Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/56/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému T.. Y. V., nar. XX.XX.XXXX v T., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm.a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.h) Trestného zákona, o odvolaniach prokurátora Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom a poškodenej Y. R. proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28.2.2017, sp.zn. 2T/129/2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. januára 2018 takto

rozhodol:

I. Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

II. Podľa § 316 ods.1 Tr.por. sa odvolanie poškodenej Y. R. z a m i e t a, pretože bolo podané osobou neoprávnenou.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28.2.2017, sp.zn. 2T/129/2012 bol obžalovaný T.. Y. V. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp.zn. Pv 680/2010 zo dňa 21.8.2012, doručenej súdu dňa 22.8.2012, pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že ako všeobecný lekár v rámci vykonávania lekárskej praxe v období od dňa 10.11.2008 do dňa 13.02.2009 v ambulancii pre dospelých v X. pod X., v rozpore s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov“) nevykonal všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby poškodeného L. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. rad XXX/XX, X. pod X. (ďalej len „poškodený“) alebo zlepšenia jeho stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy, teda neposkytol správnu zdravotnú starostlivosť a to tak, že liečil príznaky poruchy zdravia poškodeného bez cielenej diagnostiky jeho ťažkostí, poškodenému predpísal antibiotickú liečbu už pri prvom zápale hrdla v novembri 2008 ako aj pri recidíve ťažkostí v decembri 2008 napriek tomu, že nevedel jednoznačne určiť zdroj infekcie, pričom pri aplikácii antibiotickej liečby nevykonal kultivačné vyšetrenia a ani odbery na laboratórne vyšetrenia, pozostávajúce v odbere biologického materiálu (steru) z hrdla, nosa, prípadne odber telesných tekutín, ktoré by následne odoslal na mikrobiologické vyšetrenie tzv. zápalových markerov s cieľom zistenia pôvodcu zápalového ochorenia, poškodeného včas neodoslal k ďalšej diagnostike do špecializovaných ambulancií na celý súbor následných vyšetrení, ktoré by potvrdili alebo vylúčili zápalový proces v konkrétnej anatomickej oblasti tela poškodeného, následne ani dňa 02.02.2009 v rámci vykonania laboratórnych vyšetrení poškodeného neodporučil skríningové vyšetrenia zamerané na markery zápalu, ktoré by mohli odhaliť rozsah zápalového procesu v organizme poškodeného, ďalej viedol zdravotnú dokumentáciu ako súčasť poskytovania zdravotnej starostlivosti v zmysle § 4 ods. 5 zákona o zdravotnej

starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozpore s ustanovením § 21 ods. 1 písm. b) zákona o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím nezabránil gradácii ťažkostí a ochorenia poškodeného, čo malo za následok zhoršenie zdravotného stavu poškodeného, ktorý musel byť dňa 13.02.2009 hospitalizovaný v Nemocnici s poliklinikou v Myjave, kde nakoniec dňa 05.03.2009 v čase o 01:00 hod. zomrel na akútny transmurálny infarkt myokardu,

pretože tento skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku bola poškodená Y. R., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom V. rad č. XXX/XX, X. pod X., s nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor v neprospech obžalovaného a tiež poškodená Y. R..

