Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/48/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Domová správa, s.r.o., so sídlom Trnava, Tehelná 3/A, IČO: 36 248 461, právne zastúpeného Palkovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trnava, Kapitulská 20, proti žalovanému Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, právne zastúpenému SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, o zaplatenie 2.555,74 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -168 zo dňa 15. júna 2021 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.355,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.355,74 eur od 7.8.2020 do zaplatenia a vo výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku II. o zastavení konania o zaplatenie sumy 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 200 eur od 7.8.2020 do zaplatenia.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.355,74 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 7.8.2020 do zaplatenia a konanie v časti o zaplatenie sumy 200 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z danej sumy od 7.8.2020 do zaplatenia zastavil na základe (čiastočného) späťvzatia žaloby pred prvým pojednávaním ( veta druhá ). V meritórnej časti východiskovo úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere uzatvorenej 6.12.2016 medzi právnymi predchodcami strán sporu posúdil ako úver, ktorý sa síce v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch nepovažuje za spotrebiteľský úver, ale v zmysle predmetného zákona sa na úver poskytnutý na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov (pričom nebolo sporné, že daný úver patril do takej kategórie úverov) vzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch; okrem iných aj a . 2. Okresný súd uviedol, že z definície pojmu celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa vyplýva, že túto čiastku si žalobca nemal dovodzovať na základe matematických výpočtov, ale mala byť uvedená v zmluve. Súčasne mal za nesporné, že daný údaj v zmluve o úvere absentoval, v dôsledku čoho sa považuje tento úver za bezúročný a bezpoplatkový. Námietku žalovaného, že žalobca konal pri uzatváraní predmetnej zmluvy ako profesionál/odborne spôsobilá osoba okresný súd vyhodnotil ako nepodstatnú. Zo totiž nevyplýva, že by sa jeho vyššie označené ustanovenia neaplikovali pre prípad, že vlastníci bytov a nebytových

priestorov sú zastúpení správcom; naopak, § 24a priamo predpokladá, že vlastníci vykonávajú svoje práva prostredníctvom správcu. Obdobne okresný súd posúdil aj odkaz žalovaného na dobré mravy, keďže za rozporné s dobrými mravmi nemožno považovať to, že žalobca, zastupujúc vlastníkov bytov a nebytových priestorov, si na základe zákonných ustanovení uplatnil voči žalovanému nárok v konaní pred súdom. 3. Okresný súd zamietol návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom osôb, ktoré sa mali vyjadriť k priebehu kontraktačnému procesu pri uzatváraní úverovej zmluvy, lebo bez ohľadu na to, čo by vyplynulo z predmetných výsluchov, uvedené by nemalo dopad na skutočnosť, že zmluva o úvere zákonom požadovaný údaj neobsahovala a neobsahovala ani odkaz na prípadný iný dokument (uzatvorený v rámci kontraktačného procesu), kde by tento údaj bol vymedzený. V tomto smere bez významu potom zostáva, že žalovaný v konaní predložil nepodpísaný dokument (štandardné európske informácie o úvere), v ktorom je predmetný údaj uvedený, nakoľko tento dokument netvoril neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a zmluva samotná naň ani neodkazovala. 4. Nadväzne okresný súd uzavrel, že pokiaľ bolo medzi stranami nesporné, že žalobca v dôsledku predčasného splatenia úveru zaplatil na pohľadávku zo zmluvy o úvere o 2.355,74 eur viac ako mu (resp. jeho právnemu predchodcovi) bola poskytnutá istina úveru, predmetný rozdiel predstavuje plnenie bez právneho dôvodu. Ide teda o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je povinný vydať žalobcovi. Keďže žalovaný sa s plnením svojho dlhu ocitol v omeškaní, zaťažuje ho i súvisiaca povinnosť zaplatiť úroky z omeškania. 5. Okresný súd uplatňovaný nárok nepovažoval nárok za premlčaný, a to ani v časti. Uviedol, že subjektívna premlčacia doba na jeho uplatnenie začala plynúť odo dňa predčasného splatenia úveru - 16.7.2019. Do daného dňa bolo žalobcom splatených v súčte iba 3.810,96 eur, teda menej ako suma poskytnutého úveru (25.000 eur). Žaloba bola podaná dňa 17.9.2020, t.j. v rámci plynutia premlčacej lehoty. Okresný súd označil za „bez významu“ to, že časť platieb bola pôvodne poukazovaná na splatenie úrokov a poplatkov. Pokým totiž nebola splatená celá istina poskytnutého úveru, žalobca žalovanému neplnil bez právneho dôvodu a k bezdôvodnému obohateniu došlo až v okamihu, keď suma splátok prevýšila výšku istiny úveru. 6. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 84,34 %, keď zohľadnil tak úspech žalobcu v meritórnej časti, ako aj jeho procesné zavinenie za čiastočné zastavenie konania.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal (s výnimkou výroku o čiastočnom zastavení konania) odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žaloba bude zamietnutá. Namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku, najmä nevysvetlenie, ako sa okresný súd vyrovnal s argumentami žalovaného o ochrannom účele spotrebiteľskej normy a neprimeranosti sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v skutkových okolnostiach súdeného prípadu. Napriek poukázaniu žalovaného na rozsiahlu „európsku“ judikatúru okresný súd zjednodušene odkázal iba na závery jedného rozsudku, z ktorého „selektívne vyabstrahoval“ časť o forme nosičov, na ktorých majú byť obsiahnuté povinné náležitosti zmluvy o úvere, ale odignoroval odpoveď na otázku týkajúcu sa primeranosti sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Z odpovede Súdneho dvora EÚ pritom vyplýva, že pokiaľ zmluva o úvere neobsahuje všetky predpísané náležitosti, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov iba, ak ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. 8. Odvolateľ nesúhlasil so zamietnutím návrhov na vykonanie dokazovania výsluchom osôb zainteresovaných do kontraktačného procesu, keď okresný súd sa uspokojil so skutkovým stavom zisteným len na základe jediného dôkazu (zmluvy o úvere). Tieto výsluchy by prispeli k ozrejmeniu toho, či bol žalobca žalovaným „dôkladne oboznámený o náležitostiach úveru“. Taktiež nesúhlasil so záverom okresného súdu, že celková čiastka má byť priamo uvedená v zmluve, lebo z textu zákona „explicitne nevyplýva“ povinnosť uviesť celkovú čiastku ako konkrétne číslo. Uplatnenie sankcií voči veriteľovi za čiastkové nesplnenie obsahových náležitostí zmluvy o úvere nepovažoval za správne ani účelné a domnieval sa, že súdy by mali venovať pozornosť tomu, či je možné zistiť zákonom vyžadované údaje z celkového obsahu zmluvného dojednania (napríklad vrátane tzv. štandardných európskych informácií). 9. Žalovaný zdôrazňoval, že dlžníci boli v celom procese výberu poskytovateľa úveru a uzatvárania zmluvy o úvere zastúpení správcom/profesionálom, preto nemajú byť aplikované normy určené na ochranu spotrebiteľa mechanicky. Z pohľadu subjektov, ktoré uzatvárali zmluvu o úvere, má daný vzťah bližšie k štandardnému obchodnému záväzkovému vzťahu a správca mal namietaný nedostatok zmluvy o úvere zistiť už pri podpise zmluvy. V nadväznosti na uvedené sa žalovaný domnieval, že došlo k zjavnému zneužitiu práva, čo odporuje i dobrým mravom. Spotrebitelia boli totiž pri uzatváraní zmluvy o

úvere zastúpení profesionálom - správcom; úverový vzťah trval takmer tri roky, počas ktorých dlžníci a ani správca nenamietali žiadnu zo zmluvných náležitostí a ak sa žalobca cítil ukrátený na jeho právach mohol využiť právo reklamácie, pričom vydania bezdôvodného obohatenia sa začal domáhať až po vyplatení celého zostatku úveru (istiny a príslušenstva). 10. Za „esenciálny nedostatok“ pri posúdení premlčania uplatneného nároku žalovaný považoval nezohľadnenie osobitostí splácania úveru, keď v rámci jednotlivých splátok mal popri nároku na vrátenie istiny aj samostatný nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov, ktoré mu vyplývali zo zmluvných dojednaní. Z tohto dôvodu premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť vo vzťahu k jednotlivým úhradám samostatne dňom ich plnenia. Napokon poukázal na nekritické zvýhodňovanie spotrebiteľa, ku ktorému javu kritické stanovisko zaujal i ústavný súd.

11. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdiť. Zdôraznil, že dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere bola absencia údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Keďže ide o o údaj stanovujúci rozsah záväzku dlžníka, je „celkom zrejmé“, že ide o údaj, neuvedenie ktorého môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Žalobca mal za to, že okresný súd jednotlivé svoje závery primerane zdôvodnil. Dodal, že právna úprava výslovne vyžaduje, aby celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, bola uvedená ako jedno konkrétne číslo. Vyplýva to z definície daného pojmu obsiahnutej tak v § 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj v čl. 3 písm. h/ smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ ES, podľa ktorých je celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet.

12. V následnej reakcii žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní a s poukazom na zásadu hospodárnosti nebude zasielať ďalšie (vecné) podanie. 13. Žalobca v danej spojitosti právo na odvolaciu dupliku neuplatnil.

14. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ), z ktorého titulu zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý v odvolaní nenapadnutej časti o zastavení konania o zaplatenie 200 eur s príslušenstvom a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) v preskúmavanej časti rozsudok okresného súdu potvrdil podľa .

15. Neobstojí odvolacia námietka žalovaného o nesprávnom výklade okresným súdom. V danom smere náležite argumentuje i žalobca, že nielen z dikcie dotknutého zákonného ustanovenia, ale aj (predovšetkým) z článku 3 písm. h/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48 jednoznačne vyplýva, že má ísť o súčet, t.j. údaj definovaným jedným/jediným číslom. 16. Rovnako z termínu „vypočítané“, použitého v , je nepochybné, že ide o údaj už vypočítaný, teda jednoznačne vymedzených jedinou číselnou hodnotou, a nie že si ho má vypočítavať sám spotrebiteľ/dlžník. Zo žiadneho ustanovenia vnútroštátnej alebo „európskej“ legislatívy nie je možné vyvodiť, že postačuje, ak zmluva o (spotrebiteľskom) úvere obsahuje údaje, z ktorých je možné si vypočítať údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť; ktorý výklad sa snaží tendenčne podsúvať žalovaný.

17. Zároveň ide o určujúci údaj, na základe ktorého môže spotrebiteľ/dlžník posúdiť rozsah svojho záväzku. Snáď ani niet jednoznačnejšieho a jednoduchšie pochopiteľného údaju a nadväznej úvahy, ktoré umožňujú (v danej chvíli ešte iba potencionálnemu) dlžníkovi posúdiť rozsah (budúceho) záväzku, ako je práve údaj o tom, koľko v konečnom dôsledku pri riadnom splácaní úveru zaplatí veriteľovi. Ide o „prosté“ pomerovanie dvoch čísel - sumy, ktorú dlžník od veriteľa dostane a sumy, ktorú mu musí vrátiť.

18. Krajský súd nadväzne uzatvára, že sa rozhodne jedná o údaj, ktorého absencia napĺňa požiadavku definovanú aj rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ (a zdôrazňovanú odvolateľom), t.j. že chýbajúci údaj o celkovej čiastke, ktorú dlžník musí zaplatiť, môže (a to zásadným spôsobom) spochybniť možnosť spotrebiteľa/dlžníka posúdiť rozsah jeho záväzku. 19. Súčasne však krajský súd uvádza, že výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48 poskytnutý Súdnym dvorom EÚ smeruje prioritne k členským štátom a ich oprávneniu vo vnútroštátnej právnej úpravy sankcionovať neuvedenie konkrétneho údaju v spotrebiteľskej zmluve o úvere bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou dotknutého úveru; a nie k rozhodovaniu vnútroštátnych súdov v konkrétnych veciach. Z vnútroštátnej - „slovenskej“ - legislatívy, predstavovanej predovšetkým zákonom o spotrebiteľských úveroch, pritom bez akejkoľvek pochybnosti vyplýva, že dôsledkom

absencie údaju o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ( ), je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ( označeného zákona).

20. Okresný súd teda v plnej miere akceptoval rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 aj v rozoberanej otázke, a nie sa iba selektívne zameral na otázku formy nosičov, na ktorých majú byť obsiahnuté povinné náležitosti zmluvy o úvere. Je nutné pripomenúť, že odvolateľ ani v najmenšom nespochybňuje určujúci záver, že ním (resp. jeho právnym predchodcom) pripravená a vypracovaná zmluva o úvere neobsahovala údaj o celkovej čiastke, ktorú má dlžník zaplatiť a ani neodkazovala na žiadnu neoddeliteľnú súčasť zmluvy (na akomkoľvek médiu), kde by tento údaj bol vymedzený.

21. Následne bolo úplne neúčelné vykonávať výsluchy osôb, ktoré sa zúčastňovali kontraktačného procesu v prípade dotknutej zmluvy o úvere. Správne konštatoval už okresný súd, že ich výpovede nemôžu nič zmeniť na jednoznačnom fakte, že predmetný údaj zmluva o úvere z 6.12.2016 neobsahovala. Je nepodstatné, či veriteľ v rámci rokovania o poskytnutí úveru ústne oznámi druhej zmluvnej strane náležitosti, ktoré musia byť podľa zákona súčasťou písomnej zmluvy. Takýto (minimálne nepriamo) odvolateľom naznačovaný výklad by vo svojich dôsledkoch znamenal, že v rámci uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo dostačujúce, aby sa spotrebiteľovi dostalo ústnych informácii o niektorých (ba i všetkých) obligatórnych náležitostiach úverovej zmluvy. Neudržateľnosť (pre priamy rozpor s právnou koncepciou založenou na povinnej písomnej zmluve s obligatórnymi náležitosťami) takéhoto prístupu je viac ako zrejmá.

