Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Csp-124-2017.pdf
PDF · 108.95 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/124/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: Platiť sa oplatí, s.r.o., Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: Y. R., Y..XX.XX.XXXX, E. F. XXX/XX, G. Y. L. o zaplatenie 378,02 eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 91,55 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 26,71 od 10.10.2014 do zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 21,72 eur od 11.11.2014 do zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7,73 eur od 10.12.2014 do zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24,23 eur od 10.1.2015 do zaplatenia, 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11,16 eur od 10.2.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd nepriznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 378,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 26,71 eur od 10.10.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 26,71 eur od 11.11.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 29,22 eur od 10.12.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 29,22 eur od 10.01.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 27,66 eur od 10.02.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 238,50 eur od 10.03.2015 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., a to na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2016. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 12.02.2016. Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanej poskytovať v nich vymedzené služby a žalovaná bude uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej / ktorým bolo pridelené číslo XXXXXXXXX a program DATA SIM N. Y.. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanej boli právnym predchodcom žalobcu žalovanej poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaná si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včas nesplnila. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúry, ktoré
však žalovaná neuhradila riadne a včas, a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. Ku dňu spísania žaloby k úhrade dlhu zostáva suma vo výške 26,71 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 09.10.2014, suma vo výške 26,71 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 10.11.2014, suma vo výške 29,22 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 09.12.2014 suma 29,22 eur, doklad č. 7411956791, splatná dňa 09.01.2015 suma 29,22 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 09.02.2015 suma 27,66 eur, doklad č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 09.03.2015 suma 238,50 eur.
3. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby, ako aj nárok na úrok z omeškania v minimálnej zákonnej výške 5,05 % ročne.
4. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 378,02 eur s prísl.. S poukazom k uvedenému súd dňa 30.01.2017 v súlade s § 297 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 25.01.2018.
5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a. sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b. ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Keďže boli splnené zákonné podmienky, súd v danej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
8. Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila.
9. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytovaní verejných služieb - služba - Mobilný internet spolu s jej dodatkom, oznámením o postúpení pohľadávky, faktúrami, odovzdávacím protokol o postúpení pohľadávok, Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok a takto zistil skutkový stav:
10. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb - služba - Mobilný internet, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ako podnikom a žalovanou ako účastníkom, fyzickou osobou nepodnikateľom podľa zákona č. 351/2011 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov vyplýva, že predmetom zmluvy bol program služby MI NEOB3 spolu s poskytnutím koncového zariadenia S. wifi router.
11. Žalovaná vyhlásila, že sa zoznámila s obsahom zmluvy, ako aj so Všeobecnými podmienkami Všeobecnými podmienkami VMTS a Cenníkom, ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti tejto zmluvy zaviazal dodržiavať.
12. Podľa bodu 1 písm. c) Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb podnik sa zaviazal aktivovať a poskytovať účastníkovi program služieb.
13. V zmysle bodu 2.Dodatku k zmluve účastník vyhlásil, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č.1 vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť túto zmluvu odstúpením od nej, alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodov porušenia povinností zo strany účastníka; za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď Zmluvy o pripojení zo strany Účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže koncového zariadenia, ako aj odstúpenie Účastníka od Zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane Podniku.
14. Podľa bodu 3 Dodatku k zmluve o pripojení v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany
Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku (v sume 248,95 eur).
15. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúru č.XXXXXXXXXX splatnú dňa 09.10.2014 na sumu 26,71 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 10.11.2014 na sumu 26,71 eur, faktúru č.XXXXXXXXXX splatnú 09.12.2014 na sumu 29,22 eur, faktúru č.XXXXXXXXXX splatnú dňa 09.01.2015 na sumu 29,22 eur, faktúru č.XXXXXXXXXX splatnú 09.02.2015 na sumu 27,66 eur, faktúru č.XXXXXXXXXX splatnú 09.03.2015 na sumu 238,50 eur.
16. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
17. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
18. Podľa § 43 ods.1 písm. a) citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
19. Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.
20. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
26. V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
27. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
28. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
29. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ).
30. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
31. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
32. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
33. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
34. Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená dňa 23.06.2014 zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu dodal žalovanej služby a žalovaná bola povinná platiť cenu za poskytnuté služby.
35. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že žalovaná si neplnila svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb titulom mesačných poplatkov, hlasových a nehlasových služieb, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany.
36. Tým, že si žalovaná nesplnila svoju povinnosť zaplatiť vyfakturované sumy za mesačné poplatky riadne a včas v lehotách splatnosti vystavených faktúr, dostala sa do omeškania a žalobcovi súd okrem nároku na zaplatenie priznanej istiny priznal aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania súd priznal v zákonnej výške 5,05 % ročne zo súm uplatnených podľa jednotlivých faktúr až do dňa zaplatenia, vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušných faktúr.
37. Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 4,99 eur ako zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti tak, ako bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX, č.XXXXXXXXXX, č.XXXXXXXXXX a č.XXXXXXXXXX. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca v žalobe neuvádza, z akého titulu uvedený nárok žaluje, resp. z ktorej zmluvnej podmienky tento nárok odvíja. Súd sa len domnieva, že by mohlo ísť o sankciu za omeškanú platbu faktúry. Zákonom priznanou sankciou za omeškanie s peňažným záväzkom je úrok z omeškania, ktorý si žalobca žalobou uplatnil. V prípade priznania takej zmluvnej pokuty by súd duplicitne priznal nárok z rovnakého právneho titulu. Uplatňovanie takejto zmluvnej pokuty je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
38. V prípade uplatneného poplatku za obmedzenie služby a prerušenie služby vo výške 16,50 eur v rámci faktúr č.XXXXXXXXXX, č.XXXXXXXXXX je potrebné uviesť, že sa jedná o poplatok majúci sankčný charakter pre prípad, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť, preto je uplatňovanie takéhoto poplatku najbližšie režimu zmluvnej pokuty. Za tento poplatok žalobca spotrebiteľovi neposkytuje žiadnu službu, naopak, poskytovanú službu mu obmedzuje. Žalobca tak zabezpečenie vlastného záujmu ešte spoplatňuje žalovanému. Súd preto pre vážnu nerovnováhu v zmluvných podmienkach strán nemohol takýto poplatok priznať a jeho dojednanie považuje za rozporné s dobrými mravmi.
39. Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 238,50 eur v rámci faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorou bola žalovanej vyúčtovaná splátka zariadenia 238,50 eur. Súd túto nepriznal pretože tu žalobca nedodržal dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. V samotnej žalobe žalobca tvrdí, že táto suma bola žalovanému vyfakturovaná, ale vôbec sa nezaoberá tým, na akom základe a z akého dôvodu, z akého právneho titulu túto sumu požaduje. Z faktúry na č.l. 14 spisu vyplýva, že by malo ísť o nejakú splátku zariadenia v sume 238,50 eur bez DPH so zľavou. Žalobca ale neuvádza, na základe akých zmluvných ustanovení túto splátku požaduje, prakticky všetko necháva na skúmanie súdu. Okrem toho všetko je spísané mikroskopickou veľkosťou písma, ktorej nemá šancu porozumieť tobôž prečítať nie len laik , ktorým je žalovaná, ale ani právnik. Súd nie je povinný lúštiť v týchto drobných podmienkach a suplovať už samotné bremeno tvrdenia, ktoré v kontradiktórnom spore zaťažuje žalobcu, na základe čoho si túto sumu uplatňuje. Súd sa len domnieva, že zrejme pôjde o celkovú splátku
zariadenia v jeho trhovej cene pre nedodržanie doby viazanosti zmluvy zo strany žalovanej, ale to sú len domnienky súdu. Ak by to tak aj bolo, ako sa súd domnieva, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej súd nemôže priznať právnu ochranu. Pretože žalobca ťarchu svojej expanzívnej obchodnej politiku, kedy ponúka zákazníkom dotované zariadenie bez náležitého skúmania či a akým spôsobom budú schopní splácať toto zariadenie v dobe viazanosti, v snahe získať zákazníka, v plnej miere v konečnom dôsledku prenáša na zákazníka - spotrebiteľa. Takému konaniu nemôže súd poskytnúť právnu ochranu a považuje ho za nečestnú praktiku.
40. Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného hradiť vyššie uvedené nároky a teda neuniesol dôkazné bremeno.
41. Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 ods. 9 bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojedná pre porušenie povinností tak ako boli uvedené v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovaného zo zmlúv a predmetného dodatku. Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti.
42. Súd ešte na margo opakovane uvádza, že listinné dôkazy, ako zmluvy, tak i faktúry predložené žalobcom sú v nečitateľnej veľkosti písma. Pokiaľ zmluvné dokumenty boli v takejto veľkosti písma uzavreté ako právny úkon medzi žalobcom a žalovaným, súd samotnú veľkosť písma na zmluvných dokumentoch považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko samotná, takmer mikroskopická veľkosť písma v bežnom spotrebiteľovi môže evokovať nedôležitosť obsahu. V prípade, že žalobca zmluvné dokumenty v prílohe podanej žaloby zmenšil technickým zariadením, napr. v snahe znížiť náklady na hromadne podávané žaloby v obdobných veciach, súd upozorňuje žalobcu, že takýto dôkaz považuje za nevykonateľný a ani do budúcna v obdobných sporoch nebude naň prihliadať.
43. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
44. 36. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Žalobca mal v konaní úspech v časti o zaplatenie istiny 91,55 eur, teda v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel. Úspech žalobcu predstavuje 24,2 % žalobného nároku. V časti zamietnutého nároku žalobcu bola v konaní úspešná žalovaná, a to vo výške 75,8 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu a žalovanej, vznikol nárok na priznanie trov žalovanej, a to vo výške 51,6% (75,8 % - 24,2%). Súd nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov konania, lebo si ju neuplatnila.
47. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení tak, aby jedno vyhotovenie zostalo na súde a aby každý z účastníkov konania obdržal jedno vyhotovenie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.