Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-365-2017.pdf
PDF · 74.77 KB
Case nature
Subarea
14CoE/365/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Jozefa Vancu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598 zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO 36 865 141 proti povinnému: O. O. S., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Z. XX o vymoženie 110,60 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad Bratislava, Haburská 49/A, Bratislava pod EX 21995/2016, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 5Er/141/2017-26 zo dňa 8.8.2017 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdu prvej inštancie bola dňa 15.2.2017 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie 110,60 eura s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom v Bratislave sp. zn. SRSAspA 07348/15 zo dňa 18.3.2016. Záväzok povinného vyplýval zo zmluvy o úvere č. 702702297 zo dňa 5.11.2013 uzavretej medzi účastníkmi konania, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 600 eur. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 5Er/141/2017-14 zo dňa 23.2.2017 rozhodol, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý je vylúčený z vykonávania tejto exekúcie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 14.8.2017. Oprávnený dňa 21.8.2017 v súlade s ustanovením § 30 ods. 11 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) navrhol súdu vykonaním predmetnej exekúcie poveriť súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora so sídlom v Bratislave.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243d ods. 1, 2, § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/, § 30 ods. 11 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že podľa citovaných ustanovení je zmluva o úvere zo dňa 5.11.2013 zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že v predloženej rozhodcovskej zmluve v článku II sa nachádza rozhodcovská doložka, ktorú vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 Občianskeho zákonníka). Podľa tejto doložky sa strany dohodli na riešení vzájomných sporov pred rozhodcovským súdom. Súd prvej inštancie poukázal
na to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť, lebo ide o typovú formulárovú zmluvu, v ktorej sa doplnili len údaje povinného, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Konštatoval, že spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania nepovažoval súd prvej inštancie poučenie povinného len o tom, že výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Uviedol, že dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa proti nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Súd prvej inštancie uzavrel, že predmetná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v dôsledku čoho je podľa § 53 ods. 1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neplatná, nie je spôsobilým exekučným titulom, a preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 389 C.s.p. napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a zároveň dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.). Vytýkal súdu prvej inštancie, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a na ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia § 34 ZRK, preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Mal za to, že exekučný súd sa musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 tvrdil, že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o rozhodcovskom konaní umožňuje účastníkovi v prípade nesúladu takého rozsudku so zákonom podrobiť ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvej inštancie podľa názoru oprávneného zrušil rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy. Zdôraznil, že postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní a navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom dvojinštančnom konaní. Exekučný súd podľa oprávneného neúplne zistil skutkový stav veci, keďže uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská doložka. Zdôraznil, že s povinným uzavrel rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine, alebo v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Zastával názor, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. a zo znenia rozhodcovskej doložky vyplýva možnosť spotrebiteľa rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva.
5. Súdny exekútor JUDr. Ivan Nestor vo vyjadrení sa k odvolaniu oprávneného uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa nebude vyjadrovať.
6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa 20.10.2017.
7. Odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa otázkou včasnosti podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané oneskorene.
8. Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
9. Podľa ustanovenia § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
10. Podľa § 362 ods. 1 veta prvá C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
11. Podľa § 121 ods. 5 C.s.p. lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
12. Podľa § 386 písm. a) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
13. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo doručené oprávnenému dňa 14.8.2017. Lehota 15 dní na podanie odvolania proti rozhodnutiu začala plynúť nasledujúci deň po doručení, teda dňom 15.8.2017. Posledným dňom na podanie odvolania bol deň 29.8.2017 - utorok, pracovný deň. Najneskôr v tento deň bolo potrebné urobiť úkon - teda podať odvolanie - na súde alebo podanie odovzdať orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 121 ods. 5 C.s.p.). Z obsahu spisu je zrejmé, že oprávnený podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie elektronickou poštou až dňa 18.9.2017- pondelok, teda po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.
14. Odvolací súd preto podľa § 386 písm. a/ C.s.p. odvolanie oprávneného odmietol ako oneskorene podané.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
16. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).