Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-74-2017.pdf
PDF · 94 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/74/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti K., B., nar. XX. XX. XXXX a X., nar. XX. XX. XXXX bytom u matky, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, deti matky N. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Z., B. cesta XX a otca W. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/327/2016-58 zo dňa 14. 03. 2017 takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie otca zaviazal prispievať na výživu maloletých detí K. B., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 40 Eur mesačne a maloletého X., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 40 Eur mesačne, vždy do 15. Dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 11. 2016 (prvý výrok). Zročné výživné za obdobie od 01. 11. 2016 do 14. 03. 2017 na maloleté deti K. B. nar. XX. XX. XXXX vo výške 51,42 Eur súd prvej inštancie otcovi povolil splácať v 5 Eur mesačných splátkach a maloletého X., nar. XX. XX. XXXX vo výške 51,48 Eur súd prvej inštancie otcovi povolil splácať v 5 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc dňom právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia (druhý výrok). Týmto zároveň došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/173/2014-52 zo dňa 30.07.2014 vo výroku o výživnom na maloleté deti (tretí výrok).
2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že zo zákonného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, vyplýva hmotnoprávna podmienka pre zmenu doposiaľ určenej výšky výživného, ktorou je zmena pomerov. Zmenu pomerov musí mať súd preukázanú tak na strane oprávneného, t.j. maloletých detí, ako aj na strane povinného, t.j. otca. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že od poslednej úpravy výživného ubehla doba 2 roky a trištvrte. V čase poslednej úpravy výživného maloleté deti boli útleho veku. Maloletá B. mala necelé 2 roky a maloletý X. necelý 1 rok. Deti boli v celodennej starostlivosti matky. V súčasnosti obe maloleté deti navštevujú predškolské zariadenie, s návštevou ktorých sa matke zvýšili výdavky. Maloleté B. má 4 roky a X. má 3 roky. Maloletá B. je vedená v kožnej ambulancii pre psoriázu, s ktorou zvýšené výdavky nie sú. V súčasnosti však maloletá má iné zdravotné problémy, s ktorými sú výdavky na doplácanie na lieky vo výške 40 Eur, ktoré matka v celom rozsahu nevybrala pre nedostatok finančných prostriedkov. Maloletý X. je vedený v očnej ambulancii, mal by nosiť okuliare, ktoré mu matka nezakúpila pre nedostatok financií. Obe
maloleté deti majú záujmy primeraného veku. Nemajú žiadnu platenú záujmovú činnosť. Matka má inak bežné výdavky na zabezpečenie potrieb maloletých detí. Je nesporné, že nástupom maloletých detí do predškolského zariadenia sa matke zvýšili výdavky a taktiež úmerne s vekom maloletých detí sa matke zvýšili výdavky spojené so zabezpečením bežných potrieb maloletých detí. Súd prvej inštancie tiež poznamenal, že nástup maloletých detí do predškolského zariadenia v zmysle zaužívanej súdnej praxe, platnej judikatúry a zákonnej úpravy je podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného. Súd prvej inštancie tak mal jednoznačne a nepochybne preukázanú zmenu pomerov na strane maloletých detí. Otec maloletých detí v čase poslednej úpravy výživného poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur, pracoval na dohodu o pracovnej činnosti za dohodnutú odmenu vo výške 60 Eur mesačne za 32 odpracovaných hodín, mal 1 ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti je otec opätovne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 Eur, naďalej má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pri hodnotení schopností, možností povinného rodiča súd prvej inštancie nevychádzal len z preukázaného príjmu, ktorý povinný rodič dosahuje či už od svojho zamestnávateľa, alebo poberaním akýchkoľvek sociálnych dávok, ale z potencionálneho príjmu, ktorý si je schopný zarobiť primerane svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam, praxi, zdravotnému stavu. Súd zistil, že oetc má základné vzdelanie, má prax ako obrábač kovov, kosec a tiež robotník na stavbách železníc. Podľa jeho tvrdenia trpí ťažkou astmou, avšak zo strany lekárov mu nebola doporučená invalidita, ZŤP. Tvrdenia otca o svojom zdravotnom stave vzhľadom k tomu, že ani nenavštevuje špecializované ambulancie za účelom liečby astmy, považoval za účelové a tendenčné preto, aby sa vyhol plneniu vyživovacej povinnosti. V tomto smere otec ani súdu nepredložil žiadny doklad preukazujúci jeho tvrdenie o ťažkej ujme. Súd prvej inštancie preto na strane otca nezistil žiadnu objektívnu okolnosť, ktorá by mu bránila sa zamestnať a dosahovať príjem, s poukazom na jeho vzdelanie, prax, vo výške minimálnej mzdy. Na základe uvedeného tak mal súd prvej inštancie na strane preukázanú zmenu pomerov spočívajúcu vo zvýšení príjmu.
3. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav, súd návrh matky na zvýšenie výživného s poukazom aj na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine, ktorý obsahuje tzv. valorizačnú klauzulu, ktorá sama o sebe môže byť objektívnym dôvodom pre zmenu výšky výživného, za dôvodne podaný. Pri určovaní samotnej výšky zvýšeného výživného, súd prvej inštancie vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. z veku odôvodnených potrieb maloletých detí a možnosti schopnosti majetkových pomerov otca. Na základe výsledkov dokazovania a s poukazom na vyššie uvedené zákonné kritériá, súd prvej inštancie ustanovil výšku zvýšeného výživného na každé maloleté dieťa na sumu 40 Eur. Súd prvej inštancie mal za to, že takto zvýšeným výživným budú pokryté výdavky spojené s návštevou predškolského zariadenia maloletých detí, ich zdravotnou starostlivosťou a osobnými potrebami.
4. Súd prvej inštancie v celom rozsahu návrhu matky, ktorá žiadala zvýšiť výživné na sumu 50 Eur nevyhovel z dôvodu, že na maloleté deti poberá rodinné prídavky a zároveň aj jej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Matka maloletých detí, rovnako ako otec, sa môže zamestnať vzhľadom k tomu, že deti navštevujú predškolské zariadenie a dosahovať tak príjem vo výške minimálnej mzdy. V súvislosti s vyživovacou povinnosťou matky na maloleté deti súd prvej inštancie však poznamenal, že nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala 24 hodinovú starostlivosť o maloleté deti, ako aj ich výživu v rovnakom rozsahu, pretože osobnou starostlivosťou, na rozdiel od otca, si nahrádza plnenie vyživovacej povinnosti. Otec maloletých detí si musí byť vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, ktoré sú vo veku, kedy sú plne odkázané na výživu zo strany svojich rodičov a preto musí vyvíjať takú snahu a úsilie, aby si zabezpečil pravidelný príjem. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že pri zvýšenom výživnom na sumu 40 Eur, rodinnými prídavkami a určitou finančnou čiastkou zo strany matky, maloleté deti majú zachované právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a zároveň právo na zachovanie životného minima.
5. Keďže súd prvej inštancie návrh matky považoval za dôvodne podaný, počiatok zvýšenia výživného určil od 01. 11. 2016, t.j. od mesiaca, v ktorom si matka podala riadny návrh na zvýšenie výživného. Otcovi vzniklo zročné výživné za obdobie od 01. 11. 2016 do 14. 03. 2017 (t.j. do rozhodnutia vo veci samej) na každé maloleté dieťa vo výške 51,48 Eur (12,87 Eur ako rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným a zvýšeným výživným na sumu 40 Eur × 4 mesiace a to november, december 2016 a január, február 2017). Zročné výživné súd prvej inštancie otcovi povolil splácať v primeraných 5 Eur mesačných splátkach na každé dieťa zvlášť. Pri určovaní výšky splátok súd prvej inštancie zohľadnil dobu splatnosti zročného výživného, jeho samotnú výšku, ako aj príjem otca. Týmto zároveň došlo k zmene rozsudku,
ktorým bolo naposledy určené výživné na maloleté deti a to rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/173/2014-52 zo dňa 30. 07. 2014.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v celom rozsahu odvolanie otec. Otec mal za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vadami ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa otca zmena v rozsahu vyživovacej povinnosti prichádza do úvahy len pri zmene pomerov od poslednej úpravy výživného. I keď deti sú staršie, nedošlo k takej zmene pomerov na strane matky, otca a maloletých detí súčasne, ktorý by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom zo strany otca. Otec sa nestotožnil so skutkovým zistením a právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil zmenu pomerov na strane otca spočívajúcu v zvýšení príjmu. Otec si myslí, že objektívne k zvýšeniu jeho príjmu nedošlo, naopak je nižší ako pri poslednej úprave výživného. Nie je podľa neho v jeho reálnych možnostiach platiť mesačne sumu viac ako 100 Eur výživné na maloleté deti, keď jeho skutočný mesačný pravidelný príjem je hlboko pod túto sumu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh na zvýšenie výživného zamietne.
7. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, pričom odporučil súdu vyššej inštancie, aby potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu. Kolízny opatrovník v starostlivosti matky o maloleté deti nezistil žiadne nedostatky a v konaní pred súdom prvej inštancie matka preukázala potrebné výdavky, ktoré vynaložila na zabezpečenie potrieb maloletých detí a súdom určenú výšku výživného kolízny opatrovník považuje za primeranú veku a potrebám maloletých detí.
8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, pričom uviedla, že otec naschvál nepracuje, aby jej nemusel nič platiť. Okrem toho je presvedčená, že si zarobí aj pomimo, nakoľko ako muzikant vraj chodí hrávať na rôzne akcie. Matka pochybuje, že je vážne chorí, nakoľko neberie žiadne lieky a navyše je fajčiar a pije pivo. V odvolaní navrhla, aby aj jeho rodičia prispievali na výchovu svojich vnúčat, nakoľko jej pomáha s deťmi celá rodina. Matka ďalej poukázala na skutočnosť, že to čo jej sem tam pošle jej nestačí ani na stravu pre deti. Na základe uvedeného matka navrhla, aby bolo rozhodnutie okresného súdu potvrdené.
