Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/82/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: SUPERFICIES, a.s., so sídlom Šebešťanová 253, 017 04 Považská Bystrica, IČO: 45 529 221, zast. Advokátska kancelária Juraj Seitz s.r.o., so sídlom Moyzesova 36, 040 01 Košice, IČO: 47 157 437 proti žalovanému: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice 042 91, IČO: 36 599 361, zastúpený KVASŇOVSKÝ & PARTNERS / ADVOKÁTI s.r.o. so sídlom v Bratislave - mestská časť Staré mesto 811 08, Dunajská 32, IČO: 51 003 848, v konaní o zaplatenie 99.956,28 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25.9.2019, č.k. -295 takto

rozhodol:

I. Konanie n e p r e r u š u j e.

II. M e n í rozsudok č.k. -295 zo dňa 25.9.2019 tak, že žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol:

Návrh na prerušenie konania zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 99.956,28 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 7.3.2019 do zaplatenia, sumu 40,-€ titulom paušálnej náhrady nákladov, a to všetko do 3 - dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinný nahradiť žalovaný.

2. Rozhodol tak o žalobe - návrhu na vydanie platobného rozkazu, doručenej mu dňa 20.2.2018, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 99.956,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému, titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného prijatím platieb za prístup do distribučnej sústavy od žalobcu za obdobie od 2/2014 do 1/2015.

2.1. Dôvodil, že je vlastníkom stavby o podiele 1/1 s označením stavby: „Slnečná fotovoltická elektráreň 3,94 MW - Nový Ruskov 1“, ktorá je postavená na pozemku parcely registra „C“ KN č. 1000/1, 1222, 1002/1, 1002/2, v k.ú. Q., s celkovým inštalovaným výkonom 3,94 MW (ďalej len „Zariadenie“). Je teda výrobcom elektriny a so žalovaným dňa 17.9.2010 uzatvoril Zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy č. MZ_ZoP/2010/41, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného pripojiť zariadenie žalobcu do distribučnej

sústavy žalovaného a taktiež umožniť dodávku elektriny žalobcu do sústavy a zároveň záväzok žalobcu ako žiadateľa za pripojenie do distribučnej sústavy zaplatiť žalovanému príslušný poplatok, spôsobom a za podmienok uvedených v zmluve (ďalej len „Zmluva o pripojení“). Ďalej žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č. PDS:OZE 232201 dňa 8.6.2011 (ďalej len „Zmluva o dodávke“ účinná do 31.12.2014), na základe ktorej bol žalobca povinný vyrobiť a dodať celú vyrobenú elektrinu žalovanému a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi všetky s tým súvisiace nároky. Žalobca mal teda záujem svoju vyrobenú elektrinu do zariadenia len dodávať, nikdy nemal záujem okrem dodávania elektriny do distribučnej sústavy žalovaného aj disponovať určitou kapacitou z distribučnej sústavy žalovaného, z ktorej by skutočne a fakticky distribuoval elektrinu pre niekoho iného. Výlučným cieľom žalobcu bolo len sa pripojiť do distribučnej sústavy žalovaného a následne dodávať vyrobenú elektrinu žalovanému, túto žalovanému odovzdať a za jej dodanie získať odplatu, a to bez akejkoľvek distribučnej sústavy zo strany žalobcu. 2.2. Dňa 30.7.2013 nadobudla účinnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. (ďalej len „“), ktorá zaviedla vo vzťahu k výrobcom elektriny, ktorý zároveň odoberajú elektrinu z distribučnej sústavy povinnosť platiť tzv. platby za prístup do distribučnej sústavy (ďalej ako G-komponent). V zmysle tejto boli výrobcovia elektriny povinní platiť poplatok za prístup prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, a to aj v prípade, že nemali uzatvorenú Zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcií elektriny s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. V čase, keď nadobudla táto účinnosť (t.j. dňa 30.7.2013) nemal žalobca uzatvorenú so žalovaným žiadnu Zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, a ani o túto zmluvu nemal záujem z dôvodu, že elektrinu nedistribuoval, ale len vyrábal a dodával žalovanému. Po nadobudnutí účinnosti predložil žalovaný žalobcovi návrh Zmluvy o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto č. ZPV/2014/213 (ďalej len „Zmluva o prístupe“). Žalobca v dobrej viere, že Zmluva o prístupe musí byť uzatvorená s ohľadom na ustanovenia , pristúpil na urgenciu žalovaného k jej podpisu. Táto zmluva ale nie je zmluvou, ktorú pozná Zákon o energetike. Nemôže byť ani zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcií elektriny, ktorú Zákon o energetike síce pozná, ale z pohľadu, že ide už o priamy prístup do prenosovej sústavy a prenose elektriny za účelom jej využívania v rozsahu zmluvne dojednanej distribučnej kapacity, čo žalobca nevykonával a ani nevykonáva, nakoľko elektrinu len vyrába a dodáva žalovanému. Žalobca preto tvrdí, že Zmluva o prístupe, ktorú má uzatvorenú so žalovaným, je absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú žalovaný nie je oprávnený a ani žalobca povinný v zmysle Zákona o energetike. Zmluva o prístupe uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, teda je zmluvou, ktorá nie je upravená právnym poriadkom SR a jedná sa o zmluvný typ vytvorený žalovaným nad rámec zákona a jeho oprávnení, z ktorého nie je zrejmé, za poskytovanie akých služieb má žalobca uhrádzať tzv. G-komponent, keď k reálnej distribúcií elektriny nedochádzalo a ani nedochádza cez prenosovú distribučnú sústavu žalovaného žalobcom, aby ju ďalej distribuoval. V nadväznosti na a zmluvu o prístupe, ktorá je absolútne neplatným právnym úkonom žalovaný vyúčtoval žalobcovi poplatok za prístup do distribučnej sústavy daňovými dokladmi v celkovej výške 99.956,28 eur, ktorú sumu žalobca aj uhradil. 2.3. Ústavný súd SR dňa 22.6.2016 Nálezom (ďalej len „Nález sp.zn. ) rozhodol tak, že vyslovil nesúlad napádanej právnej úpravy platby za prístup s SR. Nález bol dňa 21.7.2016 zverejnený v Zbierke zákonov a týmto dňom sa stal všeobecne záväzným. Na základe neho stratilo účinnosť ust. v časti „a to aj v prípade, ak takýto výrobca elektriny nemá s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú Zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcií elektriny“. Ústavný súd SR konštatoval, že je neústavné, aby výrobca elektriny bol povinný platiť platbu za prístup do distribučnej sústavy v prípade, ak nemá uzatvorenú Zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny a konštatoval, že na zavedenie takejto platby ÚRSO nebol oprávnený.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Tvrdil, že žalobca sa snaží navodiť nesprávny dojem, že právnym titulom žalovaným vystavovaných faktúr a žalobcom realizovaných platieb bolo len ust. . Nálezom Ústavného súdu SR, sp.zn. však nebol mechanizmus výpočtu odplaty za prístup do sústavy, obsiahnutý v ustanovení , ani jej výška spochybnené. Podkladom pre výber a účtovanie odplaty za užívanie distribučnej sústavy vo forme prístupu do sústavy je práve dohoda zmluvných strán ako prejav ich slobodnej vôle. Titulom pre výber platby za prístup do sústavy (ako aj akéhokoľvek iného plnenia), nesmie byť samotná ako podzákonný právny predpis, ale na prijatie plnenia musí existovať relevantný právny dôvod, za ktorý