22. Obdobného charakteru je argument žalovaného poukazujúci na odbornú kvalifikovanosť správcu konajúceho v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z principiálneho hľadiska ide o tvrdenie, že v rámci hmotnoprávnych vzťahov majú garantovanú nižšiu ochranu práv a oprávnených záujmov tie subjekty, ktoré sú odborne/profesionálne zdatnými, napríklad fyzické alebo právnické osoby zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom. 23. Taktiež pre takého (svojou povahou až absurdné) tvrdenie niet v právnom poriadku relevantného zákonného podkladu; napokon, ani sám žalovaný ho neoznačuje. Krajský súd v danej spojitosti konštatuje, že je „zaujímavé“, že vo vzťahu k dlžníkovi odvolateľ opakovane a rozsiahlo argumentuje súvislosťami profesionality a odbornej zdatnosti, ale vo vzťahu k veriteľovi (t.j. k sebe samému, resp. k svojmu právnemu predchodcovi) sa o tejto okolnosti vôbec nezmieňuje. Kto iný, ako poskytovateľ bankového úveru so všetkým odborným aparátom a zázemím, ktorý v plnej miere pripravuje zmluvnú dokumentáciu, by pritom mal garantovať rešpektovanie zákonných ustanovení; o to viac, že ich dodržiavanie je súčasťou bankového dohľadu.

24. Predmetné východisko má svoj význam i z hľadiska námietky žalovaného o konaní protistrany v rozpore s dobrými mravmi. V tomto smere odvolateľ vo svojej účelovej (až manipulatívnej) argumentácii zašiel ešte ďalej. Keď uplatňovanie nárokov zmluvnou stranou na súde (navyše treba zdôrazniť, že opodstatnené) označuje za zneužitie práva. Tendenčne podsúva tézu, v zmysle ktorej, ak dotknutý subjekt neuplatní svoje práva okamžite (v prípade záväzkov vzniknutých na zmluvnom základe bezprostredne v kontraktačnom procese), nemôže ich (a ani ďalšie nároky z nich vyplývajúce) už nikdy neskôr uplatniť. Takéto tvrdenie úplne popiera samotnú podstatu právnej doktríny garantovaného práva na súdnu ochranu. 25. V rozoberaných súvislostiach teda určite nie je možné v súdenom prípade hovoriť o akejsi nepodloženej paušálnej, resp. automatickej „favorizácii dlžníka/spotrebiteľa“.

26. Skutočnosť, že posudzovaný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, mení od počiatku jeho právny charakter. Významným dôsledkom uvedeného záveru je, že každé plnenie zo strany dlžníka môže byť plnením/splátkou len na istinu; bez ohľadu na to, či sa pôvodne v časti považovalo za plnenie na úrok, či poplatky. Nenáležite tvrdí odvolateľ, že na úroky a poplatky mal nárok. Záver o bezúročnom a bezpoplatkovom charaktere posudzovaného úveru sa vzťahuje na úverový vzťah ako celok, teda i na platby realizované pred prijatím/vyslovením takéhoto záveru. 27. Nadväzne, pokiaľ jednotlivé priebežné úhrady dlžníka v súčte neprekročili výšku istiny, nemôže sa jednať o plnenie bez právneho titulu. Správne preto okresný súd uzavrel, že v súdenom prípade nemohlo dôjsť k premlčaniu uplatneného nároku, keďže od splatenia istiny (výšky poskytnutého úveru) do podania žaloby na súde premlčacia doba neuplynula. 28. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že v prípade, ak by sa pri plneniach vykonaných do posúdenia úveru ako bezúročného a bezpoplatkového malo prihliadať na to, že časť

splátky predstavovala plnenie na úrok, či poplatky, na ktoré však od počiatku zákonný nárok neexistoval, bolo by plne primerané za situácie dovolávania sa premlčania zo strany veriteľa posudzovanie tejto námietky súdom prostredníctvom súladu s dobrými mravmi.

29. Z doteraz konštatovaného je zároveň zrejmé, že žalovaný neopodstatnene vytýka okresnému súdu nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. V jednotlivostiach je totiž zrejmé, že ide o vyjadrenie nespokojnosti s výsledkom sporu a zo súvisiacimi úvahami okresného súdu, než o reálne daný nedostatok, či nepresvedčivosť odôvodnenia.

30. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovaným, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ), v preskúmavanej meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

31. Žalovaný síce odvolaním výslovne napadol aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ním tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej. Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - ) aj od nej závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd zodpovedajúco konkrétnostiam súdenej veci aplikoval zásadu úspechu v spore i zásadu procesného zavinenia.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s . Odvolateľ - žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

33. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .