Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/138/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej, a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, 821 08, IČO: 47 258 713, proti žalovanému: F. N., H.. XX.XX.XXXX, R. C. E. XXXX/X, XXX XX E., prechodne bytom S. XXXX/ XXB, XXX XX E., o zaplatenie 941,70 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 4C 392/2013 - 41 zo dňa 25.9.2015 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výrokoch II., III.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáha od žalovaného nárokov súvisiacich so zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty uzavretou medzi stranami sporu dňa 26.8.2012. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 658,54 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 15. 6.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na náhrade trov konania 22,40 eur a na náhrade trov právneho zastúpenia 56,90 eur na účet zástupcu žalobkyne Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“ 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že žalobkyňa 26.8. 2012 uzavrela so žalovaným zmluvu, predmetom ktorej je záväzok žalobkyne poskytnúť žalovanému revolvingový spotrebiteľský úver do výšky schváleného úverového rámca za podmienok dohodnutých v zmluve s tým, že prvé čerpanie revolvingového úveru je viazané na nákup tovaru alebo služby. Žalovaný sa v zmluve zaviazal revolvingový úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť povinnosti dohodnuté v zmluve. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje údaje o výške úverového rámca: 5 000 eur, aktuálnej výške úverového rámca: 1 000 eur, spôsobe prvého čerpania revolvingového úveru: jednorázovo bezhotovostne. Ďalej obsahuje opis tovaru alebo služby: neurčené new ipad 32 gb, cenu tovaru alebo služby: 699,89 eur, priamu platba predajcovi: 70 eur, výšku a čerpanie revolvingového úveru: 629,89 eur. Zmluva o úvere ďalej obsahuje údaje o výške a splatnosti mesačnej splátky: min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur, splatnosť 1. mesačnej splátky: 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie revolvingového

úveru a splatnosť mesačnej splátky: 10. deň v mesiaci. Taktiež obsahuje údaje o výške úrokovej sadzby: 30,00 % p. a. - fixná“, o RPMN (priemernej ročnej percentuálne miere nákladov): 34,5%, o priemernej RPMN: 23,63 %. Ohľadne poistenia zmluva obsahuje zvolený súbor poistenia: rozšírený súbor poistenia a poplatok za poistenie: 6,99 %. Z písomného podania datovaného 20. 5. 2013 označeného ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru č. 42709549041100“ súd zistil, že žalobkyňa týmto podaním vyhlásila mimoriadnu splatnosť predmetného úveru s tým, že celkový splatný dlh žalovaného ku dňu 16.5.2013 vyčíslila na 1 131,70 eur. Z toho úverovú istinu na 983,81 eur, dlžné úroky, poplatky a poistné na 127,99 eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky na 19,90 eur. Žalovaného vyzvala na zaplatenie dlhu do 14 dní od doručenia podania. Podľa výsledku reklamačného konania pošty zásielka podaná žalobkyňou na poštu 21. 5. 2013 pod č. 00941866 bola doručená splnomocnenej osobe žalovaného 30. 5. 2013. Z prehľadu operácii na úverovom účte predloženého žalobkyňou vyplýva, že 4. 9. 2012 boli z úverového účtu v prospech predajcu poukázané peňažné prostriedky vo výške 629,89 eur. Následne žalovaný uskutočnil výber z účtu v ATM 28. 9. 2012 vo výške 60 eur, 4. 10. 2012 vo výške 20 eur, 5. 10. 2012 vo výške 100 eur a 15. 11. 2012 vo výške 40 eur. Spolu teda z úverového rámca vyčerpal 849,89 eur. 4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve absentujú predovšetkým údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). Preto súd v prejednávanej veci spotrebiteľský revolvingový úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému bol poskytnutý úverový rámec 1 000 eur. Žalovaný sa v zmluve zaviazal platiť mesačné splátky vo výške minimálne 5 % z vyčerpanej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur, tzn. najmenej 15 eur mesačne pri vyčerpanej čiastke zaokrúhlenej na 300 eur, 30 eur mesačne pri vyčerpanej čiastke zaokrúhlenej na 600 eur, 45 eur mesačne pri vyčerpanej čiastke zaokrúhlenej na 900 eur a 60 eur mesačne pri vyčerpanej čiastke zaokrúhlenej na 1 200 eur. Splatnosť 1. splátky bola dojednaná na 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie úveru, a ďalšie splátky vždy 10. deň v mesiaci. Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 30,00 % ročne. Dohodnutý poplatok za poistenie 6,99 %. V prejednávanej veci už samotný spôsob vymedzenia celkovej výšky mesačných splátok (minimálne 5% z vyčerpanej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur) vyvoláva pochybnosti, či žalovaný ako spotrebiteľ bol schopný vyvodiť, v akej výške má v tom ktorom mesiaci žalobkyni splátku poukázať. Ak by aj žalovaný dokázal vždy v mesiaci vyvodiť aktuálnu výšku splátky, ktorú má zaplatiť, zo zmluvy o revolvingovom úvere nie je vôbec zrejmé, aká výška konkrétnej mesačnej splátky pripadla na splátky istiny úveru, aká na splátky dohodnutých úrokov, aká na dohodnuté poistenie a aká na prípadné poplatky. Nie je teda ani zrejmé, v akej celkovej výške sú tieto zložky nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom zahrnuté v mesačnej splátke. Výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o ochrane spotrebiteľa zodpovedá iba taký výklad, podľa ktorého každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny“ splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť. Teda ako k istine, tak i k úrokom, a tiež k prípadným iným poplatkom a poisteniu. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie (resp. určenie) súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky. Odchylnosť takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne je práve prejavom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa, ktorý pri rozhodovaní, či zmluvu uzavrie, by nemal byť zavádzaný nie celkom jasnými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy, ktorú si požičiava, a ktorú bude veriteľovi povinný zaplatiť.Za ďalší dôvod, pre ktorý súd nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z poskytnutého spotrebiteľského revolvingového úveru považoval za nedôvodný, je neplatnosť dojednania úrokov z úveru v zmluve z dôvodu neprimeranej výšky dojednaných úrokov (30,00 %). 5. Aplikoval ust. § 52, ods. 1, 3, 4 OZ, § 2, písm. a/, b/, d, § 9, ods. 1, 2, § 11, ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. 6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142, ods. 2 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 40 %. Obsah odvolania 7. Proti výroku rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že predmetom Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty je poskytnutie revolvingového úveru formou tzv. povoleného prečerpania. t.zn., že žalobca poskytuje žalovanému určitý úverový rámec, z ktorého môže žalovaný čerpať podľa svojho uváženia peňažné prostriedky maximálne do výšky poskytnutého úverového rámca, pričom záleží výlučne na vôli žalovaného, či, kedy a koľko peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca vyčerpá.

Žalovaný tak mohol čerpať celú výšku úverového rámca naraz, mohol čerpať len časť poskytnutého rámca jednorazovo alebo opakovane, mohol kedykoľvek splatiť akúkoľvek časť čerpanej sumy alebo aj celú sumu a opätovne čerpať peňažné prostriedky podľa svojho uváženia atď. Žalobca nevie vôľu žalovaného ani predpokladať ani ovplyvniť, preto nemohol v zmluve uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov inak než to urobil na úverovej zmluve, t.zn., že výška splátky je 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 Eur a že je splatná 10. deň v mesiaci. Žalobca rovnako poukazuje na skutočnosť, že výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa úverovej zmluvy oznamoval žalobcovi vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných prostriedkov a teda. že žalovaný mal presnú vedomosť, aká je jej aktuálna výška. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalobca za to. že zmluva obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a je toho názoru, že súd nesprávne postupoval, keď posúdil predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca ďalej uvádza, že aj keby súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, mal správne žalobcovi priznať nárok na zaplatenie sumy 784.96 Eur. spolu s príslušenstvom. Súd v konaní vôbec nezohľadnil ďalšie čerpania, ktoré žalovaný realizoval a to tak. že kreditnú kartu použil na platbu u predajcov. Táto operácia je vo výpise z úverového účtu žalovaného označená ako ..finan. FMRB" v dátumoch 27.09.2012 a 28.09.2012. pričom spolu ide o 4 čerpania v úhrnnej hodnote 126.42 Eur. Za tieto čerpania bol žalovanému priznaný cashback - bonus vo výške I %, t.j. 1.26 Eur s dátumom 29.10.2012. Žalovaný tak spolu vyčerpal sumu vo výške 976.22 Eur a nie sumu 849.80 Eur. ako to uviedol súd v odôvodnení rozsudku. Žalobca dodržal postup v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ. keďže predložené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nebolo prvým upozornením žalovaného na nesplácanie úveru. Žalobca do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ako posledného kroku, žalovaného viac krát upozorňoval na existenciu dlhu a vyzýval na jeho splatenie tak telefonicky ako aj písomne. Až následne, keď žalovaný napriek uvedenej výzve dlžnú sumu neuhradil, pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobca oznámil žalovanému, že ku dňu 16.05.2013 sa stal jeho záväzok splatný v celom rozsahu. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný už bol predchádzajúcimi výzvami upozornený na to, že v prípade, ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy bude zo strany žalobcu vyhlásená mimoriadna splatnosť celého úveru. Žalobca zároveň predmetným oznámením upozornil žalovaného, že dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. dňom 16.05.2013 mu bude účtovaný aj úrok z omeškania vo výške ustanovenej platnými právnymi predpismi. V súlade s uvedeným má žalobca za to, že si úrok z omeškania uplatňoval správne, od 17.05.2013. t.j. odo dňa nasledujúceho po dni. kedy došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Hodnotenie odvolacieho súdu 8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05). 10. Žalobca vo svojom odvolaní tvrdil, že úvaha súdu o tom, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nemá oporu v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a ) zákona č. 129/2010 Z. z. Podľa ust. § 9, ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoSÚ“), v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 11. Súdu prvej inštancie nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý predpokladá ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ videl v absencii náležitostí uvedených v ustanovení § 9 odsek 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Účelom právnej úpravy (§ 9 odsek 2 ZoSÚ) je

bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010). 12. Zo žalobcom predloženej zmluvy o revolvingovom úvere ( čl. 9) vyplýva, že výška mesačnej splátky je uvedená „minimálne 5% z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 Eur. Takýto spôsob uvedenia výšky mesačnej splátky je nejednoznačný, pripúšťajúci rôzny výklad a v spotrebiteľských úverových vzťahoch neprípustný. Takáto špecifikácia mesačnej splátky je v zrejmom rozpore s ust. § 9, ods. 2 písm. k/ ZoSÚ. 13. Odvolací súd prisvedčuje konštatovaniu súdu prvej inštancie, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). 14. V danom prípade sa prvostupňový súd správne zaoberal výškou úroku z úveru, ktorú činí 30 % ročne a porovnával ju s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy, ktoré v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v bežne predstavovali 12,89 % p.a. Z toho je zrejmé, že žalovaným požadovaný úrok v danom prípade bol 2,5 -násobne vyšší ako úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver poskytovali. Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver s úrokom viac ako 2,5 násobne prevyšujúcim priemerné úroky porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalovaným požadovaný úrok z úveru spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy, pretože bolo súdom v rámci skutkového stavu preukázané a zistené, že priemerné v tomto období boli úroky vo výške 12,89 % ročne. 15. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka), nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Jednou z týchto hraníc je i súdom prvého stupňa správne aplikovaný inštitút dobrých mravov (porov. 1MCdo 1/2009). 16. Zmluvné podmienky v predmetnej veci súd prvej inštancie správne, pokiaľ ide o úrok z úveru, vyhodnotil ako odporujúce dobrým mravom, a odvolaciemu súdu neprináleží ich upravovať tak, aby zodpovedali zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-618/10 Banco Espaňol). Odvolací súd na margo veci poznamenáva, že súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1. 4. 1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom. 17. Žalobca v odvolaní namieta, že žalovaný okrem súdom priznanej sumy čerpal v dňoch 27.9.2012 a 28.9. 2012 sumu 126,42 Eur prostredníctvom kreditnej karty a súd túto sumu nezohľadnil. Ako to vyplýva u listinného dôkazu predloženého žalobcom, ktorý sa nachádza na čl. 14, vo výpise sa síce predmetné dátumy vyskytujú, avšak pri položkách „FINAN“ nie je uvedená žiadna suma. Preto žalobca v konaní vo vzťahu k namietanému nepriznaniu tejto sumy neuniesol dôkazné bremeno. Správny je aj záver o začiatku omeškania, keďže v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ( čl. 12) je uvedené, že žalovanému bola poskytnutá lehota na plnenie 14 dní. 18. Súd prvej inštancie rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. 20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).