Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-61-2017.pdf
PDF · 92.89 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/61/2017
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnému: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. XXX, o vymoženie sumy 319,32 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 07. apríla 2015, č.k. 6Er/238/2003-23, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo výroku, ktorým bola exekúcia zastavená p o t v r d z u j e.
II. Povinný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 221,15 eura do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 41 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 1, § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.08.2005), § 14 ods. 1, 2, 3, § 22, § 23 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, konštatujúc, že exekučné konanie začalo na návrh oprávneného v roku 2003, preto aplikoval na danú vec Exekučný poriadok účinný do 31.8.2005 s poukazom na ust. § 238 ods. 1,2 Exekučného zákona, podľa ktorého sa konania začaté pred 1.9.2005 dokončia podľa práva platného do 31.8.2005. Exekúcia v predmetnej veci je vedená na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice, ktorej skutkovým a právnym základom je Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným zo dňa 27.11.2002, ktorou sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému úver v sume 12.000,-Sk (398,33 eura). Uviedol, že v predmetnej notárskej zápisnici povinný, zastúpený na základe písomného splnomocnenia uvedeného v Zmluve o úvere číslo 4090975 zo dňa 27.11.2002 Mgr. Tomášom Kušnírom, advokátska kancelára Za Kasárňou 1, Bratislava, uznal záväzky vyplývajúce z uvedenej zmluvy a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku ako exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Súd prvej inštancie k tomu uviedol, že takýto právny úkon - splnomocnenie za účelom uznania dlhu je v rozpore s ustanovením § 22 odsek 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Potom takéto splnomocnenie je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom. Nadväzujúc na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým je splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice, ktorým došlo jednak k uznaniu záväzku povinného, ako aj k určeniu lehoty na plnenie je zrejmé, že ani exekučný titul - notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom oprávňujúcim viesť voči povinnému nútený výkon povinnosti vymedzenej v exekučnom titule. S poukazom na to, že sa v predmetnej exekúcií vyskytol dôvod znemožňujúci pokračovanie v jej vykonávaní, súd prvej inštancie rozhodol v súlade § 57 odsek 1 písmena g) Exekučného poriadku, teda exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju z uvedeného dôvodu zastavil.
K trovám exekúcie uviedol, že súdny exekútor vyúčtoval trovy doterajšieho exekučného konania vo výške 285,53 eura, pričom súd prvej inštancie určil za účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 221,15 eura, ktoré pozostávajú z odmeny za úkony exekučnej činnosti podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia. Namietal, nesprávne posúdenie neprípustnosti exekúcie a jej následné zastavenie. Uviedol, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, pričom súd uznal exekučný titul za súladný a následne udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Nebol zistený rozpor so zákonom a už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého právneho úkonu. V súvislosti s udeleným plnomocenstvom poukázal na to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Udelením plnomocenstva sa podľa neho povinný nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul, prejavil tým záujem o posilnenie riešenia sporov mimosúdnym spôsobom. Konštatoval, že preskúmanie veci v rámci exekučného konania je nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Ďalej namietal, že sa nestotožnil so súdom uloženou povinnosťou, že trovy exekúcie má uhradiť oprávnený. Uviedol, že keď súdu prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi poverenie, nie je možné očakávať od oprávneného, že pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie mohol, resp. musel predpokladať, že exekúcia bude zastavená. Z uvedeného podľa neho jasne vyplýva, že k zastaveniu exekúcie absolútne nemohlo dôjsť zavinením oprávneného. Z toho dôvodu žiadal, aby súd náhradu trov exekúcie určil v zmysle § 197 Exekučného poriadku povinného. Záverom uviedol, že suma vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom bola povinným v celom rozsahu uhradená dňom 14.10.2003, preto sa domnieval, že nie je potrebné a účelné vydávať akékoľvek rozhodnutie o neprípustnosti resp. zastavení v uvedenom exekučnom konaní.
3. Povinný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Súdny exekútor podal k odvolaniu oprávneného vyjadrenie v ktorom uviedol, že došlo k vymoženiu vymáhanej pohľadávky oprávneného v plnom rozsahu dňa 14..10.2003 a k vymoženiu zostali už iba trovy exekúcie.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd nepreskúmaval výrok o trovách exekúcie, pretože o tomto výroku musí meritórne rozhodnúť sudca súdu prvej inštancie s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie.
6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 07.04.2015, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní dňa 19.10.2017, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Pretože exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takého konania a jedným z predpokladov je existencia exekučného titulu, kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.
12. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
13. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08.2005) možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
14. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
15. Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
16. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
17. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
18. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
19. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti a musí byť spísaná predpísaným spôsobom. Pri splnení zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri tomto exekučnom titule je potrebné skúmať, či povinný, ktorý notársku zápisnicu osobne nespísal, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnil ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra), bol pri tomto úkone riadne zastúpený, a či teda povinného takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje.
20. V danej veci sa exekučné konanie začalo dňa 26.05.2003, kedy bol súdnemu exekútorovi Dr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, P. Pázmaňa 51/19, doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 5.6.2003. Súd prvej inštancie následne vydal dňa 31.10.2003 poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia, ktorým je notárska zápisnica č. N 1275/2003, Nz 26347/2003 zo dňa 09.04.2003. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie.
21. V predmetnej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je práve zmluva o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 27.11.2012 (overená 28.11.2002), ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 12.000,- Sk a povinný sa zaviazal zaplatiť mu túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 2.430,- Sk, t.j. celkove čiastku 14.430,- Sk. Zároveň povinný ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
22. Vzhľadom na to, že exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica, ktorá je spôsobilým exekučným titulom iba za predpokladu, že spĺňa formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti (§ 46, § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) je potrebné sa zaoberať otázkou vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podmienkami materiálnej vykonateľnosti, ktoré musí notárska zápisnica obsahovať sú právny záväzok, označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, predmet a čas plnenia, ako aj právny dôvod, teda označenie právneho úkonu, alebo inej právnej skutočnosti, na základe ktorých záväzok vznikol a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli aj osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní . Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 134 OSP( § 205 CSP), a nie je v takomto prípade ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
23. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne preskúmaval plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr. Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie prijal záver, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Kušnír a ani jeho substitút Mgr. Martin Paiček nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor podľa názoru odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinného, ktorý povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v dôsledku čoho v prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinným. Odvolací súd poukazuje aj na to, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinný nemohol ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle
ust. § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú. Navyše odvolací súd dodáva, že súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc. Následkom uvedeného konania zástupcu povinného je, že povinný bol zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť, rovnako ako nemal vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.
24. Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu, z týchto dôvodov sa odvolací súd nepovažoval za potrebné vyporiadavať v tomto rozhodnutí aj ďalšími argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní, pretože tieto vzhľadom k vyššie uvedeným záverom nemajú z tohto hľadiska právny význam.
25. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo výroku, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
26. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že od 01.11.2013 došlo k zmene právnej úpravy týkajúcej sa prípustnosti odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. Predmetné odvolanie bolo doručené súdu dňa 23.04.2015 a zároveň ide aj o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Keďže súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie dňa 07.04.2015, t.j. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka bolo prípustné odvolanie, v danej veci mal s poukazom na postup podľa § 374 ods. 4 OSP rozhodnúť sudca súdu prvej inštancie.
28. Odvolací súd preto v rámci odvolacieho konania nerozhodoval o výroku o trovách exekúcie, tento ani vecne nepreskúmaval, pretože o odvolaní oprávneného proti tomuto výroku, vydaného vyšším súdnym úradníkom, musí meritórne rozhodnúť sudca súdu prvej inštancie s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie. Vzhľadom k tvrdeniam oprávneného uvedeným v odvolaní odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti, že výškou trov sa bude potrebné opätovne zaoberať, nakoľko oprávnený uviedol, že pohľadávka spolu s príslušenstvom už bola uhradená, a to ešte dňa 14.10.2003. Taktiež v tejto súvislosti bude potrebné zaoberať sa aj vyjadrením súdneho exekútora k podanému odvolaniu oprávneného.
29. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že keďže povinný bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).