Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/406/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: Friendly Finance Slovakia s. r. o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 104, IČO: 47243368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, proti žalovanej C. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v S., L. XX, o zaplatenie 95 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 12Csp/34/2017-15 zo dňa 24.5.2017 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa od žalovanej domáhal zaplatenia 95 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 25.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že medzi ním a žalovanou došlo dňa 24.11.2015 k vzniku právneho vzťahu, na základe ktorého poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 95 €. Predpokladom tohto právneho vzťahu bola registrácia žalovanej na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa www.pozickomat.sk, za účelom zriadenia užívateľského účtu, v ktorom žalovaná uviedla svoje nezameniteľné osobné údaje spolu s číslom účtu, na ktorý žiada zaslať peňažné prostriedky. Žalobca zaslal peňažné prostriedky, avšak nemá k dispozícii zmluvu o poskytnutí úveru, ani inú písomnú zmluvu a žiadal, aby súd rozhodol len na základe vyššie uvedených dôkazov, ktoré predložil. Okrem poskytnutej sumy 95 € nepožadoval žiadnu odplatu za poskytnutie pôžičky, ani iné poplatky a náklady. Ponechal na úvahu súdu, či zmluvu posúdi ako zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, alebo vrátenie bezdôvodného obohatenia. V dôsledku omeškania so zaplatením dlžnej sumy si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania. Žalovaná ostala v konaní nečinná.

3. Vo veci súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil v súlade s ust. § 177 ods. 2 písm. a/ CSP. Poukázal na to, že jedinými listinnými dôkazmi, ktoré boli pripojené k žalobe boli základné informácie a kontaktné informácie žalovanej vedené na účte Pôžičkomat.sk. Taktiež bol k žalobe pripojený výpis z účtu vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. za mesiac november 2015, komu však tento účet patril a kto vykonal bezhotovostný prevod dňa 24.11.2015 na účet, nie je zrejmé. Pre absenciu zmluvy nebolo možné zistiť, o aký typ zmluvy alebo dojednania sa jednalo, či išlo o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá podlieha právnej úprave zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, alebo o zmluvu o pôžičke v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka. Ak by išlo o spotrebiteľský úver, písomná forma je povinná a jej nedodržanie má za následok neplatnosť takejto zmluvy v zmysle u § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. V prípade zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka písomná forma síce nie je podmienkou platnosti zmluvy, avšak podstatnými náležitosťami je dohoda o prenechaní veci, teda jej reálnom odovzdaní, o druhovom určení veci,

povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia. V tomto prípade tiež nebolo možné zistiť ani čas vrátenia ani spôsob plnenia.

4. Po posúdení veci podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a podľa § 657 OZ, súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ neexistuje zmluva, z ktorej by vyplynuli zmluvné podmienky a predovšetkým osoba veriteľa a osoba dlžníka, mal žalobca riadne preukázať majiteľa účtu, z ktorého boli prevedené peňažné prostriedky. Jediným zistiteľným údajom z predloženého torza výpisu z účtu, bol údaj týkajúci sa označenia banky - Slovenská sporiteľňa, a.s., pričom kto je majiteľom účtu, kto poskytol na účet žalovanej prostriedky, nebolo možné zistiť. Žalovaná sa nevyjadrila k žalobe, z jej nečinnosti nemožno vyvodiť automaticky súhlas s uplatneným nárokom, zvlášť za stavu, keď jej boli súdom doručené, spolu so žalobou, len vyššie označené listiny, ktoré nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Súd poukázal na ust. § 132 ods. 1,2,3, § 150 ods. 1 a uviedol, že dôkazné bremeno spočíva na tej strane, ktorá mieni preukázať svoje tvrdenia, pretože na nej spočíva procesná zodpovednosť za to, či budú v konaní jej tvrdenia preukázané alebo nie, čo má za následok rozhodnutie v neprospech takejto strany. Dôkazné bremeno žalobca neuniesol a z toho dôvodu bola žaloba zamietnutá. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 s tým, že aj keď žalovaná bola v konaní úspešná, nevznikli jej žiadne trovy konania, preto súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

