Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-182-2016.pdf
PDF · 90.98 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/182/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: Miroslav C., nar. XX.X.XXXX, bytom G. č. XXX, t.č. Z. na výkon trestu odňatia slobody, D. XX, T., J. J., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Nitra, so sídlom Štefániková trieda 88, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10554/2016-KaNR zo dňa 26.8.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd rozhodnutie žalovaného Centrum právnej pomoci, Nitra, č. 10554/2016-KaNR, R.z.: 56460/16 zo dňa 26. augusta 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví uvedeného rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.8.2016, ktorým žalovaný podľa § 10 ods. 5, § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci v znení neskorších predpisov z dôvodu, že nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.
2. Žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci (určenie advokáta) v konaní vedenom pôvodne na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S 94/2016, následne postúpenej na Krajský súd Trnava, v ktorom sa domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia pedagóga Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov. Namietal, že mu nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci výlučne z dôvodu predbežného právneho hodnotenia samotného merita veci. Napadnuté rozhodnutie označil za zmätočné s poukazom na rozporuplné odôvodnenie, že vec je zrejme bezúspešná, vzápätí, že bezúspešnosť sporu je zrejmá už pri zbežnom posúdení danej veci a následne, že nepriznanie právnej pomoci „však ešte neznamená neúspech v prípadnom súdnom konaní“. Zdôraznil, že žalovanému je známa jeho materiálna núdza, pre ktorú si nemôže iným spôsobom zabezpečiť právnu pomoc a aj povinné právne zastúpenie v prebiehajúcich súdnych konaniach. Nepriznanie nároku na právnu pomoc tak v jeho prípade znamená odopretie súdnej ochrany.
3. S poukazom na čl. 12 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd zdôraznil, že výklad právneho predpisu musí byť vždy v súlade s ústavou a Dohovorom a nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva a nemal by pôsobiť reštriktívne.
4. Preskúmavané rozhodnutie vyhodnotil za svojvoľné. Poukázal na to, že žalovaný si osvojil právomoc, ktorá prislúcha výlučne vo veci konajúcemu súdu a takýmto postupom bolo zasiahnuté
do jeho základných práv. Bezúspešnosť v kontexte ust. § 6 ods. 1 písm. b) zák.č. 327/2005 Z.z. neznamená „možnú“ bezúspešnosť. Zákonným dôvodom na nepriznanie žiadaného nároku však môže byť jedine celkom zrejmá neúspešnosť. Podľa jeho názoru výrok rozhodnutia žalovaného nemá oporu v odôvodnení a žalovaný zjavne stotožňuje slová „ zrejmé“ a „ zrejme“, ktoré majú odlišný význam. Okrem toho poukázal na to, že SSP, nový procesný kódex, značným spôsobom rozšíril okruh aktov orgánov verejnej správy podliehajúcich súdnemu prieskumu a naviac možno poukázať na zásadu tzv. zberného koša (§ 30 SSP). Uvedené žalovaný nebral pri svojom rozhodovaní do úvahy, keďže rozhodoval podľa už neúčinného O.s.p.
5. Žalovaný sa domáhal zamietnutia žaloby ako nedôvodnej. Uviedol, že žalobcovi nevyhovel, nakoľko nebolo možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čim žalobca nesplnil podmienku vylúčenia zrejmej bezúspešnosti. Poukázal na odôvodnenie unesenia Ústavného súdu č. k. II ÚS 253/2013-24 zo dňa 25.4.2013, podľa ktorého je jednou zo zákonných podmienok poskytnutia právnej pomoci preukázanie skutočnosti, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu ním uplatneného práva v konaní, v súvislosti s ktorým žiada o poskytnutie právnej pomoci. Posúdenie tejto otázky predstavuje len formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu sťažovateľa vo veci samej.
6. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len ako správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žalobe je potrebné priznať úspech.
7. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:
8. Žalobca sa žiadosťou zo dňa 11.7.2016 obrátil na žalovaného vo veci poskytnutia právnej pomoci v už prebiehajúcom súdnom konaní na Krajskom súde v Bratislave, ktorá sa týkala právnej veci „napadnutia rozhodnutia ZVJS, konkrétne rozhodnutia pedagóga zákl. č. 1891040 zo dňa 17.7.2015 a Hodnotenie programu zaobchádzania Miroslav C. zákl. č. 1891040 zo dňa 18.3.2016.
9. Po doplnení podkladov cestou dožiadania na Krajský súd v Bratislave žalovaný rozhodnutím č. 10554/2016-KaNR zo dňa 26.8.2016 nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu, že program zaobchádzania, ani hodnotenie programu zaobchádzania, nie je možné považovať za správne rozhodnutie v zmysle správneho poriadku a ani v zmysle zákona o VTOS, nie je na ne možné prihliadať ako na rozhodnutia vo veci samej a nie je možné proti ním podať odvolanie, resp. iný opravný prostriedok. Oba akty môžu byť podkladom pre vydanie rozhodnutia a preto ich nie je možné považovať za rozhodnutia v zmysle § 1 ods. 1 správneho poriadku, ani v zmysle § 244 ods. 3 v spojení s § 247 ods. 1 a 2 O.s.p. a ani v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (SSP). Tiež konštatoval, že žiadateľ nevyužil inštitút dozoru nad zachovávaním zákonnosti v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Ďalším dôvodom nepriznania právnej pomoci bola zrejme bezúspešná žalobcovho nároku vo veci samej, v ktorej žiadateľ požiadal o právnu pomoc, pričom bezúspešnosť je zrejmá už pri zbežnom posúdení danej právnej veci. Nepriznanie právnej pomoci centrom však neznamená neúspech v prípadnom súdnom konaní a rozhodnutie centra ani žiadnym spôsobom nenahradzuje rozhodovaciu činnosť súdov. Predmetné rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 2.9.2016, ktorý voči nemu podal v zákonnej lehote žalobu.
10. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
11. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len zákon) fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
12. Podľa § 6 ods. 2 zákona podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.
13. Podľa § 8 zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
14. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má správny súd za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, nie sú v medziach žaloby a dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP v súlade so zákonom.
15. Predmetom súdneho prieskumu a sporu medzi účastníkmi je rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.8.2016, ktorým nebol žalobcovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu možnej neúspešnosti sporu vo veci samej, ktorá nepodlieha súdnemu prieskumu, čo žalobca považoval za nezákonný dôvod na odmietnutie právnej pomoci a nahrádzanie rozhodnutia súdu konajúceho vo veci, v ktorej žiadal o poskytnutie právnej pomoci.
16. Problematiku poskytovania bezplatnej právnej pomoci alebo za zníženú odplatu a s ním súvisiaci záväzok štátu umožniť aj osobám v hmotnej núdzi prístup k spravodlivosti upravuje zákona č. 327/2005 Z.z., keď štát za stanovených podmienok sám, resp. v prevažnej miere, preberá na seba náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je namieste, aby v právnej norme upravil podmienky, za ktorých bude právna pomoc fyzickým osobám patriť.
17. V snahe vylúčiť zneužívanie právnej úpravy je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/>). Bez splnenia tejto podmienky nemožno žiadaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, hoci by žiadateľ ďalšie dve stanovené podmienky splnil. Podľa ustálenej judikatúry o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Zákon v tomto smere len príkladom uvádza, načo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu.
18. Správny súd zdôrazňuje, že úlohou správneho orgánu nie je prejudikovať výsledok konania vo veciach samej. Žalovaný je oprávnený posudzovať úspešnosť sporu v merite veci len formálne, čím sa podľa správneho súdu rozumie možnosť žalovaného vyjadriť sa len z toho pohľadu, či bezúspešnosť v spore je zrejmá na prvý pohľad už pri bežnom oboznámení sa s vecou. Žalovaný je preto povinný zachovať náležitú opatrnosť pri hodnotení predmetu konania a vyhnúť sa právnemu posúdeniu úspechu alebo neúspechu žalobcu vo veci samej. Za plne opodstatnené preto treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či už zo skutkových žalobných tvrdení žiadateľa a bez potreby vykonávať dokazovanie v konkrétnom prípade nejde o zneužitie práva (šikanu) alebo či nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času.
19. Zo znenia § 6 ods. 1 písm. b) zákona vyplýva, že priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci je viazané jedine na neexistenciu zrejmej bezúspešnosti sporu vo veci samej. Z toho možno vyvodiť, že žiadaný nárok možno dôvodne odoprieť len ak je úplne zrejmé, že podanej žalobe vo veci samej nemožno vyhovieť. Ak žalovaný nepriznanie právnej pomoci odôvodňoval na jednom mieste tvrdením, že nemožno vylúčiť zrejmú neúspešnosť v spore, čím pripustil aj nepatrnú možnosť na úspech žalobcu v konaní pred Krajským súdom v Bratislave, ale na inom mieste dospel k protichodnému záveru o zrejmej a jednoznačnej neúspešnosti žalobcu v spore, zaťažil tým preskúmavané rozhodnutie závažným vnútorným protirečením, pre ktoré je nepreskúmateľné z dôvodu nezrozumiteľnosti (§ 191 písm. d) SSP).
20. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nedospel k záveru o existencii zrejmej bezúspešnosti, ale len uzavrel, že túto bezúspešnosť nie je možné vylúčiť. Pre naplnenie podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona však nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá osebe nevylučuje žiadateľa z
nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci. Treba mať na zreteli, že rozhodovanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavnou, preto je nanajvýš nutné brať do úvahy čl. 13 ústavy tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté skutočne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom. Správny súd pritom poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na to, že ide o vec správneho súdnictva, pri ktorej zákon stanovuje obligatórne právne zastúpenie žalobcu, predstavuje nepriznanie nároku na právnu pomoc de facto vylúčenie žalobcu z možnosti vec žalovať. O to viac je namieste, aby žalovaný prijal jednoznačný záver, že ide v danej veci o zrejmú bezúspešnosť a nielen, že sa takáto bezúspešnosť nedá vylúčiť.
21. Ak žalovaný dospel k záveru, že na nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci postačuje, že zrejmá bezúspešnosť nie je vylúčená, zaťažil svoje rozhodnutie tiež vadou nesprávneho právneho posúdenia veci (§191 písm. c) SSP) a správnemu súdu nezostalo nič iné ako toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
22. V prejednávanej právnej veci žalovaný uzavrel, že v konaní, v ktorom je predmetom prieskumu rozhodnutie pedagóga, je daná zrejmá bezúspešnosť sporu, keď sporné rozhodnutia nie sú rozhodnutiami vydanými v správnom konaní, ktoré by podliehali súdnemu prieskumu. Svoj záver nepodložil príslušnou judikatúrou v obdobných veciach, ale sám, na základe vlastnej úvahy, učinil vyššie uvedený právny záver, keď vychádzal z názoru, že rozhodnutie pedagóga ústavu nie je rozhodnutím podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku a ani podľa § 177 v spojení s § 3 SSP. Správny súd ohľadne takejto úvahy správneho orgánu poukazuje na skutočnosť, že predmetom súdneho prieskumu boli a sú aj iné rozhodnutia ako len rozhodnutia vydané v konaní podľa Správneho poriadku. Rozhodnutím žalovaného tak došlo k prejudikovaniu práva pri posudzovaní určitej právnej veci, ktorá patrí do pôsobnosti len vo veci konajúceho súdu, aby rozhodol o tom, či ide o spôsobilý predmetom súdneho prieskumu alebo nie. Žalovaný si tak osvojil právomoc súdu konajúceho vo veci samej, ktorý ako jediný je oprávnený vec skutkovo a právne posúdiť. Nakoľko žalovanému prináleží len formálne posúdiť šance žalobcu na úspech v merite samom, je vylúčené, aby žalovaný bol oprávnený riešiť právnu otázku, či predmet konania vo veci samej podlieha súdnemu prieskumu. Vzhľadom k tomu môže problematiku úspechu v spore zodpovedne posúdiť len súd konajúci vo veci samej, v súvislosti s ktorou požiadal žalobca o poskytnutie právnej pomoci.
23. Pokiaľ ide o konštatovanie žalovaného, že žalobca nevyužil všetky prostriedky, ktorých použitie mu umožňuje osobitný právny predpis, správny súd uvádza, že ide o požiadavku, ktorá bola kladená ako podmienka prípustnosti návrhu v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánom verejnej správy podľa Občianskeho súdneho poriadku. Okrem toho aktuálne účinný SSP zákon vyžaduje využitie prostriedkov podľa zákona o prokuratúre len pri žalobách proti nečinnosti orgánov verejnej správy. 24. Správny súd konštatuje, že ak žalovaný nepostupoval v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom správneho súdu, dopustil sa vady nesprávneho právneho posúdenia veci a jej nepreskúmateľnosti z dôvodu nezrozumiteľnosti, a správnemu súdu nezostalo nič iné ako toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V novom konaní odporca opätovne posúdi žiadosť žiadateľa z hľadiska splnenia podmienok ustanovených v § 6 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci, pričom vo vzťahu k zisťovaniu zrejmej bezúspešnosti je viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku. 25. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal uplatnený nárok na náhradu trov konania, o ktorého výške sa bude rozhodovať v ďalšom konaní. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).