Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/115/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudcov JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu F.D. Š.D., P. L. Q., B. X, zastúpeného J. Š., P. L. Q., L. XX, proti žalovanému Stavebnému bytovému družstvu I Košice, so sídlom Vojenská 14, Košice, zastúpenému JUDr. Ivanom Husárom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, o zaplatenie 475,44 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29. novembra 2016 č.k. 11C/79/2009-256 takto

rozhodol:

O d m i e t a odvolanie žalobcu proti výroku I., ktorým súd nepripustil návrh žalobcu na zmenu petitu zo dňa 19. septembra 2016.

V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 29. novembra 2016 č.k. 11C/79/2009-256 nepripustil návrh žalobcu na zmenu petitu zo dňa 19. septembra 2016 (výrok I.). Konanie v časti o zaplatenie 292,706 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 1. júla 2006 do zaplatenia zastavil (výrok II.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.). Žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV.) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 % (výrok V.).

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou (zo dňa 24. októbra 2008), ktorá bola doručená Okresnému súdu Košice I dňa 27. októbra 2008 navrhol žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.323,35 Sk (475,44 €) s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 8. júla 2006 až do zaplatenia z titulu preplatku za služby spojené s bývaním za rok 2005.

3. Okresný súd vydal dňa 9. februára 2009 platobný rozkaz č.k. 25Ro 3469/08-10, proti ktorému bol v zákonnej lehote podaný odpor zo strany žalovaného. Následne okresný súd rozsudkom zo dňa 21. októbra 2009 č.k. 11C/79/2009-51 zamietol žalobu. Na odvolanie žalobcu bol uvedený rozsudok zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. februára 2010 č.k. 4Co/47/2010-64 a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 24. marca 2010 uviedol, že trvá na podanej žalobe, t.j. na úhrade sumy 475,44 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 1. júla 2006 do zaplatenia. Ďalším písomným podaním zo dňa 8. apríla 2011, ktoré bolo doručené súdu dňa 11. apríla 2011 žalobca uviedol, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 292,706 € berie späť. Trval na zaplatení sumy 182.734 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 1. júla 2006 do zaplatenia. Ďalším podaním zo dňa 19. septembra 2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 20. septembra

2016 žalobca opätovne žiadal, aby bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi preplatok z vyúčtovania za rok 2005 v sume 478,14 € s príslušenstvom a trovy konania. To uviedol aj v podaní doručenom súdu dňa 18. novembra 2016.

4. Podanie žalobcu zo dňa 19. septembra 2016 (v spojení s podaním zo dňa 18. novembra 2016) posúdil súd ako zmenu žaloby, lebo pôvodne žalobca uplatňoval sumu 475,44 € s príslušenstvom a v zmysle uvedených podaní vo výške 478,14 €. Súd podľa § 143 ods. 1 nepripustil zmenu žaloby zo dňa 19. septembra 2016 z dôvodu, že výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

5. Podanie žalobcu zo dňa 11. apríla 2011 vyhodnotil súd ako čiastočné späťvzatie žaloby, čo vyplýva z podania žalobcu, kde uviedol, že sumu vo výške 292,706 € berie späť. Aj v ďalších podaniach žalobca konštatoval, že žalobu v sume 292,706 € berie späť.

6. Súd podľa § 145 ods. 2,3 konanie v časti o zaplatenie sumy 292,706 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 1. júla 2006 do zaplatenia zastavil. Konštatoval, že keď žalobca žalobu zobral späť v časti, toto späťvzatie už nemožno odvolať.

7. Predmetom konania tak zostala uplatnená suma žalobcom proti žalovanému o zaplatenie 134,17 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 1. júla 2006 do zaplatenia.

8. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2005 bolo zistené, že preplatok žalobcu bol vo výške 12.215 Sk (405,46 €).

9. Pretože žalobca namietal výšku preplatku vypočítaného žalovaným, nariadil súd znalecké dokazovanie. Znaleckým posudkom S.. R. E. č. 2/2012 bolo konštatované, že žalovaný po zohľadnení všetkých platieb zaplatených žalobcom za služby spojené s užívaním bytu č. 72 na Tatranskej 4 v Košiciach za rok 2005 eviduje preplatok v celkovej výške 426,88 €. Na námietky žalobcu proti znaleckému posudku bolo nariadené kontrolné znalecké dokazovanie S.. R. K.. Z kontrolného znaleckého posudku č. 47/2014 vyplýva, že znalecký posudok S.. R. E. je správny ako z hľadiska použitej metodiky, tak aj spôsobu vypracovania. Kontrolný znalec dospel k rovnakému záveru, že žalobca mal za rok 2005 preplatok za obdobie od 1. januára 2005 do 30. novembra 2005 vo výške 12.215,- Sk (t.j. 405,47 €) a za obdobie od 1.12.2005 do 31.12.2005 vo výške 645,-Sk (21,14 €). Spolu za rok 2005 bol preplatok 12.860,-Sk, t.j. 426,88 €. K námietkam žalobcu voči kontrolnému znaleckému posudku sa písomne vyjadril kontrolný znalec, ktorý ich považoval za irelevantné.