5. V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a vo veci rozhodol tak, že prizná žalobcovi žalovanú sumu 95 € spolu s príslušenstvom a zaviaže žalovanú tiež aj na náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania. Alternatívne navrhol, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V prvom rade namietal nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré súd prvej inštancie uviedol vo svojom odôvodnení. Poukázal na to, že k žalobe sa žalovaná žiadnym spôsobom nevyjadrila, nenamietala, že účet na ktorý boli poukázané prostriedky nie jej účtom a nepoprela ani žiadne skutkové okolnosti, ktoré sú v žalobe uvedené. Naopak, žalobca preukázal, že žalovanej poskytol finančné prostriedky na účet, ktorý uviedla vo svojom internetovom profile a skutočnosť, že sa takto obohatila, vyplýva z ďalších identifikačných údajov v profile uvedených, ako je rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a ďalšie údaje, ktoré nie sú verejne dostupné a žalovaná je povinná tieto údaje chrániť pred zneužitím. K tvrdeniam súdu ohľadne nepreukázania uzavretia zmluvného vzťahu, resp. zmluvy o pôžičke uviedol, že žalobca si uplatňuje nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovanej boli prostriedky poskytnuté bez právneho dôvodu. Pokiaľ by došlo k platnému uzavretiu zmluvy nejednalo by sa o bezdôvodné obohatenie, ale o plnenie zo záväzkového vzťahu. Súd ale nezohľadnil skutočnosť, že žalovanej boli skutočne finančné prostriedky poskytnuté z účtu žalobcu, túto skutočnosť žalovaná nepoprela, a preto v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. medzi stranami sporu táto skutočnosť ani nebola sporná. Dôvodom zamietnutia súdom prvej inštancie bolo údajné nepreukázanie zo strany žalobcu, že k uzavretiu zmluvy došlo a keď súd mal pochybnosť, že osoba, ktorá cez internet uzatvorila so žalobcom zmluvy, nie je totožná so žalovanou, je neprípustné, aby súd bez spochybnenia skutkových tvrdení žalobcu žalovanou i sám vlastnou činnosťou spochybňoval bez riadneho dokazovania na pojednávaní. Postup okresného súdu sa javí preto odvolateľovi ako nepredvídateľný a prekvapivý, čo je v rozpore s právom sporovej strany na spravodlivý súdny proces.

6. Zo strany žalovanej vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Žalobca použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a

právom chránených záujmov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.). Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

9. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody sú naplnené. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je nedostatočné, nezrozumiteľné, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku.

10. Žalobca v žalobe uvádza, že svoj nárok uplatňuje ako nárok zo zmluvy o úvere, alebo ak to súd takto neposúdi, žiada od žalovanej vydať bezdôvodné obohatenie, t.j. len čiastku, ktorú jej poskytol a zákonný úrok z omeškania. Súd prvej inštancie sa zaoberal v odôvodnení rozsudku náležitosťami zmluvy o úvere na základe zákona č. 129/2010 Z.z. a zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, vyhodnotil tento nárok ako neopodstatnený pre nepreukázanie relevantných skutočností žalobcom. Podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka však nárok neposudzoval, napriek tomu, že žalobca to v žalobe navrhol. Žalovanej bola žaloba riadne doručená, ostala v konaní nečinná, avšak proti žalobe sa neohradila a vôbec netvrdila, že by jej žalobca nebol žalovanú sumu poskytol. Pokiaľ by išlo o bezdôvodné obohatenie, nie je namieste ochrana žalovanej so strany súdu ex offo, pretože by už nešlo o spotrebiteľský vzťah, založený na zmluve (i keď neplatnej), ale len o vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd teda sám nemohol uzavrieť, že žalobca nepreukázal prevod finančných prostriedkov na účet žalovanej, veď disponoval jej identifikačnými znakmi, podľa jeho tvrdenia na základe jej registrácie na adrese jeho internetového sídla. Pokiaľ by žalovaná bola žalobcove tvrdenia popierala, následne by musel skutočne žalobca preukazovať dôvodnosť svojho nároku príslušnými dôkazmi. Súd prvej inštancie však bez nariadenia pojednávania vo veci rozhodol a žalobu žalobcu zamietol. Podľa názoru odvolacieho súdu týmto postupom súdu prvej inštancie v spore došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Neprijateľným odôvodnením rozsudku súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť ani v odvolacom konaní. Odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil aj podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, keďže nie je možné konštatovať, že vec bola správne právne posúdená.

12. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu z hľadiska právnej kvalifikácie o bezdôvodnom obohatení žalovanej na úkor žalobcu, vo veci opätovne rozhodnúť a bude povinný svoje nové rozhodnutie riadne odôvodniť a rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania vrátane konania odvolacieho.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .