Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-13-2021.pdf
PDF · 92.28 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I, sudca JUDr. Mironom Čiževským, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú J. T., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, J. a otca T. T., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. - A. H., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie výživného sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ T. T., R.. XX.XX.XXXX, otec maloletej J. T., R.. XX.XX.XXXX sa návrhom doručeným súdu dňa 20.12.2021 domáhal zníženia výživného na maloletú zo sumy 100 Eur mesačne na minimálnu sumu.
2. Návrh odôvodnil tým, že momentálne je nezamestnaný, nakoľko bol prepustený zo zamestnania v skúšobnej dobe z dôvodu úrazu - zlomenej ruky. Nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene pomerov na strane otca, žiada znížiť výživné na minimálnu výšku.
3. Matka s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí.
4. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 11P/102/2011 zo dňa 20.6.2012 bola maloletá J. zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 33 € mesačne od 1.6.2012 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletou nebol upravený. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.8.2012.
5. Naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená vo vzťahu k maloletej rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 21P/74/2019 zo dňa 4.5.2021, ktorým súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej bolo zvýšené výživné zo strany otca na maloletú zo sumy 33 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne od 06.05.2019 do 31.07.2020 a od 01.08.2020 do budúcna na sumu 100 Eur, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od 06.05.2019 do 30.04.2021 vo výške 695,04 Eur bol otec zaviazaný uhradiť k rukám matky v mesačných splátkach v sume 50 Eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok v prípade omeškania s čo i len jednou splátkou. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného Košice I sp. zn.: 11P/102/2011 zo dňa 10.06.2012 v časti vyživovacej povinnosti otca - výrok č. II. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.5.2021.
6. Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov zo dňa 13.4.2022 vyplýva, že matka maloletej je zamestnaná v spoločnosti Q. I..W..V.. na pozícii mäsiarka, jej čistý mesačný príjem je cca 780 Eur. Matka poberá rodinné prídavky a uplatňuje si daňový bonus. Z predchádzajúceho vzťahu má matka maloletého syna K. J., R.. XX.X.XXXX. Mesačne matka uhrádza výdavky vo výške 200 Eur za byt, 20 Eur za telefón, 200 Eur za hygienu a stravu. Mesačne uhrádza výdaje na maloletú v sume 10 Eur vreckové, 15 Eur telefón, 25 Eur školské obedy, 70 Eur oblečenie, školské pomôcky podľa potreby, poistenie 25 Eur. Mesačne výdaje na maloletú vyčíslila matka v sume 170 Eur spoločne s výdajmi bežného charakteru. Matka v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojim súčasným priateľom. Maloletá s priateľom matky majú dobrý vzťah. Otec o maloletú neprejavuje žiadny záujem. Maloletá sa s otcom nestretáva vôbec, naposledy ho videla pred dvoma mesiacmi v jeho byte, no ďalej ho odmieta navštevovať. Matka sa s otcom nekontaktuje, iba v prípadoch nevyhnutne spojených so starostlivosťou o maloletú. Matka uviedla, že otec nadmerne užíva alkoholické nápoje. Otec bol vo výkone trestu odňatia slobody za neplatenie výživného. Matka uviedla, že vyživovaciu povinnosť podľa právoplatného rozhodnutia neuhrádzal, zasielal jej 50 Eur mesačne, čo mala byť čiastka pre splatenie dlžného výživného, bez úhrady bežného výživného vo výške 100 Eur. Matka žije v 3-izbovom byte v spoločnej domácnosti so svojím priateľom a jeho matkou. Maloletá má vlastnú izbu, kde má zabezpečený dostatočný priestor k tráveniu voľného času, odpočinku a na prípravu školských povinností. S návrhom otca matka nesúhlasí, otcov návrh žiada v plnom rozsahu zamietnuť a ponechať pôvodnú výšku výživného v sume 100 Eur. Maloletá navštevuje 5. ročník základnej školy. Nosí dioptrické okuliare, je kontrolovaná na oftalmologickej ambulancii. Školské krúžky momentálne nenavštevuje žiadne.
7. Z rozhovoru s otcom maloletej, ktorý vykonal kolízny opatrovník vyplýva, že otec maloletej odôvodnil svoj návrh na zníženie výživného tým, že nemá dostatočný príjem pre uhrádzanie výšky určeného výživného. Bol evidovaný ako nezamestnaný na príslušnom úrade práce. Od 19.01.2022 sa zamestnal v spoločnosti E. I., bol však nútený absolvovať karanténne opatrenie s členmi domácnosti. Túto skutočnosť nahlásil zamestnávateľovi. Zamestnávateľ v rámci 3-mesačnej skúšobnej doby s otcom rozviazal pracovný pomer. Otec uhrádzal výživné podľa svojich možností, a to 50 Eur mesačne. Táto suma zodpovedá čiastke dlžného výživného, teda bez sumy bežného výživného, ktorá je 100 Eur. V čase šetrenia pomerov otcovi stále plynie práceneschopnosť. Zámerom otca podaním návrhu na zníženie výživného bolo predísť podaniu trestného oznámenia za neplatenie výživného. Otec vyjadril, že plnú sumu výživného neuhrádzal z dôvodu, že nemal dostatok finančných prostriedkov. Žije v 3,5 - izbovom byte v spoločnej domácnosti s jeho matkou a neterou. Mesačné náklady otca predstavujú výdavky na strava vo výške 100 Eur, bývanie 100 Eur, MHD 25 Eur, internet 21 Eur, telefón 6 Eur. Otec má auto na lízing, kde zostatková čiastka splatenia predstavuje 3500 Eur. Z dôvodu neuhrádzania zdravotného poistenia predchádzajúcim zamestnávateľom má otec exekúciu na zdravotnej poisťovni. Ďalej uviedol, že v spoločnej domácnosti s matkou žili do roku 2015. V čase spolužitia s matkou, si matka nechala zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti a otcovi bolo určené výživné. Vzhľadom nato, že žili naďalej v spoločnej domácnosti, otec matke neuhrádzal k rukám výživné. Matka podala na otca trestné oznámenie za neplatenia výživného a následne bol otec vo výkone trestu odňatia slobody 21 mesiacov. Otec potvrdil, že v stretávaní sa s maloletou mu matka nebráni, vedia sa dohodnúť. S matkou sa kontaktujú telefonicky za účelom poskytovania si informácií ohľadom starostlivosti o maloletú.
8. Z rozhovoru s maloletou, ktorý bol vykonaný kolíznym opatrovníkom bez prítomnosti zákonných zástupcov s ich súhlasom vyplýva, že maloletá bola svedkom hádok rodičov aj toho, ako bol otec pod vplyvom alkoholu, a preto nemá záujem ho navštevovať u neho v byte. Taktiež nemá záujem mať s otcom upravené stretávanie. Otcovi zvykne zavolať, ale nedvíha jej. S matkiným priateľom vychádza veľmi dobre. Majú sa radi, je im spolu dobre.
9. Kolízny opatrovník odporučil v prípade úpravy výšky výživného prihliadať na odôvodnené potreby dieťaťa s prihliadnutím na možností a schopností otca a jeho príjmové a majetkové pomery.
10. Matka maloletej je zamestnaná v spoločnosti Q. I..W..V... Z opisu mzdového listu matky za rok 2020 vyplýva, že priemerná čistá mzda matky za rok 2020 bola vo výške 711,10 Eur. Z opisu mzdového listu matky za rok 2021 vyplýva, že priemerná čistá mzda matky za obdobie od1/2021 do 11/2021 bola vo výške 683,45 Eur.
11. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že otec bol od 19.01.2022 do 07.04.2022 zamestnaný v spoločnosti E. I. I..W..V... Z oznámenia bývalého zamestnávateľa otca zo dňa 11.3.2022 vyplýva, že jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 1/2022 do 2/2022 bol 455,91 Eur.
12. Súd taktiež pri rozhodovaní vychádzal aj zo správy kolízneho opatrovníka kde otec uviedol , že jeho náklady na stravu a bývanie, cestovné, internet sú cca 250 Eur, pričom uviedol že spláca lízingovú splátku za auto a ostáva mu splatiť ešte cca 3500.- Eur. Pričom súd poukazuje na ust. § 62. ods.5 zák. č. 36/2005 na základe ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, pričom splácanie lízingu ako aj internet takýmito výdavkami sú.
13. Súd taktiež prihliadal aj na tú skutočnosť, že otec si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej, keď splácal iba dlžné výživne v sume 50.- Eur a bežné výživné neplatil.
14. Treba taktiež poukázať aj na skutočnosť, že otec je v produktívnom veku a žiadnym spôsobom nepreukázal, že si nejakým spôsobom hľadal prácu.
15. Súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že ešte v mesiaci október 2021 otec bol zamestnaný cez personálnu agentúru, čo súd zistil z lustrácie v soc. poisťovni teda už v období , keď bol podaný návrh na zníženie výživného.
16. Súd nariadil pojednávanie na deň 2.5.2022, na ktoré bol otec riadne predvolaný, avšak na pojednávanie sa nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal, aby súd pojednávanie odročil. Preto súd pojednával aj v jeho neprítomnosti podľa § 180 CSP a § 31 CMP. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že otec nemá žiadnu snahu o riešenie situácie s plnením vyživovacej povinnosti.
17. Z výpovede matky vyplýva, že nesúhlasí s návrhom otca na výživné, nakoľko už doposiaľ mu vznikol dlh na výživnom 150 Eur. Naposledy bola vyživovacia povinnosť vo vzťahu k maloletej určená vo výške 100 Eur mesačne a dlžné výživné vo forme splátok vo výške 50 Eur mesačne. Spolu tak otcovi vznikol dlh na výživnom vo výške 1.150 Eur.
18. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, oboznámením so správou o šetrení pomerov od kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými do spisu účastníkmi konania.
19. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v aktuálnymi čase vyhlásenia rozsudku. Súd má za to, že nenastala taká zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Len samotná zmena pomerov nemá za následok zmenu vyživovacej povinnosti, musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorú je dôvodné premietnuť do výšky vyživovacej povinnosti. Každé zníženie výživného na maloleté deti je v neprospech maloletých detí, pretože náklady na maloleté deti sa so zvyšujúcim vekom detí neustále zvyšujú rastom ich životných nákladov, rozsahom ich školských a mimoškolských aktivít. Poskytovanie výživného neznamená len zabezpečenie výživy maloletých detí, ale aj zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb detí, ku ktorým patrí stravovanie, bývanie, zdravotná starostlivosť, školské a mimoškolské aktivity.
20. Zmena pomerov nastala na strane otca, ktorý v čase poslednej úpravy výživného na maloletú, pracoval v spoločnosti H. I..W..V.. s priemerným čistým mesačným príjmom cca 520 Eur.
21. Zníženie výživného by v danom prípade znamenalo presunúť podiel zodpovednosti otca za duševný a fyzický rast maloletého dieťaťa výrazne na jeho matku, ktorá sa o dieťa osobne stará a dobrovoľne si vyživovaciu povinnosť plní primerane svojim schopnostiam a možnostiam, čo by bolo nepochybne v rozpore s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine a dobrými mravmi.
22. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Zákon o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa Čl. 1 Základných princípov Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) súd postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy. Oprávnenia niekoho iného ako účastníka konania vyplývajúce zo zabezpečenia ochrany verejného záujmu upraví zákon.
24. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak
25. Podľa Čl. 6 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia
26. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
27. Podľa § 78 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný.
30. Podľa §52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
32. Podľa §58 CMP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tejto zákon neustanovuje inak. Súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.