdu 16Er 3080/2000-9 zo dňa 29.09.2000 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Emil Vančík, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Michalská bašta 19, v súčasnosti je exekúcia vedená u jeho nástupcu - súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia, Exekútorský úrad so sídlom v Galante, Švermova 273 (ďalej len exekútor). Podaním zo dňa 08.09.2016 exekútor doručil tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 odsek 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, nakoľko povinný zanikol výmazom z Obchodného registra dňa 03.11.2005. Zároveň si vyčíslil i trovy exekúcie v celkovej výške 74,27 eur. Podľa intertemporálneho ustanovenia § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení jeho noviel (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov (v znení Exekučného poriadku účinnom do 31. januára 2002).
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, súd zastaví exekúciu, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Exekútor síce navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, avšak súd pristúpil k jej zastaveniu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g), nakoľko právna úprava Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002 nemajetnosť povinného ako dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) nepoznala. V zmysle vyššie uvedeného preto v danom prípade, keďže exekučné konanie sa začalo do 01.02.2002, súd nezastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h), ale podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g), teda ako neprípustnú z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorý po začatí exekúcie zanikol bez právneho nástupcu, nemôže byť účastníkom konania, nakoľko bol dňa 03.11.2005 ex offo vymazaný z obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2 K 235/04 - 38 zo dňa 06.07.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.2005, bol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti zamietnutý pre nedostatok majetku spoločnosti. Z Obchodného registra Okresného súdu v Nitre, odd. Sro 2795/N sa v y m a z u j e dňom 03.11.2005 obchodná spoločnosť IMKOL, spol. s r.o. v likvidácii, Komenského 122, 943 01 Štúrovo, IČO: 17 643 261.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie ( § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 ) od povinného, ak je vykonanie exekúcie úspešné, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení do 31.1.2002 predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady za výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady, t. j. ak exekúcia bola zastavená, ak exis- tuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, keďže neexistuje subjekt, ktorý by mohol byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Neexistujúcemu povinnému nemôže byť uložená povinnosť náhrady trov exekúcie a oprávneného taktiež nie je možné zaviazať na ich náhradu, nakoľko skutočnosť, podľa ktorej v roku 2005 došlo k zániku povinného nemohol ani pri náležitej starostlivosti predvídať. Skôr sa snažil uvedenej situácii predísť a to tým, že krátko po tom, čo exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, podal návrh na začatie exekúcie. Ustanovenie § 203 veta prvá uvádza, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Slová „môže uložiť oprávnenému“ treba vykladať nielen ako povinnosť súdu uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, ak dôjde k jej zastaveniu, ale dáva aj možnosť súdu, aby oprávnenému takúto povinnosť neuložil. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je úvaha súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení II. ÚS 12/05 zo dňa 13.1.2005 konštatoval, že výklad a použitie § 203 Exekučného poriadku, na základe ktorého súd prvého stupňa nezaviazal oprávneného na náhradu nevyhnutných trov exekúcie, nie je v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie rozhoduje jeho intenzita. Stratu spôsobilosti byť účastníkom konania nemožno považovať za zavinenie oprávneného, v dôsledku čoho aplikácia ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 pri rozhodovaní o trovách exekúcie neprichádza do úvahy. Rovnako má súd za to, že nie je možné oprávneného zaviazať na znášanie trov exekúcie len z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože Exekučný poriadok takúto možnosť pripustil až novelizáciou uskutočnenou zákonom č. 32/2002 Z.z..
Záverom súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej Republiky sp. zn. II. ÚS 272/08-35 zo dňa 22.8.2008, v ktorom ústavný súd, okrem iného uviedol, že „súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, napr. trov exekúcie.
Taktiež súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 432/2008-16, kde okrem iného uviedol aj, že „...samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.“
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. Podľa § 363 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.