9. K vyjadreniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, pričom zopakoval to čo už uviedol vo vyjadrení k odvolaniu otca.
10. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec. Otec naďalej trval na dôvodoch svojho odvolania a popieral tvrdenia uvedené vo vyjadrení matky z 09.05.2017. Otec uviedol, že ,,pomimo“ nemá žiadny príjem, jeho rodičia nemajú vyživovaciu povinnosť voči vnúčatám, nefajčí a ani nepožíva alkohol a podľa neho je vyjadrenie matky účelové a nepravdivé.
11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej v texte len ,,CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. V zmysle § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu odvolací súd konštatuje, že jeho rozsudok je vecne správny. Odvolací súd v súlade s vyššie citovaným ust. § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.
15. Súd prvej inštancie posúdil návrh matky maloletého na zvýšenie výživného podľa zákonného ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a v súlade s týmito zákonnými ustanoveniami skúmal, či nastala taká zmena pomerov na strane účastníkov, ktorá by odôvodňovala zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom, pretože podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine je možné zmeniť rozhodnutie o výživnom vtedy, ak sa zmenia pomery. Súd prvej inštancie aplikoval správne aj ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré upravuje v akom rozsahu sú rodičia povinní prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že boli splnené zákonné podmienky na uvedené určenie (zvýšenie) výživného, pretože primárnou zákonnou podmienkou pre určenie (eventuálne zvýšenie) výživného je zabezpečenie oprávnených potrieb maloletých detí. Je nesporné, že v tomto prípade ich oprávnené potreby od predchádzajúcej úpravy výživného, teda od roku 2014 vzrástli, čo je objektívne dané jednak všeobecným nárastom všetkých nákladov, ale nárast nákladov na jeho výživu a na uspokojenie ich osobných potrieb sa prirodzene prejavil i v súvislosti s ich vekom, zdravotným stavom (v súčasnosti má maloletá také zdravotné problémy, s ktorými sú spojené výdavky na doplácanie na lieky vo výške 40 Eur, ktoré matka v celom rozsahu nevybrala pre nedostatok finančných prostriedkov a maloletý je vedený v očnej ambulancii, mal by nosiť okuliare, ktoré mu ale matka nezakúpila pre nedostatok financií, č. l. 54 spisu) a návštevou predškolského zaradenia, ktoré je ako správne uviedol súd prvej inštancie v zmysle zaužívanej súdnej praxe podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky vyživovacej povinnosti. Určená výška výživného zohľadňuje i to, že osobnú starostlivosť o maloletých zabezpečuje len ich matka, a že táto jej osobná starostlivosť fakticky predstavuje naturálny ekvivalent materiálnej hodnoty, čiastočne zodpovedajúci tomu, čo je otec povinný jemu poskytovať vo forme výživného. Odvolací súd uvádza, že z prvoinštančným súdom presne citovaného ustanovenia § 75 Zákona o rodine vyplýva, že pri určovaní výšky výživného je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávnených, teda v tomto prípade na maloleté deti B. a X.. Miera týchto potrieb je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa ich veku, školského zaradenia, ich fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, ich kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby oprávnených sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné vo výške, ktorá prevyšuje reálne odôvodnené potreby oprávnených a naopak, pri nižšej životnej úrovni rodiča, resp. pri jeho nižšom finančnom príjme sa určuje také výživné, ktoré pokryje aspoň nevyhnutné potreby oprávnených. U povinnej osoby sú preto rozhodujúce jej reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné.
17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zohľadnil všetky vyššie uvedené relevantné aspekty, keď o návrhu matky maloletého rozhodol tak, že s účinnosťou od mesiaca november 2016 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej XX. Súdzo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené dieťa na sumu 40 Eur mesačne a na maloletého X. zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené dieťa na sumu 40 Eur mesačne. Takto určené výživné zabezpečuje pokrytie základných potrieb maloletých detí a zároveň zohľadňuje aktuálnu finančnú a sociálnu situáciu otca, ktorý má v súčasnej dobe príjem vo výške 61,60 Eur ako dávku v hmotnej núdzi, ale ako správne poznamenal súd prvej inštancie nebola na jeho strane objektívne preukázaná okolnosť, ktorá by mu bránila sa zamestnať a dosahovať príjem, s poukazom na jeho vzdelanie a prax, vo výške minimálnej mzdy, teda by mal potencionálne vyšší príjem ako tomu bolo pri poslednej úprave výživného. Na základe uvedeného preto nie je odvolacia námietka otca ohľadne skutočnosti, že je jeho príjem nižší ako tomu bolo pri poslednej úprave výživného relevantná.
18. Súd prvej inštancie vzhľadom na zmenu pomerov od poslednej úpravy dospel k správnemu záveru, že je v reálnych možnostiach a schopnostiach otca maloletého plniť výživné v súdom určenej výške 40,- eur mesačne na každé maloleté dieťa.
19. Všetky tieto skutočnosti zobral do úvahy odvolací súd a výšku zvýšeného výživného považoval za primeranú k zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí.
20. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky otca maloletých detí za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
21. O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 CSP, § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
22. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).