Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-1Csp/71/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Jánom Šoltésom, advokát, advokátska kancelária so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanému: Q. F., K.. XX.XX.XXXX, I. V. S. Č..XX, o zaplatenie 36,05 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13,84 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 01.03.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Súd žalovanej proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca ( právny predchodca Consumer Finance Holding a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 31.07.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 36,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia z titulu nesplateného zvyšku pôžičky čerpanej Zmluvou o pôžičke zo dňa 21.02.2013 evid.č. 11359532, trovy konania, trovy právneho zastúpenia. 2. Žalobca žalobu dôvodil tým, že dňa 21.02.2013 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičku „ Zmluva o pôžičke Triangel „ č. 11359532 (Ďalej len Zmluva), v ktorej obchodné podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Na základe Zmluvy poskytol žalobca žalovanému pôžičku v sume 77,70 eur na kúpu spotrebiča (Topcom - vysielačky) v cene 82,90 eur, akontácia bola 5,20 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 4,10 eur (s poistením 4,22eur) v počte 24 splátok, celkové náklady spotrebiteľa 20,70 eur. Zmluvné strany si ďalej dohodli priemerná RPMN 47,29%, RPMN v sume 26,57 %, ročnú úrokovú sadzbu 26,57 %, konečnú splatnosť: 2/2015. Zmluvou o poskytnutí pôžičky sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky do určitej výšky a to v sume 77,70 eur a tento sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť celkovo 98,10 eur (24 krát splátka po 4,10 eur resp. s poistením 24 krát po 4,22 eur t.j. 101,28eur)) a splniť ostatné povinnosti podľa tejto zmluvy. Žalovaný splatil celkovo z pôžičky sumu 63,86 eur. Žalovaný neuhradil dlžnú sumu z poskytnutého pôžičky, ktorá podľa žalobcu predstavuje sumu 36,05 eur.

3. Súd rozhodol vo veci s použitím ust. § 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p. a nenariadil pojednávanie, lebo je rozhodovaná vec s otázkou jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

4. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo oznámené dňa 22.12.2017, teda v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku.

5. Strany sporu a splnomocnenec žalobcu na vyhlásenie rozsudku nedostavili.

6. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o pôžičke zo dňa 21.02.2013 evid.č. 11359532 ( ďalej len Zmluva) a k nej prislúchajúcimi všeobecnými obchodnými podmienkami, Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.08.2014, doručenkou zásielky od žalobcu žalovanému doručenej dňa 04.09.2014, Prehľadom splátok a úhrad, Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.05.2017 medzi Consumer Holding a.s, Všeobecnou úverovou bankou a.s a Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29.10.2017, Podacím hárkom List č. 214/388, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci: 7. Žalobca ( jeho právny predchodca) uzavrel s žalovaným, fyzickou osobou spotrebiteľskú zmluvu Zmluvu o pôžičke zo dňa 21.02.2013 evid.č. 11359532, na základe ktorého poskytol žalovanému finančné prostriedky v sume 77,70 eur na kúpu spotrebiča a žiadal zaplatiť celkovo sumu 101,28 eur ( s poistením). Zmluvou o poskytnutí pôžičky sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky do určitej výšky a tento sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 4,22 eur ( s poistením ), v počte 24 splátok. V rámci všeobecných obchodných podmienok si dohodli splácať splátky vždy do 20 dňa v mesiaci. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN v sume 26,5%, priemerná hodnota RPMN v zmluve bola určená 47,29%, ročnú úrokovú sadzbu 26,57 %. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky je špecifikovaná sumou, čiže nie je presne špecifikovaná v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k dňu uzatvorenia zmluvy. Súčasne lehota splatnosti je v zmluve určená iba určením mesiaca a roku 2/2015, čo nemožno považovať za súladné s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, kedy má byť spotrebiteľ už pri podpise zmluvy informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 8. Z obsahu predloženého prehľadu splátok a úhrad a zmluvy súd zistil, že žalovaný reálne vyčerpal sumu t.j. finančné plnenie bolo teda 77,70 eur. Ďalej mal súd preukázané z obsahu prehľadu splátok a úhrad, že žalovaný celkovo splatil sumu vo výške 63,86 eur . 9. Žalobca bol výzvou súdu zo dňa 15.08.2017 vyzvaný na preukázanie ním tvrdených skutočností, že úver bol zosplatnený predčasne, a kedy a akým spôsobom zosplatnenie bolo doručené žalovanému. Žalobca nepreukázal, že Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru doručil žalovanému.

10. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k dňu uzavretia zmluvy (21.02.2013), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 11. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 13. Podľa § 11ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. písm. a) až l), s), z) a aa), je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 14. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka

(odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. 15. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) platná ku dňu 01.10.2016 bola vo výške 0,05%. 17. Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov. 18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 19. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 21.02.2013), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 22. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 23. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 25. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 26. Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom obchodných podmienok pre úver a sadzobníka poplatkov, ktoré sú súčasťou zmluvy súd zistil, že obchodné podmienky sú na predtlačenom

formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania žalobcu nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval. 27. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, žaloba bola podaná dôvodne len v časti 13,84 eur. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanému reálne úver t.j. finančné prostriedky v sume 77,70 eur. Žalovaný splatil žalobcovi postupne sumu celkom vo výške 63,86 eur. Z obsahu zmluvy o poskytnutí úveru si súd ustálil, že v nej nebol jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov a určená konečná splatnosť úveru . Bola uvedená len výška mesačnej splátky a počet splátok. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Určenie konečnej splatnosti úveru je nejasné, nezrozumiteľné a nie je vyjadrené konkrétnym určením dátumom. Zmluva obsahuje, len označenie mesiaca a roku t.j. 02/2015. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok a počet splátok a termín konečnej splatnosti úveru, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov. Súd preto odčítaním zaplatenej sumy žalovaným 63,86 eur od reálne vyčerpanej celkovej sumy 77,70- eur zistil, že žalovaný žalobcovi dlží 13,84 eur, a preto súd považuje žalobu za dôvodnú len v časti sumy 13,84 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 01.03.2015 do zaplatenia. Úrok z omeškania patrí žalobcovi z opodstatnenej časti nesplatenej istiny ( bez úrokov a bez poplatkov) od omeškania žalovaného, to je od 01.03.2015. Súd pri určení dňa omeškania žalovaného vychádzal zo dňa splatnosti úveru, a to z konečnej splatnosti vyjadrenej v zmluve nejasne len mesiacom a rokom 09/2016. Konečnú splatnosť úveru súd ustálil dňom posledného dňa v mesiaci február 2015, a preto omeškanie žalovaného so splateným úveru je od 01.03.2015. Žalobca nepreukázal, že by bol úver účinne zosplatnený predčasne, a takýto úkon žalobcu by bol doručený žalovanému. 28. V ostatnej časti t.j. celkom v sume 22,21 eur s príslušenstvom, ktorá tvorí úroky a poplatky súd žalobu z a m i e t o l. Súd úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu, že úverová zmluva neobsahuje základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z. z. 29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1, 2 C.s.p.. V konaní bol úspešný žalovaný, keď úspech žalobcu bol 38,39 % (13,84 x 100/36,05), úspech žalovaného bol 61,61 % (100-38,39) a čistý úspech žalovaného bol 23,22 % (61,61-38,39 = 23,22 %). Úspešnému

žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov konania, o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení musí aj bez návrhu rozhodnúť súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania žalovanému princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené v konaní úspešnej žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).