Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-170-2017.pdf
PDF · 107.92 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/170/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobkyne H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Y. č. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, konajúca prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Petra Rybára, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ulica č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barbora Korenecová, advokátka so sídlom v Malinove, Slnečná 765/3, IČO: 42 174 902, o žalobe na zaplatenie sumy 1.365,80 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10C/119/2013-192 zo dňa 09. 11. 2016, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 10C/119/2013-192 zo dňa 09. 11. 2016 p o t v r d z u j e. II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 1.365,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne, počítaný od 30.07.2013 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia (prvý výrok). Súd prvej inštancie ďalej určil, že zmluvná podmienka, uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach, týkajúca sa Zmluvy o úvere č. 6730538, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu dňa 30.04.2009, uvedená v bode 18. je neprijateľná, a preto neplatná (druhý výrok). Súd prvej inštancie žalobkyni priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania (tretí výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 30.4.2009 Zmluvu o úvere č. 670538. V zmysle uvedenej zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni finančnú čiastku 300 Eur, ktorú sa žalobkyňa zaviazala veriteľovi zaplatiť, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 288 Eur čiže celkovú sumu 588 Eur, a to v 12 mesačných splátkach po 49 Eur, počnúc dňom 25.04.2009 na účet veriteľa. V zmluve je uvedené, že finančné prostriedky sú žalobkyni poskytnuté na výkon povolania (zaškrtnuté políčko). Z výpovedi žalobkyne súd prvej inštancie zistil, že v čase uzatvárania zmluvy o úvere bola na dôchodku. Peniaze potrebovala na drevo, pretože v tom čase jej zomrela mama, zomrel jej aj syn. Zmluvu vypĺňala obchodná zástupkyňa, ktorá aj zaškrtla políčko povolanie. Jej len ukázala, kde to má podpísať. Nepýtala sa jej, či niekde pracuje, žiadala od nej len, aby jej dala potvrdenie o výške starobného dôchodku. Obchodná zástupkyňa jej v tejto súvislosti nič nevysvetľovala. K danému súd prvej inštancie uviedol, že uvedená prax žalovaného (zaškrtnutie poskytnutia účelu úveru na povolanie prípadne na zamestnanie, aj keď žiadateľ o úver nikde nepracuje) mu je známa aj z iných konaní. Z potvrdenia o dávkach dôchodkového poistenia (č.l.178) súd
prvej inštancie zistil, že žalobkyňa poberá starobný dôchodok už od 7.6.2005, pričom súd prvej inštancie poukázal na to, že zmluva bola uzavretá o cca štyri roky neskôr a to dňa 30.4.2009. Z uvedených skutočností súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa v čase uzatvárania zmluvy o úvere mala postavenie spotrebiteľa. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy bol v postavení dodávateľa, nakoľko konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa ako fyzická osoba bola spotrebiteľ, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z uvedenej skutočnosti podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že strany sporu uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu.
3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa podmienku písomnej formy, avšak neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať. Zmluva neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a to adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 4 ods. 2 písm. d) citovaného zákona), uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona), uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona), v zmluve nie je uvedená RPMN (§ 4 ods. 2 písm. j) citovaného zákona) a neobsahuje ani uvedenie priemernej RPMN (§ 4 ods. 2 písm. k) citovaného zákona). Vzhľadom na absenciu obligatórnych náležitostí v zmluve súd prvej inštancie úver v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považoval za bezúročný a bez poplatkov. Z predloženého rozpisu splátok a pokút (č. l. 144), ktorý vyhotovil žalovaný a žalobkyňa ho akceptovala súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa zaplatila v období od 29.03.2010 do 31.07.2014 spolu sumu 1.698,80 Eur. Vzhľadom na to, že zmluvu bolo nutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, vznikla povinnosť žalobkyni zaplatiť žalovanému len skutočnú výšku poskytnutého finančného plnenia, čiže 300 Eur. Zo sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 1.398,80 Eur (1.698,80 Eur mínus 300 Eur) sa žalobkyňa domáhala vydania len časti bezdôvodného obohatenia, na základe platieb, poukázaných na účet žalovaného za obdobie odo dňa 19.7.2010 až po platbu zo dňa 31.7.2014 spolu vo výške 1.365,80 Eur. Sumu 30 Eur zaplatenú dňa 29.3.2010 si neuplatnila (suma, kde vzniesol žalovaný námietku premlčania). Neuplatnila si ani sumu 3 Eur (1.398,80 Eur mínus 30 Eur mínus 3 Eur je žalovaná suma 1.365,80 Eur). V tejto časti súd prvej inštancie považoval návrh žalobkyne za dôvodný a vyhovel mu, nakoľko žalovaný sa bezdôvodne obohatil. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania časti nároku vo výške 30 Eur zaplateného dňa 29.3.2010, súd prvej inštancie poukázal na to, že po pripustení zmeny návrhu, vedená suma nebola predmetnom konania. Čo do zvyšnej časti žalovanej sumy žalovaný námietku premlčania nevzniesol. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 30.7.2013 do zaplatenia. Žalobkyňa predložila súdu výzvu, ktorú zaslala žalovanému na zaplatenie sumy 3.833 Eur, v ktorej žiadala zaplatiť finančné prostriedky najneskôr do 27.5.2013 (predložila doklad o odoslaní zásielky). Súd prvej inštancie preto priznal žalobkyni úrok z omeškania od 30.07.2013 (tak ako si uplatnila v konaní). Aj v tejto časti súd prvej inštancie považoval návrhu žalobkyne za dôvodný a vyhovel mu.
4. K druhému výroku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v písomnom vyjadrení namietal, že v danej veci je prekážka res iudicata s poukazom na to, že žalobkyňa bola v konaní o plnenie zo zmluvy o úvere zaviazaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že rozhodcovská doložka medzi stranami sporu pri uzatváraní Zmluvy o úvere č. 6730538 dňa 30.4.2009 nebola platne uzavretá z dôvodu, že nebola zachovaná jej písomná forma. V texte zmluvy o úvere je síce vyhlásenie žalobkyne ako dlžníka, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sa zaväzuje dodržiavať, ale Všeobecné podmienky, v ktorých je v článku 18 predformulovaná dohoda o rozhodcovskej doložke nie súd podpísané účastníkmi zmluvy o úvere. Nedostatok podpisu na Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, obsahujúcich rozhodcovskú doložku, vyhodnotil už NS SR uznesením z 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010 tak, že rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá. Bez platne uzavretej rozhodcovskej doložky, alebo rozhodcovskej zmluvy, nie je možné rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. Bratislava, sp. zn. SR 22516/09 z 14.1.2010 považovať za rozhodcovský rozsudok s účinkami právoplatného rozsudku súdu, a z tohto dôvodu ani nezakladá pre prejednávanú vec prekážku veci rozsúdenej. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že si nemohla vybrať konkrétny rozhodcovský súd, nebola zo strany obchodnej zástupkyne upozornená čo to je, a pokiaľ by jej v čase uzavretia zmluvy bolo povedané, že by sa spory mohli riešiť aj v rozhodcovskom konaní, tak by s tým nesúhlasila. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zmluvná podmienka obsiahnutá vo výroku nebola dojednaná individuálne, žalobkyňa nemohla ovplyvniť obsah
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v tejto časti, a preto súd prvej inštancie zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia určil za neprijateľnú a preto za neplatnú. Takto upravená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s použitím § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“). Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preto jej súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 391 ods.1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. Odvolateľ konštatoval, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods.1 písm. d), f) a h) CSP tým, že rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
7. Žalovaný popiera status žalobkyne ako spotrebiteľa, zmluvný vzťah účastníkov sa má spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Žalovaný je zároveň toho názoru, že príslušný poplatok, ktorý v 2/3 predstavuje náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou nevylučuje nárokovateľnosť splnenia tohto záväzku. Žalovaný poukázal aj na nedostatočné odôvodnenie predmetného rozsudku a jeho následnú nepreskúmateľnosť. Naviac rozhodnutie v podobe rozsudku vydaného pod sp. zn. SR 22516/09 zo dňa 14. 01. 2010 tvorí podľa žalovaného prekážku právoplatne rozsúdenej veci. Žalovaný nesúhlasil ani s úhradou trov právneho zastúpenia, nakoľko vo veci ešte nebolo vydané právoplatné rozhodnutie a stále žalovaný trvá na to, že v predmetnom prípade nejde o spotrebiteľa. Žalovaný odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu.
8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Poukázala na skutočnosť, že právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa je nevyhnutné aplikovať vždy vtedy, ak ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zdôraznila, že je bežnou praxou žalovaného pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv snaha označiť povinného ako podnikateľský subjekt, a ak to nie je možné účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov za účelom zamestnania resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Zároveň poukázala na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dovolila si upozorniť na tú skutočnosť, že žiadne rozdelenie poplatku zo zmluvy o úvere nevyplýva a nie je uvedené v žiadnej z relevantných častí samotnej zmluvy o úvere, ktorá bola podpísaná žalobcom. Poukázala aj na to, že rozhodcovská doložka v znení ako je formulovaná vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku - absolútne neplatný právny úkon čo spôsobuje, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe je akt ničotný - paakt. Na záver poukázala na princíp právnej istoty. Na základe vyššie uvedeného navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške 96,25 Eur.
9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu nevyjadril.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 165 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania § 380 ods. 1 CSP s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP) viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
11. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
12. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
14. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.
16. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu, prípadne zrušenie rozhodnutia.
17. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 CSP rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správne normy hmotného práva, ktoré správne interpretoval.
18. Odvolací súd poukazuje na správne skutkové zistenia zo strany súdu prvej inštancie a za správnu považuje kvalifikáciu predmetného plnenia ako bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd si osvojuje tento záver a na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa:
19. Dňa 30.04.2009 uzavrela žalobkyňa so žalovaným zmluvu o úvere č. 6730538, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 300 Eur. Spolu mala vrátiť žalovanému sumu 588 Eur. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou o úvere pod č. 6730538 zo dňa 30.04.2009 je vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by poskytol žalobkyni úver za účelom povolania. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy, tak ako je tomu v danom prípade, keď v zmluve je uvedený účel povolania, má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Žalobkyňa poprela, aby jej bol úver poskytnutý za účelom povolania. Z vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 09.11.2016 vyplynulo, že poskytnutý úver použila výlučne na súkromné účely, pričom takto zamýšľala už pri podpise samotnej zmluvy (č. l. 188 spisu). Odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie o tom nemá pochybnosť, pretože sú mu známe praktiky žalovaného, ktorými z obyčajných spotrebiteľov, dôchodcov, nezamestnaných, invalidov alebo bežných zamestnancov robí podnikateľov alebo im poskytnutie úvery na povolanie a zamestnanie. Nie je tajomstvom, že obchodní zástupcovia žalovaného sú inštruovaní, aby všetkým spotrebiteľom, bez rozdielu krížikovali taký účel, aby sa obišiel Zákon o spotrebiteľských úveroch, aj celá právna úprava na ochranu spotrebiteľa aby sa dosiahlo neposkytnutie právnej ochrany zo strany súdov. I odvolací súd má za to zhodne s názorom súdu prvej inštancie, že zmluvu o úvere (zmluva o absolútnom obchode v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, napriek tomu je nutné predmetnú zmluvu považovať okrem toho, že ide o zmluvu o úvere, aj za zmluvu spotrebiteľskú) je treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko v zmluve o úvere absentujú náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a vzhľadom na absenciu obligatórnych náležitostí v zmluve sa úver v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.
20. Odvolací súd preto považuje za správny záver súdu prvej inštancie z hľadiska, či predmetná úverová zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že uzatvorená zmluva o úvere neobsahuje náležitosti vyžadované ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., a preto v zmysle § 4 ods. 3 tohto zákona sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Námietky odvolateľa uvedené v odvolaní (čiastočne smerujúce aj proti záverom, ktoré napadnuté rozhodnutie ani neobsahuje), nemajú za následok inú úvahu, než ku akej vo vzťahu k posúdeniu splnenia náležitostí spotrebiteľskej zmluvy predpísaných v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. dospel zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd.
21. Pretože bolo preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanému viacej, ako jej bol poskytnutý úver, vznikol dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako správne vyvodil aj súd prvej inštancie. Pokiaľ súd prvej inštancie takýmto spôsobom rozhodol, považuje odvolací súd jeho rozhodnutie za vecne správne.
22. Ďalšou odvolacou námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS46/05, II. ÚS 76/07).
23. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyni o určenie neplatnosti právnych úkonov vyhovel. Náležite sa vysporiadal so súdnou judikatúrou týkajúcou sa preskúmavanej veci a rozhodnutie odôvodnil presvedčivo a zrozumiteľne.
24. K odvolacej námietke žalovaného o existencii rozhodcovského rozsudku, ktorý mal založiť prekážku res iudicata, t. j. právoplatne rozhodnutej veci, odvolací súd uvádza, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 27/2011). Najvyšší súd SR v tomto konaní dospel k názoru, že aj rozhodcovský rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže predstavovať prekážku veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná. Tento právny záver je ale opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky - iba platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva totiž zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Poukázal na to, že najvyšší súd už v judikáte R 46/2012 konštatoval, že oprávnenie (exekučného) súdu skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky, nevedie k posudzovaniu vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké právne účinky
má vydaný rozhodcovský rozsudok. Pri posudzovaní, či v občianskom súdnom konaní predložený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (viď § 35 zákona č. 247/2002 Z. z.), môže súd pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní (napr. v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný exekučný titul), ale aj v iných konaniach (napr. pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne konanie prekážku res iudicata). Ak je rozhodcovská doložka (zmluva) absolútne neplatná, treba mať na zreteli, že jej absolútna neplatnosť nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, v dôsledku čoho sa na takúto doložku (zmluvu) hľadí tak, ako keby nikdy nebola urobená. Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť (každého) právneho úkonu, musí súd vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu. V danom prípade bola súčasťou zmluvného dojednania účastníkov konania rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej všetky spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. K právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s takýmto (a obdobným) obsahom už najvyšší súd zaujal závery v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu (viď rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. sp. zn. 1ECdo 12/2014, 2ECdo 147/2013, 3Cdo 13/2013, 4ECdo 92/2014,5Cdo 44/2013, 6ECdo 184/2013). Neplatná rozhodcovská doložka nemohla ani v danom prípade založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nemohol - z pohľadu preskúmavanej veci - založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Dovolací súd uzatvoril, že žalovaná neopodstatnene namieta, že v konaní pred súdmi nižších stupňov došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 písm. d) OSP. Dovolanie žalovanej z týchto dôvodov najvyšší súd zamietol.
25. Odvolací súd k danému ďalej uvádza, že z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že v súdenej veci rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, rozhodcovskú doložku obsahujú iba všeobecné obchodné podmienky, čiže nie je individuálne vyjednanou a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo zakladá jej neplatnosť, pričom aj s prihliadnutím na hore uvedenú judikatúru najvyššieho súdu, táto neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianske súdne konanie. Z týchto dôvodov odvolací súd námietku žalovaného o existencii prekážky res iudicata v predmetnom súdnom konaní nepovažuje za dôvodnú.
26. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
27. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).