Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-8T/45/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného L. M., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 30. januára 2018, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý

L. M., nar. XX.XX.XXXX v G., trvalé bydlisko G., U.. G.. G. Č.. XXXX/XX, prechodné bydlisko X., U.. Š. Č.. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 21.10.2015 v čase asi o 18:30 hod. v obci L. spred rodinného domu č. XXX odcudzil na ulici odstavené osobné motorové vozidlo zn. Opel Vectra Station Wagon, modrej farby, s prideleným zvláštnym evidenčným číslom: H. XXXXX, rok výroby 2005, VIN: D., ktoré bolo odomknuté a nachádzali sa v ňom aj kľúče, nakoľko predtým bol spolu s vlastníkom vozidla a potenciálnym záujemcom o kúpu vozidla na skúšobnej jazde a jeho prehliadke v servise, čím majiteľovi vozidla R.. Y. M., trvale bytom L. Č.. XXX, spôsobil škodu vo výške 1.600,- Eur, t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, č í m s p á ch a l

- prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e podľa 212 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaný zaväzuje nahradiť poškodenému R.. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko L. Č.. XXX, škodu vo výške 1.340,- Eur.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 28. novembra 2016 obžalobu sp. zn. Pv 903/15/2204 (ďalej len obžaloba) na L. M. (ďalej len obžalovaný) pre skutok uvedený v skutkovej vete výroku o vine, ktorý právne kvalifikovala ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona. K priebehu konania a ku konaniu v neprítomnosti obžalovaného Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom, proti ktorému podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. Následne súd vo veci vytýčil termín hlavného pojednávania na 13.9.2017, v úvode ktorého (pojednávania) obžalovaný žiadal ustanoviť obhajcu z dôvodu, že je nemajetný. Súd žiadosti

obžalovaného vyhovel, hlavné pojednávanie odročil na 11.10.2017 a ustanovil opatrením z dôvodu podľa § 40 odsek 2 Trestného poriadku obžalovanému za obhajcu advokáta X.. V.. Š. N., B.. (ďalej len obhajca). Z termínu hlavného pojednávania určeného na 11.10.2017 sa obžalovaný ospravedlnil prostredníctvom obhajcu z dôvodu hospitalizácie v Nemocnici F.. D. O. B.. K ospravedlneniu priložil výmenný list - poukaz z 9.10.2017, v ktorom všeobecná lekárka pre dospelých W.. E. J. žiadala internú ambulanciu nemocnice o vyšetrenie ev. hospitalizáciu obžalovaného pre dušnosť. Súd žiadosti obžalovaného vyhovel a hlavné pojednávanie odročil na 13.12.2017. Obhajca obžalovaného ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní písomne vopred, keď požiadal súd o odročenie hlavného pojednávania pre kolíziu termínov. K účasti obžalovaného sa nijako bližšie v žiadosti nevyjadril resp. jeho neprítomnosť neospravedlnil. Obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Súd hlavné pojednávanie odročil na 30.1.2018. Obžalovaného na termín riadne predvolal zásielkou určenou do vlastných rúk a to z adresy, ktorú obžalovaný uviedol ako adresu na doručovanie písomností. K predvolaniu pripojil súd upozornenie o tom, akým spôsobom je treba ospravedlniť prípadnú neúčasť na hlavnom pojednávaní a tiež upozornil obžalovaného na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti. Predmetná zásielka sa vrátila súdu späť ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Nakoľko si obžalovaný zásielku nevyzdvihol do troch pracovných dní od uloženia na pošte (9.1.2018), v zmysle ust. § 66 odsek 3 Trestného poriadku považoval súd zásielku za doručenú, aj keď sa obžalovaný o uložení nedozvedel. Hlavné pojednávanie 30.1.2018 potom súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného postupom podľa § 252 odsek 2 Trestného poriadku, keďže v cit. ust. stanovené podmienky pre tento postup boli splnené. Obžalovaný bol na termín riadne a včas predvolaný, napriek tomu sa hlavného pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Na obžalovaného sa súčasne nevzťahovala žiadna z podmienok uvedených v ust. § 252 odsek 3 Trestného poriadku, ktorá by vylúčila možnosť konať v jeho neprítomnosti, lebo obžalovaný nie je vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody, horná hranica trestného činu, pre ktorý bola trestne stíhaná neprevyšuje desať rokov a v prípade obžalovaného nešlo ani o prípad povinnej obhajoby (§ 37 Tr. por.). Zároveň bola splnená aj materiálna podmienka, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť v jeho neprítomnosti, lebo obžalovaný sa k veci v prípravnom konaní riadne vyjadril a jeho ďalší výsluch už nebol potrebný. K dokazovaniu Keďže súd konal v neprítomnosti obžalovaného, boli by splnené zákonné podmienky pre čítanie výpovedí poškodeného a svedka z prípravného konania postupom podľa § 263 odsek 2 Trestného poriadku. Súd ale poškodeného a svedka k veci riadne vypočul, aby umožnil obžalovanému realizovať právo na obhajobu prostredníctvom prítomného obhajcu. Výpoveď obžalovaného z prípravného konania súd na návrh prokurátora postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal. Následne na hlavnom pojednávaní oboznámil aj listinné dôkazy založené v spise. Z výpovede obžalovaného z prípravného konania z 18.8.2016 vyplynulo, že využíva svoje právo a k veci vypovedať nebude, chce iba odôvodniť sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia, k čomu uviedol, že skutok nespáchal, vozidlo bolo po celú dobu v jeho vlastníctve, čo preukazujú dokumenty o dovoze vozidla. Predmetnú kúpnu zmluvu p. M. podpísal iba preto, lebo to od neho žiadal ako zábezpeku za to, že mu požičal peniaze. A keď mu obžalovaný peniaze v lehote v plnej výške nevrátil, oznámil ho p. M. na polícii s tým, že ukradol jeho auto. Ďalej spochybnil svedka W. N., majiteľa servisu v B., u ktorého mal údajne byť 21.10.2015 spolu s p. M., keďže tento svedok je bratom advokáta V.. W.. W. N., ktorý je splnomocnený zastupovať p. M. ako poškodeného v tomto trestnom konaní. V tom vidí zaujatie, alebo predpojatosť a teda výpoveď svedka W. N. považuje za účelovú s cieľom pomôcť si vylepšiť postavenie p. M. v tejto trestnej veci, nakoľko si sám uvedomuje, že kúpna zmluva bola podpísaná len formálne, nejednalo sa o skutočný predaj vozidla. Z výpovede obžalovaného z prípravného konania z 28.9.2016 vyplynulo, že sa ku skutku priznáva, uznáva svoju vinu v celom rozsahu a viac k tomu nemá čo dodať. Žiada prokurátora, aby začal konanie o dohode o vine a treste. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí konanom na Okresnom súde Piešťany 23.11.2016, predmetom ktorého bolo rozhodnúť o návrhu prokurátora na schválenie dohody o vine a treste, ktorú prokurátor spísal a uzavrel s obžalovaným 8.11.2016 pod sp. zn. Pv 903/15/2204, ktorá dohoda sa týkala aktuálne žalovaného skutku. Súd zápisnicu oboznámil čítaním ako listinný dôkaz. Zo zápisnice vyplynulo, že obžalovaný odmietol dohodu s tým, že s dohodou nesúhlasí, lebo je nevinný, dohodu na prokuratúre

uzavrel len preto, lebo mu povedali, že dostane nízky trest dva mesiace s podmienečným odkladom na šesť mesiacov, ktorý trest by akceptoval, keďže ale dostal vyšší trest a on skutok nespáchal, tak nechce uzavrieť dohodu a chce dokazovať svoju nevinu v konaní pred súdom. Z uznesenia Okresného súdu Piešťany z 23.11.2016, sp. zn. 16T/115/2016, vyplynulo, že súd postupom podľa § 334 odsek 3 Trestného poriadku vrátil trestnú vec obžalovaného do prípravného konania, nakoľko obžalovaný nesúhlasil s dohodu o vine a treste. Z výpovede poškodeného R.. Y. M. vyplynulo, že obžalovaného spoznal pár mesiacov pred skutkom, keď si prišiel obžalovaný pozrieť podnájom, ktorý ponúkal poškodený, ale nedohodli sa. Následne obžalovaný došiel k poškodenému s ich spoločným známym s tým, že obžalovaný súrne potrebuje peniaze, lebo mal vyplatiť nejaký iný podnájom v B. a bol bez peňazí. Obžalovaný poškodenému ponúkol, že či by od neho nekúpil auto, že by tým obžalovanému pomohol a poškodenému by sa to oplatilo, nemal by to zadarmo, lebo vozidlo má vyššiu cenu. Tak sa dohodli s tým, že keď sa vozidlo následne predá, tak sa rozdelia s maržou, o ktorú bude drahšie predané, vtedy si mysleli, že sa predá min. za 2.500 €. Preto poškodený s obžalovaným spísal kúpnu zmluvu niekedy v septembri 2015, na základe ktorej od neho kúpil za kúpnu cenu 1.340 € vozidlo Opel Vectra Combi, rok výroby 2005, modrej farby. Po podpísaní zmluvy došlo aj k fyzickému odovzdaniu vozidla poškodenému spolu s kľúčmi a dokladmi od vozidla (veľký technický rakúsky aj nejaké doklady rakúske, ktoré boli preložené do slovenčiny). Prepis na dopravnom inšpektoráte nevykonali, lebo sa dohodli na ďalšom predaji auta, nechceli ho prepisovať na poškodeného a potom na ďalšieho kupujúceho, lebo by to boli ďalšie výdavky a prichádzali tam do úvahy aj ďalšie kontroly napr. originality, čo by stálo peniaze a tiež aj prepis by stál niečo. Chceli to všetko stihnúť v rámci prvého prepisu a platnosti prevozných značiek, keďže auto bolo na prevozných značkách dovezené z Rakúska. Poškodený ďalej uviedol, že s obžalovaným hľadali spolu kupca. Inzerovali na internete, dali tam číslo obžalovaného, ten vodil k autu kupujúcich. Auto sa nejako nedarilo predať. V poradí štvrtý kupujúci sa predstavil ako pán N. alebo N. (ďalej len pán N.), prvý krát bol pozrieť vozidlo s obžalovaným týždeň pred skutkom. Doklady od neho si poškodený nepýtal, nebol dôvod. Potom sa pán N. ozval druhý krát, že si chce ísť ešte do autorizovaného servisu Opel v Trnave dať auto skontrolovať. S tým poškodený nesúhlasil, lebo auto malo len prevozné značky, dokonca už boli neplatné, čo si poškodený overoval na úrade v Trnave. S takým autom by sa nemalo jazdiť po cestách. Z tohto dôvodu poškodený nechcel to vozidlo nikam šoférovať, ani nechcel, aby išlo do Trnavy do servisu. Jedine, ak by bolo naložené na prívesnom vozíku, čo by boli peniaze navyše a to nikto nechcel. Tak sa nakoniec dohodli, že na tú druhú obhliadku do servisu všetci traja (poškodený, obžalovaný a pán N.) pôjdu, ale len do B., že šoférovať bude obžalovaný, lebo on s tým nemal problém. Toto sa udialo 21.10.2015, kedy boli v tom Servise N. na Ž. v B., ktorý servis odporučil poškodený, lebo ho poznal. Auto určité chyby malo, ale neboli závažné. Ťažko išla prevodovka, ale bola to len drobná chyba nakoniec, lebo vozidlo dlho stálo. Tiež boli napr. odraté zadné dvere, nefungovalo svetlo, blikala elektronika. Zo servisu šli všetci následne späť k poškodenému domov. Kupujúci chcel ešte auto vidieť pod svetlom, lebo bolo šero. Nakoľko pred domom má poškodený lampu, tak auto pred domom zaparkoval a otvoril kapotu, kľúč zostal v aute, bolo naštartované. Poškodený si odbehol do domu, všetky doklady od auta si zobral so sebou v euroobale do domu. V euroobale bol aj náhradný kľúč. Ako sa vrátil z domu, tak obžalovaný bol preč aj s vozidlom. Pán N. mu povedal, že mu obžalovaný povedal, že sa ide len otočiť s autom. Tak čakali niekoľko minút. Následne obžalovanému poškodený viackrát telefonoval, ten mu zdvihol a povedal, že si len odbehol, že sa vráti. Takto prešla asi hodina, prestal mu dvíhať telefón, keď mu znova volal, dvihla to manželka alebo družka obžalovaného a povedala, že mu peniaze za vozidlo donesie, čo sa dodnes nestalo. Potom poškodený odviezol pána N. na železničnú stanicu a bol nahlásiť za pár hodín na polícii, že mu obžalovaný zobral vozidlo proti jeho vôli. Poškodený chcel od pána N., aby išiel s ním na políciu dosvedčiť, čo sa stalo, no ten nechcel, že sa ho to netýka. S obžalovaným komunikoval aj cez SMS správy, obžalovaný mu písal, aby nechodil na políciu, že sa s ním dohodne, že poškodený bude ľutovať, keď to bude hlásiť. Ohľadom vrátenia vozidla alebo peňazí ho kontaktoval aj nejaký známy obžalovaného, že keď poškodený odovzdá veľký technický preukaz, že má kupcu na to auto a menej ako polovicu mu dá hneď a zvyšok mu dá v splátkach. Poškodený si ale myslí, že chcel od neho obžalovaný len vymámiť kľúče a technický, aby to sám mohol predať. Samotný obžalovaný mu nevrátil ani vozidlo, ani peniaze. Poškodený dodal, že ten kupujúci pán N. sa stratil, nemal telefón, také meno ani neexistovalo. Minulý rok v 10. mesiaci 2017 ho videl na križovatke v G. zhodou okolností a odfotil si zozadu vozidlo aj s ŠPZ, na ktorom bol. Bolo to staršie BMW. Poškodeného napadlo, či to nebol bratranec obžalovaného, či nerobí niečo s autami, tak si pozrel inzeráty a to vozidlo BMW tam bolo na predaj a našiel aj telefónne číslo. Teda je to číslo na tohto svedka pána N., čo sa ani policajtom nepodarilo zistiť.

Prostredníctvom splnomocneného zástupu si poškodený v konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.340,- Eur. Z výpovede svedka W. N. vyplynulo, že je automechanik a v čase skutku bol zamestnaný u otca v servise s názvom W.I. N., ktorý sa nachádzal na Ž. XX v B.. Poškodenému bežne robieval autá, súkromné aj firemné. Poznali sa vtedy asi 5 rokov. Na jeseň v roku 2015, dátum presne nevie, bolo to na večer, mu volal poškodený a povedal, že má kupca na auto a či by sa mohol zastaviť po odborné vyjadrenie. Prišli traja, svedok auto pozrel, zistil, že tam išli zle zaradiť rýchlosti, tak sa boli všetci odviesť, svedok im povedal, že prevodovka ani spojka poškodené nie sú, že je to privreté lanko. Išlo o vozidlo Opel kombi, model nevie, možno Astra, rok výroby nevie, asi 2004-2005, farba asi strieborná, nie je si istý. Pri spisovaní kúpnej zmluvy nebol. Spomenul si, že ten kupujúci sa ho pýtal bližšie, že aké sú to autá, či sú spoľahlivé, či tam nevidí ešte inú vadu a takéto veci. O kúpnej cene sa pred svedkom nebavili, ani kedy by mal ten predaj prebehnúť. Nakoľko si svedok na hlavnom pojednávaní už na detaily nepamätal, súd na návrh prokurátora prečítal postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku výpoveď svedka z prípravného konania. V nej svedok uviedol, že pod obchodným menom W. N. prevádzkuje autoservis v B., Ž. XXX/XX. Pamätám si, že niekedy v októbri 2015, mohlo to byť 21.10.2015, bol u neho v servise R.. Y. M., ktorého pozná už dlhšiu dobu a to spolu s dvoma jemu neznámymi mužmi, jeden z nich bol silno obézny cigáň vo veku do 40 rokov, toho druhého muža si už vôbec nevybavuje, ale nebol to cigáň. Prišli všetci traja na vozidle zn. Opel Astra alebo Vectra, nepamätá si farbu vozidla, ani evidenčné číslo. Prišli za účelom kontroly tohto vozidla, nakoľko sa na ňom ťažko radili rýchlosti a teda chceli vedieť, v čom je problém. Prišli už podvečer okolo 17.00 - 18.00 hod., bola tma, pričom R.. Y. M. túto kontrolu vozidla už predtým s ním telefonicky dohodol. Svedok sa na vozidle išiel previezť s tým, že zistil na ňom závadu tiahla radenia rýchlosti, čo im oznámil, ale opravu nežiadali. Celá návšteva trvala cca. 15 min., následne všetci traja s autom odišli. Počas ich návštevy vyrozumel, že R.. Y. M. to vozidlo predáva tomu mužovi, ktorého si už nevybavuje, teda nie tomu cigáňovi. Súd so súhlasom strán postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku oboznámil čítaním výpoveď svedkyne Y. J. z 09.04.2016, z ktorej vyplynulo, že asi pred šiestimi až siedmimi mesiacmi, stratila niekde v Trnave mobilný telefón zn. Huawei, presný typ uviesť nevie, v ktorom mala SIM kartu s telefónnym číslom XXXX/XXX XXX, ktorá bola písaná na jej meno, kartu mala na paušál od operátora Orange, avšak keď telefón a teda aj SIM kartu stratila tak stratu nešla nikam oznámiť, ani nedala zablokovať SIM kartu u operátora, a teda je asi stále aktívna. Mesačne jej chodí faktúra 40 € až 50 €. Osoby L. M., Y. M. a Z. N. alebo N. nepozná, nikdy o nich nepočula. Taktiež nevie uviesť žiadne informácie, ktoré by sa týkali odcudzeného vozidla Opel Vectra Station, s e. č. H. XXXXX, rok výroby 2005. Z odborného vyjadrenia obchodnej spoločnosti M. S.. s.r.o., so sídlom Z. XXXX/XXX, B., vyplynulo, že osobné motorové vozidlo zn. Opel Vectra Station Wagon, modrej farby, s prideleným zvláštnym evidenčným číslom H. XXXXX, rok výroby 2005, VIN: D., malo ku dňu skutku hodnotu 1.600 €. Z výpisu z obchodného registra vyplynulo, že obchodná spoločnosť M. S.. s.r.o., IČO: 44 938 373, so sídlom Z. XXXX/XXX, B., sa zaoberá kúpou a predajom ojazdených motorových vozidiel, čo je známe súdu aj z jeho úradnej činnosti. Z kúpnej zmluvy zo 29.9.2015 súd zistil, že obžalovaný ako predávajúci predal poškodenému ako kupujúcemu osobné motorové vozidlo zn. Opel Vectra Station Wagon, modrej farby, rok výroby 2005, VIN: D., za kúpnu cenu 1.340 €. Vozidlo si prevzal poškodený v deň podpisu kúpnej zmluvy, kedy súčasne zaplatil kúpnu cenu. K prepisu vozidla na dopravnom inšpektoráte sa strany zaviazali do 60 dní od podpisu zmluvy. Z úradne preloženej kúpnej zmluvy zo 14.7.2015 súd zistil, že obžalovaný kúpil v uvedený deň osobné motorové vozidlo zn. Opel Vectra Station Wagon, modrej farby, rok výroby 2005, VIN: D., od predávajúcej spoločnosti D. F., so sídlom D. XX, XXXX D., L.. Z potvrdenia z 19.8.2015 súd zistil, že Okresný úrad Trnava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, vydal obžalovanému potvrdenie o pridelení zvláštneho evidenčného čísla H. XXXXX na vozidlo Opel Vectra, VIN: D., ktoré platilo do 18.9.2015. Z úradne preloženého osvedčenia o registrácii vozidla súd zistil, že osobné motorové vozidlo zn. Opel Vectra Station Wagon, modrej farby, rok výroby 2005, VIN: D., bolo naposledy evidované v poisťovni v Rakúskej republike od 25.7.2012 do 04.03.2015. Z potvrdenia OO PZ Piešťany vyplynulo, že poškodený ako vlastník a držiteľ motorového vozidla zn. Opel Vectra Station Wagon, modrej farby, rok výroby 2005, VIN: D., nahlásil jeho krádež na polícii 21.10.2015 v čase o 22:05 hod. s tým, že ku krádeži došlo 21.10.2015 o 18,30 hod. Pátranie po vozidle bolo vyhlásené 22.10.2015 o 0,30 hod.

Z pripojenej SMS komunikácie prebiehajúcej 21.10.2015 od 18:26 hod. vyplynulo, že poškodený písal obžalovanému SMS správy, v ktorých ho žiadal, nech mu obžalovaný vozidlo vráti, inak nahlási krádež na polícii, lebo má všetky doklady aj druhý kľúč od auta, na čo mu obžalovaný odpísal, aby to nerobil, že tým nič nezíska, že mu zavolá o 20 min. a vyrovná sa s ním. Z registra obyvateľov SR súd zistil, že obžalovaný je slobodný, bezdetný a trvalý pobyt má evidovaný v G. I. U.. G.. G. Č.. XXXX/XX. Z mesta G. bližšie hodnotený nebol, z obce X., kde obžalovaný uviedol, že sa prechodne zdržiava, o ňom taktiež nemajú žiadne informácie. Z lustrácie AVÍZO, súdy, STA a GP SR súd zistil, že sa aktuálne iné trestné konania proti obžalovanému nevedú. Z pripojeného trestného rozkazu Okresného súdu Trnava zo 6.2.2015, sp. zn. 7T/68/2014, právoplatným 09.02.2016, súd zistil, že obžalovaný bol odsúdený za prečinu podvodu podľa § 221 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorého výkonu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky a bol zaviazaný k náhrade škody. Zo skutkovej vety výroku o vine trestného rozkazu je zrejmé, že sa obžalovaný dopustil podvodného konania v súvislosti s predajom motorového vozidla v hodnote 5.000 Eur, ktoré predal napriek tomu, že vedel, že na vozidle je uvalená exekútorská blokácia a nie je možné ho teda predávať, čím kupujúceho uviedol v omyl. Z uznesenia Okresného súdu Trnava z 09.02.2016, sp. zn. 7T/68/2014, právoplatným 09.02.2016, súd zistil, že predmetný trestný rozkaz bol obžalovanému doručený do vlastných rúk 20.02.2015, že proti nemu podal v zákonom stanovenej lehote odpor, pričom odpor vzal 9.2.2016 výslovným vyhlásením späť. Z registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný bol dosiaľ jeden krát súdne trestaný a to v trestnej veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 7T/68/2014, ktorá je rozvedená vyššie v texte. Z registra priestupkov MV SR súd zistil, že obžalovaný bol dosiaľ 25 krát priestupkovo postihnutý, z toho 24 krát za priestupky v doprave a jeden krát za priestupok proti majetku, keď sa 08.11.2015 dopustil v T. N. B. drobnej krádeže. K hodnoteniu vykonaných dôkazov Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán (tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov). Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Z vykonaného dokazovania mal súd bez pochybností za preukázané, že skutok uvedený v skutkovej vete obžaloby sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Zo spáchania skutku je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný výpoveďou poškodeného v kontexte s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi. Výpoveď poškodeného súd vyhodnotil ako vierohodnú, nakoľko korešponduje aj s inými vo veci vykonanými dôkazmi. Tu práve obžalovaný je ten, kto svoj postoj k veci v priebehu konania menil od priznania sa k spáchaniu skutku, až po jeho popieranie. Nakoniec ale ani samotný obžalovaný nespochybňoval vo výpovedi fakt, že motorové vozidlo zn. Opel Vectra Station Wagon, modrej farby, s prideleným zvláštnym evidenčným číslom: H. XXXXX, rok výroby 2005, VIN: D., poškodenému 21.10.2015 v čase okolo 18,30 hod. vzal, keď využil moment, že vozidlo bolo naštartované a nik v ňom nesedel, no bránil sa tým, že vozidlo bolo stále jeho, preto si ho mohol vziať späť. Obžalovaný doteraz poškodenému nevrátil ani vozidlo, ani peniaze. Vozidlo sa stále nenašlo napriek tomu, že je v pátraní. Obrana obžalovaného, že vozidlo mu stále patrí, bola bezpečne vyvrátená nielen výpoveďou poškodeného, či svedka N., ktoré sú rozvedené vyššie v texte, no predovšetkým kúpnou zmluvou, z ktorej je evidentne zrejmé, že vlastnícke právo k motorovému vozidlu zn. Opel Vectra Station Wagon, modrej farby, s prideleným zvláštnym evidenčným číslom: H. XXXXX, rok výroby 2005, VIN: D., prešlo na poškodeného ako kupujúceho dňom podpisu kúpnej zmluvy, teda 29.9.2015, kedy došlo k odovzdaniu kúpnej ceny a prevzatiu vozidla zo strany poškodeného spolu s príslušnými dokladmi. Na tomto nič nemení fakt, že k prepisu vozidla na dopravnom inšpektoráte nedošlo, lebo uvedený prepis má len evidenčný charakter. Prevodu vlastníckeho práva si musel byť vedomý aj obžalovaný, ktorý kúpnu zmluvu vlastnoručne podpísal. To, že boli obaja účastníci kúpnej zmluvy dohodnutí, že sa auto ďalej predá a o zisk sa rozdelia, nič nemení na fakte, že od 29.9.2015 bol vlastníkom vozidla výlučne poškodený. SMS komunikácia obžalovaného a poškodeného z kritického dňa len utvrdila súd v tom, že si obžalovaný skutočnosť, že mu vozidlo nepatrí, bol plne vedomý. Súd taktiež nemal žiadne pochybnosti o správnosti odborného vyjadrenia, ktorým bola určená hodnota predmetného vozidla na sumu 1.600 €. V tomto smere za zmienku stojí fakt, že hoci vozidlo malo takúto hodnotu, poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody len v rozsahu, ktorý on za dané vozidlo zaplatil, teda sumu 1.340 Eur. Aj z toho je zrejmé,

že obžalovanému nechcel škodiť resp. sa na jeho úkor nejakým spôsobom obohacovať, čo podporuje vierohodnosť jeho výpovede. Ako motív konania obžalovaného ustálil súd zištnosť, keď obžalovaný podľa vyjadrenia poškodeného v danom čase potreboval súrne peniaze, pričom o jeho finančnej núdzi svedčí aj fakt, že v novembri 2015 sa dopustil drobnej krádeže potravín. O sklonoch obžalovaného k páchaniu majetkovej trestnej činnosti v súvislosti s motorovými vozidlami svedčí aj jeho predchádzajúce odsúdenie za prečin podvodu, ktoré zrekapitulované vyššie v texte. K právnej kvalifikácii skutku

Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Objektom trestného činu krádeže je ochrana vlastníckych práv k veci a predmetom útoku je cudzia vec, pričom cudzou vecou sa rozumie hnuteľná vec, ktorá nepatrí páchateľovi vôbec alebo mu nepatrí výlučne a ktorú páchateľ pred útokom nemá vo svojej dispozícií. Prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou. Zmocnenie sa veci z hľadiska dikcie ust. § 212 Trestného zákona predpokladá cielenú protiprávnu aktivitu nie vo vzťahu k akejkoľvek veci, ale vo vzťahu k „cudzej“ veci, teda veci, ktorá je vo vlastníctve inej (odlišnej od páchateľa) fyzickej alebo právnickej osoby. Trestný čin krádeže je dokonaný prisvojením si cudzej veci zmocnením sa jej. Ak je hodnota tejto veci vyššia ako 266 €, pôjde o trestný čin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona. Zo skutkovej vety výroku o vine rozsudku je zrejmé, že konanie obžalovaného z hľadiska objektívnej stránky naplnilo všetky zákonné znaky prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, lebo obžalovaný si prisvojil cudziu vec, konkrétne motorové vozidlo patriace poškodenému a to tým, že sa ho zmocnil, čím spôsobil poškodenému škodu vo výške 1.600 €, teda malú škodu. Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako konanie v priamom úmysle, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujmy ním chránené. Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Zo spôsobu vykonania činu a jeho následku, okolností, za ktorých bol spáchaný, miere zavinenia a pohnútky obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin. K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti nezistil. Pri určovaní druhu trestu dospel súd k záveru, že je namieste obžalovanému uložiť trest odňatia slobody, nakoľko alternatívne spôsoby trestania by zjavne neviedli k dosiahnutiu účelu trestu, tu predovšetkým vzhľadom na okolnosti prípadu a spôsobený následok. Navyše na uloženie peňažného trestu neboli splnené zákonné podmienky, keď obžalovaný je nemajetný, bez príjmu. Rovnako neboli splnené zákonné podmienky pre uloženie trestu povinnej práce, keďže s jeho uložením obžalovaný nesúhlasil. V dôsledku vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (0:0) potom súd ukladal trest podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby až do 2 rokov trestu odňatia slobody. V rámci tohto rozpätia súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, teda pod dolnú polovicu trestnej sadzby. Výkon trestu odňatia slobody mu podmienečne odložil, nakoľko uložený trest neprevyšoval dva roky a vzhľadom na osobu páchateľa a na okolnosti prípadu, bol súd toho názoru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Pri podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody potom obžalovanému určil skúšobnú dobu vo výmere 2 (dva) roky, teda v

dolnej polovici zákonného rozpätia 1 až 5 rokov. Takýto trest považoval súd za dostatočný tak na nápravu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň podľa názoru súdu uložený trest zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli . Obžalovanému bol uložený samostatný trest odňatia slobody preto, lebo skutok spáchal po tom, ako mu bol 20.02.2015 doručený do vlastných rúk trestný rozkaz Okresného súdu Trnava zo 6.2.2015, sp. zn. 7T/68/2014, ale skôr, ako tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 09.02.2016. Aktuálne súdený skutok tak predstavuje tzv. nepravú recidívu, kedy súd ukladá samostatný trest. K výroku o náhrade škody S týmto trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie (konanie o náhrade škody), kde si nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnil poškodený, konkrétne vo výške 1.340 Eur. Keďže výška škody je v tomto prípade zákonným znakom súdeného trestného činu a bola v tomto prípade bezpečne preukázaná odborným vyjadrením, zaviazal súd obžalovaného spôsobenú škodu nahradiť.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.