Ústavný súd SR sám považuje zmluvu ako dvojstranný právny úkon zachytávajúci prejavy vôle oboch zmluvných strán. Uvedené platí bez ohľadu na to, či sa jedná o zmluvu pomenovanú ( v zmysle alebo Zákona o energetike), alebo zmluvu nepomenovanú (v zmysle ), keďže ust. o cenovej regulácií predstavuje len spôsob výpočtu výšky poplatku, ku ktorého úhrade sa zmluvná strana zaviazala uzatvorením zmluvy ako prejavu svojej slobodnej autonómnej vôle. 3.1. Žalobca v svojej žalobe nesprávne konštatuje, že medzi stranami sporu v žalovanom období nebola uzatvorená Zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcií elektriny v zmysle Zákona o energetike. Totiž medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o prístupe užívateľa do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto č. ZPV/2014/213 dňa 21.1.2014 na dobu neurčitú, ktorá je zmluvou platnou a účinnou, obsahujúcou synalagmatický záväzok oboch zmluvných strán. Žalovaný sa ňou zaviazal umožniť žalobcovi prístup do regionálnej distribučnej sústavy v rozsahu rezervovanej distribučnej kapacity vyjadrenej hodnotou dohodnutej maximálnej rezervovanej kapacity v rozsahu 3940 kW a zároveň je z bodu 2 čl. 1 posudzovanej zmluvy zrejmé, že žalobca sa zaviazal žalovanému platiť platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy, pričom jej výška bola dohodou zmluvných strán určená odkazom na príslušné ustanovenia cenovej a cenové rozhodnutia ÚRSO. Cena za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pozostáva z dvoch zložiek, a to z ceny za prístup do distribučnej sústavy a z ceny za distribúciu elektriny, pričom ÚRSO určuje obe položky jednotlivo a v konkrétnej výške. Cena za prístup do distribučnej sústavy predstavuje pevnú zložku ceny, ktorá zohľadňuje náklady prevádzkovateľa distribučnej sústavy spojené so zabezpečením rezervovanej kapacity v distribučnej sústave pre užívateľa sústavy. Výška pevnej zložky je nezávislá od množstva dodanej elektrickej energie užívateľom distribučnej sústavy v odovzdávacom mieste. V prípade žalobcu bola dohodnutá maximálna rezervovaná kapacita vo výške 3.940 kW, z ktorej hodnoty 30% predstavuje kW. Platba za prístup do sústavy sa v prípade žalobcu, teda určuje ako násobok hodnoty 1182 kW (predstavujúcej 30% z MRK) a hodnoty 5,8726 eur/kW/mesiac (predstavujúcej tarifu za prístup do sústavy stanovenú pre výrobcu elektriny cenovým rozhodnutím URSO) a predstavuje sumu vo výške 6.941,41 eur bez DPH a po pripočítaní DPH v zmysle platných právnych predpisov sumu vo výške 8.329,69 eur, ktorá bola žalovaným žalobcovi fakturovaná a žalobcom žalovanému každomesačne až do momentu zverejnenia Nálezu ÚS SR dobrovoľne uhrádzaná. Cena za distribúciu elektriny predstavuje na rozdiel od ceny za prístup variabilnú zložku a táto je v svojej podstate vyjadrením miery využitia distribučnej sústavy pre účely distribúcie elektriny zo zariadenia výrobcu konkrétnym koncovým odberateľom a jej konkrétna výška závisí od skutočného množstva dodanej elektriny na konkrétnom odovzdávacom mieste výrobného zariadenia. Táto však žalobcovi nikdy nebola fakturovaná. Spôsob určenia ceny v uzatvorenej zmluve o prístupe užívateľa je dostatočne určitý, medzi stranami nesporný. Prístup do sústavy a s tým spojené právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity v zmysle legálnej definície obsiahnutej v .2 Zákona o energetike bol medzi stranami jednoznačne, jasne a zrozumiteľne dohodnutý. Súdy sú povinné vykladať právne úkony tak, aby bola zachovaná ich platnosť. Žalobca ako vlastník zariadenia na výrobu elektriny má a mal v zmysle Zákona o energetike možnosť prepojiť svoje zariadenie na výrobu elektriny s odberným zariadením, do ktorého je vyrobená elektrina dodávaná priamym vedením, t.j. bez využitia distribučnej sústavy žalovaného. Bez faktického prístupu do sústavy žalobca nemôže vyrobenú elektrinu dodávať. Odplatu za prístup do sústavy a jej užívanie je povinný platiť každý užívateľ distribučnej sústavy. Prístup do sústavy je v súlade s výkladom Ústavného súdu SR potrebné chápať ako vstupnú bránu do distribučnej sústavy žalovaného zabezpečujúcu funkcionalitu samotného fyzického pripojenia zariadenia na výrobu elektriny do sústavy, t.j. vstupnú bránu umožňujúcu vstup vyrobenej elektriny zo zariadenia žalobcu na výrobu elektriny do distribučnej sústavy žalovaného. Prístup ako využívanie sústavy je však potrebné odlíšiť od pripojenia. Bez prístupu je pripojenie samo o sebe bezúčelné, prístup neznamená len prechod elektriny určeným meradlom. Ak by súd priznal relevanciu argumentácii žalobcu o neexistencii akéhokoľvek platného zmluvného záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, a teda neexistencii akéhokoľvek právneho titulu, ktorý by žalobcovi zo strany žalovaného umožňoval užívanie distribučnej sústavy žalovaného, bolo by zrejmé, že užívanie distribučnej sústavy žalovaného realizoval žalobca v žalovanom období a tohto času stále realizuje bez právneho dôvodu, čím dochádzalo a stále dochádza k bezdôvodnému obohacovaniu sa žalobcu na úkor žalovaného v zmysle a nasl. . 3.2. Ďalej žalovaný uviedol, že priznaním účinkov Nálezu „ex tunc“ by došlo k neproporciálnemu zásahu do právnej istoty žalovaného ako súkromnoprávneho subjektu, ktorý je nositeľom základných práv a slobôd.

