Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-66-2017.pdf
PDF · 99.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15Csp/66/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému: B. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., o zaplatenie 2.164,89 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 391,90 eura a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 391,90 eura od 21.04.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 11,80 eura.
III. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca (spoločnosť: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 25.05.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 2.164,89 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.04.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva o vydaní a používaní C. O. C. Z., Q..A.., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému C. C., ku ktorej sa viedol účet č. XXXXXXXX, s dohodnutým úrokom 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec 900,-eur a bol povinný platiť mesačnú splátku 30,-eur. Po skončení príslušného mesiaca žalobca v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy“) o obratoch obhajujúci i rozpis transakcií, poplatkov a úrokov, pričom klienti automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti, jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 06.04.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným zostatkom ku dňu 31.03.2017 s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.164,89 eura.
2. Po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práv a povinností o ktorých sa koná. Pôvodný žalobca postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXXX na žalobcu, preto súd uznesením č.k. 15Csp/66/2017 zo dňa 28.07.2017 pripustil zmenu na strane žalobcu.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe písomne nevyjadril.
4. V písomnom podaní zo dňa 10.01.2018 žalobca okrem iného uviedol, že žalobu berie v časti zaplatenia sumy 391,90 € (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť. Čiastočné späťvzatie žaloby ničím nezdôvodnil. Domáhal sa teda zaplatenia sumy 1.772,99 eura s úrokmi z omeškania.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Vzhľadom na to, že žalobca využil svoje dispozičné právo a podanú žalobu vzal čiastočne späť, súd v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 391,90 eura a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 391,90 eura od 21.04.2017 do zaplatenia zastavil (výrok I. rozsudku). Pretože bola žaloba čiastočne vzatá späť skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu, či pojednávanie vo veci samej a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 CSP, stanovisko žalovaného k čiastočnému späťvzatiu súd s poukazom na § 146 ods. 1 CSP nezisťoval.
9. Podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
10. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='71/1992%20Zb.%252311'&ucin- k-dni='30.12.9999'>, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
11. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
12. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby súd rozhodol aj o vrátení časti súdneho poplatku za podanú žalobu (výrok II.) podľa § 11 ods. 3 a 4 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko konanie bolo čiastočne zastavené, ktorý bude žalobcovi vrátený prostredníctvom príslušného orgánu v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch. Súdny poplatok pri žalovanej sume 1.772,99 € predstavuje suma 111,- €, preto súd vrátil rozdiel medzi už zaplateným súdnym poplatok (pri pôvodne žalovanej sume) vo výške 129,50 € a výškou súdneho poplatku pri žalovanej sume 1.772,99 € v sume 111,- €, krátený v zmysle § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch o 6,70 € t.j. k vráteniu suma 11,80 € (129,50 - 111- 6,70).
13. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavili zástupca žalobcu. Zástupca žalobcu požiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, nakoľko jeho účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie (§ 180 CSP). Následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré
skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP).
14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, listinami: žiadosťou o aktiváciu K. D., obchodnými podmienkami, výpisom z K. D., rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a zistil tento skutkový stav veci:
15. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 20.6.2017 ako i z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2016 spolu s prílohou č. 3 k nej vyplýva, že žalovaná pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXXX bola postúpená na žalobcu zo spoločnosti: Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, t.j. pôvodného žalobcu.
16. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že čerpal finančné prostriedky prostredníctvom C. D., naposledy v roku XXXX.
17. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. Bratislava, IČO: 31 320 155 ako bankou na jednej strane a žalovaným ako klientom banky na strane druhej podpísaná Žiadosť o aktiváciu K. D. č. XXXXXXXX. Na základe nej žalovaný požiadal o predschválený úverový rámec vo výške 1.800 €, pričom bola dojednaná štandardná mesačná splátka vo výške 60,-€ a štandardná úroková sadzba 1,9 % mesačne /22,80 % ročne/. V časti V. „Vyhlásenie klienta“ (ďalej len časť V.) v bode 21., posledný odsek tejto žiadosti je uvedené, že prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní C. O. C. Z. Q..A.. vydávanej v spolupráci R..
18. Z výpisu z K. D. je zrejmé, že tento bol vyhotovený ku dňu XX.XX.XXXX za zúčtovacie obdobie od 12.04.2013 do 31.03.2017. Ako úverový rámec je tu uvedená suma 900 €, štandardná úroková sadzba 1,90 % p.m. /22,80 % p.a./, sankčná úroková sadzba: 5,00 % p.a., štandardná splátka 30,- €, konečný stav/ povinná splátka na úhradu v sume 2.164,899 € so splatnosťou do 20.04.2017. Na ťarchu účtu boli za uvedené obdobie účtované štandardné úroky, sankčné úroky, poplatok za správu kartového účtu, atď. Celkovo debetné transakcie spolu s úrokmi a poplatkami predstavovali sumu - 2.384,89 €. Žalovaným realizované úhrady boli vo výške 220,- €. Rozdiel predstavuje sumu 2.164,89 €. Z výpisu vyplýva, že posledné čerpania finančných prostriedkov bolo zo dňa 16.11.2013 (zúčtovaná 19.11.2013) vo výške 3,99 €, následne boli na ťarchu účtované len náklady na vymáhanie, sankčné a štandardné úroky, poplatky.
19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
24. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
25. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
26. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súd ex offo skúmal otázku premlčania nároku žalobcu a dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou (v znení po jeho čiastočnom späťvzatí a zastavení podľa výroku I. tohto rozsudku) v tomto konaní je premlčaný.
27. Čo sa týka vyššie citovaného ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., toto je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je treba ho aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1, 3, 4 OZ), bol súd v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. (ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, t.j. zo zákona, teda aj bez toho, aby sa žalovaný premlčania sám dovolával. Právna úprava v ustanovení § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014. Citované zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv. Ako už bolo uvedené, uvedené ustanovenie je (súčasne) ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu. Je potrebné uviesť, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Súd pri rozhodovaní sporu a aplikovaní predmetného ustanovenia § 5b vychádzal z prezumpcie ústavnosti tohto ustanovenia.
28. Z listinných dôkazov súd zistil, že právny predchodca žalobcu žalobca a žalovaný podpísali dňa XX.XX.XXXX žiadosť o aktiváciu K. D. č. XXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi bankou, ktorá mala postavenie dodávateľa (§ 52 ods. 3 OZ), keďže konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti so žalovaným ako spotrebiteľom (§ 52 ods. 4 OZ), ktorý pri jej uzatváraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (nebolo to žalobcom ani len tvrdené). S poukazom na uvedené je preto potrebné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa.
29. Vychádzajúc z predloženého listinného dôkazu - výpisu z K. D. možno konštatovať, že žalovaný využil možnosť čerpania peňažných prostriedkov formou schváleného úverového rámca, čerpal finančné prostriedky formou úveru (§ 497 Obchodného zákonníka), pričom posledné čerpania finančných prostriedkov žalovaným bolo zo dňa 16.11.2013 (zaúčtované dňa 19.11.2013), po tomto dni už nečerpal žiadne finančné prostriedky, úverový účet bol zaťažovaný len rôznymi poplatkami a úrokmi, až do celkovej výšky - 2.384,89 eura, z ktorej žalobca uhradil sumu 220,- € (neuhradil sumu 2.164,89 €). Žalobca, resp. jeho predchodca podal žalobu na súde dňa 25.05.2017. Pokiaľ veriteľ (banka) po skončení príslušného mesiaca vystavila informáciu z informačného systému banky (výpis z bankovej knihy) o obratoch, ktorá obsahovala okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených zo správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého mala povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky, tak ako to uvádzal žalobca v žalobe a pokiaľ žalovaný ani nereklamoval písomne informáciu o obratoch do 15 dní, veriteľ (žalobca, resp. jeho predchodca) mohol už dňa 16.12.2013 podať žalobu na súde o vymáhanie svojej pohľadávky zo zmluvy voči žalovanému, vychádzajúc z posledného čerpania zo dňa 16.11.2013, vystavenia výpisu z bankovej knihy na konci mesiaca (teda 30.11.2013) a lehoty 15 dní (do 15.12.2013) na možnosť reklamácie výpisu žalovaným. Žaloba však bola podaná na súd až dňa 25.05.2017, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby uvedenej v § 101 Občianskeho zákonníka na úspešné vymoženie tohto práva. Táto mu márne uplynula dňa 16.12.2016, a to vo vzťahu k poslednému čerpaniu zo dňa 16.11.2013. Predchádzajúce čerpania (pred 16.11.2013) žalovaným boli premlčanými ešte skôr. Právo žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom je tak premlčané, premlčané právo nemožno veriteľovi priznať v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka, keď na premlčanie súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti.
30. Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu, a teda bol povinný prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo (z úradnej povinnosti), na túto skutočnosť prihliadol a dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné mu uplatnený nárok vo výške 1.772,99 € (po čiastočnom späťvzatí žaloby) spolu s úrokmi z omeškania priznať, a preto súd žalobu ako nedôvodnú v tejto časti (vychádzajúc z čiastočného späťvzatia) zamietol (výrok III.). Za premlčané považoval súd aj uplatnené príslušenstvo, nakoľko toto sleduje osud hlavnej pohľadávky, z čoho možno usúdiť, že vedľajší záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pričom postupoval v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP a s prihliadnutím na Čl. 17 CSP, s tým, že žalovaný je síce tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci, keď k tomu záveru súd dospel na základe toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.164,89 € s príslušenstvom, v časti 391,90 € zobral žalobu späť bez zdôvodnenia (je tu teda dané zavinenie žalobcu v zmysle § 256 ods. 1 CSP, čo možno považovať za úspech žalovaného v konaní) a súčasne vo zvyšnej časti 1.772,99 € s príslušenstvom (2.164,89 - 391,90 €) bola žaloba zamietnutá. Žalovaný mal teda úspech v celom rozsahu. Vzhľadom však na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli, súd prvej inštancie rozhodol, že mu náhradu trov konania nepriznáva. V opačnom prípade, t.j. v prípade priznania nároku na náhradu trov konania by napokon súd musel rozhodnúť o výške tejto náhrady, no tá by bola v sume 0,-€, čo možno považovať za nehospodárne (Čl. 17 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku II. odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).
Proti tomuto rozsudku vo výrokoch I., III. a IV. možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Piešťany, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.