Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_27Csp-326-2016.pdf
PDF · 103.78 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/326/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou, v právnej veci žalobcu: I. L., a.s., Y. 8, F., K.: XX XXX XXX, zast. F., F. a spol., s.r.o. advokátska kancelária, Dr. Vl. Z. XX, F., K.: XX XXX XXX, proti žalovanému: U. T., nar. XX.XX.XXXX, U. XXX/XX, J., o zaplatenie sumy XXX,XX X. s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. A. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu XX,XX X. s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy XX,XX X. od XX.XX.XXXX do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa XX.XX.XXXX doručil žalobca I. súdu Y. žalobný návrh, ktorým sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy XXX,XX X. s úrokmi z omeškania vo výške X,XX % ročne z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a náhrady škody. V návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení č. E E ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú U. podmienky. V zmysle predmetných zmlúv vypožičal žalovanému Xks L. kariet za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu, keď L. karte bolo pridelené účastnícke č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. A. si uplatnil nárok titulom spôsobenej škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie I. N. vo výške XX,XX X. a L. J. M. X X.X N. vo výške XXX,XX X., keď škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom porušil zmluvný záväzok používať jeho služby a riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby po dobu viazanosti. Y. uviedol, že žalovaný si bol v zmysle dodatku k zmluve o pripojení vedomý ceny predávaného mobilného telefónu ako rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa služby zaviazal užívať po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo vznik škody (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónneho zariadenia). T. výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. U. škody, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil je nasledovný: akciová cena X,XX X., X,XX X., predajná cena XX X., XXX X.. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, uplatnil si voči nemu žalobca nárok na zaplatenie sumy XX,XX X. titulom neuhradených služieb. A. zaslal žalovanému pokus o pokonávku dňa XX.XX.XXXX. A. pohľadávka voči žalovanému ku dňu podania návrhu na súd pozostáva z neuhradených služieb v sume XX,XX X. a z nároku na zaplatenie sumy XXX,XX X. uplatnenej titulom náhrady škody, spolu XXX,XX X., keď si uplatňuje úroky z omeškania vo výške X,XX % ročne odo dňa XX.XX.XXXX (odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku) do zaplatenia.
X. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval, výzvu súdu spolu so žalobou a poučením o procesných právach prevzal XX.XX.XXXX.
3. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa XX.XX.XXXX.
5. Súd mal za osvedčený skutkový stav listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu: Zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX, dodatok zo dňa XX.XX.XXXX, A. o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX, dodatok k zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, pokus o pokonávku, faktúra č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, pričom zistil:
6. Zo Zmluvy č. E (ďalej len „zmluva o pripojení č. X“) súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom na strane druhej podľa § 44 a nasl. zákona č. XXX/XXXX Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov; žalovaný túto zmluvu uzavrel ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému ako užívateľovi tzv. SIM kartu, ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. K uvedenej zmluve o pripojení bol dňa 01.12.2014 medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o predaji koncového telekomunikačného zariadenia zn. I. N., so zľavou zo spotrebiteľskej ceny potom kúpna cena predstavovala X,XX X. (bod X.X dodatku), pričom žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti XX mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod X.X a/ dodatku), nepožiada o vypojenie L. V. z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu L. karty (bod X.X b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod X.X c/ dodatku), bude mať na L. karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode X.X (bod X.X d/ dodatku); v prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode X.X alebo X.X článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode X.X článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume XX,XX X., pričom zaplatením zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod X.X dodatku); v dodatku bolo dojednané, že dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. X.X dodatku).
X. Zo A. č. E (ďalej len „A. o pripojení č. X“) súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako zákazníkom na strane druhej podľa § 44 a nasl. zákona č. XXX/XXXX Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorej bola žalovanému pridelená L. karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX; k uvedenej zmluve o pripojení bol dňa XX.XX.XXXX medzi rovnakými účastníkmi uzavretý dodatok, predmetom ktorého bola dohoda o predaji koncového telekomunikačného zariadenia zn. L. J. M. X X.X N., so zľavou zo spotrebiteľskej ceny potom kúpna cena predstavovala X,XX X. (bod X.X dodatku), pričom žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti XX mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom (bod X.X a/ dodatku), nepožiada o vypojenie L. V. z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu L. karty (bod X.X b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod X.X c/ dodatku), bude mať na L. karte aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode X.X (bod X.X d/ dodatku); v prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode X.X alebo X.X článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za
služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode X.X článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume XXX,XX X., pričom zaplatením zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu je účastník povinný uhradiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá zostáva do uplynutia doby zmluvnej viazanosti (bod X.X dodatku); v dodatku bolo dojednané, že dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. X.X dodatku).
X. Súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou XX.XX.XXXX na sumu XX,XX X., faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou XX.XX.XXXX na sumu XX,XX X., faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou XX.XX.XXXX na sumu X,XX X., faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou XX.XX.XXXX na sumu XX,XX X., faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnú XX.XX.XXXX na sumu X X.. L. vyúčtovaných služieb predstavuje sumu XX,XX X..
X. Pokusom o pokonávku zo dňa XX.XX.XXXX žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z titulu neuhradených elektronických komunikačných služieb (XX,XX X.), zmluvnej pokuty (XXX,XX X.), náklady vynaložené na odovzdanie a prevzatie prípadu do mandátnej správy (XX X.) najneskôr do 07.05.2015.
10. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 351/2011 Z. z.), Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
11. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
12. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
13. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
17. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
19. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..
22. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná v časti uplatnenej náhrady škody.
23. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení v znení dodatku k zmluve, na základe ktorej mu poskytoval elektronické komunikačné služby v ním zvolených programoch služieb. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o pripojení súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, žalovaný uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu, cenu poskytovaných služieb fakturoval žalobca žalovanému spolu celkom vo výške XX,XX EUR, ktorú cenu žalovaný riadne a včas neuhradil. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XX,XX EUR ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v sume X,XX % ročne zo sumy XX,XX EUR od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu XX.XX.XXXX predstavovala X,XX % ročne (X,XX % + 5% = X,XX %), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške X,XX % ročne.
24. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z nižšie uvedených dôvodov.
25. Je zrejmé, že zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).
26. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že náhradu škody v sume XXX,XX Eur neuplatnil žalobca dôvodne. G. škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia (XX X., XXX X.) a jeho akciovou cenou (X,XX X., X,XX X.). Žalobca si ako náhradu škody uplatnil len výšku XX,XX EUR a 150,34 EUR, pričom
túto považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného mu vznikla škoda v sume uvedeného rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keď žalovaný nezotrval s žalobcom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody žalobcu podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky žalobca predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, v rámci ktorej žalobca dostal od žalovaného dojednanú kúpnu cenu.
27. Na základe uvedeného súd žalobu v časti žalovanej sumy XXX,XX EUR ako nedôvodnú zamietol.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy XXX,XX EUR s príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy XX,XX X. s príslušenstvom, t.j. XX,XX %, žalovaný v časti o zaplatenie sumy XXX,XX EUR s príslušenstvom, t.j. XX,XX % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). A. tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu XX,XX %. Vzhľadom na to, že žalovanému v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku).