Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_33T-113-2017.pdf
PDF · 86.85 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/113/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šuťaka a prísediacich Heleny Schnirerovej a Anny Papcunovej na hlavnom pojednávaní dňa 30. ja-nuára 2018 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
P. Š. Č. M. X. D. K. T., nar. XX.X.XXXX V. X., trvale bytom C. P. X, okr. Prešov, od 11.5.2017 vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Prešov,
j e v i n n ý , ž e
- dňa 11.5.2017 v čase okolo 19.55 hod. v obci Chminianske Jakubovany, okr. Prešov, na mieste s trávnatým porastom v blízkosti panelového mostíka vedúceho cez potok, pred návesnou tabuľou s označením „Vitajte v obci“ v smere od Chminianskej Novej Vsi, po predchádzajúcej slovnej hádke s L. X., ju počas následného fyzického konfliktu jeden krát bodol silou strednej intenzity otváracím nožom so železnou rukoväťou o veľkosti čepele cca 6 cm do oblasti hrudníka v ľavej časti, pričom došlo k zabodnutiu polovice uvedenej dĺžky čepele do tela poškodenej, čím jej spôsobil poranenie stredne ťažkého stupňa a to bodnú ranu prednej steny hrudníka vľavo, zasahujúcu do ľavej pohrudnicovej dutiny, s bodným kanálom prebiehajúcim zľava doprava, šírky 3 cm, s dobou liečenia približne 33-35 dní a nedošlo k poškodeniu životne dôležitých orgánov, pričom týmto konaním spôsobil škodu L. X. vo výške 795,- € spočívajúcu v odškodnení za bolesť pri úraze a škodu Union zdravotnej poisťovni a.s. Bratislava vo výške 694,41 € za vynaložené liečebné náklady,
t e d a
-sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v úmysle spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,
- 2 - 33 T 113/17-624
č í m s p á c ha l
-zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 155 ods. 1 Tr. zákona.
Z a t o m u s ú d u k la d á:
Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm.j/,l/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný p o v i n n ý zaplatiť poškodenému Union zdravotnej poisťovni a.s., Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831 sumu 694,41 € do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal dňa 30.10.2017 na obžalovaného P. Š. obžalobu pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu. Na to súd postupoval v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin uvedený v obžalobe.
V zmysle § 257 ods. 5 Tr. poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, obhajcu a poškodenej, ktorí navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného.
Následne súd uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov, sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody.
Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný, nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii ako aj o tom, že sa ho dopustil obžalovaný P. Š., preto vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku prijal.
- 3 - 33 T 113/17-625
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom znalkyne PhDr. Antónie Solárovej PhD., MUDr. Kornélie Fabišíkovej, svedkyne T. Š.Č. prečítaním charakteristík a odpisu z registra trestov.
Znalkyňa MUDr. Kornélia Fabišíková na hlavnom pojednávaní uviedla, že obvinený v čase spáchania skutku ani toho času netrpí žiadnou duševnou poruchou alebo chorobou v zmysle psychózy a ide o ľahkú mentálnu retardáciu, ktorá predstavuje trvalý pokles rozumových schopnosti. Napriek tejto skutočnosti bol schopný rozpoznať protiprávnosť trestného konania a jeho ovládacia schopnosť bola vzhľadom na jeho zvýšenú sugestivitu v čase spáchania trestného činu nepodstatne znížená. Nezistila žiadne zníženie ani vymiznutie týchto schopností. Konzum alkoholu nemá charakter škodlivého návyku a konzum iných psychoaktívnych látok nezistila a z toho dôvodu nie je potrebné žiadne ochranné liečenie. Z hľadiska psychiatrického pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný a ľahká mentálna retardácia je stav trvalý, ktorý sa nedá ovplyvniť. K recidíve správania obžalovaného uviedla, že vývin osobností obvineného ešte nie je ukončený a prognóza závisí od pôsobenia pozitívnych alebo negatívnych faktorov vonkajšieho prostredia a jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť nebezpečný.
Znalkyňa PhDr. Antonia Solárová PhD. uviedla, že pokiaľ ide o rozumové a pamäťové schopnosti obvineného, bola zistená ich úroveň v hraničnom pásme na rozhraní pásma podpriemeru a ľahkej mentálnej retardácie. U obvineného bol zistený úbytok rozumových schopnosti pri zistenom diskrétnom postihnutí mozgu nielen na záveroch vyšetrenia, ako aj zdravotnej dokumentácie. Pokiaľ ide o osobnosť obvinenéhom vzhľadom k jeho veku bol preukázaný disharmonický vývin osobnosti s poruchami správania a prognosticky vysoko pravdepodobne vývin osobnosti obvineného bude prebiehať v
smere patologickej osobnostnej poruchy. Agresivita ako trvalá vlastnosť už teraz patrí medzi výrazne črty vyvíjajúcej sa osobnosti obvineného. Obvinený má tendenciu javiť sa v lepšom svetle, má sklony ku fabuláciám, ktoré sú sčasti vedomé a sčasti nevedomé. Aj keď sa obvinený ku skutku priznáva, zo psychologického hľadiska prevažujú znaky negatívnej prognózy pre resocializáciu. Je identifikovaná zvýšená pravdepodobnosť budúceho zlyhania kriminálnej povahy u obvineného. Celkový efekt resocializácie bude v značnej miere závisieť od kvality psychoterapeutickej starostlivosti a jeho mentálne schopnosti sa nedajú ovplyvniť žiadnou terapeutickou intervenciou. Pri resocializácii zohrávajú významné úlohy faktory z prostredia sociálneho a osobnostného, kde v oblasti sociálneho sa poukazuje na rodinné prostredie, socioekonomicky status, vzdelanie a pracovné skúsenosti a u obvineného prevládajú negatívne faktory a to aj vzhľadom k jeho veku a jeho doterajšej bezúhonnosti. U obvineného existujú negatívne faktory resocializácie a to v oblasti sociálnej, ako aj v osobnostnej a doterajšie poruchy správania u obvineného ktoré vysoko pravdepodobne budú mať stúpajúcu tendenciu a budú smerovať k osobnostnej patológii vo vyššom veku a negatívne je potrebné hodnotiť aj jeho osobnostné vlastnosti. Za prognostický pozitívny faktor hodnotila jedine osobnosť vo vývine vzhľadom k veku a k jeho doterajšej bezúhonnosti.
U obžalovaného identifikovala disharmonický vývin osobnosti, čo môže zodpovedať aktuálnemu dopadu traumatickej udalosti ním prežitej v detskom veku. Disharmonický vývin osobnosti je podmienený jeho doterajším vývinom osobnosti vzhľadom k dedičnej zložke a značne narušenému rozvrátenému a traumatizujúcemu prostrediu obvineného. Ak bol obvinený v minulosti obeťou týrania, uvedené sa vysoko pravdepodobne podieľa na jeho
- 4 - 33 T 113/17-626
preukázanom disharmonickom osobnostnom vývine. Uvedené sa dá čiastočne ovplyvniť psychiatrickou a psychologickou intervenciou, pokiaľ by boli realizované včas a za podmienky nevyhnutnej zmeny prostredia. Vzhľadom k zdravotným údajom obsiahnutým v spisovom materiály, závažnosti vyšetrovania veci efekt ambulantnej starostlivosti u obvineného bol minimálny. Pokiaľ ide o možnosti jeho nápravy, je potrebné poukázať, že sa psychiatricky lieči od detského veku, jedenkrát bol hospitalizovaný v detskej psychiatrickej liečebni Hraň vo veku 14 rokov a vychádza taktiež zo záverov detskej psychiatričky Dr. Rozenbergovej, ktorá uvádza v jeho prípade diagnózu syndróm týranej osoby, zmiešanej poruchy správania, čo znamená, že aj napriek včasnej intervencii osobnosť vykazuje závažný disharmonický vývin so zvýraznenou rolou agresivity a poruchami správania a preto konštatuje, že táto v minulosti poskytnutá liečba nebola efektívna a mala minimálny podiel na ďalšom vývine osobnosti.
Bola vypočutá svedkyňa T. Š., matka obžalovaného, ktorá uviedla, že syn ju opatroval pred nástupom do väzby, nakoľko má problémy so srdcom a nohami a žiadala uvedené zohľadniť aj pri ukladaní trestu, lebo teraz by bola potrebná jeho opatera. V prípade ak by sa zamestnal, pomohol by aj po finančnej stránke a obaja by sa snažili, aby aj dcéra, ktorá je už 6 rokov v detskom domove, aby sa vrátila domov. Syn chodil brigádovať po okolitých obciach, pomáhal starším ľuďom a peniaze nosil domov. Dcéra bývala s nimi, ale spadli do takej zlej finančnej situácie, že ju vzali do detského domova, kde je dočasne umiestnená. Dcéra by sa mohla vrátiť domov, ak by boli lepšie bytové podmienky ako aj ich finančná situácia. Momentálne jej príjmom je vdovský dôchodok a hľadá inú možnosť bývania.
Z prečítanej svedeckej výpovede B. Q. zástupkyne Union zdravotnej poisťovne a.s. vyplynulo, že poškodená L. X. v čase skutku bola evidovaná ako poistenec Union zdravotnej poisťovne a.s. a v súvislosti s poškodením jej zdravia zdravotná poisťovňa vynaložila liečebné náklady v celkovej výške 694,41 Eur, kde poisťovňa vychádzala z výkonov vykázaných jednotlivými poskytovateľmi v súvislosti s liečbou poškodenej.
Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo, že podľa správy z výkonu trestu sa obvinený adaptoval bez väčších problémov, nebol disciplinárne potrestaný a väzbu vykonáva v štandardnom režime a kontakt s vonkajším svetom udržiava formou korešpondencie a nárokových návštev. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne. V ústrednej evidencii priestupkov ministerstva vnútra má jeden priestupok a v odpise RT doposiaľ nemá žiaden záznam.
Na základe vykonaného dokazovania súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zistil dve poľahčujúce okolností a to že doposiaľ viedol riadny život a skutok priznal a úprimne oľutoval a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Súd vychádzal pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu z trestnej sadzby uvedenej
v osobitnej časti trestného zákona, kde trestný zákon za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona umožňuje uložiť trest odňatia slobody v trvaní 4 až 10 rokov, v danom prípade prevažujú poľahčujúce okolností a preto mal súd za to, že trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 4 rokov je postačujúci na dosiahnutie účelu individuálnej ako aj generálnej prevencie.
- 5 - 33 T 113/17-627
Ako vyplýva z oboznámeného odpisu z registra trestov, obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a preto vzhľadom na skutočnosť, že v posledných 10 rokoch nebol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súd sa zaoberal aj otázkou, či u obžalovaného neprichádza do úvahy použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu a dospel k záveru, že žiadne okolností ako na strane páchateľa, ako aj okolnosti prípadu neodôvodňujú použitie tohto ustanovenia. Aj keď v minulosti bol v procesnom štádiu poškodeného za trestný čin spáchaný na jeho osobe a v jeho prípade bola uvedená diagnóza syndróm týranej osoby, táto skutočnosť nemôže podmieňovať, aby súd išiel pod dolnú hranicu, lebo podľa názoru súdu, táto skutočnosť by bola použiteľná iba vtedy, ak by sa skutku dopustil voči páchateľovi trestného činu, ktorého sa dopúšťal na jeho osobe a v tomto prípade to tak nebolo.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na závery znalkyne z odboru psychológie PhDr. Antónie Solárovej, PhD., ktorá uviedla, že prognóza jeho resocializácie je skôr negatívna a to vzhľadom na otázky sociálneho okolia, rodinného zázemia a ekonomického zázemia a tieto negatívne faktory prevládajú aj vzhľadom k veku obvineného a jeho doterajšom bezúhonnom živote. Ak by aj bola nejaká intervencia psychologického a psychiatrického charakteru, tieto by mali minimálny vplyv, lebo už v minulosti včasne poskytnutá liečba nebola efektívna. Negatívne sú aj terajšie poruchy správania u obvineného, ktoré vysoko pravdepodobne budú smerovať k osobnostnej patológii vo vyššom veku. Na základe týchto skutočností súd mal za to, že nie sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu a nič na tom nezmenila ani výpoveď matky obžalovaného, ktorá sa vyjadrovala, v akom prostredí žijú, akou formou obžalovaný jej pomáhal.
Pokiaľ ide o uplatnenú škodu, súd mal za to, že škodu si riadne a včas uplatnila poškodená L. X. a Union zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava. Poškodená L. X. na hlavnom pojednávaní výslovne vyhlásila, že žiadnu škodu nežiada a preto výrok rozsudku neobsahuje žiaden výrok ohľadne náhrady škody voči poškodenej L. X.. Poškodená Union zdravotná poisťovňa a.s. si škodu riadne a včas uplatnila, jej výšku odôvodnila a to výpisom vykonaných výkonov jednotlivými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a preto obžalovaného zaviazal nahradiť škodu uvedenému poškodenému v celej uplatnenej výške do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.