Z písomného odôvodnenia odvolania poškodenej Y. R. vyplýva, že toto odvolanie smeruje proti výroku o vine, resp. oslobodení obžalovaného spod skutku v podstate z tých dôvodov, že okresný súd nesprávne a nedostatočne vyhodnotil dôkaznú situáciu, pričom v ďalšej časti poukazuje na vykonané dokazovanie a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako nezákonný zrušil.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania vytýkal súdu prvého stupňa, že pri svojom rozhodovaní nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, pričom poukázal na závery znaleckého posudku vypracovaného Inštitútom forenzných medicínskych expertíz, znaleckej organizácie z odboru zdravotníctvo a farmácia, z ktorého vyplýva, že postup obžalovaného T.. V. pri realizácii diagnostiky a následnej liečby poškodeného bol nesprávny v tom, že aj napriek opakovaným respiračným ochoreniam, obžalovaný aktívne nevyhľadával pôvod infekčného ochorenia a neboli sledované prípadné komplikácie týchto stavov, napr. zvýšená telesná teplota, slabosť, atď. Znalec potvrdil, že reálny vývoj nerozpoznaného, postupne sa zhoršujúceho zápalového ochorenia mohol byť u poškodeného taký, že od konca roku 2008 mohol trpieť najprv ložiskovým zápalovým ochorením, ktoré pri nekoordinovanej liečbe antibiotikami bez kontroly liečby viedlo k rozvoju systémovej odpovede organizmu, ktorý sa mohol vyvíjať dlhodobo. Z ložiska infekcie sa baktérie krvou dostávali do kontaktu s vnútornou výstelkou srdca, zachytávali sa na nej a vytvorili tzv. bakteriálnu vegetáciu, čím dochádzalo k postupne sa vyvíjajúcemu a pretrvávajúcemu zápalu vnútornej blany srdca. Až hospitalizáciou poškodeného dňa 13.2.2009 došlo k podozreniu k vyššie uvedenej diagnóze. Zo zdravotnej dokumentácie poškodeného vyplýva, že respiračnými ochoreniami trpel od novembra 2008, ktoré boli recidivujúce. Obžalovaný predpísal antibiotickú liečbu pri prvom zápale hrdla, aj pri recidíve ťažkostí, pričom nehľadal pôvod infekčného ochorenia, najmä pri opakovanom výskyte. Nevykonal kultivačné vyšetrenie ani odbery na laboratórne vyšetrenie, ktoré by mohli odhaliť rozsah zápalového procesu v organizme a tým upriamiť pozornosť obžalovaného aj na možnosť skrytého ložiska zápalu. Postup diagnostického procesu a liečby poškodeného zo strany obžalovaného nebol správny, nakoľko nevykonal náležitú kontrolu predchádzajúcej aplikovanej liečby ordinovaním laboratórnych vyšetrení, kultivačných vyšetrení, či aspoň orientačných vyšetrení sedimentácie krvi, alebo zápalových markerov akútnej fázy zápalu a namiesto toho predpísal poškodenému antibiotickú liečbu, ktorej účinok nebol sledovaný a najmä obžalovaný nepátral a ani v zdravotnom dokumentácii nezaznamenal podrobnú anamnézu a priebeh aktuálnych ťažkostí poškodeného, priebeh ochorenia a nevytvoril plán vyšetrení s jasne definovanou kontrolou. Namiesto opakovanej antibiotickej liečby mal ordinovať laboratórne vyšetrenia, prípadne aj konziliárne vyšetrenia, resp. ich odporučiť. Taktiež malo byť zvážené mikrobiologické vyšetrenie kultivačného steru nosohltana, mandlí či nosa. Obžalovaný naordinoval druhú antibiotickú liečbu poškodenému bez overenia vyvolávateľa, napr. vyšetrením tampónu mandlí, nosa, či nosohltana. Nebola venovaná náležitá pozornosť subjektívnym ťažkostiam poškodeného. Z toho vyplýva, že konanie obžalovaného poukazuje na porušenie povinností hlavne pri aktívnom diagnostickom procese, systematickom sledovaní a kontrole liečby poškodeného. Obžalovaný svojím konaním porušil dôležitú povinnosť zo svojho zamestnania, hlavne pri aktívnom diagnostickom procese, systematickom sledovaní ochorenia a pri kontrole liečby poškodeného. V prípade úmrtia poškodeného išlo o úmrtie z chorobných príčin a zdravotná starostlivosť nebola jednoznačne poskytnutá správne z pohľadu všeobecného lekára. Pochybenie v diagnostike a liečbe pôsobilo pri zhoršení zdravotného stavu poškodeného, ktoré napokon vyústilo do jeho smrti.

Zo záverov vyjadrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva to isté čo zo znaleckého posudku a to, že zo strany obžalovaného neboli vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby. Aj keď zo znaleckého posudku vyplýva, že nie je možné jednoznačne konštatovať, že konanie obžalovaného výlučne podmienilo a zapríčinilo smrť poškodeného, komplexným hodnotením príčinných súvislostí úmrtia poškodeného je možné na základe záverov znaleckého posudku forenzne ustáliť, že konanie obžalovaného (resp. aj nekonanie) sa významne podieľalo na zhoršení zdravotného stavu poškodeného a jeho následnej smrti - t.j. ide o nepriamu príčinnú súvislosť. Prokurátor v ďalšej časti poukázal na povinnosti obžalovaného vyplývajúce z ustanovenia § 4 ods.1 zák.č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, ustanovenia § 80 ods.1 písm.e) zák.č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve, ako aj etického kódexu zdravotníckeho pracovníka. Pre naplnenie znakov trestného činu podľa § 149 ods.1, ods.2 písm.a) Tr.zák. a vznik trestnej zodpovednosti páchateľa za uvedený prečin je z hľadiska objektívnej stránky nevyhnutné, aby protiprávne konanie, resp. opomenutie právne požadovaného konania, bolo páchateľovi uložené všeobecne záväzným predpisom, resp. bolo obsahom povinností vyplývajúcich z povahy jeho zamestnania či povolania. V danom prípade požiadavkou na spôsob realizácie povolania lekára, je nepochybne jeho výkon v súlade s dostupnými poznatkami lekárskych vied a biomedicínskymi vedami (lege artis). Právnym základom tejto požiadavky sú ustanovenia prílohy č. 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, pričom táto právna povinnosť sa vzťahuje na celú oblasť poskytovania zdravotnej starostlivosti, tak ako je právne vymedzená v § 2 uvedeného zákona, teda aj na diagnostiku a liečbu ochorení. Za porušenie požiadavky poskytovať zdravotnú starostlivosť lege artis je preto možné považovať aj voľbu nesprávneho spôsobu liečby. Ďalším obligatórnym predpokladom objektívnej stránky predmetného trestného činu je príčinná súvislosť medzi poskytovaním zdravotnej starostlivosti non lege artis a následkom spočívajúcim v ohrození alebo poškodení zdravia inej osoby. Z praktického hľadiska býva častým javom postupu non lege artis aj nevyčerpanie rozsahu a možností dostupných diagnostických prostriedkov. V prípade omisívneho nedbanlivostného trestného činu musí byť opomenutie páchateľa konať určitým spôsobom príčinou, bez ktorej by následok, resp. účinok uvedeného trestného činu nenastal. Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle záveru znaleckého posudku bolo možné vzniknutej zdravotnej komplikácii poškodeného zabrániť správnou diagnostikou pacienta, možno konštatovať, že následku trestného činu mohlo byť zabránené postupom v medziach požiadavky lege artis. V intenciách uvedeného možno spôsobený následok pričítať protiprávnemu nekonaniu obžalovaného. Sám súd prvého stupňa uvádza, že bezprostredná príčina smrti súvisela so základným ochorením infekčnej endokarditídy, ktorá mohla byť odhalená konaním obžalovaného, ktoré by bolo lege artis. S poukazom na uvedené skutočnosti a na základe vyhodnotenia dôkazov na hlavnom pojednávaní má prokurátor za to, že bolo jednoznačne vykonanými dôkazmi preukázané, že obžalovaný naplnil znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1, ods.2 písm.a) Tr.zák. Súd prvého stupňa sa s dôkazmi nedostatočne vysporiadal, nesprávne ich vyhodnotil, nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku čoho nesprávne rozhodol a nesprávne právne posúdil. Z týchto dôvodov prokurátor považuje napadnutý rozsudok za nezákonný. Preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm.a), písm.b), písm.d) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby podľa § 322 ods.1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, pričom obhajoba uviedla, že podľa jej názoru okresný súd rozhodol po dostatočne prevedenom dokazovaní a správne dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom. Okresná prokuratúra odvolanie odôvodnila tým, že aj keď zo znaleckého posudku vyplýva, že nie je možné jednoznačne konštatovať, že konanie obžalovaného výlučne podmienilo a zapríčinilo smrť poškodeného, komplexným hodnotením príčinných súvislostí úmrtia poškodeného je možné na základe záverov znaleckého posudku forenzne ustáliť, že konanie obžalovaného (resp. aj nekonanie) sa významne podieľalo na zhoršení zdravotného stavu poškodeného a jeho následnej smrti - t.j. ide o nepriamu príčinnú súvislosť. Obhajoba poukázala na to, že v zmysle konštantnej judikatúry, vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný, teda priamy. Znalecká organizácia v znaleckom posudku pritom uvádza, že je možné forenzne ustáliť, že konanie obžalovaného T.. Y. V. nie je v priamej príčinnej súvislosti s úmrtím pána L. R.. Znalecká organizácia uvádza, že jeho konanie sa mohlo podieľať na zhoršení zdravotného stavu L. R.. Teda nie je pravdou ako uvádza prokuratúra, že konanie obžalovaného sa významne podieľalo na zhoršení jeho zdravotného stavu. Okrem toho znalecká organizácia konštatovala, že nie je možné s istotou povedať, či by pán R. prežil uvedenú diagnózu aj v prípade, ak by obžalovaný vykonal ďalšiu diagnostiku.

Znalec doc. T.. O. J., CSc. na hlavnom pojednávaní uviedol, že z pohľadu ex post sa nedá znalecky ustáliť, či aj správnou diagnostikou by stav poškodeného i tak neskončil úmrtím pacienta. Zároveň znalecká organizácia nevedela jednoznačne určiť, v akom vývinovom štádiu bolo ochorenie L. R. v období od 1.11.2008 až do začiatku februára 2009 počas vyšetrení všeobecného lekára T.. Y. V.. Na základe uvedeného sa obhajoba stotožňuje so záverom súdu, že v prejednávanom prípade nebola bez pochybností preukázaná bezprostredná priama príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom a teda nie sú naplnené všetky zákonom vyžadované znaky trestného činu. Preto obhajca navrhol odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach, zástupkyňa krajskej prokuratúry uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov odvolania okresného prokurátora s tým, že konečný návrh modifikuje tak, že navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.1 písm.b), písm.d) Tr.por. s tým, aby podľa § 322 ods.1 Tr.por. bola vec vrátená súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Pokiaľ ide o odvolanie poškodenej, vzhľadom k tomu, že toto smeruje proti výroku o vine, navrhla prokurátorka toto zamietnuť ako podané osobou neoprávnenou.

Splnomocnenkyňa poškodenej Y. R. uviedla, že napriek tomu, že odvolanie poškodenej smeruje proti výroku o vine, na odvolaní trvajú, žiadajú, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa s tým, aby bol tiež zadovážený výpis zo zdravotnej dokumentácie z databázy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pričom si myslí, že takýto dôkaz by mohol prispieť k inému rozhodnutiu. Vyslovila tiež názor, že spôsobené prieťahy vo veci mali vplyv na konečné rozhodnutie.

Obhajca obžalovaného uviedol, že navrhuje odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietnuť. Pokiaľ ide o odvolanie poškodenej, toto navrhol zamietnuť ako podané osobou neoprávnenou. K návrhu prednesenému splnomocnenkyňou poškodenej na zadováženie výpisu z účtu poistenca uviedol, že takýto výpis neprinesie do veci nič nového vzhľadom k tomu, že všeobecný lekár vo vzťahu k Všeobecnej zdravotnej poisťovni nevykazuje jednotlivé úkony u konkrétneho pacienta. Preto takýto doklad považuje za nadbytočný.

Obžalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava návrhu svojho obhajcu.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, pričom nie je možné sa stotožniť s dôvodmi odvolania prokurátora, že výpoveďami znalcov je možné preukázať objektívnu stránku žalovaného trestného činu, teda aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti obžalovaného a následkom, ku ktorému došlo.

Odvolací súd dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne, svoje rozhodnutie riadne vysvetlil v jeho odôvodnení, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 Tr. por. Pokiaľ ide o skutkové zistenia tvoriace podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu. Skutočnosť, že sa prokurátor ako odvolateľ nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol jednotlivé vykonané dôkazy, ktoré riadne vyhodnotil a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní. Odvolací súd uvádza, že s takýmto hodnotením dôkazov a napokon i konečným záverom súdu prvého stupňa sa stotožnil. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí všetky správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, no vzhľadom k argumentácii prokurátora

je nutné poukázať najmä na závery znaleckého posudku Inštitútu forenzných medicínskych expertíz, znaleckej organizácie z odboru zdravotníctvo a farmácia a výpoveď znalca doc. MUDr. O. J., CSc.

Znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že akýkoľvek všeobecný lekár v bežnej ambulancii nemá možnosť diagnostikovať infekčnú endokarditídu ako diagnostickú jednotku. Má postupovať tak, že ochorenie majúce charakter infekčného (zápalového), ktoré sa nelepší po opakovaných diagnostických a liečebných procedúrach a úkonoch všeobecného lekára, je potrebné ďalej u pacienta doriešovať formou konziliárnych vyšetrení, prípadne ďalších diagnostických laboratórnych alebo zobrazovacích metód. V tej iniciálnej fáze, v prvotnom období vývoja príznakov infekčného ochorenia, pri recidivujúcich infekciách, obžalovaný takto nekonal kompletne tak, ako v pozícii lekára mal a mohol. Časť infekcií vo všeobecnosti sa môže spontánne vyliečiť, čo je väčšina prípadov. U niektorých ochorení, najmä u pacientov so slabšou imunitou, môže akútne infekčné ochorenie prejsť do chronickej fázy, tzv. subakútnej fázy. Infekcia u poškodeného gradovala, boli tam opakované recidivujúce infekcie dýchacích ciest. V čase prvých vyšetrení v novembri 2008 neboli žiadne jasné konkrétne známky infekčnej endokarditídy. Vo februári 2009 už diagnóza infekčnej endokarditídy bola potvrdená, t.j. vývoj ochorenia tam jednoznačne bol prítomný. Znalec zotrval na názore, že niekedy je možné, že zápalové ochorenie srdca (svalu či výstelky dutín - endokardu) vedie k náhlej smrti aj bez predchádzajúceho zjavného predchorobia, t.j. nie je nezvyčajné, že konečná diagnóza sa objaví až pitvou. Podľa znalca to však nie je prípad liečby poškodeného L. R. vykonávanej obžalovaným. Nedá sa však ustáliť, či už v novembri alebo decembri 2008 boli prítomné a zistiteľné vegetácie na srdcovej chlopni, t.j. jasné známky prítomnosti predmetného ochorenia. Práve dôsledné dovyšetrovanie v tomto období mohlo viesť k presnejšej diagnostike recidivujúceho (chronického) zápalového procesu u poškodeného. Z medicínskeho hľadiska bol príčinou smrti poškodeného L. R. akútny infarkt myokardu, ktorý bol spôsobený tým, že tam prebiehala infekčná endokarditída. Akútny infarkt myokardu bol priamou príčinou zlyhania srdca. Infarkt bol spôsobený uzáverom (upchatím) infikovanou krvnou zrazeninou. Infikovaná krvná zrazenina - bakteriálna vegetácia (kúsky tkaniva tvorené kolóniami baktérií) na srdcovej chlopni - sa môže dostať do vencovitej tepny srdca, spôsobiť jej uzáver a tým tzv. infarkt. Nakoľko od prevzatia poškodeného na hospitalizáciu do jeho úmrtia uplynul istý čas, nedá sa jednoznačné preukázať súvis medzi konaním obžalovaného a priamou príčinou smrti. Z pohľadu ex post sa nedá znalecky ustáliť, či aj správnou diagnostikou, ktorá podľa znalcov obžalovaným nebola vykonaná, by stav poškodeného aj tak neskončil úmrtím pacienta. Dodržaním postupov, ktoré znalci prezentovali, mohla byť diagnóza infekčnej endokarditídy včasnejšia a skôr mohla byť riešená. Nedá sa však ustáliť, či by sa predišlo tým konkrétnym komplikáciám zdravotného stavu poškodeného, ktoré nakoniec nastali.

Z vykonaného dokazovania teda na jednej strane možno urobiť záver, že obžalovaný skutočne nepostupoval dôsledne pri aktívnom diagnostickom procese, systematickom sledovaní a kontrole liečby pacienta, najmä pri recidivujúcej infekcii, tak ako mu to vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom nevykonal všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom prípadného uzdravenia osoby poškodeného L. R.. Správne však prvostupňový súd skonštatoval, že pre naplnenie znakov žalovaného trestného činu podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona musí byť medzi porušením povinnosti a následkom bez akejkoľvek pochybnosti preukázaná príčinná súvislosť. Aj podľa názoru odvolacieho súdu však nie je možné v prejednávanom prípade na základe vykonaných dôkazov, najmä výpovedí znalca s istotou skonštatovať, že nevykonanie uvedených vyšetrení malo v danom prípade za následok smrť L. R..

Pri rozhodovaní o vine musí mať súd istotu, že konanie obžalovaného (v danom prípade jeho nekonanie) je v priamej príčinnej súvislosti s následkom, ktorý nastal. Vzhľadom na vyššie citované skutočnosti, najmä znalecké dokazovanie, táto príčinná súvislosť nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná a keďže nie je možné založiť vinu len na pravdepodobnosti medzi konaním, resp. nekonaním a následkom, postupoval okresný súd správne, keď obžalovaného T.. Y. V. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby.

S poukazom na tento oslobodzujúci výrok okresného súdu, tento tiež v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal poškodenú Y. R. s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd odvolanie prokurátora nepovažoval za dôvodné a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol, pričom s podrobnejším odôvodnením v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožnil.

Pokiaľ ide o odvolanie poškodenej Y. R., krajský súd uvádza, že táto odvolaním môže napadnúť rozsudok len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, nie je oprávnená podať odvolanie proti výroku o vine a treste, preto jej odvolanie krajský súd musel podľa § 316 ods.1 Tr.por. zamietnuť ako podané osobou neoprávnenou.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.