Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/133/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, K., zastúpený JUDr. Petrom Križanom, advokátom so sídlom Koceľova 2, Nitra, proti žalovanej: V. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, N., o zaplatenie sumy 11.115 eur s príslušenstvom takto, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 11.115 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 05.05.2016 do zaplatenia.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Súd p r i z n á v a štátu právo na náhradu vzniknutých výdavkov v tomto konaní, ktoré je mu povinná nahradiť žalovaná v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresnému súdu Trenčína bola dňa 05.05.2016 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanej domáha rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 11.115 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 05.05.2016 do zaplatenia. Túto žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o pôžičke ako veriteľ požičal prevodom sumy 13.000 eur žalovanej ako dlžníčke bezúročne túto sumu peňazí ako peňažnú pôžičku, ktorú bola povinná splácať v splátkach v sume 180 eur mesačne. Zároveň bolo dojednané v čl. IV zmluvy o pôžičke, že ak sa dlžník omešká čo i len s jednou splátkou, veriteľ má právo požadovať uhradiť všetky splátky naraz. Žalovaná uhradila na účet žalobcu do októbra 2015 spolu sumu 1.885 eur, a to v 12 platbách. Potom neuhradila žiadnu splátku. Zároveň požaduje od žalovanej aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % ročne. Spolu s doručenou žalobou súdu doručil aj listinné dôkazy, na ktoré sa v žalobe odvolával, najmä Zmluvu o pôžičke z 24.09.2014, výzvu na zaplatenie mesačnej splátky z 30.06.2015, kópiu poštového podacieho lístka a kópiu výpisov z bankového účtu na č.l. 12 až 35.

2. Na základe podanej žaloby súd vydal dňa 18.05.2016 platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor, označený ako odvolanie proti platobnému rozkazu. V ňom uviedla, najmä to, že suma uvedená v zmluve o pôžičke bola ústnou dohodou znížená na sumu 11.000 eur a následne bola po niekoľkých uhradených splátkach vyplatená na dvakrát k rukám žalobcu pred svedkami a podpismi potvrdzujúcimi odovzdanie. Žiadne listinné dôkazy žalovaná k odporu nepripojila.

3. K doručenému odporu proti platobnému rozkazu sa vyjadril právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 05.08.2016, v ktorom poprel pravdivosť tvrdenia žalovanej o vrátení pôžičky a znížení sumy pôžičky.

4. Dňa 07.10.2016 doručila žalovaná súdu podanie, ku ktorému priložila dva listinné dôkazy, označené ako „prvá časť úhrady dlhu“ a „druhá časť úhrady dlhu“, ktoré majú dvomi podpismi žalobcu na nich preukazovať prijatie dvoch súm 4.647 eur (spolu 9.294 eur). Takisto predložila aj 11 oskenovaných kópií potvrdení pre klienta o vykonaných platbách vystavené Poštovou bankou a.s. na rôzne sumy, spolu v sume 1.705 eur.

5. Za účelom rozhodnutia o podanej žalobe súd nariadil vo veci celkovo dve pojednávania, ktorých sa zúčastnil žalobca a jeho právny zástupca. Žalovaná sa z neúčasti na prvom pojednávaní konanom dňa 10.03.2017 neospravedlnila. Z neúčasti na druhom pojednávaní sa ospravedlnila v podaní zo dňa 15.01.2018, pričom uviedla, že odvolanie proti platobnému rozkazu berie v plnom rozsahu späť.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu. Žalovanou predložené úhrady dlhu žalobca nepodpísal. Preto navrhol vykonať znalecké dokazovanie, či je alebo nie je daný podpis žalobcu. Podľa listiny na č.l. 52 spisu dňa 17.09.2015 mala žalovaná uhradiť k rukám žalobcu časť dlhu, pričom listom zo dňa 25.09.2015, to znamená 8 dní potom, ako mala byť uhradená posledná splátka, zaslala žalovaná žalobcovi opätovnú žiadosť o zaslanie kópie zmluvy o pôžičke, nakoľko nemá vedomosť o sume a termínoch splátok. Svedok pri podpise vrátenia dlhu pán Vladimír Tadlánek je priateľom žalovanej, s ktorým má jedno dieťa. Tohto svedka videl žalobca 4-krát v živote a pani Gavendovú raz v živote.

7.1 Súd vykonal dokazovanie ustanovením znalkyne z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo PhDr. PaeDr Z. B., ktorá dňa 19.07.2017 podala písomný znalecký posudok č. 39/2017, a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č. l. 8 zmluva o pôžičke, č. l. 10 výzva na zaplatenie, č. l. 11 kópia podacieho lístka, č. l. 51, 52 originály úhrad dlhov. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento pre rozhodnutie súdu o podanej žalobe skutkový stav:

7.2 Z písomne uzatvorenej Zmluvy o pôžičke z 24.09.2014 na č.l. 8 vyplýva najmä to, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžní, uzatvorili dňa 24.09.2014 zmluvu o pôžičke sumy 13.000 eur, ktorá bude poskytnutá dlžníkovi prevodom na ním uvedený účet č. 0200/3245460359. Dlžník bol povinný uhradiť dlh zo zmluvy v pravidelných mesačných splátkach vo výške 180 eur, vždy do 20. dňa v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 20.10.2014. Ďalej bolo dohodnuté (čl. IV bo 1 zmluvy), že v prípade, ak sa dlžník omešká čo i len s jednou splátkou, veriteľ má právo požadovať uhradiť všetky splátky naraz.

7.3 Zo znaleckého posudku č. 39/2017 znalkyne z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo PhDr. PaeDr. Z. B., zo dňa 19.07.2017 vyplýva, že podpisy na listine zo dňa 20.05.2015 označenej ako „prvá časť úhrady dlhu“ nachádzajúcej sa v spise na č.l. 51 a listine zo dňa 17.09.2015 označenej ako „druhá časť úhrady dlhu“ nachádzajúcej sa v spise na č.l. 52, nie sú pravými podpismi žalobcu.

7.4 Z listinných dôkazov na č.l. 12 až 35 a z listinného dôkazu na č.l. 53 vyplýva, že žalovaná titulom splácania pôžičky zaplatila (vrátila) žalobcovi sumu 1.885 eur.

7.5 Z listinného dôkazu na č.l. 10 vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú dňa 30.06.2015 na okamžitú úhradu dlžnej čiastky

8.1 Podľa § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

8.2 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

8.3 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

8.4 Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

8.5 Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

8.6 Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

8.7 Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

8.8 Podľa § 517 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

8.9 Podľa § 559 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. 9.1 Na zistený skutkový stav súd aplikoval vyššie citované ustanovenia právnych predpisov a vec následne právne posúdil.

9.2 Medzi sporovými stranami nebola sporná skutočnosť uzatvorenia zmluvy o pôžičke, spornou v zmysle procesnej obrany žalovanej bola výška poskytnutej pôžičky a okolnosť jej vrátenie žalovanou.

9.3 V prvom rade je potrebné úvodom tohto odôvodnenia uviesť, že zmluva o pôžičke je tzv. reálnym kontraktom. Veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci druhovo určené, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Tento typ zmluvy môže byť odplatný aj bezodplatný, možno ju uzatvoriť výslovne, t.j. písomne alebo ústne, alebo nevýslovne, teda konkludentne faktickým správaním. Podstatnými, pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie druhovo určených vecí na voľné nakladanie, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu do doby, ktorej koniec môže byť určený aj neskôr, po vzniku záväzkového vzťahu. Zmluva o pôžičke vzniká odovzdaním požičaných vecí, a teda povinnosť dlžníka vrátiť požičané veci vzniká ich odovzdaním.

9.4 Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané uzatvorenie zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzatvorená poskytnutím pôžičky žalobcom žalovanej, pričom dôkazom o jej uzatvorení je písomná Zmluva o pôžičke z 24.09.2014 na č.l. 8. Ako je uvedené vyššie, okolnosť uzatvorenia zmluvy nebola medzi sporovými stranami sporná. K obrane žalovanej týkajúcej sa toho, že ústne bolo neskôr dohodnuté, že pôžička bude v sume 11.000 eur, súd poukazuje na ustanovenie § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť iba písomne. V tomto smere žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tohto tvrdenia, pretože nepredložila súdu žiadny písomný dôkaz o zmene písomne uzatvorenej zmluvy o pôžičke. Preto súd túto obranu žalovanej vyhodnotil ako nedôvodnú.

9.5 Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaná si riadne neplnila svoju zmluvnú povinnosť splácať pôžičku v pravidelných mesačných splátkach v sume 180 eur, pretože do omeškania sa prvý krát dostala dňa 21.02.2015, nakoľko dňa 20.02.2015 bola splatná splátka pôžičky, ktorú neuhradila. V zmysle čl. IV bod 1 sa stal dlh žalovanej zo zmluvy o pôžičke splatným v celom rozsahu. Žalobca požiadal žalovanú o vrátenie celého dlhu listom zo dňa 30.06.2015. Neskôr sa žalovaná dostala do omeškania aj so splátkou splatnou dňa 20.04.2015 a dňa 20.06.2015. Naposledy uhradila celú splátku v sume 180 eur dňa 29.07.2015. Neskôr zaplatila už iba sumu 80 eur dňa 31.08.2015 a sumu 30 eur dňa 26.09.2015. V súčasnosti, a aj v čase podania žaloby, bola žalovaná v omeškaní so zaplatením celej žalovanej sumy, pretože celkovo zaplatila žalobcovi iba sumu 1.885 eur.

9.6 Obrana žalovanej spočívajúca v tvrdení, že žalobcovi vrátila dňa 20.05.2015 zvyšok celého peňažného dlhu z pôžičky nie je na základe vykonaného dokazovania dôvodná. Za účelom preukázania tohto tvrdenia žalovaná súdu predložila dva listinné dôkazy označené ako „prvá časť úhrady dlhu“ a

„druhá časť úhrady dlhu“, na ktorých figuruje podpis žalobcu. Žalobca spochybnil podpisy na týchto listinách a navrhol na preukázanie tohto tvrdenia znalecké dokazovanie, ktoré bolo vykonané. Zo znaleckého posudku č. 39/2017 ustanovenej znalkyne PhDr. PaeDr. Z. B., zo dňa 19.07.2017 vyplýva, že podpisy na oboch týchto listinách nie sú pravými podpismi žalobcu. Teda aj táto obrana žalovanej je nedôvodná. Zrejme v dôsledku tohto znaleckého posudku, ktorého závery žalovaná nespochybnila, doručila súdu podanie, obsahom ktorého je „späťvzatie odvolania voči platobnému rozkazu“.

9.7 Na základe vyššie uvedených právnych a skutkových záverov súd konštatuje, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalovanej vznikla v zmluvnom záväzkovom vzťahu povinnosť vrátiť peňažnú pôžičku, pričom jej splatnosť (celej pôžičky) nastala v dôsledku omeškania žalovanej s riadnym plnením dlhu vo forme mesačných splátok podľa čl. IV bod 1 zmluvy o pôžičke, a to dňa 21.02.2015. Vzhľadom k zisteniu, že žalovaná si riadne nesplnila uvedenú zmluvnú povinnosť, súd rozhodol o splnení tejto zmluvnej povinnosti týmto rozsudkom. Takisto rozhodol aj o splnení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi uplatnené úroky z omeškania, ktorých výška je určená na základe § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatnil právo na úroky z omeškania od dňa podania žaloby, ktorý nasleduje po dni vzniku omeškania.

10.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

10.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalobca bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10.4 V priebehu konania vznikli výdavky štátu z rozpočtových prostriedkov v sume 471,44 eur, ktoré boli použité na vyplatenie znalečného ustanovenej znalkyni v tomto konaní, na základe uznesenia zo dňa 27.09.2017. Súd preto konštatuje, že výdavok štátu je účelne vynaložený a preukázaný.

10.5 S účinnosťou od 1. júla 2016 bol zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý je s ohľadom na prechodné ustanovenia tohto zákona priamo aplikovateľný aj na konania začaté pred 01.07.2016. Preto súd v čase rozhodnutia aplikuje na rozhodovanie o trovách konania, ktoré vznikli štátu zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

10.6 Podľa § 470 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10.7 Podľa článku 4 ods. 1, 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

10.8 Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016, má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

10.9 Podľa § 259 Civilného sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

10.10 Keďže Civilný sporový poriadok neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil, (t. j. či štát má právo na náhradu výdavkov alebo nemá právo na náhradu výdavkov)

o náhrade výdavkov štátu rozhodol súd v zmysle článku 4 Základných princípov Civilného sporového poriadku aplikujúc zmysel a účel ustanovenia § 148 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase vzniku trov štátu a s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princíp právnej istoty.

10.11 Súd zároveň poukazuje na analógiu § 259 v spojení s § 258 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého nárok na náhradu výdavkov má aj iná osoba, ktorej pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s jej výdavkami. Podporne súd poukazuje aj na znenie dôvodovej správy zákonodarcu k ustanoveniu § 259 Civilného sporového poriadku, podľa ktorej toto ustanovenie pokrýva aj potenciálne výdavky štátu. Žiadne ustanovenie účinného procesného predpisu takýto nárok štátu alebo aj inej osoby výslovne nevylučuje. Súd takisto poukazuje aj na znenie § 155 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktoré uvádza, že: „Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.“ Zákon týmto ustanovením odníma štátu právo na náhradu jeho výdavkov súvisiacich s tlmočením (pri splnení podmienok § 155 ods. 1). Pri výdavkoch štátu súvisiacich so znaleckým dokazovaním (vyplatenie znalečného) však zákonodarca právo na ich náhradu výslovne ani nepriamo neodňal. Súd má za to, že aj štát je potrebné považovať za inú osobu, ktorej môžu vzniknúť výdavky v súvislosti s dokazovaním, a z toho vyplýva aj právo štátu na ich náhradu po splnení zákonných podmienok.

10.12 Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že štátu právo na náhradu jeho výdavkov priznal v plnom rozsahu s tým, že tieto výdavky je povinná zaplatiť iba žalovaná, ako neúspešná sporová strana. O výške náhrady výdavkov štátu rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.