Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/365/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a. s., IČO: 36 854 140, Michalská 18, 815 63 Bratislava, zastúpená advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegeduš & Partners, s. r. o., IČO: 47239921, Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX P., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX P., o zaplatenie 10.212,69 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 10Csp/53/2017-53 zo dňa 12.10.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok prvoinštančného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu zamietol, žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že strany sporu uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 005783350R dňa 09.05.2013, ktorej účelom bol záväzok banky poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 10.000 eur, ktoré môže čerpať jednorazovo 09.05.2013 prevodom finančných prostriedkov na účet dlžníka. Úver sa podľa zmluvy úročil pevnou úrokovou sadzbou vo výške 19,90 %. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 25,60 % p.a., celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predstavovala čiastku 20.053,56 eur za predpokladu, že sa bude čerpať celý úverový limit. Za poskytnutie úveru dlžník mal zaplatiť poplatok vo výške 200 eur, ktorý bol splatný v deň podpisu zmluvy. Za vedenie úveru banka účtovala dlžníkovi mesačný poplatok vo výške 2 eur za každý začatý mesiac. Pri posudzovaní odôvodnenosti nároku žalobcom uplatneného v konaní sa súd zameral na skutočnosť, či žalobca ako veriteľ pri uzatváraní zmluvy splnil všetky podmienky zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Dospel k záveru, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal, ako posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver vo vzťahu k dobe, na ktorú bol spotrebiteľský úver poskytnutý. Z výšky spotrebiteľského úveru zo zmluvy ani z iných dokladov nevyplýva príjem spotrebiteľa a tiež nepreukázal, ako posudzoval prípadné náklady na bývanie, iné životné náklady a celkovú solventnosť spotrebiteľa. Obsahom zmluvy je v bode X. len predtlačené vyhlásenie spotrebiteľa, že spĺňa všetky podmienky uvedené v zmluve. V súlade s § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. v platnom znení zastal názor, že pre nepreukázanie splnenia povinnosti banky ako veriteľa žalobca nemá právo na jednorazové splatenie úveru, a teda vyhlásenie o predčasnej splatnosti v tomto kontexte súd považoval za neodôvodnené. Vo vzťahu k ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. písm. j) súd skúmal zmluvu z pohľadu jej obsahu k uvedeniu ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tejto časti uviedol, že i keď v bode IV. je síce uvedená RPMN 25,60 % p.a. a celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť 20.053,56 eur, zo žiadnych ďalších ustanovení nevyplýva, na základe akých údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola RPMN vypočítaná a aké predpoklady

boli použité na jej výpočet. Ďalej konštatoval, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru. Túto skutočnosť mal veriteľ prinajmenšom dlžníkovi oznámiť formou splátkového kalendára, aby spotrebiteľ mal možnosť posúdiť celkový rozsah svojho záväzku, keďže mal vrátiť viac ako 100 % pôvodnej sumy. Pokiaľ sa týkalo výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., v platnom znení poukázal na množstvo rozhodnutí súdov SR, ktoré absenciu tejto náležitosti sankcionujú bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Za neodôvodnený považoval i nárok žalobcu na zaplatenie úroku z úveru po jeho zosplatnení s odkazom na rozhodovaciu prax súdov SR, ktorou bolo jednoznačne ustálené, že úrok z úveru patrí veriteľovi iba do doby pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. S poukazom na uvedené žalobu ako nedôvodnú zamietol, žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

2. V zákonnej lehote proti rozsudku prvoinštančnému súdu doručil odvolanie žalobca. Namietal, že konajúci súd síce odkázal na znenie zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého sa predmetný úver považuje za úver spotrebiteľský, avšak aplikácia tohto zákona musí byť vykonaná dôsledne s poukazom na charakter poskytnutého produktu, ako aj účel zmluvného vzťahu medzi dvoma stranami. Nedostatočne vyhodnotil poskytnutý spotrebiteľský úver a najmä sa nezaoberal vlastným konaním, resp. nekonaním žalovaného. Žalovanému bol poskytnutý úver v celkovej výške 10.000 eur, pričom celkovo zaplatil ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa 6.161,22 eur. Konajúci súd sa vôbec nezaoberal rozdielom medzi poskytnutým úverom a vrátenými peňažnými prostriedkami. Uvádza iba skutočnosť, že poskytnutý úver sa podľa jeho názoru považuje za bezúročný a bez poplatkov, avšak nevysvetlil, na podklade čoho v časti rozdielu medzi čerpanými a zaplatenými peňažnými prostriedkami je potrebné nárok žalobcu zamietnuť. Urobil tak napriek tomu, že na uvedený postup preukázateľne neboli splnené podmienky. V tejto súvislosti poukazoval najmä na Nález Ústávneho súdu SR sp.zn. I ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2008, ktorý by mal podľa neho predstavovať základ nazerania na sporové konania, spotrebiteľské spory nevynímajúc. Poukázal na judikatúru opakovane prezentovanú súdmi, podľa ktorej nie je možné aplikáciu právnych noriem na ochranu spotrebiteľa uskutočňovať selektívne a spätne. Nemožno dospieť k záveru, že ochrana spotrebiteľa umožňuje aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia len s odôvodnením, že je pre spotrebiteľa výhodnejšie, pričom s poukazom najmä na rozvíjajúci sa trh so spotrebiteľskými úvermi dal do pozornosti, že v obdobných prípadoch bol nárok žalobcu vyhodnotený ako dôvodný. Zastal názor, že rozsudok prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nezohľadnil, že žalovaný nezaplatil ani len peňažné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté, a preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že i keď sa možno stotožniť s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ právny vzťah strán sporu založený Zmluvou ČSOB o spotrebiteľskom úvere zo dňa 09.05.2013 posúdil ako spotrebiteľský, v súlade s § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. ustálil, že pre nepreukázanie splnenia povinnosti banky ako veriteľa z hľadiska posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver, nemá právo na jednorazové splatenie úveru, a teda vyhlásenie jeho predčasnej splatnosti, žalobca tiež nepreukázal spôsob výpočtu RPMN, aké predpoklady boli použité na jej výpočet a zmluva neobsahovala ani náležitosť z hľadiska uvedenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona).

5. Odvolací súd sa však nemohol stotožniť a nestotožnil sa s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ pri zistení, že žalovanému bol zo strany žalobcu poskytnutý úver vo výške 10.000 eur, na ktorý žalovaný celkovo žalobcovi uhradil podľa tvrdenia žalobcu 6.161,22 eur, bez akéhokoľvek zdôvodnenia žalobcovi nepriznal rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a finančnou čiastkou, ktorú žalovaný na splatenie úveru poskytol. Z uvedeného dôvodu odvolaciemu súdu neostávalo, než rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní bude povinnosťou

prvoinštančného súdu ustáliť moment úhrady poslednej splátky zo strany žalovaného a posúdiť, či žalobca podal žalobu na súde včas, počas plynutia premlčacej lehoty, a to, či jeho nárok na jednotlivé splátky vzhľadom na uplynutie času od úhrady poslednej splátky do podania žaloby na súde nie je sčasti premlčaný. Nepremlčané splatné splátky vo výške pripadajúcej na istinu, ktorých splatnosť nastala do rozhodnutia súdu, prizná vo výške súčtu splátok i s príslušným úrokom z omeškania.

6. Pokiaľ i totiž prvoinštančný súd správne posúdil úver poskytnutý žalovanému ako bezúročný a bez poplatkov, neznamená to, že žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie tej časti poskytnutého úveru, ktorú žalovaný doposiaľ dobrovoľne neuhradil.

7. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430