3.3. Žalovaný zároveň poukázal aj na ktorým sa mení a dopĺňa o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „“), ktorá priamo odstraňuje výkladové rozpory pojmu prístup do sústavy a spresňuje samotnú legálnu definíciu pojmu prístup do sústavy obsiahnutej v zákona o energetike, v zmysle ktorej: „...prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity a ak ide o výrobcu elektriny, prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo dodávať vyrobenú elektrinu do distribučnej sústavy“. V prípade úpravy legálnej definície pojmu prístup do sústavy, sa nejedná o úpravu novú, ale len o spresnenie a precizovanie aktuálnej právnej úpravy z dôvodu odstránenia existujúcich výkladových rozporov a nezrovnalostí spôsobujúcich vznik práve takého druhu sporov, aký je predmetom konania vo veci samej, čo vyplýva aj zo samotnej dôvodovej správy k citovanému zákonnému ustanoveniu.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil:

- Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vydal cenové rozhodnutia: Cenové rozhodnutie č. 0015/2014/E zo dňa 21.11.2013, ktorým stanovil 12 mesačnú rezervovanú kapacitu na rok 2016 vo výške 5.872,6 eur/MW/mesiac;

- žalovaný vystavil žalobcovi za rok 2014 faktúru č. 8240627681, č. 8274695620, č. 8250714798, č. 8214914667, č. 8225027458, č. 8211245155, č. 8245240544, č. 8261239481, č. 8231406312, č. 8275308525, č. 8225488592, č. 8271512073 (za mesiace 2/2014 až 1/2015) každú v sume 8.329,69 eur, celkovo vo výške 99.956,28 eur;

- žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 17.9.2010 Zmluvu o pripojení žiadateľa o pripojenie do distribučnej sústavy č. MZ_ZOP/2010/41, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného pripojiť zariadenie žalobcu do distribučnej sústavy žalovaného a taktiež umožniť dodávku elektriny žalobcu do sústavy;

- žalobca a žalovaný uzavreli dňa 8.6.2011 Zmluvu č. PDS -232-2011 o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku;

- žalobca a žalovaný uzavreli dňa 21.1.2014 Zmluvu č. ZPV/2014/213 o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. a v znení účinnom do 30.11.2014, o regulácií v sieťových odvetviach, ust. a v znení účinnom do 30.6.2014, a , v znení účinnom do 20.7.2016, č. , a účinného do 31.8.2012, o energetike, zák. č. Z.z. Zákona o energetike, ,, , a nasl., a nasl. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

5.1. Argumentoval, že v zmysle je právnym základom pre platbu za prístup len Zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny. Takúto zmluvu žalobca so žalovaným nikdy neuzavreli. Ako predbežnú otázku totiž súd prvej inštancie riešil, či uzavretá Zmluva o prístupe užívateľa sústavy do regionálnej distribučnej sústavy zo dňa 21.1.2014 je platná a účinná a dospel k záveru, že je neplatná pre rozpor so zákonom, resp. jeho obchádzanie. 5.2. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 22.6.2016, z ktorého vyplýva, že „21.5 Povinnosť výrobcov elektriny uhrádzať určité platby (ceny) za prístup do distribučnej sústavy vzniká v zmysle v spojení s zákona o energetike na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy s prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Uzatvorenie tejto zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy je fakultatívnou možnosťou (právom) výrobcu elektriny [na rozdiel od zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy, uzatvorenie ktorej je povinnosťou výrobcu elektriny v zmysle zákona o energetike]. Iné povinnosti výrobcov elektriny, čo sa týka platenia cien za prístup do distribučnej sústavy alebo iných poplatkov či platieb mimo záväzku uhrádzať tieto ceny na základe uzatvorenej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy, nie sú v zákone o energetike explicitne upravené.“ 5.3. Pri posudzovaní hmotnoprávnych účinkov Nálezu sp.zn. súd prvej inštancie vychádzal zo záverov uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. PLz. - 4 zo dňa 11.10.2006. Ustanovenie v nálezom sp.zn. dotknutej časti bolo anulované od počiatku.

5.4. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému príslušenstvu súd prvej inštancie uviedol, že v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, čas plnenia nie je dojednaný ani nevyplýva z právneho predpisu, preto podľa ustanovenia bol žalovaný povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie bez zbytočného odkladu po tom, čo bol žalobcom na jeho vydanie vyzvaný. V konaní bolo preukázané, že žaloba bola doručená žalovanému dňa 8.10.2018, teda príslušenstvo od dňa 6.3.2019 do zaplatenia je uplatnené dôvodne. 5.5. Súd prvej inštancie k žalovaným poukazovanej s odkazom na spresnenie jednotlivých pojmov zákonodarcom a poukazom na ustanovenie uviedol, že k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (). V posudzovanom spore pritom súd prvej inštancie riešil právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.1.2019, teda pred účinnosťou citovanej . 5.6. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je dôvodný. 5.7. O trovách konania rozhodol podľa tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalobcovi. 5.8. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že nevyhovel návrhu na prerušenie konania, nakoľko má za to, že na postup súdu podľa neboli splnené procesné podmienky.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v , , a .

6.1. Žalovaný v odvolaní vytýkal, že súd prvej inštancie si bez bližšieho odôvodnenia osvojil názor žalobcu, že žalobcovi vznikol oprávnený nárok na vrátenie platieb z titulu bezdôvodného obohatenia, napriek skutočnosti, že medzi stranami sporu v žalovanom období existovala platná a účinná Zmluva o prístupe užívateľa v písomnej forme, ako aj napriek skutočnosti, že žalobca distribučnú sústavu v podobe prístupu v celom žalovanom období využíval. Súd prvej inštancie nesprávne interpretoval pojem „prístup do sústavy“ a jeho legálnu definíciu obsiahnutú v ustanovení . Zákona o energetike, keď naviazal užívanie distribučnej sústavy na samotnú distribúciu. Užívaním distribučnej sústavy žalovaného vo forme prístupu v zmysle .2 , ktorá nezakotvuje novú definíciu prístupu do sústavy počnúc 1.1.2019, ale len explicitné vyjadrenie výkladu definície prístupu do sústavy, aký z pôvodnej právnej úpravy vyplýval len implicitne. Zároveň Zákona o energetike v znení účinnom v žalovanom období, zakotvuje právo žalobcu uzatvoriť zmluvu o prístupe, a teda priznáva žalobcovi právo na prístup do sústavy, avšak medzi právami žalobcu ako výrobcu elektriny nie je upravené právo na distribúciu elektriny. Zákonodarca si tak bol aj v čase prijímania pôvodného Zákona o energetike vedomý, že výrobcovia distribúciu ako takú nevyužívajú a táto nie je v ich zákone o energetike priznaným právom. Ďalej žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-239/07, ktorý uviedol, že „prístup do sústavy sa chápe ako právo užívať elektrické sústavy” a pojem „prístup“ sa spája s dodávkou elektrickej energie a zahŕňa náklady na službu. Zároveň zo Smernice 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou vyplýva, že prístup do sústavy zahŕňa možnosť používať sústavu za zverejnenú tarifu, zatiaľ čo pri pripojení do sústavy ide o fyzické spojenie so sústavou. Pojem prístup do sústavy je teda nevyhnutné vykladať ako právo užívať distribučnú sústavu, pričom prístup zabezpečuje predpoklad pre užívateľov pripojených do distribučnej sústavy na dodávku elektriny do sústavy alebo odber elektriny zo sústavy. Zákon o energetike nespája prístup s distribúciou tak, že by existencia distribúcie bola nevyhnutnou podmienkou prístupu. Z ustanovenia Zákona o energetike vyplýva, že prístupom do distribučnej sústavy sa rozumie právo využívať distribučnú sústavu. Ak je teda zariadenie žalobcu fyzicky pripojené do distribučnej sústavy takým spôsobom, že má zabezpečenú možnosť dodávať elektrinu do distribučnej sústavy, dochádza z jeho strany k využívaniu sústavy. Ani Ústavný súd SR vo svojom náleze nekonštatuje, že prístup zahŕňa priamo už aj samotný prenos, resp. distribúciu elektriny. 6.2. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal, že podstatou nálezu Ústavného súdu SR bolo, aby na úhradu odplaty za prístup do distribučnej sústavy existoval relevantný právny titul iný ako samotné ustanovenie , pričom za takýto relevantný právny titul Ústavný súd SR považuje vzájomnú dohodu zmluvných strán, z ktorej vyplýva dojednanie o umožnení odplatného prístupu do distribučnej sústavy v prospech výrobcu a dojednanie odplaty zaň a to bez ohľadu na zmluvný typ a právnu formu. Takáto zmluva je následne považovaná za relevantný právny titul pre užívanie distribučnej sústavy vo forme prístupu zo strany žalobcu ako výrobcu a pre úhradu odplaty za prístup do distribučnej sústavy. Tvrdenie o distribúcii ako nevyhnutnej obsahovej náležitosti zmluvy o prístupe je účelové a nevyplýva ani zo

samotného nálezu Ústavného súdu SR. Žalobca ako výrobca elektriny distribúciu nevyužíva ani využívať nemôže, táto mu nebola zo strany žalovaného ani fakturovaná. Preto nie je možné považovať distribúciu za podstatnú náležitosť zmluvy o prístupe. Medzi stranami sporu bola uzatvorená písomná Zmluva o prístupe užívateľa, ktorá v článku I bod 1 jednoznačne obsahuje záväzok žalovaného umožniť žalobcovi prístup do regionálnej distribučnej sústavy a v článku I bod 2. záväzok žalobcu zaplatiť žalovanému platbu za prístup do regionálnej distribučnej sústavy. Výška platieb za prístup do distribučnej sústavy je v súlade s o cenách určená spôsobom, akým sa cena tvorí, teda odkazom na aktuálne platné a účinné rozhodnutia ÚRSO a všeobecne záväzné právne predpisy. Takýto spôsob určenia ceny je plne súladný aj s ustanoveniami . Výška platby za prístup do distribučnej sústavy je regulovaná zo strany ÚRSO prostredníctvom jeho cenových rozhodnutí. Zmluva o prístupe obsahuje všetky náležitosti požadované zákonom pre platnosť právneho úkonu. Strany sporu ako subjekty súkromnoprávnych vzťahov sú oprávnené slobodne si určovať obsah právnych vzťahov, najmä v rámci zmluvnej slobody. V danom prípade nie je podstatná pohnútka, či iné okolnosti a rovnako nie je podstatné, na základe akých východísk a podmienok strany sporu zmluvu uzatvárali. K dôvodom neplatnosti Zmluvy o prístupe užívateľa uvádzanými súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí žalovaný poukázal, že dohodnutý spôsob úhrady platby za prístup do sústavy je dostatočne určitý a zrozumiteľný a plne v súlade s právnou úpravou zmluvy o prístupe do sústavy v zmysle Zákona o energetike ako aj právnou úpravou inominátnej zmluvy v zmysle . Žalovaný poukázal, že v zmysle cenových rozhodnutí ÚRSO ako aj samotnej cenovej je určený presný výpočet na určenie výšky ceny za prístup do sústavy, pričom východiskom na jej určenie je v prípade napäťovej úrovne vo výške tarify za prístup do distribučnej sústavy pre dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu podľa účinného cenového rozhodnutia ÚRSO za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny na rok pre prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy. Tarifa za prístup do sústavy pre výrobcu elektriny ako aj tarifa za prístup do sústavy pre dvanásťmesačnú rezervovanú kapacitu je vo všetkých dotknutých cenových rozhodnutiach stanovená na rovnakú sumu vo výške 5,8726 EUR/kW/mesiac. Z európskych právnych predpisov a rovnako ani zo samotného nálezu Ústavného súdu SR nevyplýva, že užívanie distribučnej sústavy by malo byť bezodplatné a že žalovanému za poskytovanie možnosti užívať distribučnú sústavu a služby žalovaného s tým súvisiace nevzniká nárok na žiadnu odplatu. Uvedené pritom nevyplýva ani zo všeobecných súkromnoprávnych predpisov. Naopak sám Ústavný súd SR vo svojom náleze sp.zn: uvádza, že: „otázku všeobecných platieb za služby v oblasti elektroenergetiky nemožno považovať za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ale za platby založené na trhovom mechanizme odplaty za poskytované služby (pripojenie a prístup do distribučných sústav).“ 6.3. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že žalobcovi nie je možné priznať uplatnenú pohľadávku aj z dôvodu, že účinky derogačného Nálezu pôsobia do budúcna, ex nunc. 6.4. Žalovaný zároveň namietal, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek odôvodnenia vôbec nezobral do úvahy argumentáciu ani dôkazy predložené žalovaným v jeho písomných a ústnych podaniach a týmito sa pri posudzovaní veci samej a rozhodovaní vo veci samej vôbec nezaoberal a so žiadnym z nich sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal. Súd prvej inštancie dokonca nepovažoval za potrebné ani ozrejmiť dôvody, pre ktoré predmetné argumenty žalovaného a žalovaným predkladané dôkazy nepovažoval pre rozhodnutie vo veci samej za potrebné a pre ktoré sa týmito pri svojom rozhodovaní nezaoberal. Súd prvej inštancie bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia nevykonal dokazovanie, ktoré bolo nevyhnutné pre spravodlivé posúdenie veci. Dôkazy, na ktoré žalovaný poukazoval, súd prvej inštancie nevyhodnotil, ani nepripustil do konania, čím porušil aj princíp rovnosti zbraní. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie, ktoré by mohlo byť v prospech žalovaného, čím spôsobil, že vykonávanie ako aj následné hodnotenie dôkazov vykazovalo znaky arbitrárnosti.

7. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

7.1. Zdôraznil, že pre účely konania bol správne súdom prvej inštancie aplikovaný účinný v roku 2014, keďže v tom čase, konkrétne dňa 21.1.2014 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o prístupe užívateľa do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto č. a keďže len cez takúto zmluvu žalovaný v konaní tvrdil, že zabezpečuje žalobcovi odplatný prístup do distribučnej sústavy žalovaného. 7.2. Vymáhanie bezdôvodného obohatenia žalobcom sa týka vymáhania platieb ním zrealizovaných vo vzťahu k fakturovaným plneniam, ktoré sa týkajú roku 2014. V tom čase, teda v čase aplikovania správnej právnej normy (Zákon o energetike účinný v roku 2014) bolo zákonom ustanovené, čo sa považuje za prístup do distribučnej sústavy a cez akú zmluvu sa realizuje vychádzajúc z jeho legálnej

definície. Cez túto legálnu definíciu prístupu bolo odkázané na jeden konkrétny zmluvný typ, ktorým je Zmluva o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcií elektriny definovaná v presne, jasne a zrozumiteľne, čo do jej všetkých záväzkov, ktoré v tom čase obsahovať musela. 7.3. , ktorá je vykonávacím predpisom k Zákonu o energetike zaviedla G- komponent (ktorý sa začal uplatňovať od roku 2014) len pre jeden zmluvný typ, a to pre Zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcií elektriny definovanú v t.č. platného a účinného Zákona o energetike. Zmluvou uzatvorenou medzi stranami sporu, ktorú súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nie je Zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy a že je absolútne neplatnou, preto žalovanému nemohol vzniknúť nárok na G-komponent za rok 2014. 7.4. Nesprávnym je aj záver žalovaného, že ak by súd zotrval na tom, že Zmluva o prístupe užívateľa je neplatná, potom prístup do distribučnej sústavy žalobca užíval bez právneho dôvodu a má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalobcu. Žalovaný totiž v rámci svojej procesnej obrany spája užívanie distribučnej sústavy žalobcom už od momentu, od kedy žalobca začal dodávať elektrinu do distribučnej sústavy žalovaného. Už od tohto momentu mal mať teda žalobca zabezpečený prístup do distribučnej sústavy žalovaného, za užívanie ktorého je podľa názoru žalovaného povinný platiť odplatu. V tejto súvislosti žalobca argumentuje, že realizácia dodávky elektriny žalobcom do distribučnej sústavy žalovaného sa uskutočňovala už aj pred nadobudnutím účinnosti (ktorá G-komponent zaviedla), a to konkrétne na základe Zmluvy o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku zo dňa 8.6.2011, č. PDS: OZE_232_2011, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy a žalobcom ako výrobcom a ktorá bola žalobcom do konania predložená. Ak žalovaný tvrdí, že prístup do distribučnej sústavy je naviazaný už od momentu, od kedy žalobca začal dodávať elektrinu do distribučnej sústavy, po tom nie je zrejmé, prečo sa poplatku za prístup nedomáhal aj pred rokom 2014. Pred rokom 2014 žalovaný ani nežiadal od žalobcu poplatok za prístup, ale ani netvrdil, že prístup je odplatnou službou, a to aj z pohľadu . Navyše zdôraznil, že žalovaný sa nemôže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od žalobcu aj z dôvodu, že stav absolútnej neplatnosti Zmluvy o prístupe si zabezpečil sám, keďže sa domáhal odplaty za niečo, čo bolo regulované a cenovým rozhodnutím ÚRSO na rok 2014 len pre Zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny a ktorá medzi stranami sporu uzatvorená nebola. Zároveň zdôraznil, že ak by aj malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu, bol by tento nárok premlčaný.

8. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojej argumentácií uvádzanej v priebehu konania.

9. Žalobca podaním zo dňa 6.7.2020 navrhol konanie prerušiť, a to až do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. vedenom na Okresnom súde Košice I alebo až do vydania nového právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v konaní vedenom pod sp.zn. , ak Ústavný súd SR pod ev.č. rozhodne, že právoplatné uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 20.11.2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a na vydanie nového rozhodnutia.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z a a dospel k záveru, že je dôvodné.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.4.2022 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. 215/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

12. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. e), t.j. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a písm. a), t.j. že neboli splnené procesné podmienky.

12.1. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal. 12.2. Ďalší odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania. 12.3. Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom. 12.4. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. , odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod , , , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

13. Predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným, ktorého sa žalobca domáhal na tom základe, že žalovaný fakturoval žalobcovi platbu za prístup do distribučnej sústavy žalovaného, ktorý žalobca uhradil, avšak žalovanému na tento poplatok za prístup nevznikol zákonný, ani zmluvný nárok, nakoľko nemal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcií elektriny podľa o energetike. V prejednávanom spore tak bolo podstatné vyriešiť právnu otázku, a to, či medzi stranami sporu existuje obchodno-právny vzťah založený zmluvou o prístupe do distribučnej sústavy.

13.1. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že za účinnosti uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o pripojení žiadateľa o pripojenie do distribučnej sústavy č. MZ ZOP_210/41 dňa 17.10.2010, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného pripojiť zariadenie žalobcu do distribučnej sústavy žalovaného a taktiež umožniť dodávku elektriny žalobcu do sústavy a zároveň záväzok žalobcu ako žiadateľa za pripojenie do distribučnej sústavy zaplatiť žalovanému príslušný poplatok, spôsobom a za podmienok uvedených v zmluve. Následne za účinnosti o energetike uzatvorili strany sporu dňa 21.1.2014 Zmluvu o prístupe užívateľa do regionálnej distribučnej sústavy pre odovzdávacie miesto č. ZPV/2014/213, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného umožniť žalobcovi prístup do regionálnej distribučnej sústavy v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity odovzdávacieho miesta a za podmienok dohodnutých v zmluve, po splnení technických a obchodných podmienok a záväzok žalobcu uhrádzať žalovanému mesačný poplatok za prístup do distribučnej

sústavy vo výške podľa príslušných platných a účinných rozhodnutí ÚRSO a všeobecne záväzných právnych predpisov.

14. Podľa . , sa prístupom do sústavy alebo do siete rozumie prístup na základe zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.

14.1. Podľa , je výrobca elektriny povinný uzatvoriť zmluvu o prístupe a o pripojení k sústave s prevádzkovateľom sústavy. 14.2. Podľa , je prevádzkovateľ distribučnej sústavy okrem iného povinný zabezpečiť spoľahlivé a bezpečné prevádzkovanie sústavy /písm. a)/, zabezpečiť užívateľom distribučnej sústavy nediskriminačné podmienky na pripojenie k sústave /písm. b)/, zabezpečiť prístup do sústavy na transparentnom a nediskriminačnom princípe s výnimkou plnenia povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme /písm. c)/ a uzatvoriť zmluvu o prístupe a zmluvu o pripojení k sústave, ak sú splnené technické a obchodné podmienky prístupu a pripojenia k sústave /písm. h)/. 14.3. Podľa prvá veta , zmluvy uzatvorené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti. 14.4. Podľa článku 2 odsek 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (ďalej aj „smernica“), pod pojmom „užívateľ sústavy“ sa rozumie fyzická alebo právnická osoba, ktorá dodáva elektrinu do prenosovej alebo distribučnej sústavy, alebo ktorej je elektrina z týchto sústav dodávaná. 14.5. Podľa článku 32 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia zavedenie systému pre prístup tretích strán do prenosových a distribučných sústav na základe uverejnených taríf platných pre všetkých oprávnených odberateľov a uplatňovaných objektívne a bez diskriminácie medzi užívateľmi sústavy. Členské štáty zabezpečia, aby tieto tarify alebo metodiky ich výpočtu boli pred nadobudnutím účinnosti schválené v súlade s článkom 37, a aby tieto tarify a metodiky - ak sú schvaľované iba metodiky - boli pre nadobudnutím účinnosti uverejnené. 14.6. Podľa článku 32 ods. 2 smernice, prevádzkovateľ prenosovej alebo distribučnej sústavy môže odmietnuť prístup, ak chýba potrebná kapacita. Pre takéto odmietnutia sa musia uviesť náležite opodstatnené dôvody, najmä so zreteľom na článok 3 a založené na objektívnych a technicky a ekonomicky odôvodnených kritériách. Regulačné orgány, ak tak stanovia členské štáty, alebo členské štáty, zabezpečia, aby sa tieto kritériá dôsledne uplatňovali a aby užívateľ sústavy, ktorému bol odmietnutý prístup, mohol využiť postup na urovnanie sporu. V prípade odmietnutia prístupu regulačné orgány tiež zabezpečia, pokiaľ je to vhodné, aby prevádzkovateľ prenosovej alebo distribučnej sústavy poskytol príslušné informácie o opatreniach, ktoré budú potrebné pre posilnenie sústavy. Strane, ktorá o takéto informácie požiada, môže byť vyúčtovaný primeraný poplatok odrážajúci náklady na poskytnutie takýchto informácií. 14.7. Citovaná smernica priamo predpokladá a zaväzuje členské štáty zabezpečiť nediskriminačné tarify za prístup pre všetkých užívateľov distribučnej sústavy. V rámci posúdenia Zmluvy o pripojení uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným za použitia je potrebné vychádzať aj zo smernice a v rámci interpretácie právnych noriem treba siahnuť aj po eurokonformnom výklade.

15. Žalovaný ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy bol podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku zmluvného vzťahu (Zmluvy o pripojení) povinný na základe zmluvy umožniť pripojenie a zároveň prístup do distribučnej sústavy všetkým výrobcom elektriny za rovnakých (t.j. nediskriminačných) podmienok. Bez existencie takéhoto zmluvného vzťahu bezpodmienečne vyžadovaného by nemohol mať výrobca elektriny prístup do distribučnej sústavy a nemohol byť ani do nej pripojený. 15.1. V zmysle nebolo možné, aby výrobca elektriny uzatvoril s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy bez toho, aby súčasne neuzatvoril aj zmluvu o prístupe (resp. aby táto zmluva nebola súčasťou zmluvy o pripojení). Bez uzatvorenia zmluvy o prístupe - ktorú priamo vyžadoval - by nemohol výrobca elektriny pôsobiť na trhu s elektrinou, keďže by nespĺňal zákonnú podmienku priamo vyplývajúcu z ustanovenia Zjednodušene povedané, aby mohol výrobca elektriny (t.j. žalobca) vyrábať elektrinu a dosahovať zisk z predmetu svojej činnosti ako základného znaku podnikania, musel rešpektovať , vrátane uzavretia zmluvy o prístupe a o pripojení k sústave so žalovaným ako prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Následne sa výrobca elektriny nemôže s úspechom brániť tvrdením, že jeho vôľou (resp. úmyslom) nebolo uzavrieť zmluvu o prístupe, keďže táto je

obsiahnutá už v tom, že chcel ako výrobca pôsobiť na otvorenom trhu s elektrinou, s ktorým je spojené splnenie všetkých zákonných podmienok (resp. povinností). 15.2. Povinnosti prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy umožniť výrobcovi elektriny pripojenie a prístup do distribučnej sústavy na základe zmluvy o prístupe a o pripojení k sústave predpokladanej zodpovedá právo prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy požadovať od výrobcu elektriny odplatu za túto poskytnutú (zákonom predpokladanú a zároveň vyžadovanú) službu, vrátane platby za prístup. 15.3. Na tejto skutočnosti nemení nič ani zmena právnej úpravy obsiahnutá v , ktorý upravuje niektoré zmluvné typy medzi subjektmi vykonávajúcimi činnosť na trhu s elektrinou odlišne od Ak však zmluva uzatvorená podľa nie je priamo v rozpore so , nebolo povinnosťou zmluvných strán uzatvoriť novú zmluvu, keďže táto ostáva platná. Ak bola medzi výrobcom elektriny a prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy zmluva o prístupe a o pripojení k sústave podľa , táto zmluva neodporuje novej právnej úprave, a preto nie je potrebné, aby medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená nová zmluva podľa 15.4. Žalobcovi tak na základe uzatvorenej Zmluvy o pripojení zo dňa 19.10.2010, ktorej obligatórnou súčasťou bola zmluva o prístupe, vznikla povinnosť uhrádzať žalovanému aj platby za prístup. Pritom je právne bez významu, že strany sporu následne uzatvorili Zmluvu o prístupe užívateľa, keďže jej uzatvorením povinnosť platby za prístup žalobcovi nezanikla, ale táto povinnosť ostala zachovaná. Ak by aj Zmluva o prístupe užívateľa bola neplatná, tak ako to tvrdil v priebehu konania žalobca, s ktorou argumentáciou sa stotožnil aj súd prvej inštancie, povinnosť žalobcu uhrádzať platby za prístup by ostala aj naďalej, na základe pôvodne uzatvorenej Zmluvy o pripojení. Podľa názoru odvolacieho súdu uzatvorením Zmluvy o prístupe užívateľa nedošlo k zániku Zmluvy o pripojení, resp. jej časti ohľadne prístupu, keďže z jej obsahu zánik Zmluvy o prístupe explicitne nevyplýva. Ak by aj Zmluva o prístupe užívateľa nahradila v časti prístupu Zmluvu o pripojení, pri jej posudzovaní podľa o energetike, platného v čase jej uzatvorenia, je potrebné vychádzať aj zo Smernice a v rámci interpretácie právnych noriem treba siahnuť aj po eurokonformnom výklade, podľa ktorého je potrebné túto zmluvu považovať za zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy podľa , o energetike a .

16. Vychádzajúc z uvedeného, dospel odvolací súd k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie, ani na jeho zrušenie, preto ho odvolací súd podľa zmenil tak, že žalobu zamietol. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu a že Nález Ústavného súdu SR sp.zn. na posudzovaný spor nedopadá, keďže nemožno dospieť k záveru, že by medzi žalobcom a žalovaným nebola platne uzatvorená zmluva o prístupe do distribučnej sústavy. Vzhľadom k tomu bol žalobca povinný uhrádzať platby za prístup do distribučnej sústavy, tzv. G-komponent, ktoré mu fakturoval žalovaný podľa .

17. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, avšak nesprávne vyložil právnu normu dopadajúcu na prejednávaný spor a to ustanovenie , v spojení s , prvá veta ako aj článku 2 odsek 18, článku 32 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/72 ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou. Preto odvolací súd toto nesprávne právne posúdenie veci napravil a rozsudok zmenil bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle .

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z právneho záveru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 20.11.2019, kde Najvyšší súd SR vyslovil, že právne vzťahy medzi výrobcami elektrickej energie a prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase ich vzniku, teda ak vznikli v rokoch 2010/2011 podliehali ; podľa ktorej nebolo možné, aby výrobca elektriny uzavrel s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy Zmluvy o pripojení do distribučnej sústavy bez toho, aby neuzatvoril aj Zmluvu o prístupe, resp. aby táto nebola súčasťou zmluvy o pripojení. Vzhľadom k prechodovým ustanoveniam () tak ostáva zachovaný zmluvný titul na výber platby G - komponentu. Toto rozhodnutie bolo podrobené aj testu ústavnosti, keď bola uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 24.3.2022 č.k. -250 ústavná sťažnosť

výrobcov elektriny (ako žalobcov v prejednávanej veci) odmietnutá podľa § 56 ods. 2 písm. g) zák. č. 314/1918 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky.

19. Odvolací súd zároveň zamietol návrh na prerušenie konania, pretože (ako bolo uvedené vyššie) Ústavný súd SR vo veci dňa 24.3.2022 rozhodol.

20. Pretože odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, zmenil aj závislý výrok o trovách konania v konaní na súde prvej inštancie a rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , v spojení s ustanovením ; podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolací súd priznal úspešnému žalovanému plnú náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O ich výške rozhodne podľa súd prvej inštancie samostatným uznesením.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).