10. Žalovaný písomným podaním zo dňa 20.7.2009 uviedol, že SBD I Košice podľa účtovnej evidencie má voči žalobcovi nasledovné nedoplatky: 1. Nevyplatený preplatok z vyúčtovania služieb za užívanie bytu č. 72 na Tatranskej ul. č. 4 Košice za rok 2005 vo výške 12.215,- Sk (405,46 €). (Predmetnú sumu si žalobca uplatňuje v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 11C/79/2009), 2. Nevyplatený vyrovnávací podiel v SBD Košice I vo výške 20,84 €, priznaný rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 23C/90/2005 zo dňa 2.4.2009, 3. Suma 500,- Sk (16,60 € ), ktorú má SBD I Košice uhradiť na základe rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 19C/426/1995 zo dňa 11.3.1999. V súhrne dlh SBD I Košice voči žalobcovi predstavuje 442,90 €. Súčasne eviduje SBD I Košice voči žalobcovi nasledovné pohľadávky: 1. Pohľadávku priznanú vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/113/2005 zo dňa 25.9.2007 vo výške 3.970,- Sk (131,77 €), 2. Pohľadávku priznanú vykonateľným rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/354/2007 zo dňa 29.5.2008 vo výške 328,- Sk (10,88 €), 3. Pohľadávku priznanú vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 11C/97/2005 zo dňa 8.4.2008 vo výške 6.292,- Sk (208,85 €), 4. Pohľadávku priznanú vykonateľným rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/141/2008 zo dňa 14.10.2008 vo výške 3.868,50 Sk (128,41 €). V súhrne pohľadávky SBD I Košice voči žalobcovi predstavujú 479,91 €. Žalovaný pohľadávku vo výške 442,90 € priznanú vyššie uvedenými vykonateľnými rozhodnutiami súdov SR si v súlade s ust. § 580 Občianskeho zákonníka (ďalej len započítava na žalobcovu vzájomnú pohľadávku vo výške 442,90 €, ktorú má voči SBD I Košice z vyššie uvedených dôvodov.

11. Započítavací prejav žalovaného bol žalobcovi doručený dňa 29.7.2009, čo potvrdil svojim podpisom. Zároveň to potvrdil aj samotný zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 21.10.2009.

12. Po citácii § 580 až § 581 súd konštatoval, že započítaním (kompenzáciou) zákon rozumie zánik pohľadávok veriteľa a dlžníka, ktoré sa navzájom kryjú. Kompenzácia však nenastáva automaticky, len čo sa vzájomné pohľadávky stretnú, ale je potrebné, aby aspoň niektorý z účastníkov urobil prejav smerujúci k započítaniu (§ 580 ods. 1 . Stačí teda jednostranný právny úkon jedného z účastníkov zameraný na to, aby sa započítaním spôsobil zánik vzájomných pohľadávok (úplný alebo čiastočný), súhlas druhého účastníka sa nevyžaduje. Zákon ani nevylučuje, aby sa kompenzačný prejav urobil aj proti vôli druhej strany. Po tomto prejave nastáva zánik, avšak nie tým okamihom, keď k prejavu došlo, ale zánik sa posúva späť až k okamihu, keď sa vzájomné pohľadávky stretli. V ust. § 581 sú uvedené pohľadávky voči ktorým nie je prípustné započítanie jednostranným právnym úkonom.

13. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení keďže veriteľ a dlžník t.j. žalobca a žalovaný mali vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie bolo rovnakého druhu, zanikli započítaním, pretože žalovaný ako jeden z účastníkov urobil voči druhému prejav smerovaný k započítaniu. Prejavom smerujúcim k započítaniu bolo písomné podanie žalovaného zo dňa 20.7.2009, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 29.7.2009, čo vyplýva aj z listinného dôkazu nachádzajúceho sa v súdnom spise (č.l. 37). Na základe uvedeného a doručenia započítacieho prejavu žalovaným žalobcovi, žalobu v časti o zaplatenie 134,17 Eur zamietol ako nedôvodnú.

14. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP.

15. V priebehu konania za účelom zistenia výšky preplatku bolo nariadené znalecké dokazovanie. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 11C/79/2009 zo dňa 11.7.2012 bola priznaná znalcovi odmena vo výške 525,48 €. Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 11C/79/2009 zo dňa 30.6.2014 bola znalcovi priznaná odmena v celkovej výške 351,12 Eur. Uvedené odmeny boli poskytnuté preddavkovo znalcovi z finančných prostriedkov štátu s tým, že o náhrade takto vzniknutých trov bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci.

16. V konaní vznikli trovy štátu, spočívajúce v časti znalečného, vyplateného z finančných prostriedkov štátu v zmysle vyššie uvedených uznesení. V novej úprave Civilného sporového poriadku, účinnej od 1.7.2016 absentuje osobitné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov, ktoré platil štát. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z Článku 4 ods.1 CSP, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Predmetnú otázku najbližšie čo do obsahu a účelu upravuje ust. § 255 event. § 256 CSP, podľa ktorého nielen strany sporu, ale aj štát má právo na náhradu trov, ktoré platil, v závislosti od výsledkov konania. Zhrnúc vyššie uvedené, vychádzajúc z procesného zavinenia žalobcu, štát má právo na náhradu trov proti žalobcovi v celom rozsahu 100 %.

17. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe „o zaplatenie 475,14 €“ vyhovieť. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ .

19. Poukázal na to, že rozsudok súdu prvej inštancie je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Už samotný výrok, ktorým bolo konanie o zaplatenie 292,706 € s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 1.7.2006 do zaplatenia zastavené, je nesprávny, lebo ak došlo k zastaveniu žaloby v sume 292,706 €, tak v tejto sume boli zahrnuté aj úroky z omeškania v sume 55,175 € (samotná istina činila 237,531 €).

20. Uviedol, že žalobcom uplatňovaná suma s úrokmi vo výške 8% ročne od 1.7.2006 ku dňu „29.11.2016“ činila viac ako 855,25 €, a len z tejto sumy bolo možné odpočítať sumu 292,706 € na započítanie vzájomných pohľadávok. Poukázal na započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa 7.4.2011. Podotkol, že sudkyňa JUDr. Novotná Mlinarcsiková v konaní 11C 97/2005 dala možnosť žalovanému nezákonnou dobrovoľnou dražbou predať byt žalobcu F. Š. dňa 4.11.2005. Napriek tomu žalobca naďalej v byte býva a platí zálohované platby až doteraz, a nevedno prečo mal preplatok z vyúčtovania za rok

2005 preskúmavať „dajaký“ znalec. Naviac, žalovaný dňa 16.3.2005 previedol na „dajakého“ R. X. sumu 2.277,- Sk a platby žalobcu F. Š.. V ďalšej časti odvolania uviedol, že za rok 2006 mal F. Š. preplatok z vyúčtovania za poskytnuté služby v sume 8.746,28 Sk, a tak nemohol mať nedoplatok za december 2006. Za rok 2013 vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním v označenom byte F. Š. bolo urobené na „dajakého“ R. X., (údajne to má byť kamarát advokáta X.).

21. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou (okrem výroku I. rozsudku, ktorým súd nepripustil návrh žalobcu na zmenu petitu zo dňa 19.9.2016) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

23. Výrokom I. rozsudku bol návrh žalobcu na zmenu petitu zo dňa 19.9.2016 nepripustený.

24. Uvedený výrok, aj keď je obsiahnutý vo výroku rozsudku, má povahu uznesenia (viď § 143 ods. 1, 3 v spojení s § 234 ods. 1 . Keďže odvolanie žalobcu bolo podané proti celému rozsudku, odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa otázkou prípustnosti odvolania proti celému výroku, a dospel k záveru, že odvolanie (proti tomuto výroku I.) je potrebné odmietnuť. Podľa § 355 ods. 2 proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

25. Podľa § 357 odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

a/ zastavení konania,

b/ odmietnutí podania vo veci samej, c/ odmietnutí žaloby na obnovu konania, d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e/ zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335 ods. 1, f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávnosti, okrem odôvodnenia, g/ zamietnutie návrhu na doplnenie rozsudku, h/ zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l/ zabezpečení dôkazného prostriedku, m/ nároku na náhradu trov konania, n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164, o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu rozhodnutia.

26. Podľa § 386 písm. c/ odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

27. S účinnosťou od 1. júla 2016, kedy nadobudol Civilný sporový poriadok (účinnosť) bola zmenená koncepcia prípustnosti odvolania proti uzneseniu. Proti tejto forme súdneho rozhodnutia v zásade odvolanie prípustné nie je. Pripúšťa sa len v tých prípadoch, ktoré sú taxatívne uvedené v § 357 CSP.

28. V citovanom ustanovení nie je uvedené uznesenie, ktorým sa návrh žalobcu na zmenu žaloby (ne)pripúšťa, a tak odvolaciemu súdu neostala iná možnosť, len odvolanie žalobcu proti tomuto výroku uznesenia, ktorým súd nepripustil zmenu žalobného petitu zo dňa 19.9.2016 odmietnuť podľa § 386 písm. c/ CSP, lebo smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

29. Ako už bolo konštatované, žalobca odvolaním napadol rozsudok aj vo výroku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie 292,706 € s príslušenstvom zastavené, ako aj v časti, ktorým žaloba bola v prevyšujúcej časti zamietnutá. V tejto ostatnej časti bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený podľa § 387 ods. 1 CSP.

30. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.1.2018 o 12.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 24.1.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 a contrario.

31. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

32. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

33. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

34. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

35. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1,2 CSP; z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

36. Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

37. Súd prvej inštancie vykonal vo veci všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu a tieto vyhodnotil tak, že každý hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. Prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu, a preto mu nemožno vytýkať porušenie postupu pri hodnotení dôkazov podľa § 191 ods. 1,2 CSP.

38. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v ostatnej napadnutej časti.

39. Žalobca v odvolaní argumentoval skutočnosťami, ktoré už uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní náležite a podrobne vyporiadal.

40. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku, ako aj k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné :

41. Žalobca podal odvolanie aj proti výroku II. rozsudku (ktorý má taktiež charakter uznesenia), ktorým súd konanie v časti o zaplatenie 292,706 € s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 1.7.2006 do zaplatenia zastavil. Proti tomuto výroku rozsudku, (ktorý má charakter uznesenia) je odvolanie prípustné podľa § 357 písm. a/ CSP.

42. Z obsahu spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 11C 79/2009 vyplýva, že podaním žalobcu zo dňa 8.4.2011 (ktoré bolo doručené súdu dňa 11.4.2011 a ktoré sa nachádza na č.l. 92 spisu) žalobca vzal čiastočne žalobu späť zo sumy 475,44 € na sumu 182,734 €. Žalobca vzal žalobu späť o sumu

292,706 €. Žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 182,734 € s príslušnými úrokmi z omeškania od 1.7.2006 do zaplatenia.

43. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

44. Správne postupoval súd prvej inštancie, ak konanie v časti o zaplatenie sumy 292,706 € (s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 1.7.2006 do zaplatenia) zastavil.

45. Aj odvolací súd, zhodne ako súd prvej inštancie, mal nepochybne preukázaný prejav vôle žalobcu ohľadom čiastočného späťvzatia žaloby o sumu 292,706 € s príslušenstvom.

46. Postup súdu prvej inštancie, keď zastavil konanie v časti o zaplatenie 292,706 € s príslušenstvom bol správny.

47. K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie ohľadom tohto výroku odvolací súd uvádza, že žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať späť, a to či už celkom alebo sčasti. Čiastočným späťvzatím žaloby žalobca prejavuje svoju vôľu, aby súd vo veci o tejto časti nekonal a meritórne nerozhodol. Odvolací súd len poznamenáva, že ak žalobca vzal žalobu v časti späť, toto späťvzatie už nemožno odvolať.

48. Napadnutý výrok, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie 292,706 € s príslušenstvom zastavené je vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 145 ods. 2, 3 CSP.

49. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorým odôvodnil výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

50. Medzi stranami sporu nebol spor o tom, že žalobca a žalovaný mali vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie bolo rovnakého druhu, a ktoré zanikli započítaním, lebo žalovaný ako jeden z účastníkov urobil voči druhému prejav smerujúci k započítaniu.

51. Týmto prejavom smerujúcim k započítaniu bolo písomné podanie žalovaného zo dňa 20.7.2009, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 29.7.2009, čo nebolo medzi stranami sporu sporné.

52. Pokiaľ žalobca počas konania namietal, že nie je možné započítať splatnú pohľadávku proti nesplatnej, k tejto námietke odvolací súd len poznamenáva, že z ust. § 580 vety druhej Občianskeho zákonníka a § 581 ods. 2 vety druhej Občianskeho zákonníka nevyplýva neprípustnosť jednostranného započítania splatnej pohľadávky proti nesplatnej.

53. Okamihom stretnutia pohľadávky splatnej s pohľadávkou nesplatnou (či oboch pohľadávok nesplatných) a tým i okamihom ich zániku, je okamih účinnosti právneho úkonu smerujúceho k započítaniu, teda okamih vzniku účinnosti (dohody), resp. u jednostrannej kompenzácie okamih dôjdenia

- doručenia prejavu vôle kompenzujúceho druhému účastníkovi.

54. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na vzácne jednotnú judikatúru najvyšších súdnych autorít (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31.1.2006 sp.zn. 32 Odo 1143/2004 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 19.1.2011 sp.zn. 33 Cdo 4100/2008, etc).

55. Z týchto dôvodov a osobitne z dôvodov, ktoré obsahuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozsudok v ostatnej časti ako vecne správny potvrdil.

56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, a tak nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný mal úspech v odvolacom konaní, a preto mu súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd len rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samotným uznesením, ktoré vydá súdny úradník zohľadňujúc § 251 CSP.

57. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .